357. deň: Zelenskyj vylúčil, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody vzdala časti územia

O víťazstve Ukrajiny vo vojne s Ruskom je presvedčených 61 percent Európanov, ukázal prieskum nezávislej platformy eupinions. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil, že by sa Ukrajina v rámci možnej mierovej dohody vzdala svojho územia v prospech Ruska. Upozornil, že ak by sa rozhodli vzdať časti svojho územia, znamenalo by to, že Rusko by sa mohlo na Ukrajinu neustále vracať.

, , , 16.02.2023 05:00, aktualizované: 22:45
zelo Foto: ,
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj
debata (589)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 357. deň
  • Rusko v noci podniklo na Ukrajinu ďalší raketový útok
  • Vypálilo minimálne 36 striel, 16 zneškodnila ukrajinská obrana
  • Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších spolu 202 vojnových zajatcov
  • IISS: Rusi prišli už o polovicu svojich najlepších tankov
  • Na ruskej strane padlo už viac ako 140-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
  • Danilov: Rusi pripravujú veľký raketový útok na 23. alebo 24. februára
  • 61 % Európanov je presvedčených o víťazstve Ukrajiny
  • Lukašenko pripustil zapojenie sa do vojny: Ak budeme napadnutí
  • Po páde z okna zomrela v Petrohrade finančná šéfka Západného vojenského okruhu
  • Poslanci NR SR vyhlásili prijatím uznesenia súčasný ruský režim za teroristický
  • Europoslanci podporili dôraznejšiu vojenskú pomoc Ukrajine vrátane stíhačiek
  • Nórsko poskytne Ukrajine 6,9 miliardy eur v priebehu piatich rokov
  • V Česku sa budú vyrábať systémy protivzdušnej obrany určené Ukrajine
  • Zelenskyj vylúčil, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody vzdala časti územia
  • Business Insider: Slovensko blokuje opravu nemeckých zbraní z Ukrajiny

VIDEO: Ukrajinci: Padajú iránske drony, želajte si niečo.

Video
,,Kým v tomto videu padá zostrelený Šahíd, vy máte možnosť niečo si želať,“ napísalo ukrajinské ministerstvo na sociálnej sieti Twitter a pridalo záznam zostreleného iránskeho dronu.

22:45 Slovensko blokuje opravu nemeckých zbraní z vojny na Ukrajine, na ukrajinsko-slovenskej hranici sa hromadia poškodené húfnice. Uviedol to vo štvrtok nemecký portál Business Insider s odvolaním sa na niekoľko vysoko postavených zdrojov v nemeckej vláde.

Samohybná húfnica / PzH 2000 / Čítajte viac Business Insider: Slovensko blokuje opravu nemeckých zbraní z Ukrajiny

21:51 Spojené štáty sú pripravené brániť pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu, ak to bude potrebné, a zachovajú svoju vojenskú prítomnosť v tomto regióne, vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin.

„Sme odhodlaní dodržiavať Článok 5, na to sa môžete spoľahnúť,“ povedal Austin. Článok 5 Charty NATO hovorí o tom, že každý člen aliancie bude brániť ďalšieho, ak sa stane obeťou útoku. Austin v estónskom hlavnom meste Tallinn uviedol, že USA budú v regióne naďalej udržiavať „trvalú, rotačnú“ vojenskú prítomnosť. „Spojené štáty sú naďalej pevne odhodlané podporovať slobodu a suverenitu našich pobaltských spojencov,“ povedal Austin.

Tri pobaltské krajiny susedia s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Po sovietskej okupácii boli desaťročia ovládané z Moskvy, teraz sú súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur uviedol, že jeho krajina „pracuje na tom, aby zabránila“ útoku, ak sa Rusko nezastaví na Ukrajine. „Kľúčovým slovom je odradenie. Práve preto NATO prichádza s novými plánmi regionálnej obrany, ktoré budú – dúfajme – schválené na júlovom samite NATO vo Vilniuse,“ povedal minister. (reuters, tasr)

20:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil, že by sa Ukrajina v rámci možnej mierovej dohody vzdala svojho územia v prospech Ruska. Zelenskyj to uviedol pre britskú spravodajskú stanicu BBC v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok.

Ukrajinský prezident upozornil, že ak by sa rozhodli vzdať časti svojho územia, znamenalo by to, že Rusko by sa mohlo na Ukrajinu neustále vracať. „Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili. Nie je to však o samotnom kompromise… Otázne je s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie, pretože (z našej strany) neexistuje žiadna dôvera,“ povedal.

Zelenskyj zároveň uviedol, že očakávaná ruská jarná ofenzíva sa už začala a ruské útoky prichádzajú z viacerých smerov. Verí však, že ukrajinské sily budú odolávať ruskému postupu až do chvíle, keď budú môcť spustiť protiofenzívu. V tomto duchu spojencov opäť požiadal o zbrane. „Moderné zbrane samozrejme urýchlia mier. Zbrane sú jediným jazykom, ktorému Rusi rozumejú,“ povedal.

Zelenskyj minulý týždeň absolvoval európske turné, počas ktorého žiadal o moderné zbrane na boj proti ruským inváznym silám. V Londýne požiadal britských predstaviteľov o stíhačky. Britský premiér Rushi Sunak v tomto smere nič nevylúčil.

