Text na siedmich stranách písaný na písacom stroji je medzi odtajnenými správami v archíve americkej tajnej služby, ktorý je dostupný na jej webovej stránke. CIA sprístupňuje svoje dokumenty s odstupom niekoľkých desaťročí. Správa poskytuje zaujímavý pohľad na zdravotnú starostlivosť v trnavskej nemocnici.
Štátna okresná nemocnica mala celkovo približne 300 zamestnancov. Lekárov bolo okolo 50 – prevažne mladší muži, vyšší vek mali vedúci oddelení. Funkciu riaditeľa nemocnice zastával Tibor Reško, rodák z Trnavy. (Podľa portálu Trnavský hlas sa narodil v roku 1921, čiže v tom čase mal ešte len 31 rokov; zomrel v roku 1968.) Na čele nemocnice stál od roku 1950, keď zomrel jej dovtedajší šéf.
Riaditeľ Reško mal medicínske vzdelanie. Bol ženatý, s manželkou vychovával jedno dieťa. Jeho zástupca vo funkcii Štefan Ferenčák neštudoval na lekárskej fakulte, čo v tomto prípade ani nepotreboval, pretože sa staral o fungovanie nemocnice bez vplyvu na jej zamestnancov (v náplni práce mal napríklad objednávanie jedla či zabezpečenie upratovania i prania). Informátor CIA označil Ferenčáka za dobrého organizátora práce.
Popri 300 zamestnancoch v trnavskej nemocnici pracovalo aj 70 rádových sestier. „Sú považované za veľmi dobre kvalifikované. Absolvovali dvojročný kurz pre zdravotné sestry v škole, ktorá bola založená v Bratislave pred komunistickým prevratom v roku 1948," konštatovala tajná správa CIA.
Problémy s financiami
Finančná situácia nemocnice v roku 1952 nevyzerala ružovo. Rok predtým dostala od ministerstva sociálnych vecí 48 miliónov korún, ale v ďalšom roku bolo peňazí už výrazne menej: „V roku 1952 okresný úrad národného zdravia, pod ktorý patrí nemocnica, získal 30 miliónov korún, čo je menej, ako samotná nemocnica dostala v roku 1951."
Málo financií viedlo k rôznym problémom. Napríklad v roku 1950 si nemocnica objednala zariadenie parafínového kúpeľa, zásielka prišla až o dva roky neskôr, ale musela ju odmietnuť prevziať, pretože nemala peniaze na zaplatenie.
Nemocnica nakupovala lieky od štátneho distribútora Chemodroga, ktorý mal sídlo v Prahe a dve pobočky v Brne a v Bratislave. Zdravotnícku techniku odoberala od štátneho podniku Chirana. No jedna vec boli objednávky a druhá vec, aká bola skutočnosť: „Objednávky sa často nesplnia, pretože veľa vecí vôbec nie je v skladoch," upozornila CIA.
Nemocnica mala 15 sanitiek. Dve boli vyhradené výlučne pre potreby oddelenia infekčných chorôb. Tajná správa pokračovala vetami, že nemocnica má vlastnú záhradu, v ktorej pestuje zeleninu pre svoju spotrebu. Ostatné potraviny dovážala z mesta. „Pacientom poskytuje stravu nemocnica, nie sú závislí od jedla od príbuzných. Majú povolené priniesť im len málo, napríklad ovocie."
Návštevné hodiny boli dovolené len počas troch dní v týždni: v utorok, v piatok a v nedeľu. Netýkalo sa to dvoch oddelení: prísny zákaz akýchkoľvek návštev platil na gynekologickom oddelení a na detskom oddelení infekčných chorôb.
Tajný rozkaz
V apríli 1952 nemocnica dostala tajný rozkaz z Bratislavy. „Uvádzalo sa v nej, že priestor so štrnástimi izbami musí do troch mesiacov zmeniť pre odber krvi," zistila CIA.
Americká rozviedka vo svojej správe poskytla aj stručnú charakteristiku najdôležitejších lekárov v Trnave. Tamojšia nemocnica sa mohla pochváliť aj špecialistom, ktorý získal veľmi cenné skúsenosti v zahraničí. „Andrej Kukura, 43-ročný mozgový chirurg, je šéf chirurgického oddelenia. Jeho metódy sú založené na americkej škole." CIA pokračovala, že doktor pracoval počas druhej svetovej vojny v Anglicku.
Kukura prišiel pracovať do Trnavy v roku 1951, keď odišiel z Bratislavy. Kládol veľký dôraz na pozornosť o pacienta po celý čas hospitalizácie: pred operáciou, počas nej i potom. CIA zistila aj jeho názor na jednu sovietsku lekársku metódu: „Povedal, že sovietske postupy pri operácii čriev sú archaické."
Primárom na oddelení internej medicíny bol 45-ročný Alojs Pechan: „Malý, chorľavý muž. Hoci je člen komunistickej strany, nie je ideologicky presvedčený." Pechana mali radi, pretože pacientom venoval veľa svojho času.
Ján Grujbár, 43-ročný nekomunista, viedol detské oddelenie. Z Bratislavy prišiel do Trnavy v roku 1945. „Jeho oddelenie je excelentné," konštatovala CIA. Dodala, že je zodpovedný za zavedenie inkubátorov.
Sekciu kožných a pohlavných chorôb riadil 60-ročný nekomunista Pavel Žarnovický, ktorý tiež došiel z Bratislavy. Podľa CIA používal zastarané lekárske metódy.
O problémoch v nemocnici napovedá aj charakteristika 50-ročného nekomunistického očného lekára Štefana Nyulassyho, ktorý bol šéfom oddelenia oftalmológie: „Je dobrý pracovník, ale má veľmi málo inštrumentov."
Július Golda, ktorý viedol otorinolaryngológiu (ušné, nosové a krčné lekárstvo) nemal dobrú povesť odborníka v bielom plášti: „Napriek tomu, že má dvoch asistentov, nemá veľké ambície a posiela všetkých pacientov na operácie do Bratislavy."
Vety o ďalších primároch neobsahujú nijaké informácie, ktoré by stáli za zmienku.
Chýbalo náradie
Neutešené pracovné podmienky boli v nemocničnom laboratóriu. Malo nedostatok náradia: „Nemá žiadny pH meter, nijaký kolorimeter (prístroj slúži na analýzu roztokov, poz. red.). Chýbajú platinové ihly pre bakteriologickú techniku." CIA dodala, že sterilizovať musia bez autoklávy, čo je zariadenie používané na sterilizáciu materiálov v laboratórnom skle, v ktorom teplota vodnej pary dosahuje okolo 120 stupňov Celzia. Špeciálne kade i pipety boli vo veľmi nedostatočnom počte. „Bakteriologické a hematologické diferenčné testy boli prakticky nemožné pre chýbajúcu techniku. Kyselina chlorovodíková bola nedostupná," informovala CIA.
Záverečná časť tajnej správy popisuje rozlohu jednotlivých oddelení a obsahuje aj nákres areálu nemocnice. V poslednej časti je aj zmienka o tom, že podzemné priestory sa dajú využiť ako protiletecký kryt, pričom by sa mali rozšíriť.
Z dôvodu ochrany svojich zdrojov odtajnený dokument o trnavskej nemocnici má vybielenú časť týkajúcu sa miesta získania informácií a jeho poskytovateľa. Z ďalších bielych miest zjavne vyplýva, že detaily o tomto zdravotníckom stredisku takmer určite poskytol Američanom nejaký jeho vysokopostavený zamestnanec. V takom prípade sa to stalo napriek tomu, že za odhalenie spolupráce s tajnými službami na Západe vtedy v Československu hrozil trest smrti.