348. deň: Kyjev sa nechce vzdať Bachmutu, Rusi ho už čiastočne majú v rukách

V oblasti Bachmutu naďalej prebiehajú tvrdé boje. Ruskí vojaci ho čiastočne obsadili, ale Ukrajinci sa ho nemienia vzdať.

07.02.2023 06:15 , aktualizované: 22:52
Rusko, Ukrajina, vojna, Srbsko, Vladimir Putin Foto: ,
Hrnčeky na kávu s obrázkami ruského prezidenta Vladimira Putina v predaji na hlavnej pešej ulici v centre Belehradu v Srbsku v pondelok 16. januára 2023. Od začiatku vojny na Ukrajine odišlo zo svojej vlasti do Srbska asi 200 000 Rusov.
debata (468)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 348. deň
  • Ukrajinská armáda zasiahla uplynulý deň 13 ruských pozícií
  • Ruská armáda ostreľovala viaceré obce, zomrelo niekoľko civilistov
  • V oblasti Bachmutu prebieha jeden z najtvrdších bojov vojny
  • OSN: Z Ukrajiny utieklo už takmer osem miliónov ľudí
  • Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní
  • Nemecká vláda povolila dodávku 178 tankov Leopard 1 Ukrajine

VIDEO: Takto jazdí a strieľa Putinova pýcha, tank T-90M Proryv

Video
Hasič nesie kusy spíleného stromu pred obytným...
Muž pomáha žene vyjsť z obytného domu, ktorý...
+5Zranený muž evakuovaný spolu s rodinnými...

22:52 Americké ministerstvo spravodlivosti dnes oznámilo obžalobu proti ruskému občanovi, ktorý údajne pomáhal ruskému oligarchovi Viktorovi Vekselbergovi v jeho snahe obchádzať americké sankcie. Vladimir Vorončenko bol podľa prokurátorov pri transakciách súvisiacich s Vekselbergovými nehnuteľnosťami v USA. Američania už predtým vzniesli podobné obvinenia proti inému Rusovi a istému Britovi.

Vorončenka viní z účasti na „operácii s cieľom vykonať platby vo výške vyše štyroch miliónov dolárov na údržbu štyroch nehnuteľností“ vlastnených na americkej pôde Vekselbergom. Tlačová správa ministerstva spravodlivosti hovorí aj o pokuse dve z týchto nehnuteľností predať.

21:30 Ukrajinskí pohraničníci pri Krasnoilsku na západe krajiny zadržali skupinu mužov podliehajúcich vojenskej službe, ktorí chceli prejsť cez hory do Rumunska. Informovala o tom ukrajinská hraničná stráž. Ukrajinci vo veku od 18 do 60 rokov nesmú kvôli vojne s Ruskom vychádzať do zahraničia.

Išlo o obyvateľov Černovickej a Kyjevskej oblasti vo veku od 22 do 52 rokov, ktorí cestovali dvoma mikrobusmi. „Plánovali v horách nezákonne pešo prejsť hranicu s Rumunskom,“ uviedla hraničná stráž na svojej internetovej stránke. Agentúra DPA píše, že im za to hrozí pokuta alebo dokonca väzenie.

20:21 Nemecká vláda dnes povolila dodávku 178 tankov Leopard 1 pre Ukrajinu zo skladov zbrojoviek.

Nemecké ministerstvá hospodárstva a obrany informovali, že „koľko bojových tankov Leopard 1A5 bude nakoniec poslaných na Ukrajinu, závisí od toho, aké budú vyžadovať opravy“.

Minulý mesiac vláda kancelára Olafa Scholze po nátlaku spojencov rozhodla, že Ukrajine poskytne 14 moderných tankov Leopard 2 zo zásob bundeswehru. Zároveň povolila, aby tieto stroje odovzdali Ukrajine, ktorá sa už rok bráni ruskej agresii, tiež iné krajiny. Berlín odsúhlasil aj vývoz starších leopardov 1.