Kyjev zároveň spojencov žiada, aby urýchlili dodávky už sľúbených zbraní vrátane moderných tankov. Tie by na Ukrajinu mali doraziť o niekoľko týždňov. Ukrajinský líder upozornil aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý pohrozil, že podporí Rusko vo vojne na Ukrajine, ak bude Bielorusko napadnuté.

Zelenskyj však dúfa, že Bielorusko sa do vojny nezapojí. „Ak áno, budeme bojovať a prežijeme,“ uviedol. Dovoliť, aby Rusko znova použilo bieloruské územie na spustenie útoku, by bola „obrovská chyba“, dodal. Bielorusko vlani na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk dosiaľ priamo nezapojil. (bbc.com, tasr)

20:28 Londýn bude podporovať Kyjev aj v prípade, že v Británii sa zmení vláda, uviedol vo štvrtok šéf britskej opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer počas návštevy Ukrajiny. „Ak by boli budúci rok (v Británii) voľby a výmena vlády, postoj k Ukrajine zostane rovnaký,“ povedal Starmer počas návštevy mesta Irpiň. Ruské okupačné jednotky tam vlani podľa výpovedí očitých svedkov zabíjali a popravovali civilistov, čo Moskva popiera.

„Je neuveriteľné vidieť dôkazy o zverstvách, ktoré som dnes ráno videl. Fotografie civilistov na predmestí Kyjeva so zaviazanými očami a rukami zviazanými za chrbtom,“ opisoval Starmer.

Šéf labouristov navštívil aj Buču, ktorá sa vlani na jar stala symbolom vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi. Následne v Kyjeve hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Starmer je bývalý právnik v oblasti ľudských práv. Povedal, že chce podporiť ukrajinské výzvy na riadne vyšetrenie ruských zločinov spáchaných na Ukrajine.

Spojené kráľovstvo je pod vedením konzervatívcov jedným z popredných podporovateľov Ukrajiny, ktorá už takmer rok čelí ruskej invázii. Kyjev už navštívil expremiér Boris Johnson a následne i súčasný predseda vlády Rishi Sunak. Očakáva sa, že parlamentné voľby v Británii by sa mohli konať budúci rok. Prieskumy verejnej mienky v súčasnosti dávajú labouristom značný náskok pred konzervatívcami. (reuters, tasr)

19:36 Estónsko, ktoré v pomere k svojej ekonomickej veľkosti poskytlo Kyjevu najviac vojenskej pomoci, vo štvrtok vyzvalo spojencov, aby urobili viac pre Ukrajinu. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur predniesol túto výzvu po rokovaniach so svojím americkým rezortným kolegom Lloydom Austinom v Tallinne.

„Zatiaľ čo Spojené štáty sú najväčším prispievateľom z absolútneho hľadiska, Estónsko je ním z hľadiska relatívneho,“ povedal Pevkur novinárom. „Vojenská pomoc Estónska Ukrajine nedávno presiahla jedno percento nášho HDP. Napriek tomu môžeme a musíme urobiť viac,“ dodal.

Pevkur vyzval európskych spojencov a spojencov NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na viac ako dve percentá HDP, pretože „viac sa dá dať len vtedy, keď je čo dať“. Estónsko v budúcom roku plánuje prekročiť trojpercentnú hranicu.

Vyzval tiež medzinárodnú koalíciu, aby do konca roka dosiahla kombinovanú vojenskú pomoc Ukrajine najmenej 100 miliárd eur. Spojené štáty a ďalšie krajiny doteraz poskytli Ukrajine takmer polovicu tejto sumy vo forme bezpečnostnej pomoci.

Pomoc pre Ukrajinu sa týka takmer všetkých druhov vojenského vybavenia: od uniforiem, ručných zbraní a munície až po delostrelecké raketové systémy, protivzdušnú obranu a obrnené vozidlá.

Pevkur na záver vyzval Európsku úniu, aby „urýchlene“ podporila ukrajinskú obranu jedným miliónom delostreleckých nábojov. V uplynulých dňoch sa objavili obavy, že Ukrajine sa rýchlo míňajú zásoby delostreleckých granátov dodaných Spojenými štátmi a ďalšími spojencami. (tasr, afp)

19:19 V Česku sa budú vyrábať systémy protivzdušnej obrany určené Ukrajine. Stovku vozidiel s podvozkami Toyota má zaplatiť Holandsko. Vo štvrtok to oznámil riaditeľ Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu Aleš Vytečka.

Pôjde o upravené terénne vozidlá Toyota s dvojicou rýchlopalných guľometov. Majú zosilnené odpruženie a špeciálny adaptér, ktorý umožní streľbu priamo z vozidla. Budú môcť zasahovať napríklad proti dronom. Holandsko k nim od českých firiem kúpi aj potrebnú muníciu. Obchod sprostredkoval český rezort obrany.

Na rovnaké zariadenie sa už Česi skôr zložili v kampani iniciatívy Darček pre Putina, v ktorej tiež zaplatili tank. Konkrétne na systémy protivzdušnej obrany poslali 90 miliónov českých korún (približne 3,8 milióna eur), z čoho sa nakúpilo 15 upravených vozidiel Toyota.

Systém podľa nich dokáže účinne brániť strategické aj civilné ciele pred náletmi dronov, leteckým bombardovaním či vrtuľníkmi v malých výškach. „Má robustnú konštrukciu a dobrú presnosť streľby – účinný dostrel je cez dva kilometre,“ opísala vozidlo iniciatíva.

Spolupráca s Holandskom je založená na podobnom princípe ako modernizácia 90 tankov T-72. Náklady na renováciu tankov zo zásob českého obranného priemyslu si medzi sebou rozdelia Spojené štáty a Holandsko. Celková suma sa odhaduje na 90 miliónov dolárov. (tasr)

18:22 Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších spolu 202 vojnových zajatcov. Z ruského zajatia putuje domov 100 ukrajinských vojakov a jeden civilista, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Na územie pod kontrolou Ruska potom mieri 101 oslobodených ruských vojakov, oznámilo na rovnakej sieti ruské ministerstvo obrany.

Medzi oslobodenými Ukrajincami je 94 obrancov Mariupolu, z ktorých 63 bojovalo v tamojších oceliarňach Azovstaľ, ktoré padli do ruských rúk v máji minulého roku. „Ich príbuzní na nich čakali tak dlho,“ napísal Jermak. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie tiež uviedol, že mnoho z oslobodených Ukrajincov má zranenia rôznej závažnosti. Na videu, ktoré zverejnil, vojaci prepustení zo zajatia kričia vlastenecké heslo „sláva hrdinom“.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že prepustení ruskí vojnoví zajatci budú prevezení lietadlami do Moskvy, kde sa podrobia liečbe a rehabilitácii. „Všetkým oslobodeným sa dostáva nevyhnutnej zdravotnej a psychologickej starostlivosti,“ uviedlo ministerstvo.

18:00 Izrael naďalej podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, uviedol vo štvrtok izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen počas návštevy Kyjeva. Ide vôbec o prvú návštevu izraelského ministra na Ukrajine od začiatku ruskej invázie vlani 24. februára. Krátko po príchode do Kyjeva zamieril do mesta Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa vlani na jar stalo symbolom vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi.

„Tragické zábery zanechali stopu v mojom srdci. Izrael je rázne proti zabíjaniu nevinných civilistov,“ povedal Cohen na tlačovej konferencii po boku ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu.

Cohen zatiaľ neprisľúbil Ukrajine pomoc vo forme zbraní, ktorú Kyjev žiada už niekoľko mesiacov. Povedal, že izraelská vláda podporí a pomôže „schváliť záruku až do výšky 200 miliónov dolárov na izraelské projekty v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej infraštruktúry“. Dodal, že Izrael budúci týždeň na pôde OSN podporí ukrajinský mierový plán.

Cohen počas návštevy Ukrajiny oficiálne znovuotvoril izraelské veľvyslanectvo v Kyjeve, ktoré doteraz pre bojové operácie fungovalo v obmedzenom režime.

17:36 Štvrtkový ruský masový raketový útok na Ukrajinu podľa ukrajinskej štátnej firmy Ukrenergo, ktorá je prevádzkovateľom energetickej siete, nepovedie k výpadkom v dodávkach elektriny. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že Rusko dronmi a raketami zasiahlo ciele na severe a západe Ukrajiny a tiež v Dnipropetrovskej a Kirovohradskej oblasti. Ukrajinská armáda zostrelila 16 rakiet. Celkovo Rusko podľa vzdušných síl Ukrajiny vypálilo 32 striel.

Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že ruská raketa v meste Pavlohrad zabila 79-ročnú ženu. Zranenia pri ruskom raketovom útoku utrpelo sedem civilistov, vrátane 79-ročného muža a 37-ročnej ženy, napísal Lysak na platforme Telegram. (sita)

16:16 Rusko ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu svoje ciele vojenskou cestou, uviedol v štvrtok predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. Očakáva preto, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí za rokovacím stolom. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.

„Pre Rusov bude takmer nemožné dosiahnuť svoje politické ciele vojenskou cestou. Je nepravdepodobné, že by Rusko Ukrajinu prevalcovalo. To sa skrátka nestane,“ povedal Milley v rozhovore pre britský denník Financial Times (FT).

Zároveň si myslí, že iba veľmi ťažko Ukrajina vytlačí Rusov v tomto roku z každého centimetra okupovaného územia. „Neznamená to, že sa to nemôže stať… Ale je to mimoriadne náročné. A vyžadovalo by si to v podstate kolaps ruskej armády,“ dodal. Verí preto, že vojna na Ukrajine sa napokon skončí za rokovacím stolom.

Generál tiež povedal, že americké ministerstvo obrany prehodnocuje svoje zásoby zbraní a munície. Po zisteniach, ako rýchlo sa počas vojny na Ukrajine míňa munícia, možno bude musieť pristúpiť k zvýšeniu vojenských výdavkov.

16:42 Ruských kybernetických útokov na členské štáty Severoatlantickej aliancie bolo vlani štyrikrát viac než v roku 2020. Na Ukrajine sa ich počet pri takomto porovnaní viac než strojnásobil. Vo štvrtok o tom informovala spoločnosť Google.

Nárast v počte útokov, ktorý sa začal súbežne so spustením ruskej invázie na Ukrajine, respektíve krátko pred jej spustením, je zrejme signálom toho, že počas budúcich konfliktov by mohol narastať význam kyberútokov, prognózuje Google.

„V roku 2022 Rusko zintenzívnilo útoky na používateľov na Ukrajine v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 250 percent. Kybernetické útoky v krajinách NATO vzrástli o viac ako 300 percent,“ dodal Google.

V súhrnnej správe sa uvádza, že ruskí hackeri podporovaní Kremľom a ruskou armádou začali vo väčšej miere podnikať útoky na ukrajinské počítačové siete už v roku 2021, čiže ešte pred začiatkom invázie na Ukrajinu. Autori správy tvrdia, že proruskí hackeri používali „škodlivý softvér, aby degradovali a oslabili schopnosti ukrajinskej vlády a armády“.

V prvých štyroch mesiacoch roka 2022 bolo na Ukrajine zaznamenaných viac deštruktívnych počítačových útokov než počas predchádzajúcich ôsmich rokov. Kulminovali práve v období okolo vlaňajšieho 24. februára, keď Kremeľ spustil masívnu vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Kybernetická ofenzíva zahŕňala hackovanie webových stránok, získavanie spravodajských informácií či informačných kampaní na ovplyvnenie verejnej mienky. (tasr/afp)

16:00 Moldavské ministerstvo vnútra oznámilo, že na severe krajiny našli pohraničníci trosky rakety použité pri dnešných ruských úderoch na Ukrajinu. Z vyjadrení nie je úplne jasné, či išlo o ruskú raketu či strelu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Podľa ministerstva ide od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu o štvrtý prípad, keď trosky rakiet dopadli na územie Moldavska.

15:55 Poslanci Národnej rady SR nebudú dnes rokovať o stíhačkách MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo posunúť Ukrajine. Vo štvrtok popoludní neschválili program mimoriadnej schôdze, ktorú inicioval opozičný Smer.

Strana chcela na schôdzi presadiť uznesenie, ktorým mal parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Líder strany Robert Fico pripomenul, že aktuálne je na Slovensku vláda iba dočasne poverená a má oklieštené právomoci. Hovorí preto o protiústavnosti posielania zbraní na Ukrajinu.

15:38 Nórsko poskytne Kyjevu v priebehu piatich rokov 75 miliárd nórskych korún (6,9 miliardy eur), čím sa stane jedným z najväčších darcov pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej vojenskej agresii. Balík pomoci vo štvrtok ohlásil nórsky parlament, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa 169-člennému parlamentu v Osle poďakoval za dar prostredníctvom videospojenia. Po ňom vystúpilo desať lídrov nórskych parlamentných strán, ktorí vyjadrili podporu prisľúbenej pomoci.

Proti sa vyslovila len opozičná socialistická Červená strana, ktorá má v parlamente osem kresiel. Nepáčilo sa jej to, že časť peňazí z avizovanej pomoci je určená na zbrane.

Sľúbené finančné prostriedky majú byť počas nasledovných piatich rokov rovnomerne rozdelené medzi vojenskú a humanitárnu pomoc. To zároveň znamená, že ročne z Osla do Kyjeva pošlú 15 miliárd nórskych korún (1,37 miliardy e­ur).

15:11 Rusko vo štvrtok označilo štyroch rakúskych diplomatov za nežiaduce osoby, na opustenie krajiny majú týždeň. Moskva tým reaguje na podobný krok Viedne, ktorá na začiatku februára vyhostila tiež štyroch ruských diplomatických pracovníkov. Informovala o tom agentúra TASS.

„V rámci odvetných opatrení boli štyria pracovníci veľvyslanectva Rakúskej republiky v Ruskej federácii vyhlásení za persona non grata,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia s tým, že diplomati majú čas na opustenie krajiny do 23. februára.

Rakúsko pred dvoma týždňami oznámilo, že sa rozhodlo vypovedať štyroch ruských diplomatov. Dvaja z nich pôsobili na ruskom veľvyslanectve a konali v rozpore s diplomatickým štatútom. Ďalší dvaja pracovali na ruskom stálom zastúpení pri OSN vo Viedni a podľa rakúskych úradov porušili pravidlá dojednané medzi Rakúskom a OSN. Podľa nemenovaného rakúskeho predstaviteľa, ktorého citovala agentúra Reuters, sa prípady týkajú špionáže. (čtk)

14:39 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na seriózne zváženie dodávania stíhačiek, vrtuľníkov, vhodných raketových systémov a výrazne vyššieho objemu munície na Ukrajinu. Parlament pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej vojny na Ukrajine prijal uznesenie, v ktorom jeho členovia dôrazne odsúdili agresiu Moskvy a opätovne potvrdili svoju neochvejnú solidaritu s ľudom a vedením Ukrajiny. Podporovať poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine budú poslanci podľa ich vyhlásenia tak dlho, ako to bude potrebné. Europarlament o tom informuje na svojej webstránke.

V uznesení europoslanci tiež vyzývajú členské štáty EÚ, aby do konca februára prijali desiaty balík sankcií proti Rusku a jeho spojencom a podstatne rozšírili jeho rozsah. Únia, členské štáty a ich spojenci by tiež mali zefektívniť už zavedené sankcie a podniknúť naliehavé kroky, aby zabránili akýmkoľvek pokusom o obchádzanie týchto reštriktívnych opatrení. Poslanci tiež požadujú dokončenie právneho režimu, ktorý by umožnil skonfiškovať ruský majetok zmrazený EÚ a ten by sa potom mal použiť na rekonštrukciu Ukrajiny a odškodnenie obetí vojny. Zdôraznili tiež, že po skončení vojny by mali byť na Rusko uvalené prísne reparácie, aby podstatne prispelo k rekonštrukcii Ukrajiny.

Ruská agresia zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe, „ktorá si vyžaduje odvážne a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodnutia EÚ“, prízvukujú poslanci v uznesení. V tejto súvislosti opätovne zdôraznili, že podporujú rozhodnutie Európskej rady z leta minulého roka udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny EÚ a vyzvali Ukrajinu, Komisiu a Radu, aby sa usilovali o začatie prístupových rokovaní v tomto roku. Zároveň však pripomínajú, že pristúpenie k EÚ zostáva aj naďalej procesom založeným na zásluhách, pokiaľ ide o príslušné postupy, a závislým od plnenia kritérií. (sita)

13:58 Po páde z okna v Petrohrade zomrela šéfka finančného oddelenia ruského Západného vojenského okruhu, informoval dnes petrohradský server Fontanka. Okolnosti smrti Mariny Jankinovej vyšetrujú úrady.

Telo 58-ročnej Jankinovej našli v utorok ležať pod oknami vysokopodlažného domu východne od centra Petrohradu. Podľa predbežných informácií v ňom žena žila. Na spoločnom balkóne na 16. poschodí domu polícia neskôr našla dokumenty a osobné veci, ktoré podľa všetkého Jankinovej patrili, napísal denník Kommersant. Vyšetrovatelia ako jednu z verzií zvažujú aj samovraždu.

Predtým, ako Jankinová pracovala pre Západný vojenský okruh, pôsobila na ruskej daňovej správe. Západný vojenský okruh, jeden zo štyroch, na ktorej sú ruské ozbrojené sily územne rozdelené, potvrdil, že Jankinová bola jeho zamestnankyňou. S ďalšími otázkami ale novinárov odkázal na vyšetrovateľov­. (čtk)

13:38 Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Oni (Rusi, pozn.) sa pripravujú a pokúsia sa o ďalší masívny útok 23. alebo 24. februára. Musíme byť v tomto pokojní. Navyše sme na to pripravení,“ povedal Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.

V noci zo stredy na štvrtok vypálili ruské sily na Ukrajinu 36 rakiet. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany dokázali zostreliť 16 z nich. (sita)

13:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 140 460 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišlo o život 690 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3296 tankov, 6517 bojových obrnených vozidiel, 5167 vozidiel a palivových nádrží, 2306 delostre­leckých systémov, 466 odpaľovacích raketových systémov, 239 systémov protivzdušnej obrany, 287 vrtuľníkov, 298 lietadiel, 2012 dronov, 857 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 219 kusov špeciálnej techniky. (tasr)

12:55 Rusku môže trvať ďalšie dva mesiace, kým dobyje východoukrajinské mesto Bachmut, uviedol šéf ruskej žoldnierskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin. Za pomalý ruský postup pri Bachmute môže podľa neho „obludná byrokracia“ v kruhoch najvyššieho ruského vojenského velenia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ťažké boje o Bachmut, priemyselné mesto na východe Ukrajiny, predstavujú najdlhšiu bitku Ruska v takmer rok trvajúcej invázii. Trvajú od vlaňajšieho augusta a na ruskej strane v nich dôležitú úlohu zohrávajú práve Prigožinovi vagnerovci.

„Myslím si, že to bude v marci alebo v apríli,“ uviedol Prigožin na margo možného termínu dobytia Bachmutu v jednom z viacerých vyjadrení, ktoré v noci na štvrtok zverejnil na platforme Telegram. „Aby ste mohli obsadiť Bachmut, potrebujete odrezať všetky zásobovacie trasy. To je dôležitá úloha,“ dodal.

Podľa 61-ročného Prigožina, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, bude rýchlosť ruského postupu v ťažkom boji o Bachmut závisieť od toho, či budú Ukrajinci naďalej schopní dodávať zásoby obrancom mesta. (tasr)

12:32 Národná rada SR opätovne odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadrila podporu nezávislosti a zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Odsúdila rozsiahle útoky Ruska na civilné obyvateľstvo, civilné objekty a kľúčovú energetickú štruktúru. Vyplýva to z uznesenia, ktoré poslanci vo štvrtok prijali. NR SR uznesením zároveň označuje súčasný ruský režim za teroristický a Rusko ako štát podporujúci terorizmus.

NRSR parlament Čítajte viac Národná rada označila ruský režim za teroristický, podporila Ukrajinu

12:18 Spojené štáty poskytnú Česku v rámci vojenskej spolupráce ďalších 200 miliónov dolárov (takmer 187 miliónov eur) na modernizáciu armády, oznámil nový veľvyslanec USA v Česku Bijan Sabet. „Tieto peniaze sú určené na posilnenie kapacity Česka na odstrašovanie, obranu proti zvýšenej hrozbe z Ruska a na pomoc pri nahradení vojenských kapacít, ktoré Česká republika poskytla alebo poskytne Ukrajine,“ uviedol Sabet na svojej prvej oficiálnej tlačovej konferencii.

vojaci Čítajte viac USA pošlú Česku na „odstrašenie Ruska“ ďalších 200 miliónov dolárov

11:50 Európski poľnohospodári podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej žiadajú od Európskej komisie, aby zakročila voči zvyšujúcemu sa dovozu ukrajinského obilia a repky. Na územie členských krajín EÚ začali prúdiť potom, ako sa rozpútal vojenský konflikt v susednej krajine. Upozornila, že zakročiť voči zvyšujúcim sa importom ukrajinského zrna žiadajú poľnohospodári krajín V4 spolu s poľnohospodármi z Rumunska a Bulharska.

Obilie / Pšenica / Čítajte viac Ukrajinské obilie "valcuje" európske trhy

11:35 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že jeho krajina by sa do ruskej ofenzívy na Ukrajine zapojila jedine v tom prípade, že by na ňu zaútočila ukrajinská armáda.

„Som pripravený bojovať z územia Bieloruska spoločne s Rusmi len v jednom prípade: ak čo i len jeden vojak (z Ukrajiny) vstúpi na naše územie so zbraňou a úmyslom zabíjať mojich ľudí,“ povedal Lukašenko podľa agentúry Belta na tlačovej konferencii v Minsku pred zahraničnými novinármi.

„Ak spáchajú agresiu proti Bielorusku, reakcia bude veľmi tvrdá a vojna nadobudne úplne iný charakter,“ citovala Lukašenka stanica Sky News.

Bieloruský líder tiež uviedol, že v piatok sa plánuje stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

11:17 Takmer rok od ruskej invázie na Ukrajinu je 61 percent Európanov presvedčených, že Kyjev vo vojne zvíťazí. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky naprieč členskými krajinami EÚ, ktorý zrealizovala nezávislá platforma eupinions.

V prieskume, ktorý bol zverejnený v spolupráci s Nadáciou Kráľa Baudouina (KBF), 68 percent opýtaných uviedlo, že ruská útočná vojna ovplyvňuje aj ich, keďže je útokom na celú Európu. Väčšina respondentov tvrdí, že Ukrajina bojuje aj za obhajobu spoločných európskych hodnôt. S tvrdením, že Ukrajinci bojujú aj za slobodu a prosperitu Európy, súhlasí 62 percent účastníkov prieskumu.

„Táto jednota je dôležitým signálom.“ povedala šéfka platformy eupinions Isabell Hoffmannová z Bertelsmannovej nadácie. „Spoločné hodnoty sú základom podpory poskytovanej Ukrajine zo strany EÚ a jej členských štátov,“ zdôraznila. Dodala, že „čím dlhšie sa vojna bude vliecť, tým podstatnejšie je, aby Ukrajinci vedeli, že väčšina občanov EÚ uznáva ich úspechy“.

10:44 Rusko sa v útočnej vojne proti Ukrajine môže podľa odhadov britských tajných služieb len sotva spoľahnúť na svoje vzdušné sily, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ruské bojové lietadlá síce nedávno opäť podnikli viacero útokov, nezohrali však skutočnú podstatnú úlohu, pretože boli nasadzované takmer výlučne nad Ruskom ovládaným územím, spresnilo ministerstvo.

Dôvodom toho je jednak fungujúca ukrajinská protivzdušná obrana, a na druhej strane sú ruské stíhačky v dôsledku hrozby ukrajinských útokov na ruské letiská roztrúsené na viacerých základniach.

Rusko podľa odhadov Londýna napriek strate 130 stíhačiek naďalej disponuje 1500 bojovými lietadlami. Za aktuálnych okolností je však rozšírenie vzdušnej vojny skôr nepravdepodobné, viedlo by totiž k „neudržateľným stratám lietadiel“, uviedol britský rezort obrany.

„Celkovo pokračujú ruské letecké sily v tejto vojne v slabom výkone,“ uzavrelo ministerstvo.

10:02 V Európskom parlamente zazneli výzvy na pritvrdenie sankcií proti režimu autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka v Bielorusku. Okrem Lukašenkovho napomáhania ruskej agresii proti Ukrajine europoslanci kritizovali prenasledovanie a väznenie odporcov režimu.

Nedávno bol na osem rokov do väzenia odsúdený novinár a aktivista spolku poľskej menšiny Andrzej Poczobut, bojovníkovi za ľudské práva a nositeľovi minuloročnej Nobelovej ceny za mier Alesovi Bjaljackému hrozí dokonca 12 rokov za mrežami. Menej známi odporcovia režimu si vypočuli ešte tvrdšie verdikty.

rusko Čítajte viac Zatýkanie či tresty bez dôkazov. Američania dostali varovanie odísť z Ruska

„Represia stále silnie. V Bielorusku je 1 450 politických väzňov a ich počet neustále rastie,“ uviedol eurokomisár Janez Lenarčič a uistil, že Európska únia bude ďalej bojovať za rešpektovanie ľudských práv v Bielorusku. „Je našou povinnosťou ďalej Bielorusov podporovať v boji za právny štát a slobodné voľby,“ uistil.

„Všetky sankcie vzťahujúce sa na Rusko sa musia vzťahovať aj na Bielorusko,“ vyhlásila lotyšská europoslankyňa Sandra Kalnieteová z ľudoveckej frakcie, ktorá je v EP najsilnejšia.

9:30 Rusko v noci na Ukrajinu vystrelilo minimálne 36 riadených striel a iných rakiet, pričom najmenej 16 z nich zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana.

O život prišla 79-ročná žena a najmenej sedem ďalších osôb utrpelo zranenia po tom, čo rakety dopadli na východoukrajinské mesto Pavlovhrad, uviedol predstaviteľ tamojšej samosprávy Serhyj Lysak.

9:20 Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin pripustil, že jeho súkromná žoldnierska skupina čelí na Ukrajine ťažkostiam a čoskoro bude musieť znížiť svoj početný stav.

Podľa Guardianu ide o ďalší z náznakov toho, že Prigožinov politický vplyv v Kremli v poslednej dobe slabne.

„Počet vagnerovských jednotiek sa zníži a nebudeme schopní vykonávať ten rozsah úloh, aký by sme chceli,“ povedal Prigožin skupine provojnových blogerov a novinárov ruských štátnych médií počas stredajšieho vystúpenia v kasárňach na východe Ukrajiny.

9:10 Nemecko v minulom roku zaregistrovalo 1,1 milióna migrantov z Ruskom napadnutej Ukrajiny, asi 139 000 ľudí sa na Ukrajinu počas roka zase vrátilo. Oznámil to Spolkový štatistický úrad, ktorý uviedol, že čisté prisťahovalectvo z Ukrajiny v roku 2022 tak prekonalo krízové roky 2014 až 2016, keď do Nemecka prišlo 834 000 ľudí zo Sýrie, Afganistanu a Iraku.

„Od ruského útoku na Ukrajinu 24. februára 2022 opustili krajinu milióny ľudí. V Nemecku bolo v roku 2022 zaznamenaných okolo 1,1 milióna príchodov z Ukrajiny,“ uviedol Štatistický úrad v správe, ktorá vychádza z predbežných dát. „Dobré dve tretiny (68 percent) prichádzajúcich dorazili medzi marcom a májom 2022, teda v prvých troch mesiacoch po útoku,“ dodal úrad.

8:55 Členské štáty Valného zhromaždenia OSN dostali v stredu návrh rezolúcie zdôrazňujúcej potrebu mieru zabezpečujúceho „suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“, o ktorom budú hlasovať budúci štvrtok.

Ukrajina a jej spojenci dúfajú, že sa im takmer rok od vypuknutia vojny prostredníctvom ďalšej rezolúcie podarí prehĺbiť diplomatickú izoláciu Ruska.

Veľvyslanec EÚ pri OSN Olof Skoog uviedol, že počíta so „širokou podporou“ členských štátov. „Nerozhoduje sa len o osude Ukrajiny, ale ide o rešpektovanie nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti každého štátu,“ zdôraznil.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij návrh tohto uznesenia odmietol komentovať.

V návrhu rezolúcie sa uvádza, že všetky krajiny by sa mali zdržať „ohrozovania alebo použitia sily voči územnej celistvosti či politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“.

8:45 Nemecký minister obrany Boris Pistorius zvažuje opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Ako uviedol, Nemecko by tak zlepšilo svoju pripravenosť na reakciu na katastrofy a posilnilo ozbrojené sily, ako aj záchranárske služby.

„Mohlo by to ukázať, aké dôležité tieto inštitúcie sú pre fungovanie našej spoločnosti,“ povedal sociálny demokrat Pistorius pre DPA.

Minister spravodlivosti Marco Buschmann zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) však pre DPA poznamenal, že „mladšia generácia v posledných rokoch zažila veľké preťaženie v dôsledku koronavírusovej pandémie“. Aj preto je podľa neho diskusia o návrate povinnej vojenskej služby „absolútne scestná“. Spochybnil tiež, či by bol tento krok vôbec v súlade s ústavou.

8:30 Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen pricestoval do ukrajinskej metropoly Kyjev. Ide o prvú návštevu izraelského ministra na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie, oznámil jeho úrad.

„Cohen dnes uskutoční oficiálnu návštevu Kyjeva, počas ktorej sa stretne s prezidentom (Volodymyrom) Zelenským a ministrom zahraničných vecí (Dmytrom) Kulebom,“ uviedol izraelský rezort diplomacie vo vyhlásení vydanom po príchode Cohena do ukrajinského hlavného mesta.

7:55 Rusko v noci na dnes podniklo na Ukrajine sériu vzdušných úderov, uviedol na Telegrame šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Zásahy podľa neho hlásia viaceré oblasti, väčšinu striel a dronov však zostrelila protiukrajinská obrana. V západoukrajinskej Ľvovskej oblasti útok podľa tamojšej miestnej správy poškodil zariadenie kritickej infraštruktúry.

„Ďalší ruský vzdušný útok. Drony a rakety vyslali v noci. Žiaľ, zásahy sú na severe a západe Ukrajiny a tiež v Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti,“ napísal Jermak. „Rusi trochu zmenili taktiku. Robia aktívny prieskum, používajú falošné ciele. Protivzdušná obrana sa však vysporiadala s väčšinou nepriateľských striel a dronov,“ dodal.

Z viacerých miest po celej Ukrajine sa ozvali explózie, nebolo však jasné, či išlo o zásahy alebo prácu protivzdušnej obrany. Bližšie podrobnosti o útokoch sa podľa agentúry Unian očakávajú ráno.

Škody už skoro ráno ohlásila Ľvovská oblasť, kde podľa šéfa oblastnej správy Maksyma Kozyckého Rusko zasiahlo bližšie neurčené zariadenie kritickej infraštruktúry. Na mieste podľa neho začalo horieť, požiar sa ale podarilo uhasiť. „Nie sú žiadni zranení alebo mŕtvi,“ napísal Kozyckyj na Telegrame.

6:35 Spojené štáty by mali dokázať, že nestoja za zničením plynovodov Nord Stream, ktoré spájajú Rusko so Západnou Európou. Vyhlásila to podľa agentúry Reuters ruská ambasáda v USA. Moskva považuje zničenie plynovodov vlani v septembri za „akt medzinárodného terorizmu“ a nedovolí, aby bol zametený po koberec, dodala ambasáda vo svojom vyhlásení.

