Európska komisia to uviedla v stredu vo vyhlásení. Žaloba sa okrem Česka, Maďarska a Poľska týka aj Nemecka, Estónska, Španielska, Talianska a Luxemburska.
Zakotvenie ochrany oznamovateľov do legislatívy jednotlivých štátov vychádza z európskej smernice z októbra 2019, lehota na jej začlenenie do právnych poriadkov členských štátov uplynula predvlani v decembri.
Smernica je podľa EK kľúčová pri presadzovaní úniového práva v tých oblastiach, kde môže jeho porušenie viesť k poškodeniu verejných záujmov. Týka sa to rôznych politík od ochrany životného prostredia cez verejné obstarávanie až po jadrovú bezpečnosť.
Česká vláda vlani v novembri schválila príslušný návrh zákona, ktorý teraz posudzuje parlamentný ústavnoprávny výbor. Ten jeho pojednávanie prerušil na začiatku februára, venovať sa mu bude opäť na začiatku marca.
Účelom smernice je vytvoriť také prostredie, v ktorom sa oznamovatelia nebudú musieť obávať akýchkoľvek sankcií v prípade, že oznámia porušenie. Opatrenie má pomôcť ľuďom, ktorí na svojom pracovisku odhalia napríklad praktiky ohrozujúce verejné zdravie, ochranu údajov, bezpečnosť produktov či dopravy alebo jadrovú bezpečnosť. Týka sa verejného sektora aj súkromných firiem s 50 či viac zamestnancami.
Čítajte aj Whistleblowing: Ako vás môžu ochrániť a odmeniť, ak nahlásite protiprávnu činnosť?