358. deň: Rusko ako Goliáš môže padnúť už tento rok, treba urýchliť dodávky zbraní, odkázal Zelenskyj Mníchovu

21:39 V posledných dvoch týždňoch počty padlých ruských vojakov na Ukrajine oproti obvyklým týždenným ruským stratám niekoľkonásobne vzrástli, uviedol server BBC News. Ten od začiatku vojny na Ukrajine spoločne s nezávislým portálom Mediazona a skupinou dobrovoľníkov monitoruje počet Rusov, o ktorých úmrtí v bojoch na Ukrajine informujú otvorené zdroje.

Zatiaľ čo v minulom roku sa podľa BBC v týchto zdrojoch každý týždeň objavovali správy o 250 až 300 mŕtvych, za prvé dva týždne tohto mesiaca sa novinárom podarilo potvrdiť mená 1 679 padlých.

Ide o zatiaľ najvyšší nárast ruských strát od ruského vpádu na Ukrajinu vo februári minulého roku, uviedla BBC. Podotkla, že reč je len o padlých, ktorých mená sa podarí dohľadať a overiť. Skutočné straty tak podľa nej budú zrejme vyššie. Z jej analýzy situácie na cintorínoch vo viac ako 60 ruských obciach navyše vyplýva, že pochovaných ruských vojakov v roku 2022 je približne dvakrát viac ako na jej zozname padlých od začiatku vojny.

Veľkú časť padlých za posledné tri mesiace podľa BBC predstavujú vojaci povolaní do zbrane počas mobilizácie, naverbovaní trestanci a tiež tí, ktorí podpísali s ruskými ozbrojenými silami po začiatku invázie na Ukrajinu kontrakt, teda takzvaní dobrovoľníci.

Podľa najviac konzervatívnych odhadov podľa BBC od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu o život prišlo približne 29 500 vojakov. Na každého mŕtveho pripadá podľa BBC aj v priemere 3,5 zraneného. (bbc.com, čtk)

21:16 Estónska premiérka Kaja Kallasová a americký republikánsky senátor Lindsey Graham v piatok na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii žiadali vyvodenie právnych následkov voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v spojitosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine.

Voči Putinovi musí byť vyvodená zodpovednosť za zločiny agresie, inak sa bude história znova opakovať, uviedla prostredníctvom oficiálneho tlmočníka Kallasová. Graham dodal, že ak Putin vyviazne beztrestne, v budúcnosti sa takéto činy môžu opakovať.

Kallasová pripomenula, že Putin môže pred Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu čeliť obvineniam z vojnových zločinov, nie však zo zločinov agresie voči Ukrajine. Na to bude podľa jej slov potrebný osobitný súdny dvor.

ICC nemôže stíhať „zločin agresie“, ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina. „V tejto útočnej vojne sa nevzdáme a nezabudneme,“ povedal Graham a dodal, že Putinove barbarské činy musia byť potrestané.

„Na to potrebujeme súdny dvor, európsky súdny dvor, ktorý sa bude venovať trestným činom agresie,“ dodal americký senátor. Americká Republikánska i Demokratická strana sa podľa jeho slov zhodujú, že voči Putinovi musí byť vyvodená zodpovednosť. (tasr, dpa)

20:01 Bielorusko je pripravené podporiť Rusko bojujúce na Ukrajine výrobou bojových lietadiel Su-25. Počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Rusku to povedal bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Práve tieto sovietske lietadlá sa podľa neho na Ukrajine „osvedčili“.

„Ako ma informovala vláda, tak sme pripravení zaviesť výrobu lietadla Su-25, ktoré sa na Ukrajine dobre osvedčilo,“ povedal Lukašenko. Doplnil, že Bielorusko by na naštartovanie výroby potrebovalo určitú podporu zo strany Ruska.

S Putinom sa bieloruský líder stretol v jeho oficiálnej rezidencii v meste Novo-Ogarjovo pri Moskve. Spravodajský portál Meduza poznamenal, že za posledného dva pol roka, teda od masových protivládnych protestov, ktoré vypukli v Bielorusku v roku 2020, sa za Putinom vydal štrnásťkrát.

Lukašenko pri stretnutí so svojím ruským náprotivkom hovoril aj o technologickej spolupráci a vyzdvihol, že sankcie západných krajín nedokázali Bielorusko a Rusko pripraviť o ich potenciál v oblasti výpočtovej techniky.

