356. deň: Brusel chystá 10. balík sankcií. Rusi masívne útočia v Luhansku

Európska únia zavedie proti Rusku desiaty balík sankcií, oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Ruské sily podľa Kyjeva zosilňujú útoky v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil situáciu na fronte ako extrémne ťažkú, ako boj o každý meter ukrajinskej pôdy. Západná rozviedka si všimla, že Rusko sústreďuje pri hraniciach lietadlá a vrtuľníky.

15.02.2023 05:00 , aktualizované: 22:23
ukrajina Foto:
Na zábere z videa zverejneného ruským ministerstvom obrany v stredu 15. februára 2023 ruský výsadkár odpaľuje ruskú prenosnú raketu na nešpecifikovanom mieste na Ukrajine.
debata (646)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 356. deň
  • Kyjev: Rusko zosilňuje útoky v Luhanskej oblasti
  • Pokračujú tvrdé boje o mesto Bachmut
  • EÚ avizuje 10. balík sankcií na Rusko za 11 miliárd eur
  • Stoltenberg: Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení výroby munície
  • USA dodajú Kyjevu delostreleckú muníciu za 522 miliónov dolárov
  • Európske krajiny pošlú Ukrajine náhradné diely do tankov a ďalšiu pomoc
  • Rusi „nepretržite“ spaľujú na Kryme telá mŕtvych vojakov, tvrdí Kyjev
  • Zelenskyj: Bojuje sa o každý meter ukrajinskej pôdy
  • Nad Kyjevom spozorovali šesť ruských balónov, väčšinu zostrelili
  • UNICEF: Od začiatku vojny zahynulo na Ukrajine najmenej 438 detí

VIDEO: Ruská zemľanka na fronte na Ukrajine. Má aj kúpeľňu.

Video

22:23 Vo vyše pol roka trvajúcej bitke o jedno donbaské mesto denne padnú desiatky až stovky Ukrajincov i Rusov. Bachmut je dôležitý dopravný uzol. Experti sa však zhodujú, že jeho ovládnutie nemá až takú strategickú cenu, aby ho museli vyvážiť kopy mŕtvol.

Ukrajina, Rusko, Bachmut Čítajte viac Stojí Bachmut za toľkú krv?

21:01 Ruský prezident Vladimir Putin si musí uvedomiť, že vo svojej vojne na Ukrajine nie je schopný zvíťaziť, vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Ruský prezident Vladimir Putin takmer rok od (začiatku) svojej brutálnej invázie nedáva najavo, že je pripravený na mier,“ povedal Stoltenberg.

„Práve naopak, spúšťa nové ofenzívy a cieli na civilistov, mestá a kritickú infraštruktúru,“ dodal na spoločnej tlačovej konferencii s poľským prezidentom Andrzejom Dudom v Bruseli. „Putin si musí uvedomiť, že nedokáže zvíťaziť a preto musíme aj naďalej rýchlo dodávať Ukrajine zbrane a strelivo,“ povedal Stoltenebrg. Dodal, že Ukrajinci to potrebujú na opätovné získanie územia a udržanie sa ako nezávislá krajina v Európe.

NATO podľa slov generálneho tajomníka podniká ďalšie kroky na posilnenie obrany Aliancie. Pripomenul v tejto spojitosti „najväčšiu krízu v oblasti bezpečnosti, ktorej v súčasnosti čelíme“. „Posilňujeme svoju prítomnosť a pripravenosť od Čierneho (mora) k Baltskému moru vrátane Poľska,“ povedal.

Stíhačky z USA a Holandska podľa neho pomáhajú chrániť vzdušný priestor Európy, batérie systémov Patriot posilňujú protivzdušnú obranu a tisíce vojakov z členských krajín NATO sú v Poľsko na pomoc proti agresii. Takisto vyjadril odhodlanie zo strany NATO „brániť každý kúsok Poľska a celého územia spojencov“.

S Dudom tiež hovorili o úlohe, ktorú vo vojne na Ukrajine zohráva Bielorusko. „Bielorusko naďalej podporuje ruské sily, poskytuje im prostredie a prehlbuje svoju politickú a vojenskú integráciu s Ruskom,“ povedal šéf NATO a vyzval Minsk, aby sa prestal spolupodieľať na vojne. (tasr, cnn.com)

20:43 Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v stredu kritizoval Švajčiarsko za odmietanie dodávok munície pre protilietadlové systémy Gepard na Ukrajinu. „Niektoré krajiny stále majú muníciu, no z historických dôvodov sa ju zdráhajú dodávať Ukrajine,“ povedal Habeck v rozhovore pre týždenník Die Zeit. Dodal, že Nemecko o tejto veci so Švajčiarskom rokuje, no nedokáže pochopiť, prečo Bern nedodáva muníciu pre Gepardy.

Jeho vyjadrenie prišlo v čase rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli o rýchlejších dodávkach munície a zbraní na Ukrajinu.

Nemecko sa už mesiace pokúša presvedčiť neutrálne Švajčiarsko, aby schválilo vývoz zásob munície pre delá Gepard. Vo Švajčiarsku ju vyrobila dcérska spoločnosť nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall. Švajčiarsko to odmieta schváliť s odôvodnením, že by to ohrozilo jeho neutralitu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok oznámil, že Berlín podpísal s Rheinmetallom dohodu o výrobe munície v Nemecku. Zbrojárska spoločnosť v stredu potvrdila, že na jej základe vyrobí 300-tisíc delostreleckých nábojov pre Gepardy. Minister uviedol, že „rokovania so Švajčiarskom trvali dlho, pričom Nemecko nakoniec dospelo k názoru, že "je lepšie ísť vlastnou cestou rýchlejšie, aby sme neboli od nich závislí“. (tasr, afp)

19:56 Poľsko ohlásilo v stredu veľké investície do svojho zbrojárskeho priemyslu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa premiéra Mateusza Morawieckeho musí byť poľská armáda dostatočne silná, aby sa nikto neodvážil, a aby sa Rusko neodvážilo, napadnúť Poľsko.

Poľský tank / Čítajte viac Putinova invázia zaktivizovala Poľsko. Do zbrojného priemyslu naleje Varšava stámilióny

18:50 Ak sa nestane nič mimoriadne, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa čoskoro vypraví na oficiálnu návštevu Poľska, napísal dnes denník Denník Gazeta Prawna s odvolaním sa na svoje zdroje v Kyjeve. Zelenskyj by sa podľa nich do susednej krajiny mohol vydať v čase, keď tam bude americký prezident Joe Biden. Varšava ani Kyjev túto informáciu nepotvrdili.

Ukrajinský prezident od vlaňajšieho 24. februára, teda začiatku ruskej invázie, navštívil štyri zahraničné metropoly. Najprv sa vlani v decembri vybral do Washingtonu, nedávno bol v Londýne, Paríži a Bruseli. Poľsko navštívil dvakrát letmo počas cesty zo svojich diplomatických výprav. V poľskom meste Rzeszów, ktoré sa nachádza blízko hraníc s Ukrajinou, sa na záver oboch svojich ciest stretol s poľským náprotivkom Andrzejom Dudom.

Ďalšia cesta Zelenského do Poľska má byť už oficiálna, tvrdí Dzenník Gazeta Prawna. „Dokončujeme prípravy na ňu,“ cituje svoje zdroje z ukrajinských úradov a uvádza, že odohrať sa má pravdepodobne v čase pobytu šéfa Bieleho domu vo Varšave alebo práve v Rzeszówe.

Zelenskyj s najväčšou pravdepodobnosťou predstaví v prítomnosti Dudu a Bidena podrobnosti mierovej iniciatívy súvisiace s jeho desaťbodovým mierovým plánom, poznamenal denník.

Biden navštívi Poľsko od 20. do 22. februára. Má v pláne stretnutie so svojím poľským náprotivkom Dudom a predstaviteľmi ďalších krajín bukurešťskej deviatky.

18:40 V dôsledku vojny na Ukrajine už zomreli stovky detí a ďalšie milióny sú ohrozené, oznámil v stredu Detský fond OSN (UNICEF). Od februára 2022 do januára 2023 prišlo o život v dôsledku vojnových činov najmenej 438 detí, ďalších 842 utrpelo zranenia, uviedla nemecká pobočka UNICEF-u v Kolíne nad Rýnom.

Ďalšie nebezpečenstvo pre deti predstavujú nevybuchnutá munícia a nášľapné míny. Zároveň sa mnohé rodiny po začiatku ruskej invázie 24. februára 2020 pre zničenú infraštruktúru ocitli v núdzi.

Akútnu humanitárnu pomoc potrebuje na Ukrajine približne 3,3 milióna detí a mladých ľudí. Asi 16 miliónov ľudí nemá bezpečný prístup k vode a hygienickým zariadeniam, upozornil UNICEF.

„Nesmieme dovoliť, aby sa deti a mladí ľudia na Ukrajine stali stratenou generáciou,“ povedal Georg Graf Waldersee, vedúci nemeckej pobočky UNICEF-u. Od začiatku vojny rozšírila svoje programy pomoci na Ukrajine.

Okrem prístupu k čistej vode a zdravotným službám pre niekoľko miliónov ľudí dostali deti a mladí ľudia vzdelávacie príležitosti a psychosociálnu podporu. Nemecko doteraz venovalo na tento druh pomoci 103 miliónov eur. (tasr/dpa)

17:42 Kyjevská vojenská správa v stredu uviedla, že nad Kyjevom spozorovala šesť ruských balónov. Väčšinu z nich zostrelila protivzdušná obrana. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Vojenská správa v príspevku na platforme Telegram napísala, že balóny mohli byť vybavené sledovacími zariadeniami. Incident sa podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata stal v stredu, keď v Kyjeve zneli poplašné sirény.