18:34 Nemecko, Dánsko a Holandsko ohlásili v utorok spoločný plán dodania minimálne 100 tankov staršieho typu Leopard 1 na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ide o súčasť úsilia „podporiť Ukrajinu v jej úsilí odolávať ruskej agresii“, uviedli v spoločnom vyhlásení ministri obrany Nemecka, Dánska a Holandska. Táto dodávka podľa nich „výrazne zvýši potenciál ukrajinskej armády v snahách o obnovenie narušenej územnej celistvosti“ krajiny.

Ministri dodali, že tieto tanky budú Kyjevu poskytnuté „v priebehu nasledujúcich mesiacov“ a že tieto dodávky budú zahŕňať aj logistickú podporu a výcvik posádok.

18:14 Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius pricestoval v utorok na neohlásenú návštevu ukrajinského hlavného mesta Kyjev, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

K návšteve Pistoriusa v ukrajinskej metropole došlo dva týždne po tom, čo Berlín súhlasil s poskytnutím bojových tankov typu Leopard nemeckej výroby na pomoc Ukrajine v boji proti ruským jednotkám.

17:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v prejave v ukrajinskom parlamente vyzval prestať so šírením „fám alebo akýchkoľvek iných pseudoinformácií“, ktoré by mohli narušiť jednotu Ukrajiny vo vojne proti Rusku.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Zelenského vyjadrenia pred poslancami mali zrejme ukončiť špekulácie o tom, či bude odvolaný minister obrany Olexij Reznikov, a pripomnúť, že ide o rozhodnutia, aké prijíma a oznamuje len prezident.

S tvrdením, že Reznikov bude odvolaný, prišiel v nedeľu predseda frakcie prezidentskej strany Sluha národa Davyd Arachamija. Ako príčinu plánovaného odvolania Arachamija uviedol korupciu v rezorte obrany.

15:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí požiadalo americké veľvyslanectvo v Moskve, aby prestalo šíriť informácie o vojne proti Ukrajine, ktoré Rusko považuje za klamlivé. Pohrozilo vyhosťovaním amerických diplomatov za to, čo označilo ako „rozvratnú činnosť“. O ruskej nóte informovala agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný „zdroj blízky vedeniu ministerstva“.

V Rusku zákonodarcovia krátko pred vpádom vojsk na Ukrajinu pred takmer rokom prijali nové ustanovenia v trestnom zákone. Za šírenie informácií o ruskej armáde, ktoré ruské úrady pokladajú za nepravdivé, hrozí až 15 rokov väzenia. Pre šírenie správ o podozrení, že sa ruskí vojaci na okupovanom území dopúšťajú vojnových zločinov, už boli napríklad do väzenia poslaní niektorí opoziční politici.

„Veľvyslanectvu USA v Moskve bola 7. februára odovzdaná oficiálna nóta s požiadavkou ukončiť počínanie, ktoré je nezlučiteľné s postavením diplomatického zastúpenia a ktoré predstavuje zasahovanie do vnútorných vecí Ruskej federácie,“ povedal diplomat.

Ministerstvo podľa neho konštatovalo, že napriek opakovaným varovaniam pokračuje americká ambasáda v „zlovoľnej činnosti v informačnom priestore“ a „dovoľuje si neprípustné vyhlásenia o vedení hostiteľskej krajiny“ a tiež šíri „nepravdivé správy o ozbrojených silách Ruskej federácie, čo predstavuje trestne postihnuteľné počínanie“.

15:45 Ruský minister obrany Sergej Šojgu označil boje pri Bachmute a Vuhledare za – z ruského pohľadu – úspešne sa vyvíjajúce.

„Bojové operácie v oblastiach Ugledaru (ukrajinsky Vuhledaru) a Arťomovsku (ukrajinsky Bachmutu) sa v súčasnosti vyvíjajú úspešne,“ uviedol podľa agentúry TASS Šojgu pri rokovaní s predstaviteľmi armády a ministerstva, pričom spomenul dobytie siedmich obcí na východe Ukrajiny vrátane Soledaru. Moskva oznámila ovládnutie tohto mesta zhruba v polovici januára.

Šojgu tiež tvrdil, že Ukrajina v januári prišla o viac ako 6 500 vojakov. Ukrajinská armáda medzitým zvýšila svoju štatistiku ruských strát o 1 030 vojakov za posledný deň, celkovo podľa nej invázne vojská prišli o viac ako 133 000 bojovníkov.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné nezávisle overiť a Moskva ani Kyjev svoje vlastné straty neoznamujú.

15:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 133 190 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 1 030 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 245 tankov, 6 443 bojových obrnených vozidiel, 5 107 vozidiel a palivových nádrží, 2 232 delostre­leckých systémov, 461 odpaľovacích raketových systémov, 227 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 294 lietadiel, 1 958 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 208 kusov špeciálnej techniky.

15:15 Ruské úrady nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov po celej krajine. Kontroly sa dotknú aj krytov v najodľahlejších oblastiach Ruska. Referuje o tom ruský web The Moscow Times.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu ich nikto nepotreboval. Ale teraz, vzhľadom na situáciu na fronte, Kremeľ nariadil, aby sa všetko vyriešilo,“ povedal nemenovaný predstaviteľ jednej zo západoruských oblastí.

Podľa ruských médií zverejnil tamojší oficiálny portál pre verejné obstarávanie Zakupki stovky vládnych tendrov na renováciu protibombových krytov v oblastiach po celej krajine. Zákazky zahŕňajú opravu ventilácie, hydroizoláciu, výmenu dverí, vzduchové filtre či inštaláciu osvetlenia.

14:45 Ukrajinský parlament predĺžil v utorok platnosť trvania stanného práva v krajine, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní.

Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

14:00 Ukrajinský parlament schválil na pozícii ministra vnútra Ihora Klymenka, ktorý viedol rezort dočasne od polovice januára, keď zahynul pri havárii vrtuľníka pri Kyjeve vtedajší šéf ministerstva Denys Monastyrskyj. Informujú o tom ukrajinské médiá, podľa ktorých poslanci tiež schválili na pozícii šéfa tajnej služby SBU Vasyla Maljuka, ktorý SBU riadil dočasne od vlaňajšieho odvolania svojho predchodcu.

Ihor Klymenko predtým pôsobil ako náčelník ukrajinskej polície. Po zrútení helikoptéry v Brovaroch pri Kyjeve 18. januára, pri ktorom zahynulo 14 ľudí vrátane časti vedenia ministerstva vnútra, ho vláda vymenovala za námestníka šéfa rezortu a dočasne mu uložila vykonávať ministerskú úlohu. Príčiny tragédie vrtuľníka sa stále vyšetrujú, poznamenal server RBK-Ukrajina.

VIDEO: Pád vrtuľníka s ukrajinským ministrom vnútra
Video

Maljuk sa do čela tajnej služby SBU postavil dočasne vlani v júli, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z vedenia úradu Ivana Bakanova. Ten mal blízko k prezidentovi, avšak Zelenskyj ho odvolal pre podozrenie z veľkého počtu kolaborantov v jeho úrade, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Nejasnosti zatiaľ zostávajú ohľadom postu ukrajinského ministra obrany. Na čele rezortu podľa webu RBK-Ukrajina zotrváva Oleksij Reznikov, o ktorého chystanom odvolaní informovali médiá v nedeľu. Šéf poslancov prezidentovej vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija vtedy uviedol, že do čela ministerstva by sa mal postaviť doterajší náčelník vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov a Reznikov by sa mal ujať riadenia ministerstva pre strategický priemysel. V pondelok však Arachamija oznámil, že tento týždeň sa na ministerstve obrany žiadne personálne zmeny neodohrajú.

Oleksij Reznikov Čítajte viac Obrana ministra obrany v Kyjeve vyzerá deravo

13:00 Dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k „nepredvídateľnému“ vystupňovaniu napätia. Uviedol to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu.

USA a ich spojenci sa podľa Šojgua usilujú čo najviac predĺžiť konflikt. „Aby to dosiahli, začali dodávať ťažké útočné zbrane; otvorene Ukrajinu vyzývajú, aby sa zmocnila našich území,“ povedal Šojgu pre ruské médiá. „Takéto kroky v skutočnosti zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k eskalácii nepredstaviteľného stupňa,“ povedal ruský minister obrany.

Šojgu tiež povedal, že ruské ozbrojené sily „úspešne postupujú“ v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti, píše agentúra AFP.