Bielorusko, ktoré je najbližším spojencom Ruska, síce nevyslalo svojich vojakov do vojny proti Ukrajine, ale poskytlo Moskve na útok proti susednej krajine svoje územie a letisko. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev. Ukrajina sa obáva, že by sa Bielorusko mohlo do vojny zapojiť na strane Ruska ešte intenzívnejšie. Vo štvrtok Lukašenko ale povedal, že sa Bielorusko zapojí do bojov na Ukrajine po boku Rusov len v prípade, že bude samo napadnuté. (bbc.com, čtk)

19:53 Maďarsko sprísnilo vstup na svoje územie z Ukrajiny. Osoby, ktoré prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny a nie sú občanmi Ukrajiny, môžu s platnosťou od 3. februára prekročiť ukrajinsko-maďarské hranice už iba v prípade, ak majú platné doklady na vstup do schengenského priestoru. Podľa servera infostart.hu to oznámil v piatok štátny tajomník rezortu vnútra Bencze Rétvári.

Štátny tajomník pripomenul, že po vypuknutí vojny Maďarsko prijalo všetkých ukrajinských občanov utekajúcich pred konfliktom, ako aj tých, ktorí neboli ukrajinskými občanmi, avšak študovali alebo pracovali na Ukrajine.

Maďarsko novým nariadením podľa jeho slov nasleduje poľskú a slovenskú prax, keďže bolo jasne vidieť, že po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny výrazne stúpol počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny, no tvrdili, že utekajú pred vojnou. „Počet prichádzajúcich z Maroka stúpol 87-násobne a počet prichádzajúcich z Indie 475-násobne. Z Nigérie prekročilo ukrajinsko-maďarskú hranicu už 5 181 ľudí,“ povedal Rétvári. (infostart.hu, tas­r)

19:30 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval v piatok pred silnejúcimi vzájomnými vzťahmi Číny a Ruska. Vyzval krajiny, ktoré veria v „demokraciu a slobodu“, aby v boji proti autoritárskym mocnostiam držali spolu.

Čína sa po tom, čo Rusko poslalo na Ukrajinu inváznych vojakov, stavia do pozície neutrálneho štátu, ale zároveň prehlbuje vzťahy s Moskvou a ani neodsúdila ruskú inváziu. Stoltenberg počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že NATO „pozorne sleduje rastúce a silnejúce vzťahy Číny s Ruskom“. Obe tieto krajiny majú spoločné vojenské cvičenia, ako aj námorné a letecké hliadky, pripomenul šéf Aliancie.

„Keď sa autoritárske mocnosti zbližujú a tesnejšie spolupracujú, je ešte dôležitejšie, aby sme my všetci, čo veríme v demokraciu a slobodu, držali spolu v NATO a s našimi partnermi po celom svete,“ vyhlásil Stoltenberg. Povedal, že Peking pozorne sleduje vojnu na Ukrajine. „Ak tam prezident (Vladimir) Putin vyhrá, bude to mať vplyv na postoje a rozhodnutia, ktoré v Pekingu urobia,“ dodal.

Vojna Ruska na Ukrajine vyvoláva medzi západnými veľmocami obavy, že Čína sa môže pokúsiť o niečo podobné na Taiwane, demokratickom ostrove so samostatnou vládou, ktorý však Peking pokladá za svoje územie.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začala v piatok a bude trvať do nedele, sa zúčastňujú svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej a najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Iho. (tasr, afp)

18:31 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala v piatok o viac peňazí na pomoc zdravotníckemu sektoru Ukrajiny, ktorý vážne poškodila vojna. TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

Ukrajina potrebuje ďalšie peniaze na zaistenie duševného zdravia, rehabilitáciu a prístup obyvateľstva k zdravotných službám, povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge na brífingu v severozápadnom ukrajinskom meste Žytomyr.

Kluge uviedol, že je „udivený“, aký je ukrajinský zdravotný systém „pozoruhodne odolný“ aj napriek pretrvávajúcim útokom proti nemu, ktorých bolo za uplynulý rok už takmer 780. Kluge to označil za „výsledok jeho hrdinských pracovníkov, vytrvalého politického odhodlania a plynulej rozpočtovej podpory zdravia“.

Šéf WHO pre Európu uviedol, že v súčasnosti môže mať duševné problémy na Ukrajine takmer desať miliónov ľudí a z nich stav približne štyroch miliónov možno označiť za mierny alebo ťažký.