„Podľa informácií, ktoré sa teraz spresňujú, išlo o balóny poháňané silou vetra,“ napísala vojenská správa. Pravdepodobne mali slúžiť na zmätenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Moskva sa k preletu balónov nad Kyjevom nevyjadrila. Hovorca ukrajinských vzdušných síl tesne pred spozorovaním balónov upozornil, že Rusko by ich mohlo začať používať vo vojne na Ukrajine, aby si šetrilo prieskumné drony.

Špionážne balóny sa v uplynulých dňoch stali vo svete ústrednou témou, keď bol nad Spojenými štátmi spozorovaný veľký čínsky balón.

17:08 Ukrajina dostane od Spojeného kráľovstva a niekoľkých ďalších európskych krajín balík pomoci v hodnote viac ako 200 miliónov libier (225 miliónov eur). Jeho súčasťou bude vojenské vybavenie vrátane náhradných dielov do tankov a delostreleckej munície. Oznámilo to v stredu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Na prvom spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu sa Británia dohodla s Holandskom, Nórskom, Švédskom, Dánskom a Litvou. Obsahovať má „životne dôležité“ potreby Ukrajiny, ako sú delostrelecká munícia či náhradné diely pre vojenské vybavenie vrátane tankov, a tiež nástroje na sledovanie a prieskum.

Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že nový balík pomoci „významne posilní schopnosti ukrajinských ozbrojených síl“ pri obrane svojej krajiny. Neskôr by sa v tomto smere mala podpora pre Ukrajinu ešte navýšiť.

15:58 Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani opakovane ubezpečil, že Taliansko stojí na strane Ukrajiny v jej boji voči ruskej invázii. Uviedol to v reakcii na nedávne výroky expremiéra Silvia Berlusconiho.

„Taliansko chce mier, ktorý je možné dosiahnuť jedine pokračovaním vyzbrojovania Kyjeva,“ povedal Tajani v rozhovore pre denník La Repubblica, ktorý bol zverejnený v stredu.

„Je potrebné všetko urobiť tak, aby konečným riešením nebolo podriadenie sa Rusku,“ citovala Tajaniho slová tlačová agentúra ANSA.

Silvio Berlusconi. Čítajte viac Berlusconi: Ako premiér by som sa so Zelenským nikdy nestretol

Antonio Tajani je tzv. národným koordinátorom koaličnej strany Forza Italia, ktorej predsedom je Silvio Berlusconi.

V stredajšom rozhovore Tajani ubezpečil, že súčasná Taliansko pod vedením súčasnej vlády zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO a Berlusconiho výroky na tom podľa neho nemôžu nič zmeniť.

Podľa Tajaniho sa nemení ani to, že strana Forza Italia sa zasadzuje za podporu Ukrajiny. Pripomenul, že Taliansko schválilo už šesť balíkov pomoci na podporu Kyjeva a ak by sa rozhodovalo o ďalšom, Forza Italia by ho podporila.

15:41 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu“ už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu“. Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote.

Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian. Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska“ vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu“.

Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu“, ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami“.

„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov,“ dodal Lavrov.

15:19 Ruské ministerstvo obrany robí nábor väzňov, aby ich potom vo vojne proti Ukrajine využilo ako „potravu pre delá“, domnievajú sa analytici Inštitútu pre štúdium vojny.

putin Čítajte viac Prigožina strieda Putin. Moskva verbuje vo väzniciach „potravu pre ukrajinské delá“

14:47 Európska únia zavedie proti Rusku desiaty balík sankcií, aby ho potrestala za už rok trvajúcu vojnu na Ukrajine, v rámci ktorej útočí aj na civilistov. Oznámila to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny. „Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy,“ vysvetlila.

shutterstock 602443307 Čítajte viac Rusko je podľa analytikov v koncoch a finančne skolabuje. Končia sa dobré správy

EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov.

„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín,“ uviedla šéfka EK.

14:40 Štáty Severoatlantickej aliancie sa zhodli na spolupráci pri rozšírení výroby munície a vojenského materiálu, ktorého zásoby sa stenčili kvôli preťahujúcej sa ruskej agresii voči Ukrajine. Po rokovaní aliančných ministrov obrany to v stredu oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého už niektoré krajiny začali navyšovať výrobu napríklad delostreleckej munície.

Zástupcovia aliančných vlád sa počas dvojdňového bruselského rokovania zhodovali na tom, že Ukrajine poskytnú ďalšie zbrane a muníciu, ktorú potrebuje na odrazenie očakávanej ruskej ofenzívy a prípadnému získaniu iniciatívy na bojisku.

stiltenberg Čítajte viac Štáty NATO zvýšia výrobu munície. Aliancia zlepší aj ochranu kritickej infraštruktúry, uviedol Stoltenberg

14:23 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov informoval, že novinári z tzv. nepriateľských krajín nebudú akreditovaní na výročnú správu o stave Ruska, ktorú prezident Vladimir Putin prednesie k obom komorám Federálneho zhromaždenia 21. februára.

