Po ničivom zemetrasení v Sýrii a Turecku sa, samozrejme, pozornosť zameriava na záchranu životov, ale mohla by mať katastrofa nejaký vplyv na konflikt v Sýrii medzi režimom Bašára Asada a rebelantmi?
Krátka odpoveď by znela, že si nemyslím, že to bude mať nejaký dosah na situáciu. Dá sa povedať, že niečo podobné sa už stalo. A vtedy mala tragédia istý pozitívny politický vplyv a viedla k budovaniu mostov medzi oponentmi. V roku 1999 zasiahlo Turecko veľké zemetrasenie (zahynulo viac ako 17-tisíc ľudí, pozn. red.). Grécko vtedy patrilo k prvým krajinám, ktoré prišli na pomoc. Viedlo to vtedy k uvoľneniu napätia medzi Ankarou a Aténami. Grécko sa pozitívne postavilo aj k možnému členstvu Turecka v EÚ. Problémy v Sýrii sú však odlišného charakteru. Rozpory a úroveň nedôvery medzi znepriatelenými stranami sú obrovské. Dohoda by mohla zahŕňať, že by sa pomoc pre ľudí dostala na územie, ktoré kontrolujú rebelanti. Ťažko si však predstaviť, že oni to budú akceptovať bez politických garancií zo strany režimu Bašára Asada. Lenže počas konfliktu v Sýrii a v časoch, keď sa intenzita bojov zmiernila, humanitárna pomoc z Damasku išla tam, kde boli ľudia, ktorí sa k vláde stavali ústretovo alebo sa jej priamo podriadili.
Bude to teraz rovnaké?
Pomoc nešla na územia, ktoré kontrolovali rebelanti. Naopak, sýrska armáda na ne systematicky útočila. Ničila civilnú infraštruktúru vrátane nemocníc. Je teda jasné, že ľudia v týchto regiónoch sú naozaj v zložitej situácii. Možno sa nájde nejaká dohoda s Kurdmi, ktorí kontrolujú časť Sýrie. Oni sú do istej miery medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane im hrozí turecký útok, hoci po katastrofickom zemetrasení sa určite jeho riziko znížilo. Na strane druhej sa Kurdi azda budú usilovať nájsť dohodu s režimom v Damasku. Možno by to mohlo viesť k nadviazaniu nejakých vzťahov. Nezabúdajme však ani na situáciu veľkého počtu sýrskych utečencov, ktorí sú vo východnom Turecku. Ich situácia je po prírodnej katastrofe naozaj mimoriadne zložitá. Otázkou je, čo budú robiť oni.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala Rusko, ktoré dlhodobo podporuje Asadov režim, a teda má na neho páky, aby zatlačilo na Damask, aby rýchlo a bez ďalších prekážok umožnil humanitárnu pomoc obetiam zemetrasenia. Čo urobí Moskva?
Rusko sa možno rozhodne využiť situáciu vo svoj prospech s tým, že by ukázalo dobrú vôľu. Dôvodom môže byť vojna na Ukrajine. Vzhľadom na ňu sa Moskva môže pokúsiť nakloniť si verejnú mienku a tváriť sa v Sýrii ústretovo. Obávam sa však, že v skutočnosti Rusko momentálne nemá kapacity, aby sa tomuto problému naozaj venovalo.
Čítajte viac Horšie ako Asadove bomby. Na severe Sýrie otrasy dokonali dielo skazy
Má medzinárodné spoločenstvo nejakú šancu prinútiť Asada, aby dovolil prísun pomoci pre ľudí postihnutých katastrofou?
Za posledné roky sme videli, ako sa najmä Spojené arabské emiráty usilujú doviesť Sýriu späť na medzinárodnú scénu. A nie je celkom jasné, do akej miery by sa proti tomu postavili EÚ či USA. Teoreticky je možné, že humanitárna podpora pre obete zemetrasenia by mohla viesť k nadviazaniu nejakých vzťahov s Damaskom, ale bol by som pri týchto predpovediach veľmi opatrný.