Kluge v Žytomyre informoval: „Koordinujeme takmer 200 partnerov, aby sme doručili rôzne zdravotné služby po celej rozľahlej krajine – vlani ich dostalo 8,5 milióna ľudí. Tento rok máme cieľ dostať túto pomoc k 13,6 milióna ľudí. Preto sme zvýšili našu žiadosť pre rok 2023 na 240 miliónov dolárov – 160 miliónov dolárov by išlo na Ukrajinu a 80 miliónov krajinám prijímajúcich ukrajinských utečencov.“

18:10 Putin sa v piatok v Moskve stretol s bieloruským náprotivkom Lukašenkom. V čase, keď sa vojna na Ukrajine blíži k prvému výročiu, diskutovali predovšetkým o posilnení vojenskej a hospodárskej spolupráce. Bieloruský prezident vyzdvihol dôležitosť väzieb s Ruskom v oblasti obrany a vyjadril podporu krokom Kremľa na Ukrajine.

Čítajte viac Putin sa stretol s Lukašenkom. Diskutovali o posilnení vojenskej a hospodárskej spolupráce

17:32 Ukrajinská vláda v piatok vyzvala zostávajúcich obyvateľov Bachmutu, aby toto mesto na východe krajiny urýchlene opustili z dôvodu pretrvávajúcich ťažkých bojov. „Ak ste rozumní, zákony dodržiavajúci a vlasteneckí občania, mali by ste mesto okamžite opustiť,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. V Bachmute údajne zostalo ešte niekoľko tisíc ľudí. Podľa ukrajinskej vlády boli v priebehu dňa v meste zabití piati civilisti a deviati ďalší utrpeli zranenia.

Bachmut v Doneckej oblasti, ktorý mal pôvodne 70 000 obyvateľov, je nepretržite pod paľbou, pripomína DPA. Ruské sily sa ho usilujú dobyť už mesiace.

Vereščuková uviedla, že v meste je ešte približne 6000 civilistov. Gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na začiatku týždňa informoval o takmer 5000 ľuďoch.

V meste zostávajú mnohí starší ľudia, pretože majú byty či domy v osobnom vlastníctve a nechcú opustiť svoje rodisko. Niektorí z nich tiež sympatizujú s Ruskom, dodáva DPA. (tasr/dpa)

16:59 Kremeľ v piatok vyhlásil, že Spojené štáty pravdepodobne nezareagujú pozitívne na návrh bieloruského lídra Alexandra Lukašenka o uskutočnení trojstranného summitu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

„Je nepravdepodobné, že odozva Washingtonu na túto iniciatívu bude pozitívna,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na tlačovom brífingu. Na otázku, či je Kremeľ na takéto stretnutie pripravený, odvetil: „Prezident Putin je vždy pripravený na dialóg s prezidentom Bieloruska, ktorý dnes bude v Moskve.“

Lukašenko vo štvrtok povedal, že chce v Minsku hostiť mierové rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine. Stanicu CNN vyzval, aby túto informáciu rozšírila: „Ak Biden chce, prostredníctvom vašich (spravodajských) kanálov mu odkážte, že my sme pripravení privítať ho v Minsku a viesť seriózne rokovania, ak chce mier na Ukrajine.“

Bieloruský prezident dodal, že „dokonca Putin priletí do Minska a môžeme sa tu stretnúť my traja, dvaja agresori a prezident milujúci mier“.

16:33 Putin v piatok kritizoval „priame pokusy“ Západu zabrániť ruskému plynárenskému gigantu Gazprom v rozvoji. Tie sú v centre zhoršujúcich sa vzťahov medzi Moskvou a Európou v súvislosti s ukrajinským konfliktom.

Čítajte viac Putin oslavoval 30 rokov Gazpromu. Opäť si neodpustil vyhrážky

16:17 Deväť ukrajinských civilistov podľa miestnych úradov zomrelo a 24 ďalších utrpelo zranenia pri ruských útokoch za uplynulý deň. Ruské útoky hlásili z Doneckej, Chersonskej, Charkivskej, Sumskej, Mykolajivskej, Zaporižžskej a Luhanskej oblasti. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Na Chersonskú oblasť ruskí vojaci zaútočili 76-krát, pričom použili raketomety, mínomety, tanky, drony a delostrelectvo, uviedla v piatok vojenská administratíva oblasti. Útoky podľa nej zabili troch ľudí a siedmich zranili. V meste Bachmut v Doneckej oblasti ruské úroky zabili piatich civilistov a desiatich zranili, uviedol gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. V Charkivskej oblasti ruské sily zasiahli dvanásť obcí, pričom v meste Vovčansk podľa gubernátora oblasti Oleha Synjehubova jedného civilistu zabili a šiestich zranili. (sita)

15:50 Spojenci, ktorí môžu Ukrajine dodať tanky, by tak mali urobiť ihneď, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz v príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Scholz povedal, že sa bude zasadzovať za to, aby sa spojenci pohli v tejto otázke. Výzvu partnerom adresoval v čase, keď Ukrajina žiada, aby jej Západ čo najrýchlejšie dodal prisľúbené zbrane vrátane moderných tankov na boj proti ruským inváznym jednotkám.