12:30 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok znova vyzval na okamžité prímerie na Ukrajine a na mierové rozhovory, ale i na zmysluplnú politickú diskusiu o bruselských sankciách, ktoré podľa jeho mienky ničia európsku ekonomiku. Podľa agentúry MTI o tom premiér hovoril na prípravnej videokonferencii pred štvrtkovým summitom Európskej únie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi spresnil, že do videokonferencie sa zapojili predsedovia vlád Poľska, Belgicka, Fínska a Malty, bulharský prezident Rumen Radev a predseda Európskej rady Charles Michel. Hlavnými témami rozhovorov boli vojna na Ukrajine, ekonomické problémy Európy a ilegálna migrácia.

12:15 Spoločné stretnutie prezidentov Poľska, USA a Ukrajiny počas možnej februárovej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku je veľmi nepravdepodobné, povedal v utorok poslanec a predseda zahraničného výboru dolnej komory poľského parlamentu (Sejm) Radoslaw Fogiel.

Biden by mal podľa zatiaľ nepotvrdených informácií navštíviť Poľsko pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára. Objavili sa aj špekulácie, že by počas Bidenovej návštevy mohol do Poľska pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a stretnúť sa tak so svojimi kolegami.

Podľa Fogiela sa však takéto stretnutie pravdepodobne neuskutoční. „Momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa Andrzej Duda, Joe Biden a Volodymyr Zelenskyj počas plánovanej návštevy amerického prezidenta v Poľsku stretli,“ uviedol.

11:30 Možnosti novej ruskej ofenzívy na Ukrajine sa venuje vo svojej poslednej analýze tiež americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý sa odvoláva na ukrajinských predstaviteľov. Podľa ich odhadov sa ruské invázne sily pripravujú na začatie rozsiahlej ofenzívy na východe Ukrajiny v polovici či na konci februára.

vojna na Ukrajine, Bachmut Čítajte viac Kto sa pustí do útoku? Expert hodnotí plány Ukrajiny a Ruska

„Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov 5. februára vyhlásil, že ukrajinská armáda očakáva, že Rusko začne rozhodujúcu ofenzívu okolo 24. februára, aby symbolicky spojilo útok s prvým výročím ruskej totálnej invázie na Ukrajinu,“ píše ISW. „Reznikov (…) tiež spresnil, že ukrajinská armáda nezaznamenala formovanie ruských útočných skupín v smere na Charkov, Černihiv či v Bielorusku,“ dodal inštitút.

Ďalej si okrem iného všíma informácie denníka Financial Times, ktorému nemenovaný poradca ukrajinskej armády povedal, že Rusko plánuje začať ofenzívu v najbližších desiatich dňoch (do 15. februára), čo je časový plán, ktorý by ruským silám umožnil udrieť na ukrajinské pozície pred príchodom západných tankov a bojových vozidiel pechoty. Niektorí ruskí nacionalisti medzitým naďalej vyjadrovali skepsu ohľadom schopnosti Ruska začať úspešnú ofenzívu koncom februára, dodal ISW.

Inštitút ďalej píše, že ruské sily pravdepodobne dosiahli v posledných dňoch „taktické úspechy“ severovýchodne od Kupjanska. „Ruské zdroje tvrdia, že ruské sily 5. a 6. februára postúpili západne od predchádzajúcich pozícií na línii Svatove-Kreminna,“ tvrdia. Uvádza ďalej ISW, podľa ktorého však ukrajinskí obrancovia k pondelku udržiavali svoje pozície pri Bilohorivke v Luhanskej oblasti, a to napriek ruským tvrdeniam, že ju Rusi 3. februára dobyli. Rusi podľa neho pokračovali v útokoch severovýchodne a južne od Bachmutu, ale stále mesto neobkľúčili.

11:10 Ruská armáda sa veľmi pravdepodobne pokúša obnoviť rozsiahle útočné operácie na Ukrajine od tohtoročného januára, uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Jeho (ruským) operačným cieľom je takmer určite dobyť zvyšné časti Doneckej oblasti, ktoré držia Ukrajinci,“ píše britský rezort obrany vo svojom pravidelnom zhodnotení bojov na Ukrajine, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej vojenskej agresii.

