„Vyradené boli tiež niektoré knihy zo sovietskej éry v ukrajinčine,“ uviedla Kravčuková, ktorá je podpredsedníčkou parlamentného výboru pre humanitárnu a informačnú politiku. Z 19 miliónov vyradených výtlačkov podľa nej bolo 11 miliónov v ruštine. „Existujú tiež odporúčania vyradiť a odstrániť knihy, ktorých autori podporili ozbrojenú agresiu proti Ukrajine,“ dodala.
Po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, začala Ukrajina vo zvýšenej miere obmedzovať používanie ruských kníh. Proces takzvanej derusifikácie nabral na obrátkach, keď Rusko takmer pred rokom Ukrajinu vojensky napadlo.
V polovici minulého roka Ukrajina obmedzila distribúciu ruských kníh v snahe ďalej spretrhávať kultúrne väzby medzi oboma susednými krajinami a zrušiť politiku, ktorá podľa kyjevských úradov po stáročia potláčala ukrajinskú identitu.
„Vo všeobecnosti je pomer kníh v ruštine a ukrajinčine v našich knižniciach veľmi žalostný,“ povedala Kravčuková. „Preto teraz hovoríme o tom, že je potrebné čo najskôr obnoviť fondy a nakúpiť knihy v ukrajinskom jazyku,“ dodala s tým, že asi 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach je v ruštine, zvyšok v ukrajinčine alebo iných európskych jazykoch.
Ukrajinčina je jediným úradným jazykom krajiny. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z roku 2019 asi polovica obyvateľov hovorila prevažne alebo iba ukrajinsky a asi 30 percent prevažne alebo iba rusky.
Ruština aj ukrajinčina sú východoslovanské jazyky, ale kým väčšina Ukrajincov vie po rusky, Rusi nepoznajú ukrajinčinu a tomuto jazyku rozumejú len ťažko. Ruština stále zohráva veľkú úlohu v obchode, kultúre a médiách. A v mnohých mestách vrátane Kyjeva sa ruština stále často používa, aj keď podlieha stále väčším reštrikciám. Právne predpisy ukladajú podnikom a ďalším inštitúciám povinnosť používať len ukrajinčinu.