Nemecko „prispeje k tomu, aby pomohlo partnerom urobiť toto rozhodnutie, napríklad výcvikom ukrajinských vojakov v Nemecku alebo ich podporou v oblasti logistiky a zásobovania“, uviedol Scholz.

Spolkový kancelár v príhovore zároveň prisľúbil, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať i naďalej.

15:20 Rusko plánuje zaviesť osobitnú daň pre veľké spoločnosti na zaplátanie diery v rozpočte, ktorú mu spôsobili sankcie Západu za vojnu na Ukrajine. Moskva odhaduje, že jej to môže priniesť približne 300 miliárd rubľov (4 miliardy USD, 3,74 miliardy eur). Uviedol to v piatok minister financií Anton Siluanov.

Čítajte viac Putin už prišiel na to, ako zachráni dieru v rozpočte. Pripravil "špeciálne zmeny"

14:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo videoprejave na úvod trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie poďakoval všetkým, ktorí jeho krajine pomáhajú v boji proti Rusku. Ukrajinu Zelenskyj prirovnal k biblickému Davidovi, ktorý zvíťazil nad oveľa väčším a silnejším Goliášom. Dodal, že Rusko ako Goliáš zvíťaziť nesmie, preto treba urýchliť a posilniť dodávky zbraní na Ukrajinu.

Zelenskyj účastníkom konferencie povedal, že z správania Ruska jasne vyplýva, že na Ukrajine sa zastaviť nechce. Ukrajina tak podľa Zelenského nemá inú možnosť, ako zvíťaziť, vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a stať sa súčasťou Európskej únie.

„Ďakujem všetkým, ktorí Davidovi poskytli prak,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že Goliáš môže padnúť už tento rok. „Nesmie byť žiadna alternatíva ako víťazstvo Ukrajiny,“ vyhlásil jej prezident. „Nie je žiadna alternatíva k našej jednote, neexistuje žiadna alternatíva k oslobodeniu našej krajiny a nášho ľudu,“ povedal.

Podľa ukrajinského prezidenta je obzvlášť teraz potrebné konať rýchlo a čo najviac urýchliť dodávky zbraní na Ukrajinu. Poukázal na to, že všetky otáľania Západu využíva Rusko vo svoj prospech a na spôsobenie ďalších škôd na Ukrajine a že zatiaľ čo západné krajiny diskutujú o dodávkach tankov na Ukrajinu, ruský prezident Vladimir Putin zvažuje, ako utiahnuť slučku okolo Moldavska. (čtk)

14:40 Rusko vypovedá medzivládnu dohodu s Českom o zriadení generálneho konzulátu Českej republiky v Jekaterinburgu na Urale. Ruský premiér Michail Mišustin podľa dokumentu nariadil ruskému ministerstvu zahraničia, aby o tomto rozhodnutí informovalo českú stranu.

Čítajte viac Rusi zrušili Česku generálny konzulát v Jekaterinburgu

14:26 Zbrojárska spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann (KMW), ktorá vyrába nemecké tanky Leopard 2, v piatok uviedla, že je pripravená zvýšiť ich produkciu v prípade, ak politici rozhodnú, že je to potrebné.

Šéf KMW Ralf Ketzel uviedol, že jeho spoločnosť sídliaca v Mníchove je v tejto záležitosti v pravidelnom kontakte s dodávateľmi. Zároveň však dodal: „Nikto nám dosiaľ nedal signál – Nie, to nie je možné.“

Ohľadom zvýšenia výroby nových zbraní a modernizácie staršieho vybavenia je totiž podľa jeho slov nutná „jasná politická zhoda“.

Produkčné kapacity západných zbrojárskych firiem sú jednou z tém Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa začala v piatok a potrvá do nedele. Nemecký zbrojársky sektor kritizuje absenciu jasných politických smerníc, čo je podľa neho v rozpore s verejnými vyhláseniami politikov, v ktorých sa vyslovujú za pokračujúcu vojenskú podporu Kyjeva.

Okrem tankov Leopard vyrába KMW aj húfnice Panzerhaubitze 2000, ktoré používa Ukrajina. Počas studenej vojny firma vyrobila okrem produkcie bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder a delostreleckých systémov ročne zhruba 300 tankov Leopard. V súčasnosti ide o približne 50 Leopardov ročne, pričom za rok zmodernizuje aj 60 až 70 starších tankov Leopard. (tasr/dpa)

14:15 „Novinári na výročie vojny nakrúcajú dokument o Charkove. Zaviedla som ich na moju alma mater, sadla si do svojej lavice a rozrevala sa.“ Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka a spisovateľka Anna Gin.