Peskov podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) spresnil, že akreditácie dostanú len novinári zo štátov, s ktorými má Rusko priateľský vzťah.

„Zahraničné médiá z nepriateľských štátov nebudeme pozývať,“ vyhlásil Peskov. Dodal, že takíto novinári budú mať možnosť sledovať Putinovo posolstvo na hociktorom televíznom kanáli.

Putin Čítajte viac Putin po správe o stave Ruska zrušil aj tradičnú debatu s národom

Ruské vedenie považuje za nepriateľské viac ako 60 štátov sveta, a to za uvalenie alebo podporu sankcií v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

Tento zoznam zahŕňa USA, všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Kanadu a Japonsko.

Vlani Putin nevystúpil s prejavom pred Federálnym zhromaždením, čo bolo v rozpore s ruskou ústavou, upozornila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Putin to vysvetlil tým, že "pre dynamiku vývoja bolo ťažké zaznamenať výsledky a konkrétne plány na blízku budúcnosť v konkrétnom okamihu“.

Médiá vtedy tvrdili, že neprednesenie správy o stave štátu súviselo so situáciou na frontoch na Ukrajine.

13:44 Ruské sily zosilňujú útoky v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, uviedli dnes ukrajinskí predstavitelia. Moskva oznámila, že ruským vojakom sa podarilo v tomto regióne prelomiť obranné línie a donútiť Ukrajincov ustúpiť o niekoľko kilometrov. Kyjev to nepotvrdil, informovala agentúra Reuters.

„Počas uplynulého dňa jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny odrazili útoky okupantov v nevskom, kremínskom a bilohorivskom okrese,“ uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pripustil však, že situácia ukrajinských obrancov v Luhanskej oblasti je ťažká.

Rusko dnes podľa agentúry TASS uviedlo, že jeho vojaci prelomili dvojicu línií ukrajinskej obrany v zalesnenom teréne v Luhanskej oblasti a donútili obrancu ustúpiť až o tri kilometre. Kde presne prielom nastal, ministerstvo neuviedlo.

Ukrajinský šéf Luhanskej oblasti Serhij Hajdar povedal, že v sektoroch Kreminna a Bielohorivka sa odohrávajú zostrené boje. Rusi podľa neho na tento úsek fronty presúvajú mobilizovaných vojakov a ťažkú techniku. Útočia „vo vlnách“ a s podporou letectva, obrana ale drží, uviedol. „Informácie, že sa naše obranné sily stiahli za líniu administratívnej hranice (Luhanskej oblasti), nezodpovedajú skutočnosti,“ citovala Hajdaja agentúra Reuters.

13:08 Rusko odmietlo obvinenia Spojených štátov o únosoch ukrajinských detí na Moskvou ovládané územia a označilo ich za „absurdné“.

Ruské veľvyslanectvo v USA uviedlo, že tieto deti a ich príbuzní boli odvezení do bezpečia skôr, ako sa začne útok ukrajinských ozbrojených síl.

Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým obvinilo Moskvu, že prostredníctvom rozsiahlej siete nezákonne presunulo tisícky ukrajinských detí na územia pod kontrolou ruskej vlády. Tieto „deportácie“ sú podľa neho vojnovým zločinom.

ukrajina vianoce deti pravoslávni Čítajte viac Moskva zosilňuje integráciu na východe Ukrajiny. Deti vozia na Vianoce do Ruska

Ruská ambasáda v USA takisto tvrdí, že deti boli v skutočnosti zachránené. „Robíme všetko pre to, aby maloletí občania zostali so svojimi rodinami a aby sme sa v prípade neprítomnosti alebo smrti rodičov postarali o siroty,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo, ktoré zároveň zo zodpovednosti za smrť a zranenia detí obvinilo „kyjevský režim“.

12:19 Organizácia Spojených národov potrebuje 5,6 miliardy dolárov, aby mohla v roku 2023 poskytovať humanitárnu pomoc na Ukrajine a miliónom ľudí, ktorí z nej utiekli v dôsledku ruskej vojenskej agresie.

OSN odhaduje, že po takmer roku od ruskej invázie potrebuje humanitárnu pomoc približne 21,8 milióna z vyše 40 miliónov Ukrajincov.

„Táto vojna stále každodenne spôsobuje smrť, deštrukciu a vysídľovanie obyvateľstva, a to v obrovskom rozsahu… Utrpenie ukrajinského ľudu ani zďaleka nekončí — naďalej potrebuje medzinárodnú podporu,“ uviedol v stredajšom vyhlásení Martin Griffiths, Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti.

Podľa Griffithsa je aktuálna potreba humanitárnej pomoci na Ukrajine tak rozsiahla, že OSN nedokáže vyhovieť všetkým, ktorí o to žiadajú. Medzinárodných darcov vyzvala na poskytnutie 5,6 miliardy dolárov, aby mohla v priebehu tohto roka doručiť pomoc 15,3 miliónu najviac ohrozených obyvateľov Ukrajiny.

