Rozdielne postoje mali k otázke, či má únia priamo financovať bariéry na hraniciach, ktorými chcú viaceré krajiny brzdiť rastúci prílev migrantov do Európy. V záveroch vyzvali Európsku komisiu na financovanie „opatrení priamo prispievajúcich ku kontrole vonkajších hraníc“.
Diskusie viedli aj o prijímaní lodí so zachránenými migrantmi či o pravidle, podľa ktorého organizuje azylovú procedúru krajiny, cez ktorú cudzinci do únie prichádzajú.
VIDEO: Heger: Migy pre Ukrajinu nebudeme zdržiavať.
Európske krajiny po niekoľkých pokojnejších rokoch vlani opäť zaznamenali výrazný nárast počtu ľudí smerujúcich z Afriky či Ázie cez Stredozemné more či Balkán do EÚ. Podľa unijných štatistík vlani požiadalo o azyl takmer milión ľudí, čo je takmer dvojnásobok predvlaňajšieho počtu. Zo stoviek tisíc ľudí, ktorých žiadosti úrady zamietli, sa pritom do krajín pôvodu podarilo únijným štátom vrátiť len zhruba pätinu.
„Je veľmi dôležité, že Európska rada jasne uznala, že migrácia je európsky problém, ktorý si vyžaduje európske riešenie,“ vyhlásila po nočnom rokovaní predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Lídri sú zajedno v tom, že problém spočíva okrem iného v nedostatočnej spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými štátmi. Summit sa zhodol, že by členské krajiny mali týmto štátom obmedzovať výhodné udeľovanie víz, ak svoj prístup nezmenia. Niektorí politici hovorili aj o zastavení rozvojovej pomoci pre nespolupracujúce krajiny, tento nápad ale nenašiel potrebnú podporu.
Závery samitu hovoria aj o posilnení ochrany hraníc. Okrem niektorých krajín z východného krídla EÚ v poslednom čase razia najmä politici Rakúska a Holandska myšlienku, že by únia mala platiť za stavbu hraničných bariér. Niektorí lídri naproti tomu už pred rokovaním nabádali, aby únia nešírila dojem, že uzatvára svoje hranice ľuďom potrebujúcim pomoc. Podľa von der Leyenovej nemožno z unijných peňazí financovať len ploty, ale do projektov treba zahrnúť celú infraštruktúru vrátane strážnych veží, monitoringu, kamier, hraničného personálu či jeho techniky. EÚ podľa nej bude financovať niekoľko pilotných projektov v krajinách ležiacich na najvyťaženejších migračných trasách.
Diskusia sa viedla aj o zavedení pravidiel pre mimovládne organizácie, ktorých lode zachraňujú migrantov na mori a vozia ich do unijných prístavov. O to na summite usilovala predovšetkým talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorej vláda sa kvôli odmietnutiu plavidla s migrantmi dostala do sporu s Francúzskom.
Krajiny EÚ dlhodobo rozdeľuje aj kľúčová otázka solidárneho preberania žiadateľov o azyl, po ktorom volajú zvlášť preťažené juhoeurópske krajiny. Summit však túto tému zásadnejšie neotvoril a diskusie o ňom budú podľa von der Leyenovej pokračovať v ďalších mesiacoch.
„Je jasné, že musí existovať aj nejaký pomer medzi zodpovednosťou a solidaritou. To ale neznamená prerozdeľovanie a kvóty,“ povedal po rokovaní český premiér Petr Fiala. Rovnako ako ďalšie krajiny sa podľa neho Česko namiesto preberania migrantov hlási k priamej pomoci vyťaženým krajinám. Fiala pripomenul, že Česko a ďalšie krajiny v blízkosti Ukrajiny sa v súčasnosti vyrovnávajú s množstvom ukrajinských utečencov a o prerozdeľovaní nehovoria.