Čítajte viac Charkovská univerzita v troskách. Nápis stále hlása: Skvelá práca

13:50 Generálporučík Andrej Mordvičev bol vymenovaný za veliteľa vojsk Centrálneho vojenského okruhu, oznámili v piatok ruské médiá s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. To informovalo o nových veliteľoch na čele ďalších troch vojenských okruhov.

Čítajte viac Ďalšie ruské vojenské okruhy majú nových veliteľov

13:20 Sociálna sieť Facebook umožnila moldavskému oligarchovi Ilanovi Šorovi, ktorý žije v exile v Izraeli a má väzby na Kremeľ, zverejňovať reklamy vyzývajúce na protesty a povstania voči prozápadnej vláde v Kišiňove. Stalo sa to napriek tomu, že Šor figuruje na sankčnom zozname Spojených štátov, napísala v piatok agentúra AP.

V úsilí vzbudiť hnev z rastúcej inflácie a z cien palív sa platené inzeráty Šorovej populistickej politickej strany zameriavali na kritiku vlády prezidentky Maie Sanduovej. V jednom z nich z októbra vládny kabinet obviňovali z korupcie a kleptokracie.

Facebook napokon tieto príspevky odstránil – avšak až po tom, čo ich v Moldavsku videli milióny ľudí. Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, pre AP uviedla, že príspevky vymazala hneď, ako ich objavila. Hovorca zdôraznil, že Meta bude pokračovať v identifikácii falošných účtov, ktoré porušujú jej pravidlá.

Americké firmy majú zákaz finančných transakcií s osobami či skupinami, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Príspevky ukazujúce, ako Rusko a jeho spojenci využívajú sociálne siete na šírenie propagandy a dezinformácií, našli pracovníci neziskovej organizácie Reset so sídlom v Londýne, ktorí skúmajú dosah sociálnych sietí na demokraciu.

Felix Kartte z Resetu varoval, že odozva spoločnosti Meta by mohla mať rozsiahle následky pre európsku bezpečnosť. Ako povedal, „ich platformy sú naďalej zneužívané Kremľom a ruskými tajnými službami a pre nečinnosť tejto spoločnosti riskujú USA i Európa stratu kľúčového spojenca v regióne“. (tasr)

12:51 Na 13 rokov a dva mesiace poslal britský sudca za mreže muža, ktorý sa priznal ku špionáži v prospech Ruska vykonávanej pri práci na britskej ambasáde v Berlíne. Brit David Ballantine Smith pracoval na veľvyslanectve ako člen ostrahy a na jeseň na súde uviedol, že odovzdal ruskému vojenskému atašé v nemeckej metropole osobné údaje zamestnancov ambasády a ďalšie tajné informácie.

Čítajte viac Za tajné informácie mu Moskva platila. Brit dostal za špionáž 13 rokov

11:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore so stanicou BBC vylúčil, že by sa v rámci prípadnej mierovej dohody s Ruskom Kyjev vzdal akéhokoľvek ukrajinského územia. Varoval pritom, že postúpenie územia Moskve by znamenalo, že by sa Rusko mohlo „neustále vracať“. Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa podľa neho už začala.

Čítajte viac Ruská ofenzíva sa už začala, mier priblížia západné zbrane, hovorí Zelenskyj

10:00 V Kyjeve dnes opäť vyšli do ulíc električky a trolejbusy, bez ktorých sa ukrajinské hlavné mesto muselo zaobísť 56 dní v dôsledku výpadkov prúdu. Aktuálne na 46 linkách jazdí 286 trolejbusov a na 32 linkách 195 električiek, čo podľa radnice znamená, že sa dopravnú krízu podarilo prekonať. Od 23. decembra, keď boli električky a trolejbusy odstavené, tieto linky obsluhovali autobusy.

Rusko od októbra podniká cielené útoky proti ukrajinskej energetike. Podľa ukrajinského velenia sa darí väčšinu ruských striel s plochou dráhou letu a dronov zostreliť a spôsobené škody sa energetici snažia čo najrýchlejšie naprávať.

9:55 Ruská protivzdušná obrana na anektovanom Kryme v piatok ráno zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo snažiace sa zaútočiť na elektráreň v Sevastopole, uviedol na svojom webe denník Kommersant. „Elektráreň nebola poškodená, funguje normálne,“ napísal bez ďalších podrobností na sociálnych sieťach gubernátor Michajl Razvožajev.

Paroplynovú elektráreň s výkonom takmer 500 MW v Sevastopole postavili Rusi na anektovanom území, k sieti ju pripojili na konci roka 2018. Oficiálne ju uviedli do prevádzky na piate výročie anexie Krymu v marci 2019.

8:50 Ruské ozbrojené sily zaznamenali od začiatku invázie na Ukrajinu pravdepodobne 175 000 – 200 000 obetí vrátane zhruba 40 000 – 60 000 mŕtvych. Vo svojej piatkovej správe zverejnenej na Twitteri to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Počet obetí na ruskej strane výrazne stúpol od vlaňajšieho septembra, keď Moskva zaviedla „čiastočnú mobilizáciu“ záložníkov.

Uvedené počty zabitých predstavujú podľa rezortu obrany v Londýne vysoký pomer usmrtených osôb v porovnaní so zranenými. „Je to takmer určite spôsobené tým, že vo veľkej časti ozbrojených síl existuje len tá najelementárnejšia lekárska starostlivosť,“ uviedlo ministerstvo. Dodalo, že s veľkou istotou väčšinu obetí na ruskej strane spôsobilo delostrelectvo.

Britská správa ďalej uvádza, že spomedzi väzňov, ktorých do bojov na Ukrajine naverbovala súkromná žoldnierska skupina vagnerovcov Jevgenija Prigožina, evidujú pomer obetí zrejme až v rozsahu 50 percent.

8:05 Reálny vojenský úspech Rusom stále uniká a sotva ovládnu východoukrajinský Bachmut do 24. februára, teda prvého výročia rozpútania vojny proti Ukrajine, mienia experti amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Analytici ISW upozorňujú, že podľa ukrajinských predstaviteľov je cieľom ruských vojsk dobyť Bachmut pred 24. februárom, keď uplynie prvé výročie rozpútania vojny. To by však vyžadovalo výrazne rýchlejší postup, ako aké bolo tempo v posledných mesiacoch. Bližšej realite sa expertom zdá pragmatický odhad šéfa ruských žoldnierov Jevgenija Prigožina, že jeho bojovníci obkľúčia Bachmut do marca či apríla.

Ruské vojská však postup pri Bachmute zrejme neurýchlia a sotva dosiahnu svoj cieľ do 24. februára, myslí si ISW. Inštitút odhadol, že Kremeľ by mohol k výročiu vojny podniknúť ďalšiu vlnu vzdušných a raketových útokov zameraných na civilné objekty po celej Ukrajine, pretože skutočné vojenské úspechy sa ruským silám na Ukrajine stále vyhýbajú.

8:00 Ukrajinské sily za uplynulý deň odrazili ruské útoky pri 16 obciach a z bojov vyradili ďalších 800 ruských vojakov; celkovo Rusko od začiatku vojny stratilo 141 260 mužov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

„Hlavné úsilie nepriateľ sústredil na útočné operácie v smere na Kupjansk, Lyman, Bachmut, Avdijivku a Šachtarsk,“ uvádza ukrajinské velenie. Medzi miestami, kde ruské útoky neuspeli, spomína obce v Chersonskej oblasti na juhu krajiny a v Donbase na východe, vrátane Bachmutu a Vuhledaru.

7:40 Sankcie na ruský jadrový priemysel ani na jeho predstaviteľov nie sú súčasťou nového sankčného balíka Európskej únie voči Rusku. Pre spravodajský portál Politico to vo štvrtok potvrdili traja nemenovaní diplomati.

Európska komisia pôvodne členským krajinám Európskej únie oznámila, že sa pokúsi vypracovať sankcie zamerané na ruský civilný jadrový priemysel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred minulotýždňovým stretnutím lídrov Európskej únie vyzval euroblok, aby prinajmenšom uvalil sankcie na ruskú jadrovú energetickú spoločnosť Rosatom.

Napokon sa však nič z toho nepodarilo, uviedli traja diplomati pod podmienkou zachovania anonymity.

Nové opatrenia sa zameriavajú na konkrétne oblasti, ako je letectvo alebo armáda, a obsahujú aj zaradenie ďalších jednotlivcov a spoločností na sankčný zoznam EÚ. Najnovšie návrhy však nezahŕňajú jadrový priemysel, píše Politico, ktorý mal možnosť do nich nahliadnuť.

7:30 Rusko od vlaňajšieho 24. februára, keď začalo inváziu na Ukrajinu, vyčlenilo vyše miliardu rubľov na nákup štátnych symbolov. Je to stokrát viac, ako koľko ruské úrady vydali za podobné výdavky v roku 2021, prepočítal z verejne dostupných dát nezávislý server Verstka.

Rusko od začiatku vojny zadalo 80 takýchto tendrov. Veľkú časť z nich vypísalo v rámci federálneho projektu vlasteneckej výchovy, ktorý okrem iného do vzdelávacích zariadení umiestňuje štátne symboly.

Ruské školy musia od 1. septembra 2022 na začiatku každého týždňa slávnostne vyvesiť vlajku a zahrať štátnu hymnu. Podľa ruskojazyčného serveru BBC je to jeden z dôvodov, prečo na štátne symboly – vlajky či znaky – krajina minula toľko prostriedkov.

Najväčší obnos, 125 miliónov rubľov, vynaložili úrady v Dagestane, republike na hraniciach s Azerbajdžanom a Gruzínskom. Najväčší tender potom zadali úrady v Kurskej oblasti na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou, kde pre školy nakúpili 571 sád s ruskými vlajkami a znakmi.

6:50 Pri ruskom ostreľovaní východoukrajinského mesta Bachmut zomrelo v jeho obytnej časti päť miestnych obyvateľov, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia. Podľa agentúry Reuters to oznámila ukrajinská generálna prokuratúra, ktorá smrť civilistov vyšetruje ako potenciálny vojnový zločin. Ukrajinskí obrancovia a ruská invázna armáda zvádzajú o Bachmut, ktorý sa nachádza v Doneckej oblasti, tvrdé boje.

„Strely okupantov opäť zasiahli obytnú časť mesta,“ uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry, podľa ktorej Rusi vo štvrtok ostreľovali Bachmut z diel a raketometov Grad. Podľa ukrajinských úradov pritom pripravili o život troch mužov a dve ženy. Moskva na obvinenie zatiaľ nereagovala, poznamenal Reuters. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle potvrdiť.

Bachmut je jedným zo súčasných ohnísk vojny a odohrávajú sa tam jedny z najťažších bojov konfliktu. Mesto, ktorý sa Rusi snažia dobyť už mesiace, je neustále pod paľbou, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

6:30 V bavorskej metropole sa dnes začína trojdňová Mníchovská bezpečnostná konferencia, na ktorej sa zúčastňujú politici a experti z takmer sto krajín. Medzi účastníkmi nechýba nemecký kancelár Olaf Scholz, americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg či predstavitelia Európskej únie a OSN. Rusko, ktoré pred zhruba rokom vojensky napadlo Ukrajinu, pozvané nebolo.

Konferenciu, ktorá patrí k najvýznamnejším stretnutiam k bezpečnosti na svete, príhovorom otvorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Následne s prejavmi vystúpi spolkový kancelár Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Jednou z ústredných tém bude ruská invázia na Ukrajinu, diskusie sa však budú venovať aj takzvanému globálnemu Juhu. Pozvánku dostali predstavitelia juhoamerických, afrických, juhoafrických a tichomorských krajín.

6:15 V Juhoafrickej republike sa dnes začína spoločné námorné cvičenie JAR, Číny a Ruska, do ktorého sa zapojí aj ruská fregata Admirál Gorškov s hypersonickými strelami Cirkon (Zirkon). Manévre potrvajú do 27. februára v blízkosti prístavného mesta Durban a mesta Richards Bay. Ich cieľom je „posilniť už tak kvitnúce vzťahy medzi JAR, Ruskom a Čínou“, uviedlo juhoafrické ministerstvo obrany.

Cvičenie sa začína v čase, keď sa blíži prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Je tiež príležitosťou pre Moskvu ukázať, že nie je na svetovej scéne izolovaná, napriek vlne odsúdenia, ktorá sa proti nej po napadnutí Ukrajiny zdvihla. JAR je jedným z najdôležitejších spojencov Ruska v Afrike, ktorá je v postoji k ruskej invázii na Ukrajinu a západným sankciám proti Rusku rozdelená.

6:00 Rusko mení taktiku vzdušných útokov, aby oklamalo ukrajinskú protivzdušnú obranu, pričom používa strely bez výbušných hlavíc a balóny, povedal v rozhovore s agentúrou AP poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Strely podľa neho slúžia ako návnady, ktoré majú zahltiť ukrajinský systém protivzdušnej obrany tým, že predstavujú veľké množstvo cieľov.

„Chcú preťažiť náš protivzdušný systém, aby získali ďalšiu šancu zasiahnuť zariadenie infraštruktúry,“ povedal Podoľak a dodal, že ukrajinská protivzdušná obrana sa tejto výzve prispôsobuje. Podľa prezidentského poradcu sa Rusko potýka s „vyčerpaním rakiet“ a ich nedostatok ho núti k zmene taktiky. Mieša staršie strely zo sovietskej éry s „novými strelami, ktoré majú určitú hodnotu“, uviedol poradca šéfa prezidentskej kancelárie.