Ambasáda sa odvoláva na článok amerického investigatívneho novinára Seymoura Hersha, ktorý s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísal, že sabotáž plynovodu majú na svedomí Američania, konkrétne potápači amerického námorníctva na príkaz prezidenta Joe Bidena. Biely dom článok kategoricky odmietol a označil ho za „úplne lživý a čistú fikciu“.

Vyšetrovaním explózií Nord Streamu 1 a 2 sa zaoberajú Švédsko a Dánsko, v ktorých výlučných ekonomických zónach sa incident odohral. Krajiny dospeli k záveru, že potrubie bolo vyhodené do povetria úmyselne, nepovedali ale, kto je vinníkom.

VIDEO: Záhadné úniky. Sabotáž plynovodov Nord Stream?
Video

6:30 Slávnostným ceremoniálom sa dnes večer začne medzinárodný filmový festival Berlinale. Na úvod k hosťom cez video prehovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina, ktorá takmer rok vzdoruje ruskej invázii, je jednou z ústredných tém tohto ročníka Berlinale.

5:00 Rusko prišlo za necelý rok invázie na Ukrajinu o zhruba polovicu svojich najlepších tankov a má ťažkosti ich nahradiť. Vo svojej poslednej správe hodnotiacej vojenské schopnosti 173 krajín to uviedol Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS), sídliaci v Londýne. Moskva si však podľa neho zachovala svoje letectvo z veľkej časti nedotknuté a môže ho aktívnejšie nasadiť v ďalšej fáze vojny. Denník Financial Times (FT) medzitým napísal, že Rusi podľa západných spravodajských služieb zhromažďujú lietadlá na hraniciach s Ukrajinou.

VIDEO: Ruské útočné vrtuľníky Mi-35 v bojovej ak­cii.

Video

„Nevyrábajú a neuvádzajú znovu do prevádzky zďaleka toľko, aby tieto straty kompenzovali. Ich súčasný obrnený park na frontovej línii je asi o polovicu menší ako na začiatku vojny,“ povedal agentúre Reuters výskumný pracovník inštitútu Henry Boyd. Straty ruských tankov odhadol na 2 000 až 2 300 a ukrajinských do 700 kusov. IISS vo svojej správe tiež uvádza, že Moskva sa pri náhrade strát musí spoliehať na staršie modely zo sovietskej éry.

Ukrajina získala prísľub zhruba 100 moderných západných tankov, vrátane amerických Abramsov, nemeckých Leopardov a britských Challengerov, ktoré svojimi schopnosťami ďaleko prevyšujú staršie ruské modely, upozornila agentúra Reuters. „To sa potom môže premietnuť do menej agresívnych a menej sebavedomých akcií (ruských) tankov, keďže posádky sú viac znepokojené úrovňou ohrozenia,“ povedal Boyd.

Odborník IISS na letectvo Douglas Barrie upozornil, že Rusko si zachovalo svoje vzdušné sily väčšinou bez ujmy, pretože kvôli účinnej ukrajinskej protivzdušnej obrane a nedostatočným zásobám taktických striel vzduch-zem krátkeho dosahu operuje z diaľky. Rusko okrem iného využíva riadené strely dlhého doletu. Moskva sa však podľa neho môže začať snažiť využívať svoje letectvo a prípadne viac riskovať, aby zasiahla koncentrácie ukrajinských síl na zemi.

Rusko počas takmer rok trvajúcej invázie prišlo o veľké časti ukrajinských území, ktoré pôvodne dobyli. Stále však z časti okupuje štyri ukrajinské oblasti na juhu a východe krajiny a Kyjev už niekoľko týždňov varuje pred novou rozsiahlou ruskou ofenzívou.

V blízkosti hraníc s Ukrajinou Rusko zhromažďuje lietadlá, čo naznačuje, že sa Moskva chystá nasadiť do vojny svoje lietadlá a vrtuľníky, aby podporila zadrhávajúcu sa pozemnú ofenzívu, napísal denník Financial Times s odvolaním sa na západné spravodajské služby. Obavy z hroziacej leteckej vojny na Ukrajine prinútili spojencov Kyjeva, aby uprednostnili rýchle dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany a delostreleckej munície na Ukrajinu, uviedli podľa denníka západní predstavitelia.

„Ruské pozemné sily sú dosť vyčerpané, takže to je najlepší náznak toho, že to premenia vo vzdušný boj. Ak majú Ukrajinci prežiť… potrebujú mať čo najviac možností protivzdušnej obrany a munície,“ uviedol podľa FT nemenovaný vysokopostavený americký činiteľ.

Americký minister obrany Lloyd Austin na utorkovom rokovaní so spojeneckými krajinami podporujúcimi Ukrajinu zdôraznil hrozbu, ktorú predstavujú ruské vzdušné sily. Spojené štáty podľa neho nevidia bezprostredné známky chystaného „masívneho leteckého útoku“, ale Washington a jeho spojenci sa snažia dodať Ukrajine čo najrýchlejšie množstvo prostriedkov protivzdušnej obrany pre prípad, že by Moskva zapojila do boja svoje letectvo.

Šéf amerického rezortu obrany zároveň uviedol, že Rusko má značné množstvo lietadiel a súčasná ukrajinská protivzdušná obrana je nedostačujúca.

© Autorské práva vyhradené

589 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine