Napísali ste článok o tom, či Rusko niečo chystá v Moldavsku. A spomenuli ste v ňom dve prekážky, ktorým čelia plány Moskvy. Po prvé ste uviedli, že vláda Strany akcie a solidarity sa v parlamente môže oprieť o 63 poslancov zo 101. Bolo by teda zložité ju zvrhnúť. Je však táto väčšina naozaj spoľahlivá? Moldavsko asi nie je príkladom veľkej politickej stability.
Pýtate sa ma na akúsi neistotu, ktorá súvisí s parlamentnou frakciou Strany akcie a solidarity. Všimli sme si v nej debaty týkajúce sa vlády, ktorá pod vedením Natalie Gavrilicovej práve skončila. (Novým premiérom sa stal Dorin Recean, pozn. red.). Politická dynamika v strane sa zatiaľ úplne nerozvinula. Nie je celkom jasné, aké sú v nej tábory či skupiny, aké sú veľké a koľko ich je. Môžeme si však povedať, že sa v nej vyskytujú rôzne názory na vládu a štýl jej fungovania. Strana sa však usiluje vytvoriť dojem, že v nej nie je napätie, a chce ukázať ľuďom, že vie plniť volebné sľuby bez toho, aby vznikla politická kríza.
VIDEO: Zaútočí Rusko z Podnesterska na Ukrajinu a Moldavsko?
Čoho konkrétne sa týkajú debaty o vláde?
Vicerých vecí. Keď sa však rozprávame o bezpečnosti, existuje skupina poslancov, ktorých by sme mohli nazvať jastrabmi v súvislosti s ich prístupom k otázke Podnesterska. Chceli by presadiť tvrdšiu politiku týkajúcu sa tohto regiónu. Vidíme, že ich názory sa v Strane akcie a solidarity presadzujú. Výsledkom je nedávne schválenie tvrdších právnych postihov za separatizmus. Podarilo sa im to vďaka tomu, že s dianím v Podnestersku je spojená veľká neistota, hoci táto skupina jastrabov nemá v strane väčšinu.
V už spomenutom článku ste pripomenuli, že keby aj Rusko chcelo niečo urobiť, malo by problém to reálne pripraviť. Môže sa však skutočne vláda v Kišiňove spoľahnúť na svoje bezpečnostné zložky? Prezidentka Maia Sanduová vyhlásila, že do scenára nepokojov sa majú zapojiť diverzanti s vojenským výcvikom, ktorí by mali zaútočiť na štátne úrady a zobrali by rukojemníkov.
To, čo hlava štátu opísala, znie skutočne apokalypticky. Naposledy Moldavsko zažilo vážne nepokoje v roku 2007. Vandali vtedy zničili časť prezidentského úradu a parlamentu. Samozrejme, neboli to pokojní protestujúci. Demonštrácie vtedy infiltrovali ľudia, ktorí ich zmenili na násilnú akciu. Pre politikov je to stále živá skúsenosť, inak by Sanduová nehovorila o útoku na štátne budovy. No Moldavsko je už viac ako rok v núdzovom stave. Štátne inštitúcie sa mentálne aj operačne pripravujú na to, aby dokázali čeliť problémom. Pripomínam, že špeciálne sily ministerstva vnútra zorganizovali cvičenia v gagauzskom regióne. Pritom táto autonómna oblasť vraj mala byť epicentrom budúcich masových protestov, ktoré by viedli k zvrhnutie vlády. Kabinet urobil veľa takýchto krokov. Preto sa mi nezdá, že by nejaké skupiny po rusky hovoriacich občanov či nejakí ľudia z Balkánu boli skutočne schopní úspešne podkopať pozíciu moldavskej vlády. Iba keby sa vo vnútri štátu udialo niečo veľmi zlé a úrady by zásadne prehliadli veľký problém.
Čítajte viac Kazachstan, Moldavsko, Azerbajdžan... Kto by bol na rade, keby Rusko ovládlo Ukrajinu?
Aké sú hlavné nástroje, ktorými sa Rusko usiluje ovplyvniť situáciu v Moldavsku? Šíri dezinformácie či podporuje finančne niektoré politické subjekty ako napríklad stranu oligarchu Ilana Šora? Na neho aj USA uvalili sankcie.
Rusko sa usilovalo využiť vyššie ceny energií, aby vyprovokovalo protesty proti moldavskej vláde. Moskva takto chcela zmanipulovať spoločnosť, aby proruské politické sily mohli zatlačiť na kabinet. Tento scenár však Rusku vôbec nevyšiel. Moldavsko s podporou západných partnerov vyriešilo veci spojené s energetickou bezpečnosťou a dodávkami plynu. Rusko teda využíva šírenie dezinformácií, čo je v krajine viditeľné, ale nie v takej miere, ako sa niekedy zdá. Ale Moskva sa najmä chudobnejšiu časť spoločnosti usiluje dotlačiť do protestov. A je pravda, že mnohí ľudia sú pre ceny energií na tom horšie ako v minulosti, vláda je preto menej populárna. Hlavným cieľom Kremľa teda je, aby sa proruské politické strany dostali k moci legálnym spôsobom. Prvým testom pre vládu budú miestne voľby na jeseň. Rusko momentálne nemá v Moldavsku žiadnu stranu, ktorá by sa podieľala na zásadných rozhodnutiach. Voľby sú preň príležitosťou. Čo sa týka finančnej podpory pre proruské subjekty, tak strana Ilana Šora má na účtoch v zahraničí dosť peňazí a na podporu svojich aktivít môže využiť aj kryptomeny. Socialisti zase majú k dispozícii finančný príspevok od štátu za výsledok predchádzajúcich volieb. Proruské strany nie sú chudobné. Majú však problém s dôveryhodnosťou, keďže sa zdiskreditovali blízkymi vzťahmi s Moskvou.
Od začiatku veľkej ruskej invázie na Ukrajinu sa špekuluje, že Moskva by mohla využiť jednotky v Podnestersku, aby zaútočila na Odesu. Nakoľko je tento scenár pravdepodobný?
Aj ja som naň upozorňoval, lebo je to riziko, ktoré nemožno ignorovať. Vývoj v Podnestersku patrí k najväčším hrozbám, ktorým by moldavská vláda mohla čeliť. Na rozdiel od Ruska nemá nad týmto regiónom žiadnu kontrolu. Na druhej strane však výsledky na bojisku na Ukrajine ukazujú, že pre Moskvu by bolo riskantné využiť podnesterské sily. Keby sa o to pokúsila, Kyjev na ne zaútočí a zničí ich a nebude sa pýtať ani Kišiňova. To je aj dôvod, prečo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril k situácii v Moldavsku. Kišiňov je pre Kyjev dôležitý. Moldavsko prichýlilo mnoho utečencov a je pre Ukrajinu podstatné aj z hľadiska dovozu tovarov.
Keby ste teda mali vyhodnotiť, či sa Rusko pokúsi zorganizovať puč a zvrhnúť moldavskú vládu, do akej miery je to pravdepodobné? Povedzme na škále od 1 do 10, keď 10 by bola situácia, že Moskva do toho určite pôjde.
Povedal by som, že pravdepodobnosť sa pohybuje niekde pri čísle 5, alebo aj pod ním. Moldavsko už nie je také zraniteľné, ako bolo ešte minulý rok. Vtedy by som povedal, že pravdepodobnosť nejakých veľkých problémov je osem až deväť. Pre štátne inštitúcie bol však vlaňajšok testom. Ukázalo sa, že sme sa mýlili, ak sme si mysleli, že ich dokáže Rusko poraziť hybridným spôsobom boja. Západní partneri poskytujú Kišiňovu veľa podpory. Politickej, praktickej aj materiálnej. Moldavsku to pomáha, aby bolo z dlhodobejšieho hľadiska odolnejšie voči hrozbám.