Rusko vlani v októbri zintenzívnilo svoje vzdušné útoky na Ukrajinu a pri masívnych úderoch vysiela na území svojho suseda strely a útočné drony, ktorými sa snaží vyradiť dodávky elektriny a ďalšiu nevyhnutnú infraštruktúru. Ukrajinskí a západní predstavitelia sa pritom domnievajú, že sa invázna armáda potýka so stále väčším nedostatkom striel.

Britské ministerstvo obrany v novembri uviedlo, že Rusko zrejme odstraňuje jadrové hlavice zo starých riadených striel a následne tieto strely odpaľuje na Ukrajinu ako slepé. „Rusko takmer určite dúfa, že takéto rakety budú fungovať ako návnady a odlákajú pozornosť ukrajinskej protivzdušnej obrany,“ uviedol rezort. Moskva problémy s dodávkami zbraní nepriznala.

Ruské sily vo štvrtok vypálili na Ukrajinu 36 striel a ukrajinské batérie protivzdušnej obrany zostrelili 16 z nich – čo je nižšia ukrajinská úspešnosť ako pri niektorých predchádzajúcich ruských úderoch, poznamenala AP. Štvrtkový ruský úder podľa ukrajinských predstaviteľov zasiahol ciele na rade miest Ukrajiny, pričom zahynula deväťdesiatse­demročná žena.

Ďalším novým prvkom ruskej stratégie je podľa AP použitie toho, čo Podoľak nazval „zvláštnymi vzdušnými balónmi“, pričom nechcel zachádzať do podrobností ohľadom ich predpokladaného účelu. Môžu však byť určené na prípadné zmätenie alebo poskytnutie spravodajských informácií o ukrajinskej protivzdušnej obrane, píše agentúra.

Ukrajinské úrady v stredu oznámili, že nad Kyjevom zistili približne šesť nepriateľských balónov, pričom ukrajinská protivzdušná obrana väčšinu z nich zostrelila. Podľa úradov mohli niesť okrem iného prieskumné zariadenia.

„Nepriateľ chce, aby sme na tieto balóny, ktoré nič nestoja, použili našu protivzdušnú obranu, ktorá chráni naše strategické objekty,“ uviedol hovorca letectva Jurij Ihnať.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videomostu na slávnostnom otvorení nemeckého filmového festivalu Berlinale prihovoril k filmovým tvorcom a umelcom. Zároveň ich vyzval, aby jasne deklarovali svoju podporu Ukrajine.

„Môže umenie zostať mimo politiky?“ spýtal sa Zelenskyj počas prejavu a zdôraznil, že táto otázka sa opäť stala mimoriadne dôležitou, informovala tlačová agentúra DPA.

„Kino a film dokážu prekonať bariéry – skutočné aj ideologické,“ povedal Zelenskyj, odkazujúc na film Wima Wendersa „Krídla túžby“, ktorý predpovedal koniec rozdelenia Nemecka.

„Teraz je to Rusko, ktoré stavia na Ukrajine nový múr. Je to múr medzi slobodou a otroctvom,“ povedal prezident. Umenie podľa jeho slov nemôže zostať ľahostajné, pretože v tichu sa „hlas zla stáva len hlasnejším a presvedčivejším“.

Pred slávnostným otvorením 73. ročníka tohto prestížneho festivalu americká herečka Anne Hathawayová vyzdvihla Zelenského ako novodobého hrdinu a poďakovala sa organizátorom festivalu za to, že mu umožnili predniesť prejav. Vedenie festivalu označilo jeho účasť za mimoriadnu poctu.

Berlinale v stredajšom tlačovom vyhlásení vyjadrilo solidaritu s Ukrajincami bojujúcimi za svoju nezávislosť a ostro odsúdilo ruskú útočnú vojnu voči susednej krajine.

Americký herec a režisér Sean Penn odpremiéruje na Berlinale svoj dokument s názvom „Superpower“, ktorý zachytáva premenu Zelenského z filmového komika na vojnového hrdinu. Snímka vznikla na základe série vzájomných konverzácií a Penn ju nakrútil v Kyjeve po začiatku ruskej ofenzívy.

Tohtoročné Berlinale sa koná 16.-26. februára, keď si svet pripomenie rok od vypuknutia ofenzívy Moskvy na Ukrajine.

O hlavnú cenu – Zlatého medveďa – sa uchádza 19 filmov. Počas 11 dní bude uvedených takmer 300 nových filmov z celého sveta. Ocenenie za celoživotné dielo si prevezme hollywoodsky oscarový režisér Steven Spielberg.