353. deň: Rusi ofenzívu už začali, ale veľká sláva to nie je, znie z Kyjeva

22:20 Do ôsmich brigád takzvanej útočnej gardy pre oslobodenie Donbasu a Krymu, ktorú vytvára ukrajinské ministerstvo vnútra, sa už prihlásilo viac ako 15 000 dobrovoľní­kov. V televízii to dnes oznámila hovorkyňa ministerstva Marjana Revaová.

„Za viac ako týždeň aktívnej kampane sme zaznamenali medzi ľuďmi veľký záujem. Celkovo sme dostali viac ako 27 000 žiadostí a otázok. Ak hovoríme konkrétne o prihláškach dobrovoľníkov, ktorí chcú vstúpiť do našich brigád, k dnešnému dňu ich už je viac ako 15 000. Ľudia sa u našich konzultantov vypytujú na podmienky, aké ich čakajú, a potom sa aktívne hlásia,“ povedala hovorkyňa podľa internetového denníka Ukrajinská pravda.

Z uvedeného množstva dobrovoľníkov viac ako 8 000 podstúpilo lekársku prehliadku, a tak sa dostali do ďalšej etapy na ceste k vstupu do jednej z ôsmich brigád. Ich vytváranie má podľa hovorkyne pokračovať do 1. apríla. Vzhľadom na veľký záujem možno ale predpokladať, že bude nasledovať vytváranie ďalších útočných brigád. Do nich budú pozvaní aj tí, ktorí teraz neprejdú sitom výberu.

O vytváraní útočnej gardy informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra na začiatku februára. Dobrovoľníkom sľubuje, že budú oslobodzovať Luhansk, Doneck a Krym od ruských okupantov. Uvedené mestá na východe Ukrajiny a polostrov Krym Rusi ovládajú od jari 2014. (čtk)

21:00 Ukrajinské mesto Dnipro na juhovýchode krajiny sa v sobotu večer stalo terčom náletu dronov iránskej výroby, ktorým Ukrajinci kvôli charakteristickému zvuku motorov prezývajú mopedy. Dva drony sa podarilo zostreliť, uviedol na svojom webe portál Ukrajinská pravda. Podľa agentúry Unian bol v meste počuť výbuch, o prípadných škodách či mŕtvych a zranených sa agentúra nezmieňuje.

Letecký poplach bol vyhlásený tiež v Charkovskej, Dnepropetrovskej a Poltavskej oblasti. Server RBK-Ukrajina pripomenul, že Rusi podnikli útoky za pomoci iránskych dronov tiež vo štvrtok, piatok a v sobotu.

V sobotu ruské sily ostreľovali deväť z 24 ukrajinských oblastí, tvrdia úrady. Obeťou paľby sa stal jeden civilista z Doneckej oblasti na východe krajiny, ďalších desať ľudí bolo zranených, uviedol s odvolaním sa na dnešnú zvodku šéfov oblastných správ portál Ukrajinská pravda.

Pri nočnom ostreľovaní Charkova raketami S-300 bol zranený 35-ročný civilista, ktorý bol v stredne vážnom stave hospitalizovaný. Ďalší človek utrpel zranenia pri ostreľovaní Chersonu a okolia na juhu Ukrajiny.

Tridsaťpäťročná žena prišla v sobotu ráno o život pri ruskom ostreľovaní obytného domu v meste Nikopol na juhovýchode Ukrajiny, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhej Lysak. Črepiny pri delostreleckom ostreľovaní podľa neho zranili tiež sedemdesiatosem­ročnú dôchodkyňu.

Nikopol delí rieka Dnepr od Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú obsadili ruské sily krátko po tom, ako vlani 24. februára napadli Ukrajinu. Pred vojnou malo toto mesto zhruba 110 000 obyva­teľov.(čtk)

19:43 Medziročná inflácia dosiahla v Rusku v januári 11,77 % oproti 11,94 % v predchádzajúcom mesiaci. Dostala sa tak na najnižšiu úroveň od februára 2022.

Čítajte viac Inflácia v Rusku je najnižšia od útoku na Ukrajinu

18:50 S minimálnym výcvikom išli z ruského väzenia rovno do prvej línie vojny, kde okolo nich umierali desiatky ľudí a kde im zabitie hrozilo aj od vlastných veliteľov. Dvaja Rusi, ktorí sa vlani zapojili do bojov na Ukrajine, takto popísali svoje skúsenosti americkej televízii CNN, zatiaľ čo sa zdržiavajú v ukrajinskom zajatí. Hovoria, že na bojisku sa snažili akokoľvek prežiť a stali sa otupenými voči utrpeniu a úmrtiam svojich kolegov, rovnako ako voči zabíjaniu Ukrajincov.

Čítajte viac Zabitie im hrozilo z oboch strán. Dvaja zajatí vagnerovci opísali hrôzy z frontu

17:52 Ukrajine sa podarilo po poslednom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru obnoviť výrobu elektrickej energie. Oznámil to v nedeľu ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Ukrajinské elektrárne v súčasnosti vyrábajú dostatok elektrickej energie, aby vyhoveli dopytu. Na niektorých miestach však pretrvávajú výpadky elektrickej energie z dôvodu poškodenia distribučných sietí. „Máme problémy s dodávaním elektriny všetkým zákazníkov,“ uviedol Haluščenko.

Podľa šéfa rezortu energetiky bolo späť do siete opäť pripojených všetkých deväť blokov jadrových elektrární, ktoré má Ukrajina pod kontrolou. Najväčšia ukrajinská jadrová elektráreň, ktorá leží v časti Záporožskej oblasti okupovanej ruskou armádou, nedodáva elektrickú energiu do ukrajinskej siete, pripomína DPA.

Haluščenko však varoval, že pre klesajúce teploty a zvýšený dopyt po elektrickej energii bude zrejme začiatkom budúceho týždňa elektriny opäť nedostatok.

16:20 Poľsko si zapožičalo od Spojených štátov bezpilotné lietadlá, ktorými bude dohliadať na svoje východné hranice, oznámil v nedeľu poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

„Poľsko dostalo drony triedy MQ-9A Reaper MALE, ktoré si prenajalo od Spojených štátov vzhľadom na ich naliehavú potrebu. Budú slúžiť našim vzdušným silám, ktoré ich budú využívať okrem iného aj na prieskum našich východných hraníc“, uviedol Blaszczak na sociálnej sieti Twitter.

Bezpilotné lietadlá Reaper majú rozpätie krídel 20 metrov a vo vzduch môžu byť aj viac ako 24 hodín. Počas tejto doby môžu zbierať spravodajské informácie a vykonávať prieskum. Môžu niesť aj náklad vrátane munície, píše PAP. (tasr)

13:35 Krajiny Európskej únie by mali pracovať na lepšom spôsobe v prerozdeľovaní ukrajinských utečencov. V rozhovore pre noviny Bild am Sonntag zverejnenom v nedeľu to uviedla nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Podľa Faeserovej aj ďalšie členské krajiny EÚ môžu urobiť viac na zmiernenie tlaku vyvíjaného na štáty susediace s Ukrajinou, ktoré prijali veľké množstvo civilistov utekajúcich pred ruskou inváziou.

Šéfka nemeckej diplomacie upozornila na potrebu lepšej koordinácie, ak pokračujúce ruské útoky podnietia ďalšiu vlnu utečencov, ktorí sa snažia uniknúť násiliu.

„Poľsko doteraz prijalo viac ako 1,5 milióna ukrajinských utečencov, Španielsko 160 000,“ povedal Faeserová. „Takto to nemôže zostať,“ dodala. (tasr/dpa)

12:40 Rakúsko sa dostalo pod paľbu ostrej kritiky za udeľovanie víz, ktoré umožnia sankcionovaným ruským zákonodarcom zúčastniť sa na viedenskom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Rakúsko je sídlom niekoľkých agentúr OSN a rôznych medzinárodných organizácií, ako je OBSE, ktorá bola založená počas studenej vojny ako miesto pre dialóg medzi Východom a Západom. Rakúska vláda síce odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu takmer pred rokom, ale zároveň zdôraznila potrebu udržiavať diplomatické vzťahy s Moskvou.

Rusko plánuje vyslať na zasadnutie OBSE v dňoch 23. a 24. februára viacerých delegátov vrátane 15 ruských zákonodarcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Dovedna 81 delegátov OBSE z 20 krajín vrátane Francúzska, Kanady, Británie, Poľska a Ukrajiny preto vyzvalo rakúsku vládu, aby sankcionovaným Rusom zakázala vstup do krajiny.

„Je dôležité mať na pamäti, že ruskí poslanci sú neoddeliteľnou súčasťou mocenského systému a sú spolupáchateľmi zločinov, ktorých sa Rusko každý deň dopúšťa na Ukrajine. Nemajú miesto v inštitúcii, ktorej úlohou je podporovať úprimný dialóg a odpor voči vojne,“ uvádza sa v liste, ku ktorému sa dostala aj agentúra AP.

Rakúski predstavitelia tento list nekomentovali. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí však nedávno trvalo na tom, že je zo zákona povinné udeľovať víza zástupcom zúčastnených krajín, ktorí sa chcú zúčastniť na zasadnutiach OBSE. (sita)

11:34 Jevgenij Prigožin, vodca ruskej polovojenskej vagnerovej skupiny v nedeľu oznámil, že jeho vojaci obsadili mesto Krasna Hora v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. „Dnes vagnerove útočné jednotky obsadili mesto Krasna Hora,“ uviedol vo vyhlásení Jevgenij Prigožin. AFP nedokázala toto tvrdenie nezávisle potvrdiť.

Krasna Hora leží v blízkosti železničnej trate len niekoľko kilometrov severne od mesta Bachmut, ktoré sa Moskva dlhé mesiace snaží neúspešne dobyť. Počas niekoľkomesačných bojov mesto získalo politický a symbolický význam, hoci o strategickom význame Bachmutu odborníci diskutujú.

Počas bojov sa výrazne prejavila rivalita medzi polovojenskou vagnerovou skupinou a ruskou armádou, hoci Kremeľ akúkoľvek roztržku popiera.

Prigožin 11. januára oznámil, že jeho bojovníci dobyli Soledar, severne od Krasnej Hory. Ruské ministerstvo obrany až o dva dni potvrdilo, že mesto kontrolujú moskovské sily.

„Po dobytí Soledaru a masovom humbuku, že v Soledare boli okrem vagnerovcov aj iní (vojaci), boli chlapci samozrejme veľmi frustrovaní,“ povedal v nedeľu Prigožin. „V okruhu 50 kilometrov viac-menej ostávajú iba vagnerovci a oni dobyjú Bachmut,“ dodal. (tasr/afp)

10:48 Ruské sily bojujúce na Ukrajine v posledných dvoch týždňoch pravdepodobne registrujú najvyššie straty od prvého týždňa vojny, uvádza v dnešnom hlásení britské ministerstvo obrany. Odvoláva sa pritom na čísla generálneho štábu ukrajinskej armády, akokoľvek priznáva, že údaje nedokáže overiť. Trend, ktorý údaje ukazujú, je však podľa Londýna dôveryhodný. O mnoho svojich vojakov naďalej prichádza tiež Ukrajina, dodáva britské ministerstvo.

Kyjev uvádza, že Rusi v poslednom týždni každý deň prichádzali v priemere o 824 vojakov. Denný počet mŕtvych a zranených je viac ako štvornásobný oproti hodnotám hláseným v júni a júli. Vyššie ruské straty ukrajinská armáda hlásila iba v prvých dňoch invázie na prelome vlaňajšieho februára a marca.

„Nárast ruských strát je pravdepodobne daný rôznymi faktormi vrátane nedostatku vycvičeného personálu, koordinácie a prostriedkov pozdĺž frontu,“ uvádza britské ministerstvo obrany. Uvedené problémy podľa neho dokladá vývoj bojov v Doneckej oblasti, konkrétne o mesto Bachmut a tiež obec Vuhledar, kde Rusi podľa dostupných záberov v posledných dňoch vykonali neúspešný útok.

Londýn dodáva, že tiež Ukrajinci trpia „vysokou mierou oslabovania“, čím sú myslené úmrtia a zranenia vojakov. Ruskí okupanti ani brániace sa krajiny svoje straty neoznamujú a presnejšie údaje z nezávislých zdrojov v tomto smere nie sú k dispozícii.

Najvyššie postavený americký generál Mark Milley v novembri uviedol, že Rusko prišlo o viac ako 100 000 ľudí a že počet zranených a mŕtvych na ukrajinskej strane je pravdepodobne podobný. Denník The New York Times potom minulý týždeň s odvolaním sa na nemenovaných západných činiteľov napísal, že ruské straty sa blížia k 200 000 voja­kom. (čtk)

9:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 137 780 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišlo o život 900 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3280 tankov, 6488 bojových obrnených vozidiel, 5148 vozidiel a palivových nádrží, 2287 delostre­leckých systémov, 465 odpaľovacích raketových systémov, 234 systémov protivzdušnej obrany, 286 vrtuľníkov, 296 lietadiel, 2007 dronov, 857 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 215 kusov špeciálnej techniky.

8:31 Severoatlantická aliancia má v úmysle predĺžiť mandát svojho existujúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga do apríla budúceho roka. S odvolaním sa na vysokopostavených diplomatov to uviedol nemecký nedeľník Welt am Sonntag. Stoltenbergov mandát vyprší 30. septembra, vedenie NATO ho už raz predĺžilo.

Dôvodom plánovaného predĺženia, o ktorom má byť formálne rozhodnuté na jar, sú Stoltenbergove „výnimočné úspechy, najmä v kontexte vojny na Ukrajine“. Ďalšieho pol roka bez zmeny vo vedení by tiež zabezpečilo „stabilitu v náročnom čase“.

Stoltenberg už skôr uviedol, že nemá v úmysle uchádzať sa o ďalší mandát. Túto pozíciu podľa agentúry DPA potvrdila aj jeho hovorkyňa.

Welt am Sonntag pripomína aj výhody, ktoré by predĺženie mandátu prinieslo Stoltenbergovi. Dalo by mu to príležitosť predsedať výročnému summitu NATO k 75. výročiu aliancie, ktorý sa má konať vo Washingtone v apríli 2024. Skúsený ekonóm a dlhoročný nórsky premiér Stoltenberg by sa podľa médií mohol uchádzať o post prezidenta Svetovej banky. Jej doterajšiemu šéfovi Davidovi Malpassovi sa končí funkčné obdobie v apríli budúceho roka, pripomína nedeľník.

Medzi možnými záujemcami o funkciu generálneho tajomníka NATO sú španielsky premiér Pedro Sánchez alebo holandský premiér Mark Rutte, ktorých krajiny čakajú voľby v rokoch 2023 a 2024. Sánchez má údajne dobré vzťahy s americkým prezidentom Joom Bidenom, Rutteho zase podporuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Welt menuje ako horúceho kandidáta aj britského ministra obrany Bena Wallacea. (čtk)

8:00 Len deväť percent z takmer 1 500 svetových firiem opustilo ruský trh počas vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer rok, tvrdí poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Súčasne vyzval Západ, ktorého trh má pre nadnárodné spoločnosti väčší význam ako Rusko, aby tvrdo zareagoval.

Čítajte viac Zarábate na vraždení, obvinil Podoljak svetové firmy, ktoré neodišli z Ruska

7:17 Predstavitelia britského obranného priemyslu rokujú v Kyjeve o možnostiach výroby britských zbraní a vojenského vybavenia priamo na Ukrajine. Informoval o tom server The Telegraph, podľa ktorého by išlo o významné posilnenie vzťahov Británie a Ukrajiny, ktorá už takmer rok vzdoruje ruským útokom.

Cieľom rokovaní je dohoda o vytvorení spoločných podnikov, ktoré by vyrábali britské zbrane na základe licencie. Projekt by musel posvätiť britský premiér Rishi Sunak. Moskva opakovane varovala, že ďalšie dodávky zbraní Ukrajine alebo podpora tamojšej výroby povedie k eskalácii konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň navštívil Londýn, ktorý sa tak stal jeho až druhou zahraničnou destináciou od začiatku vojny. Británia patrí medzi najvýznamnejších podporovateľov Kyjeva, cvičí ukrajinských vojakov a tento týždeň sľúbila napríklad dodávky tankov.

6:40 Ruský plán na prevzatie východu Ukrajiny môže trvať rok a pol až dva roky, myslí si ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Dobytie týchto dvoch oblastí je pritom podľa Prigožina zrejme hlavným cieľom Ruska.

Čítajte viac Prigožin: Do dvoch rokov si vezmeme Donbas, do troch môžeme aj oblasť za Dneprom

5:55 Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu večer informoval, že ruské jednotky útočia na východnom fronte v piatich smeroch vrátane pokusu o postup smerom na mestá Kupiansk a Lyman.

V zvodke ukrajinského velenia, citovanej britskou stanicou BBC, sa uvádza, že ruská armáda sa sústreďuje na útočenie v smere na lokality Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Novopavlivka. Posilňuje pritom svoju skupinu vojsk v oblasti Bachmutu a Lymana.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov podľa BBC uviedol, že dlho očakávaná veľká ofenzíva ruskej armády sa síce „začala, ale nejde tak, ako by si (Rusi) želali“.

„S veľkou ofenzívou, ako ju nazývajú, majú Rusi veľké problémy. My vidíme, čo naplánovali a (vidíme) aj to, že už začali – len o tom nehovoria,“ vyhlásil Danilov s tým, že ukrajinskí vojaci túto ofenzívu ruskej armády „veľmi rázne odrážajú“.

„Ofenzíva, ktorú naplánovali, už postupne prebieha. Ale nie je to taká ofenzíva, s akou počítali,“ uviedol Danilov podľa BBC.

BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je možné ihneď overovať vyhlásenia bojujúcich strán a spoľahlivé informácie o postupe ruskej ofenzívy sa objavujú len zriedka, a to tak na ruskej, ako aj na ukrajinskej strane.