Griffiths v tejto súvislosti zdôraznil najmä potrebu dodávok pomoci pre mestá a obce ležiace v blízkosti frontových línií.

11:46 Európa sa po ruskom útoku na Ukrajinu musela prebudiť, a to do úplne novej reality, do nového sveta, povedal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell v úvode debaty Európskeho parlamentu o roku vojny Ruska proti Ukrajine. Členské štáty vyzval na zvýšenie a zrýchlenie vojenskej pomoci Ukrajine.

„Čas, ktorý ubieha, stojí životy,“ uviedol Borrell. Vojenská podpora Ukrajiny podľa neho vôbec nie je v rozpore s úsilím o dosiahnutie mieru. Tiež Európa musí byť vojensky oveľa schopnejšia a silnejšia ako doteraz, povedal. „Táto vojna bude dlhá,“ dodal. „Vojna má svoju cenu, ale aj sloboda má svoju cenu. Bolo by oveľa horšie, keby Ukrajina prehrala a Putin vyhral,“ varoval šéf diplomacie.

„Prestali sme byť obozretní. Dôkazom sú obmedzené vojenské zásoby a obmedzená kapacita zbrojného priemyslu,“ vyhlásil o predvojnovej situácii, keď Európa podľa neho neurobila všetko, čo mohla.

Borrell ocenil obranu Ukrajincov pred agresiou a ich postup na ceste do „bezpečného prístavu“ v EÚ. Táto cesta podľa neho bude dlhá, rovnako ako vojna. „Urobíme všetko, aby Ukrajina vyšla z vojny víťazne,“ povedal.

11:27 Telá mŕtvych ruských vojakov sú na území anektovaného ukrajinského polostrova Krym „nepretržite“ spaľované, uviedla ukrajinská armáda.

Na spaľovanie tiel sa využíva miestne krematórium v dedine Krasna Zorka, pred ktorým sa „nestále nachádza rad vojenských vozidiel“ pozostávajúci z desiatich nákladných áut naložených telami mŕtvych vojakov a žoldnierov, spresnil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Zámerom Ruska je podľa neho „zatajiť“ skutočný počet obetí.

Britské ministerstvo obrany cez víkend uviedlo, že Rusko počas uplynulých dvoch týždňov pravdepodobne utrpelo svoj najvyšší počet obetí od prvého týždňa vojenskej invázie na Ukrajine.

„Priemer za posledných sedem dní bol 824 obetí za deň, čo je štvornásobok oproti júnu až júlu 2022,“ uviedlo ministerstvo v Londýne vo vyhlásení.

11:06 Európskej únii sa podarilo nielen odolať ruskému tlaku, ale aj oslobodiť sa od závislosti od Ruska. Putinovo vydieranie skrachovalo, povedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v dnešnej debate Európskeho parlamentu o roku vojny Ruska proti Ukrajine. Šéfka exekutívy Únie uistila o odhodlaní ďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, na ktorú EÚ už vynaložila miliardy eur.

„Putin si myslel, že podpora EÚ pre Ukrajinu nepotrvá dlho. Aj tu sa zmýlil. Rok po začatí vojny už túto vojnu prehral," povedala von der Leyenová, podľa ktorej sankcie Únie oslabujú ruskú vojnovú mašinériu.

Upozornila, že príjmy Ruska z predaja ropy a plynu do EÚ medziročne poklesli o dve tretiny, po deviatich balíkoch úniových sankcií ruská ekonomika klesá a EK sa chystá predložiť nový balík v hodnote 11 miliárd eur. Zastropovaním cien ropy stráca Rusko približne 160 miliónov eur denne a ceny plynu sú nižšie ako pred vojnou. Zatiaľ čo úniovej ekonomike sa vedie lepšie, Kremeľ predáva zlaté rezervy, aby zacelil trhliny.

shutterstock 602443307 Čítajte viac Rusko je podľa analytikov v koncoch a finančne skolabuje. Končia sa dobré správy

Von der Leyen súčasne poukázala na nutnosť zabezpečiť finančnú podporu Ukrajiny, ktorej prvá časť už dorazila, po celý rok, a to stabilne a predvídateľne, každý mesiac.

„Putin chcel zabiť európsky sen Ukrajiny. Dnes Ukrajina mieri do EÚ rýchlejšie a odhodlanejšie ako kedykoľvek predtým,“ zdôraznila predsedníčka EK. „Napriek vojne Ukrajina pokračuje do EÚ a pokrok je viditeľný. Usilujú sa o členstvo celým srdcom a dušou. Podporme tieto sny, kým aj Ukrajina nebude mať svoje kreslá v tejto sále,“ dodala.

10:26 Rusko drží najmenej 6 000 ukrajinských detí v zariadeniach na okupovanom Kryme a v Rusku určených zrejme na prevýchovu, tvrdí štúdia americkej Yaleovej univerzity, o ktorej informuje agentúra Reuters. Táborov a ďalších zariadení, v ktorých sú ukrajinské deti, je podľa nej najmenej 43. Celkový počet detí v nich môže byť ešte oveľa vyšší.

„Zdá sa, že hlavným účelom táborových zariadení, ktoré sme identifikovali, je politická prevýchova,“ uviedol Nathaniel Raymond, jeden z výskumníkov, podľa ktorých ide o rozsiahlu sieť prevádzkovanú Moskvou od jej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Deti v táboroch, z ktorých najmladšiemu identifikovanému boli štyri mesiace, patria do niekoľkých skupín. Niektoré boli už pred inváziou v starostlivosti ukrajinských štátnych inštitúcií, ďalšie Rusko považuje za siroty. V táboroch sú ale aj deti, ktorých ukrajinskí rodičia stále žijú.

V niektorých táboroch sa deťom už vo veku 14 rokov dostalo vojenského výcviku. Výskumníci ale nenašli dôkazy, že by niektoré z nich bolo neskôr nasadené v bojoch. Prišli ale na to, že časť detí bola časom presunutá k pestúnom alebo adoptívnym rodičom v Rusku.

Podľa Raymonda sa zdá, že systém táborov a adopcie ukrajinských detí schválili najvyššie miesta v ruskej vláde počnúc prezidentom Vladimirom Putinom.

10:04 Britský minister obrany Ben Wallace prirovnáva požiadavku o zaslanie stíhačiek Ukrajine k šoférovaniu monopostu Formuly 1.

Eurofighter Čítajte viac Západné stíhačky pre Ukrajinu? Ako sadnúť si z auta do formuly

9:15 Dve americké stíhačky F-16 vzlietli k štyrom ruským lietadlám, ktoré sa dostali do medzinárodného vzdušného priestoru v blízkosti Aljašky.

K incidentom podobného druhu dochádza v oblasti v blízkosti amerického štátu Aljaška opakovane. O najnovšom informovalo v utorok spoločné Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD).

Medzi štyrmi ruskými lietadlami, ktorých prelet bol zaznamenaný v pondelok, bol aj strategický bombardér Tupolev Tu-95 a viacúčelová stíhačka Su-35.

„Ruské lietadlá zostali v medzinárodnom vzdušnom priestore a nevstúpili do amerického ani kanadského vzdušného priestoru,“ uvádza sa vo vyhlásení NORAD, spoločného americko-kanadského veliteľstva, ktoré zaisťuje ochranu oboch krajín pred prípadnými leteckými či raketovými útokmi.

Vo vyhlásení NORAD sa zdôrazňuje, že pondelkový prelet ruských lietadiel v blízkosti Aljašky — napriek súčasným vyhroteným vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom — nepredstavoval hrozbu ani nebol kvalifikovaný ako provokatívny akt.

8:55 Západ je znepokojený ukrajinským odhodlaním udržať mesto Bachmut v Doneckej oblasti, na ktorý niekoľko mesiacov útočia ruské sily a ktorému začína hroziť obkľúčenie, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

vojna na Ukrajine, Bachmut Čítajte viac Západ znepokojuje úporná snaha Kyjeva udržať Bachmut

8:10 Novinárku Mariju Ponomarenkovú z ruského mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri odsúdil súd na šesť rokov väzenia za to, že na sociálnych sieťach zverejnila status o útoku na činoherné divadlo v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Ponomarenková okrem toho dostala päťročný zákaz novinárskej činnosti, informovala v stredu britská stanica BBC.

Prokuratúra žiadala pre Ponomarenkovú deväť rokov väzenia.

Vyšetrovateľmi bola obvinená zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustila svojím príspevkom na kanáli Bez cenzúry v aplikácii Telegram. Písala v ňom o smrti ľudí skrývajúcich sa v divadle v Mariupole.

Podľa denníka Novaja gazeta — Európa má tento kanál približne 1 600 predpla­titeľov.

BBC pripomenula, že Rusko opakovane poprelo, že by zaútočilo na budovu divadla, v ktorom sa v daný čas skrývalo veľa civilistov vrátane detí. V snahe chrániť sa títo ľudia na plochu námestia pred budovou napísali veľkými písmenami slovo „DETI“, aby bol jasne viditeľný aj z lietadla či vrtuľníka.

K záveru, že divadlo v Mariupole bolo zničené v dôsledku leteckého útoku ruskej armády, dospeli okrem iných aj vyšetrovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Amnesty International.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov).

7:30 Poslanci Európskeho parlamentu sa dnes budú zaoberať inváziou ruských vojsk na Ukrajinu, ktorá trvá už takmer rok. Popoludní budú diskutovať o situácii v Bielorusku vo svetle posledných uväznení odporcov autoritárskeho režimu.

O agresii Ruska proti Ukrajine hovoril na pôde EP v Štrasburgu už v utorok lotyšský prezident Egils Levits. Zdôraznil aj potrebu politickej vôle, aby táto agresia nezostala nepotrestaná, a podporil cestu Ukrajiny do EÚ. „Bude to náročná cesta, ale máme pred očami odvahu Ukrajincov,“ povedal.

Dnešná politická rozprava bude podľa českého europoslanca Jiřího Pospíšila z klubu európskych ľudovcov predovšetkým o potrebe udržať európsku jednotu, čo pokladá aj za jeden z najväčších úspechov českého predsedníctva, ktoré sa skončilo koncom minulého roka. Na stole je podľa neho aj otázka, ako má vyzerať európska pomoc v druhom roku vojny. „Chceme ďalej pomáhať, ale do médií začína presakovať, že Európe dochádzajú zbrane,“ upozornil. Je vhodné teda zvážiť aj stimuly pre európske zbrojovky, a to tým skôr, že „je otázkou, či vojna sa skončí o dva roky“. Okrem toho však EÚ poskytuje aj ekonomickú pomoc, ktorá je nevyhnutná, aby sa Ukrajina nezrútila.

7:10 Počet Rusov, ktorí dostali nový pas s aktualizovaným údajom o pohlaví, vlani prudko stúpol, informoval ruský nezávislý web Mediazona.

Web Mediazona, ktorý sa odvolal na údaje zverejnené ruským ministerstvom vnútra, napísal, že vlani bola „zmena pohlavia“ uvedená ako dôvod pri 936 nových pasoch. Pre porovnanie, v roku 2021 to bolo 554 pasov a v roku 2020 iba 428 pasov.

Čísla tiež ukazujú, že nápadné zvýšenie tohto počtu sa začalo v marci, bezprostredne po spustení invázie Ruska na Ukrajinu.

Tieto správy prichádzajú niekoľko mesiacov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu záložníkov v Rusku. Tým pripustil, že vojna Kremľa na Ukrajine neprebieha podľa jeho plánu.

7:00 Ukrajina nepošle svojich zástupcov na nadchádzajúce zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni. Na Twitteri to oznámil predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk. Podľa Kyjeva sú rakúske úrady ochotné udeliť víza členom ruskej delegácie a účasť ruských zástupcov je pre Ukrajinu neprijateľná.

„Zistili sme, že rakúske úrady sú ochotné vydať víza členom ruskej delegácie, a umožniť tak ruským poslancom účasť na zasadnutí,“ napísal v liste predsedníčke Parlamentného zhromaždenia OBSE Margarete Cederfeltovej šéf ukrajinskej delegácie Mykyta Poturajev. Podľa jeho vyjadrenia, z ktorého citovala agentúra APA, je účasť Rusov nanajvýš nevhodná aj vzhľadom na to, že zasadnutie Parlamentného zhromaždenia OBSE sa bude konať 23. a 24. februára, teda na prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Poturajev uviedol, že jediným riešením je zasadnutie odsunúť.

Začiatkom februára vyzvalo vyše 80 poslancov z 20 krajín Rakúsko, aby zabránilo ruskej delegácii v účasti na zasadnutí. Výzvu podpísali aj delegáti z Česka a Slovenska. Litva podľa APA uviedla, že v prípade účasti ruských zástupcov bude zasadnutie bojkotovať.

6:50 O plánoch, ako ďalej prispôsobiť obranu územia Severoatlantickej aliancie hrozbe prípadného ruského útoku, budú dnes rokovať ministri obrany členských krajín. Počas záverečného druhého dňa bruselského zasadnutia sa budú baviť aj o zlepšení ochrany kritickej infraštruktúry či zvýšení výdavkov na obranu.

Aliancia za takmer rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rozmiestnila vo východnom krídle NATO desiatky tisíc vojakov a vytvorila nové bojové skupiny s podporou letectva a flotily. Podľa generálneho tajomníka organizácie Jensa Stoltenberga by mali ministri schváliť usmernenie pre efektívne dlhodobé pôsobenie spoločných síl v regióne.

Okrem toho bude dnes v Bruseli reč o postupnom pridávaní peňazí na obranu, ku ktorému sa aliančné krajiny už skôr zaviazali. Malo by umožniť okrem iného zvýšenie výroby zbraní a munície, ktoré aliančné krajiny považujú v súvislosti s pokračujúcou vojnou za nevyhnutné.

Russia Ukraine War Čítajte viac Patronátu NATO nad obranou Ukrajiny najviac chýbajú patróny

6:25 Americká armáda v utorok oznámila, že zadala dvom zbrojárskym spoločnostiam objednávky v hodnote 522 miliónov dolárov na výrobu 155-milimetrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Objednávky armáda zadala spoločnostiam Northrop Grumman Systems Corp. a Global Military Products Inc.

Dodávky novej munície sa očakávajú už v marci tohto roka, uvádza armáda vo vyhlásení. Zmluvy budú financované z programu Iniciatíva za bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu, ktorý spadá pod americký Pentagón.

Objednávky boli zadané v čase silnejúcich obáv, že Ukrajina rýchlo vyčerpáva zásoby munície zo Spojených štátov a iných krajín.

Ukrajina a Rusko míňajú od začiatku invázie na vzájomné ostreľovanie obrovské množstvo munície. V novembri Rusko denne podľa amerických predstaviteľov odpálilo asi 20.000 delostre­leckých nábojov. Ukrajina odpálila denne 4.000 až 7.000 nábojov, čo je viac ako Západ vyrába, aby dokázal udržať toto tempo.

6:00 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte s azerbajdžanským kolegom Ilhamom Alijevom poznamenal, že je dôležité zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť v regióne južného Kaukazu. V utorok to vo vyhlásení uviedol Kremeľ.

V telefonáte oboch lídrov zaznelo, že „všetky dohody medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Arménskom na najvyššej úrovni by sa mali bezpodmienečne dodržiavať“, píše sa vo vyhlásení.

Znepriatelené Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni.

5:00 Situácia na fronte, najmä v Doneckej a Luhanskej oblasti, je naďalej extrémne ťažká, uviedol vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Je to doslova boj o každý meter ukrajinskej pôdy, dodal. Ruské invázne sily ostreľovali ukrajinské jednotky i mestá na fronte a veľká časť ich delostreleckej paľby sa sústredila na Bachmut, napísala agentúra Reuters.

Zelenskyj vyzval na rýchlejšie dodávky vojenskej pomoci pre Ukrajinu. „Vidíme, že Kremeľ sa snaží z Ruska vyžmýkať všetok jeho potenciál pre agresiu. Ponáhľajú sa, pretože vedia, že svet je silnejší, no potrebuje čas, aby svoju silu uvoľnil,“ uviedol s tým, že práve preto je dôležité, aby bola pomoc teraz rýchla. Zároveň sa poďakoval, za medzinárodnú pomoc, ktorá bola Ukrajine prisľúbená v utorok na stretnutí NATO v Bruseli.

„V Bachmute nie je jediný meter štvorcový, ktorý by bol bezpečný alebo ktorý by nebol v dosahu nepriateľskej paľby alebo bezpilotných lietadiel,“ povedal predtým v ukrajinskej televízii šéf Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, podľa ktorého Rusi ostreľujú ukrajinské ciele pozdĺž celej frontovej línie východoukrajinského regiónu.

Rusko zhromažďuje stíhačky a vrtuľníky v blízkosti hraníc s Ukrajinou, uviedli v utorok predstavitelia západných tajných služieb, uviedla stanica Sky News. Správa o vývoji situácie vyvolala podozrenia, že sily ruského prezidenta Vladimira Putina sa snažia zmeniť svoju problematickú pozemnú inváziu na „vzdušný boj“.

Zatiaľ čo americký minister obrany Lloyd Austin trvá na tom, že USA nevidia bezprostredné známky „masívneho leteckého útoku“, na utorkovom stretnutí so spojencami z NATO minister zdôraznil hrozbu zvyšných podstatných leteckých síl Ruska.

Denník Financial Times uvádza, že spravodajské informácie zdieľané medzi členskými štátmi NATO odhalili hromadenie lietadiel v blízkosti rusko-ukrajinských hraníc, čo podnietilo požiadavky na urýchlené dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany a delostreleckej munície do Kyjeva.

Zmienený britský denník cituje nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa americkej administratívy, ktorý o Austinovom utorkovom brífingu povedal: „Veľmi jasne deklaroval, že máme krátky čas na to, aby sme pomohli Ukrajincom pripraviť sa na ofenzívu, a že tí majú celkom konkrétne potreby.“

„Ruské pozemné sily sú dosť vyčerpané – to najlepšie naznačuje, že Moskva svoju taktiku zmení na vzdušný boj. Ak chcú Ukrajinci prežiť, musia mať čo najviac prostriedkov protivzdušnej obrany a čo najviac munície,“ dodal predstaviteľ.

Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu John Kirby v utorok vo Washingtone uviedol, že ruská armáda pri útoku na Bachmut v posledný deň či dva dosiahla postupne pokrok, ale stále nie je jasné, či mesto padne. Kirby ďalej na otázky novinárov povedal, že ak by Rusi Bachmut ovládli, „nemalo by to strategický dopad na celú vojnu“.

Reuters píše, že dobytie Bachmutu by Rusom poskytlo odrazový mostík k postupu na dve väčšie mestá Kramatorsk a Slovjansk a zároveň by znamenalo pre Moskvu nový impulz po mesiacoch neúspechov na bojisku. S blížiacim sa výročím invázie Rusko zintenzívnilo svoje operácie na východe a juhu Ukrajiny a všeobecne sa očakáva nová veľká ofenzíva inváznych vojsk.

© Autorské práva vyhradené

646 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine