Šéf OSN vyzval na naliehavé zmeny v legislatíve v oblasti azylu a medzinárodného práva s cieľom lepšie chrániť tých, ktorí môžu utrpieť touto katastrofou.
Podľa OSN dnes viac ako 900 miliónov ľudí na planéte žije v nízko položených pobrežných oblastiach a všetci sú vážne ohrození. Niektoré krajiny by mohli skončiť pod vodou a zaniknúť. V dôsledku pokračujúceho topenia ľadovcov budú ohrozené nielen ostrovné štáty, ale aj krajiny ako Bangladéš, Čína, India či Holandsko.
Čítajte viac Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomoc
Hladina morí stúpa rýchlejšie ako za posledných 3 000 rokov, čo prinesie „príval problémov“ takmer miliarde ľudí od Londýna cez Los Angeles a Bangkok až po Buenos Aires, varoval Guterres. „Nízko položené obce a celé krajiny môžu navždy zmiznúť. Môžeme byť svedkami masového exodu celých populácií v biblickom meradle i čoraz tvrdšieho boja o sladkú vodu,“ cituje šéfa OSN denník Guardian.
Podľa odborníkov budú stúpanie hladiny svetových oceánov sprevádzať častejšie extrémne búrky a záplavy. Zároveň sa vplyvom soli kontaminuje pôda a voda, mnohé oblasti sa stanú neobývateľnými.
Odborníci OSN na klímu zaznamenali v rozmedzí rokov 1900 a 2018 nárast globálnej hladiny morí o 15 až 25 centimetrov. Podľa scenára, v rámci ktorého bude teplota vzduchu na Zemi v roku 2100 o dva stupne vyššia ako v predindustriálnej ére, sa očakáva zvýšenie hladiny svetových morí o ďalších 43 centimetrov. Pri zvýšení teploty o 3 až 4 stupne Celzia môže byť tento údaj až 84 centimetrov.
Časopis Science minulý mesiac publikoval štúdiu, podľa ktorej do roku 2100 pri súčasnom tempe globálneho otepľovania môžu na Zemi zmiznúť viac ako dve tretiny ľadovcov.
Nová kompilácia údajov Svetovej meteorologickej organizácie ukazuje, že svetový oceán sa za posledné storočie otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek za posledných 11-tisíc rokov. Hladiny morí stúpajú nielen vinou topenia sa ľadovcov, ale aj preto, že teplejšia voda sa rozpína.