„Ruským silám sa podarilo získať iba niekoľko stoviek metrov územia týždenne. Je to takmer iste preto, že Rusku teraz chýba munícia a manévrovacie jednotky potrebné pre úspešné ofenzívy,“ dodalo britské ministerstvo, podľa ktorého je naďalej nepravdepodobné, že by Rusko bolo schopné vybudovať sily potrebné na významné ovplyvnenie vojny v priebehu niekoľkých najbližších týždňov.

10:50 Ruské invázne sily sa na rôznych miestach preskupujú a hlavné úsilie sústredia na útočné operácie pri Kupjansku, Lymane, Bachmute, Avdijivke a Novopavplyvke na východe Ukrajiny, uviedol vo svojej rannej operačnej zvodke ukrajinský generálny štáb. Ten zároveň hlási za uplynulý deň odrazenie ruských útokov pri desiatke obcí v Luhanskej a Doneckej oblasti, vrátane Bachmutu.

10:20 Takmer osem miliónov ľudí už utieklo z Ukrajiny do susedných krajín od začiatku konfliktu, ktorý tam pred necelým rokom vypukol v dôsledku ruskej invázie. Ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených, uviedol šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths. Dodal, že humanitárnu pomoc potrebuje 17,6 milióna ľudí, čo je takmer 40 percent obyvateľov Ukrajiny, informovala v utorok tlačová agentúra DPA.

Griffiths ďalej vyhlásil, že koncom februára chce v Ženeve predstaviť tohtoročný plán humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, ktorý si vyžaduje približne 3,9 miliardy dolárov. „Toto násilie nevykazuje známky, že by sa malo zmierniť,“ povedal.

9:50 Americký prezident Joe Biden pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára možno navštívi Poľsko. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na tri osoby oboznámené so situáciou.

Návšteva je podľa týchto zdrojov v súčasnosti plánovaná na dátum blízku ku koncu tohtoročného februára. Zdroje však pripomenuli, že cesta nie je potvrdená, až kým ju neoznámi Biely dom, a plány sa môžu meniť.

O možnej návšteve Bidena v Európe pri príležitosti prvého výročia invázie informovali americké médiá už koncom januára. Odvolali sa pri tom na nemenované vysokopostavené zdroje z prostredia americkej vlády.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz v sobotu uviedol, že očakávaná návšteva šéfa Bieleho domu v Poľsku je „kľúčová“ v spojitosti s ďalšou pomocou pre Poľsko v oblasti bezpečnosti zo strany USA, približuje agentúra PAP. Poľsko sa podľa Przydaczových slov dohodlo s americkou stranou, že dátum návštevy oznámia v najbližších dňoch.

9:25 Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta Petra Pavla malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie. Ako uviedol, Ukrajina sa bez moderných zbraní proti Rusku ubrániť nemôže, západné krajiny by jej mali poskytnúť všetku potrebnú vojenskú pomoc.

petr pavel Čítajte viac Pavel: Západ by Ukrajinu nemal tlačiť do žiadnych územných ústupkov

9:00 Ukrajinská gréckokatolícka cirkev v pondelok oznámila, že prechádza na nový kalendár, podľa ktorého sa budú Vianoce sláviť 25. decembra namiesto 7. januára. Ukrajinské inštitúcie sa aj takto snažia prerušiť kultúrne väzby na Rusko, uviedla tlačová agentúra Reuters.

Krok Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási necelá desatina Ukrajincov, privítal minister kultúry Oleksandr Tkačenko. „Toto rozhodnutie zodpovedá požiadavkám našej doby a verejnej mienke,“ napísal minister na Facebooku a odvolal sa pritom na výsledky celoštátneho online prieskumu uskutočneného vládou.

Tento prieskum z decembra 2022 ukázal, že 59 percent z vyše 1,5 milióna opýtaných podporilo presun Vianoc na 25. decembra, keď je tento sviatok vtedy aj v západnej Európe. Tkačenko minulý mesiac vyjadril nádej, že všetky cirkvi na Ukrajine budú súhlasiť so slávením Vianoc 25. decembra. Pondelkové oznámenie znamená, že gréckokatolícka cirkev tak urobila ako prvá.

7:46 Ukrajinské letectvo zasiahlo počas uplynulého dňa deväť stanovíšť a dve protilietadlové pozície ruských jednotiek. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že ukrajinské raketomety a delostrelci zasiahli aj dve ruské dočasné základne.

Podľa správy ruské sily podnikli päť raketových a 12 leteckých útokov na Ukrajinu. Rusko taktiež vykonalo 36 útokov s viacerými raketovými systémami, predovšetkým na civilné lokality v Chersonskej oblasti. Útoky poškodili obytné budovy, pričom evidujú obete v radoch civilistov.

Ruská armáda podľa generálneho štábu ostreľovala viaceré obce v Doneckej, Sumskej, Charkovskej, Luhanskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

6:40 Do novembra minulého roka bolo z ukrajinských knižníc vyradených približne 19 miliónov výtlačkov kníh, ktoré vyšli v časoch Sovietskeho zväzu alebo boli v ruštine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú poslankyňu Jevheniju Kravčukovú. Čo sa s vyradenými knihami stalo, nie je jasné.

Kyjev, sneh Čítajte viac Derusifikácia pokračuje. Ukrajina vyradila z knižníc milióny ruských či sovietskych kníh

6:15 Ruskí vojaci ovládli časť Bachmutu, ale Ukrajina sa ho nechce vzdať. V oblasti prebieha jeden z najtvrdších bojov vojny na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve uviedol, že Bachmut bol ústrednou témou jeho pondelkovej schôdzky s armádnym velením. Obrana proti ruským pokusom prerazenia línií na tomto úseku frontu podľa neho bude pokračovať.

„Ďakujem každému vojakovi, ktorý prejavil odhodlanie vzdorovať,“ povedal. Spomenul tiež, že na stretnutí išlo aj o zásobovanie frontových jednotiek muníciou.

Zelenskyj ďalej oznámil, že viaceré prihraničné a frontové oblasti získajú čoskoro nové vedenie, ktoré bude mať vojenské skúsenosti. Nespresnil, o ktoré oblasti pôjde, nedávno však Zelenskyj odvolal šéfov Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej, Sumskej a Chersonskej oblasti.

Ruskí vojaci ovládli časť Bachmutu, kontrolujú hlavné zásobovacie trasy a situácia je „objektívne ťažká“, povedal televízii Nastojaščeje vremja veliteľ jednej z ukrajinských jednotiek, brániacej toto mesto v Donbase na východe krajiny.

Riečka Bachmutka delí Bachmut na dve nerovnako veľké časti. Východná časť pozostáva hlavne zo súkromných domov, ale na severe prilieha priemyselná zóna. V týchto miestach sa bojuje už niekoľko mesiacov, pripomenula stanica BBC a dodala, že západná časť mesta je výrazne väčšia a tiež sa tam nachádza jeho centrum. Z dôstojníkových slov podľa BBC vyplýva, že Rusi obsadili viac ako tretinu mesta.

„Nepriateľ čiastočne obsadil mesto: priemyselnú zónu a štvrť súkromných domov až po rieku. Naozaj sa mu darí prerážať na neveľkých úsekoch frontu a približovať sa k našim pozíciám. Mesto je teraz ustavične a systematicky ostreľované z mínometov,“ povedal Denys Jaroslavskyj.

Rusi podľa tohto dôstojníka môžu tiež ostreľovať dve hlavné cesty spájajúce mesto s ukrajinským tylom a snažia sa ho definitívne odrezať od zásobovania. Na Bachmut už neútočia žoldnieri z Wagnerovej (v prepise z ruštiny Vagnerovej) skupiny, ale jednotky pravidelnej ruskej armády, ktoré sú podľa Jaroslavského dobre vycvičené a počínajú si úplne profesionálne – „úplne ako my“. Treba priznať, že nepriateľ sa poučil z skorších chýb a boja v Bachmute „nie sú žiadna prechádzka“, pripustil ukrajinský dôstojník.

Televíziu Nastojaščeje Vremja vysielajúcu v ruštine a s redakciou v Prahe založili americké rozhlasové stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a Hlas Ameriky. Televízia je financovaná americkým Kongresom.

vojna na Ukrajine, Bachmut Čítajte viac Kto sa pustí do útoku? Expert hodnotí plány Ukrajiny a Ruska
468 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine