361. deň: Borrell: Rusko má pri fronte 350-tisíc vojakov, EÚ musí urýchliť podporu Ukrajiny

23:41 Britskí expremiéri Boris Johnson a Liz Trussová v pondelok vyzvali vládu svojho nástupcu Rishiho Sunaka, aby do vojenskej pomoci Ukrajine zahrnula aj bojové lietadlá. Dvojica s apelom vystúpila počas debaty v dolnej komore britského parlamentu o vývoji ruskej invázie. Johnson okrem toho vyjadril názor, že Čína sa chystá dodávať zbrane Rusku, ktoré vojnu proti susednej krajine vedie už skoro rok.

Britská vláda tento mesiac dala zelenú výcviku ukrajinských pilotov na svojich stíhačkách, darovať svoje stroje Kyjevu ale zatiaľ neplánuje. Pôvodne sa k takémuto kroku stavala skepticky s odvolaním sa na dĺžku potrebného výcviku, po apele ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pri jeho nedávnej návšteve Británie však Sunak naznačil, že je dodanie bojových lietadiel otvorené.

„Musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Ukrajinci túto vojnu čo najskôr vyhrajú… Mám za to, že to zahŕňa bojové lietadlá,“ povedala Trussová v Dolnej snemovni. „Neviem sa dočkať, kým na Ukrajine uvidím tie tanky a bojové lietadlá, ako pomáhajú tým odvážnym Ukrajincom,“ dodala terajšia poslankyňa, ktorá na čele britskej vlády strávila vlani na jeseň len niekoľko týždňov.

Pripojila sa tak k Johnsonovi, ktorý po dodaní stíhačiek Kyjevu volal už skôr. V dnešnej rozprave zopakoval svoje stanovisko, pričom spochybnil logiku existujúcej podpory. „Je skvelé, že navrhujeme trénovať ukrajinských stíhačov v lietaní so stíhačkami NATO… Ale je zvláštne, že to robíme ešte pred prijatím rozhodnutia o princípe, či im dať lietadlá. Poďme priamo k veci a dajme im aj lietadlá,“ povedal.

Expremiér, ktorý Britániu viedol v prvých mesiacoch ruskej agresie, hovoril tiež o potrebe čo najrýchlejších dodávok tankov alebo o poskytnutí „delostrelectva dlhého doletu“. Varoval pri tom, že spojenci Ukrajiny nemôžu otáľať, pretože „je čoraz jasnejšie, že Čína sa chystá vyzbrojovať Rusov“. (čtk)

23:00 Nemecké ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že prevádzku opravárenského centra v SR, zameraného na opravy a údržbu zbraní ukrajinskej armády, zdržiavajú colné otázky. Slovensko si podľa vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa z minulého štvrtka splnilo všetky záväzky vyplývajúce z príslušného memoranda s Nemeckom. Určité problémy však pripustil. Podľa jeho slov ich spôsobila nemecká súkromná spoločnosť, ktorá mala poškodenú techniku pre Ukrajinu opravovať. O týchto problémoch Slovensko informovalo nemeckú stranu, ktorá podnikla adekvátne kroky, takže sa celá situácia už pohla vpred, uviedol Naď, ktorý súčasne odmietol správy o dlhom čakaní zbraní na ukrajinsko-slovenských hraniciach.

Čítajte viac Opravy zbraní z Ukrajiny zdržiavajú na Slovensku colné otázky, upozorňuje Berlín

22:30 Takzvaný „ľudový súd“ v Haagu stíha Vladimira Putina za zločin agresie v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Ide pritom len o symbolický krok, keďže rozhodnutie tohto „súdu“ nebude mať právnu záväznosť. Tzv. Ľudový súd vytvorený ľudskoprávnymi aktivistami reaguje na skutočnosť, že momentálne neexistuje medzinárodný tribunál, ktorý by mohol šéfa Kremľa súdiť za napadnutie Ukrajiny

Čítajte viac Putina stíha 'ľudový súd' v Haagu za zločin agresie voči Ukrajine

21:14 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok počas návštevy Varšavy prisľúbila šéfovi poľskej vlády Mateuszovi Morawieckemu pomoc Talianska pri podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii. Informuje o tom TASR na základe správy poľskej agentúry PAP.

„Sme a budeme na ukrajinskej strane a Poľsko môže taktiež rátať s našou podporou,“ povedala Meloniová na tlačovej konferencii po rokovaniach. Pripomenula, že Taliansko od začiatku invázie podporuje Ukrajinu finančne, vojensky i humanitárne.

Ako uviedol Morawiecki, Poľsko aj Taliansko sa na vojnu na Ukrajine pozerajú „úplne rovnako“. „Vieme veľmi dobre, že na to, aby sme sa dostali do normálu, zvládli energetickú aj ekonomickú krízu a stlačili infláciu, musí Ukrajina poraziť Rusko s podporou krajín z relatívne slobodného sveta,“ vyhlásil Morawiecki.

Dodal, že obe krajiny sa zaviazali poskytnúť Ukrajine ďalšie zbrane s cieľom „čo najskôr dosiahnuť mier“.

19:49 Ruská armáda chystá pri frontovej línii 350-tisíc vojakov na kľúčové budúce týždne vojny. Európska únia preto musí urýchliť vojenskú podporu Ukrajiny, najmä zásobovanie muníciou. Po dnešnom rokovaní ministrov zahraničia členských krajín to povedal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell, podľa ktorého z debaty o spoločných nákupoch zbraní a munície nevzišiel žiadny konkrétny návrh. Ministri sa podľa neho zhodli na potrebe rýchlo schváliť desiaty balík protiruských sankcií, ktorý bude prijatý do piatkového prvého výročia ruského vpádu na Ukrajinu.

Kyjev v očakávaní ruskej ofenzívy žiada západných spojencov o rýchle dodávky zbraní a najmä munície, ktorá armáde napadnutej krajiny dochádza. Podľa Borrella je teraz pripravený na ofenzívu takmer dvojnásobok ruských vojakov, ako bol pred rokom na začatie invázie.

„Musíme reagovať rýchlo, nielen navýšiť podporu, ale urobiť to rýchlo. Rýchlosť zachránia životy,“ vyhlásil Borrell po rokovaní, na ktorom sa ministri rozprávali okrem iného o estónskom návrhu na spoločné nákupy zbraní a munície. Tie majú presvedčiť zbrojársky priemysel k zvýšeniu výroby a urýchliť zásobovanie armád vrátane tej ukrajinskej.

Borrell dodal, že veľkú podporu malo dnes prijatie desiateho balíka protiruských sankcií, ktorého detaily však musia štáty doladiť v najbližších „hodinách a dňoch“. EÚ ho však prijme najneskôr do piatkového výročia ruskej invázie, doplnil Borrell.

Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského sa zástupcovia vlád zhodli na pokračovaní podpory Ukrajiny, žiadny konkrétny plán však nepodporili. (čtk)

19:00 Joe Biden cestou do Kyjeva ponížil Vladimira Putina. Šéf Kremľa v utorok prednesie výročnú správu o stave Ruska a analytici si ťažko dokážu predstaviť, čo by musel povedať, aby nezostal v tieni amerického prezidenta. Šéf Bieleho domu má navyše výhodu, že na slová Putina môže ihneď reagovať v prejave, ktorý prednesie vo Varšave.

Čítajte viac Biden v Kyjeve ukradol Putinovi show

18:30 Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie“. Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Moldavsko skĺzava do protiruskej hystérie,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako uviedol, „chýbajúci konštruktívny dialóg poškodzuje samotné Moldavsko“.

Peskov dodal, že vzťahy Moskvy s Kišiňovom sú „napäté“ a Moldavsko varoval, aby bolo vo svojich vyhláseniach „veľmi, veľmi opatrné“.

Čítajte viac Má Rusko šancu, aby v Moldavsku pripravilo puč? Odpovedá expert

Šéf moldavskej prozápadnej vlády Recean uviedol, že jeho krajina by mala „pokračovať v úsilí, aby sa ruské jednotky stiahli“ z Podnesterska. Ako povedal v parlamente, táto oblasť „musí byť demilitarizovaná“.

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, v roku 1992 vyhlásilo nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

17:11 Majiteľ ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin sa posťažoval, že jeho žoldnieri bojujúci na Ukrajine dostávajú z Ruska málo munície, a naznačil, že dodávky niekto blokuje. Informuje o tom TASR podľa správy americkej televízie CNN.

„Táto záležitosť s muníciou, na ktorú som už predtým upozornil, ostáva, žiaľ, nevyriešená,“ vyhlásil Prigožin v nahrávke zverejnenej na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram, pričom to označil za „vážny problém“.

Podľa Prigožina je v ruských skladoch dostatok munície a aj vojenský priemysel ju dokáže vyrábať v postačujúcich množstvách. Sám Prigožin však údajne nedokáže vyriešiť tento problém napriek „svojim známostiam a konexiám“. O Prigožinovi sa dlhodobo hovorí ako o človeku blízkom Putinovi. V posledných mesiacoch si často robil posmešky z ruskej armády, pričom oproti nej vyzdvihoval svojich žoldnierov.

Ako pokračoval Prigožin, vraj mu bolo povedané, aby sa šiel ospravedlniť niekomu „tam hore“ a problém sa vyrieši. Podľa vlastných slov však nevie, komu sa má ospravedlniť. Zároveň však v dôsledku nedostatku munície vraj majú vagnerovci na Ukrajine dvojnásobné straty oproti normálu. CNN poznamenáva, že nedokázala overiť Prigožinove tvrdenia o nedostatku munície pre vagnerovcov.

Podľa Prigožina nemali žoldnieri takéto problémy, kým ruským silám na Ukrajine velil Sergej Surovikin. Takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine však začiatkom tohto roka prevzal do svojich rúk náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. „Tí, ktorí nám bránia v tom, aby sme v tejto vojne zvíťazili, pracujú priamo pre nepriateľa,“ tvrdí Prigožin.

15:51 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan potvrdil, že delegácia Joe Bidena, ktorý v pondelok pred ohlásenou cestou do Poľska zavítal aj do Kyjeva, vopred upovedomila Rusko o plánovanej Bidenovej návšteve Ukrajiny. TASR správu prevzala zo stanice BBC, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Bieleho domu.

Čítajte viac Zelenskyj sa dočkal najvzácnejšej návštevy. Biden navštívil Kyjev

15:48 Pondelňajšia návšteva amerického prezidenta Joea Bidena v Kyjeve je potvrdením podpory NATO pre Ukrajinu a jasným odkazom pre ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedli to v pondelok viacerí analytici pre stanice BBC a Sky News, odkiaľ TASR správu prevzala.

Čítajte viac Analytici: Bidenova návšteva vyslala odkaz Putinovi o podpore NATO pre Ukrajinu

13:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s nemeckým denníkom Die Welt varoval Čínu pred podporou Ruska vo vojne s Ukrajinou. Viedlo by to podľa neho k vojne svetovej. Čínu pred následkami v prípade, že bude vo vojne materiálne podporovať Rusko, cez víkend varoval aj americký minister zahraničia Antony Blinken.

Čítajte viac Čínska podpora Ruska by podľa Zelenského viedla k svetovej vojne

13:26 Japonsko poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc 5,5 miliardy dolárov, oznámil v pondelok japonský premiér Fumio Kišida. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Stále je potrebné pomáhať ľuďom, ktorých živobytie zničila vojna, a obnoviť zničenú infraštruktúru. Rozhodli sme sa poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc 5,5 miliardy dolárov,“ povedal Kišida. Vláda preto požiada parlament o schválenie „novely príslušných zákonov a pravidiel“.

Japonsko sa pridalo k západným krajinám, ktoré po ruskej invázii na Ukrajine uvalili na Moskvu tvrdé sankcie a Kyjevu poskytli humanitárnu pomoc.

13:26 Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell varoval v pondelok Čínu pred poskytnutím zbraní Rusku pre účely vedenia vojenskej agresie na Ukrajine.

Stalo sa tak krátko po tom, ako Peking odmietol tvrdenia Spojených štátov, že by mohol pristúpiť k takémuto kroku. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Pre nás by to bola v našich vzťahoch krajná medza. Povedal mi, že sa to nechystajú urobiť – že to neplánujú. My však zostaneme ostražití,“ povedal Borrell po tom, ako počas uplynulého víkendu hovoril s vysokopostaveným čínskym diplomatom Wang Im.

Na každoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) obvinil Wang Spojené štáty z toho, že svojím „hysterickým“ správaním porušujú medzinárodné pravidlá.

12:45 Európska únia musí nájsť spôsoby, ako rýchlo poskytnúť Ukrajine tisíce delostreleckých nábojov. Inak jej bude hroziť, že prehrá vojnu proti Rusku, varoval v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR informuje podľa správy agentúry AP.

„Pre ukrajinskú armádu je dnes najdôležitejšou, najnaliehavejšou vecou to, aby mala nepretržitú dodávku munície,“ povedal Borrell pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. „Ak v tomto zlyháme, naozaj to ohrozí výsledok vojny,“ dodal.

Borrell to povedal práve vo chvíľach, keď americký prezident Joe Biden nečakane navštívil Ukrajinu a stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Spolu sa prechádzali v centre Kyjeva.

Šéf diplomacie EÚ uviedol, že ruské sily vypália denne na Ukrajine približne 50-tisíc delostreleckých nábojov a na rovnaký počet treba zvýšiť aj zásoby Ukrajiny. Podľa odhadov Ukrajina vypáli denne 6000 až 7000 delostreleckých nábojov a zatiaľ použila približne tretinu oproti Rusku.

11:25 Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu povedal, že „Ukrajine dochádza delostrelecká munícia“. Vyhlásil to v pondelok, keď sa ministri Európskej únie stretávajú v Bruseli na diskusie o spoločnom obstarávaní zbraní, munície a vojenskej techniky. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Estónsko chce prostredníctvom spoločného nákupu dodať Ukrajine milión delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov v hodnote štyri miliardy eur, informoval Reinsalu.

Rusko v súčasnosti vypáli na Ukrajine denne toľko striel, koľko ich EÚ vyrobí za mesiac, poznamenal estónsky minister. Dodal, že pri súčasných možnostiach by Únii trvalo šesť rokov, aby zabezpečila potreby Ukrajiny.

„Toto je úplne neprijateľné,“ povedal Reinsalu.

11:20 Americký prezident Joe Biden dorazil v pondelok do ukrajinskej metropoly Kyjev na vopred neohlásenú návštevu.

Čítajte viac Zelenskyj sa dočkal najvzácnejšej návštevy. Biden navštívil Kyjev

10:50 V Kyjeve sa očakáva návšteva niektorého z „hlavných“ západných partnerov Ukrajiny, napísal dnes server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo zahraničia. Ukrajinská diplomacia neoznámila, kto je očakávaný. V metropole boli uzavreté viaceré ulice, okrem iného v blízkosti vlakovej stanice a veľvyslanectva USA, opísal denník. Médiá nemenujú konkrétne žiadneho politika, na sociálnych sieťach sa objavujú špekulácie o možnej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena.

„Dúfam, že to prekvapenie, ktoré sa pripravuje, sa podarí,“ uviedol podľa webu Ukrajinska pravda v televízii námestník ukrajinského ministra zahraničia Andrij Melnyk. „Pre nás je dôležité, aby sme v predvečer prvého výročia agresie… cítili a videli nielen podporu v slovách, nielen solidaritu, ale aj väčšiu pomoc a tiež prítomnosť našich dôležitých, hlavných partnerov v Kyjeve,“ dodal Melnik bez bližších podrobností, kto by dnes metropolu mohol navštíviť.

10:15 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni (13. – 19. 2.) na vstupe do Slovenskej republiky 17 910 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 631 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 17 325 ľudí.

9:51 Rusko bude v čase výročia začiatku invázie na Ukrajinu tvrdiť, že dobylo mesto Bachmut na východe Ukrajiny bez ohľadu na to, čo sa bude na fronte v skutočnosti diať. Domnieva sa to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine.

Podľa tohto zdroja ruská armáda aktuálne podniká „viacero útokov“ na východe Ukrajiny, a to napríklad na mestá Vuhledar, Kremina a Bachmut. Avšak počet hlásených obetí zostáva vysoký a Rusko zaznamenáva veľké straty.

„Ako sa blíži výročie invázie, sú ruské ozbrojené sily pravdepodobne pod narastajúcim politickým tlakom. Je možné, že Rusko bude tvrdiť, že dobylo Bachmut, aby to sedelo s výročím, bez ohľadu na realitu na fronte,“ uviedlo ministerstvo.

9:40 V posledných dňoch mesto na východe Ukrajiny zasiahlo niekoľko raketových útokov, často boli vyhlasované letecké poplachy a následne sa ozvalo niekoľko výbuchov.

Čítajte viac Je ďalší na rade? V Charkove zavládla panika, mnoho ľudí mesto opúšťa

9:12 Kremeľ nezaplatil žold ruským dobrovoľným bojovníkom a oslabil tak úspech budúcich náborov, informoval portál britskej televízie Sky News, ktorý sa odvolal na správu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Dobrovoľníkom z Ruských bojových armádnych záloh (BARS) sľúbili v trojročnej zmluve so začiatkom v roku 2021 v prepočte 50 až 113 eur za mesiac, ale takmer okamžite bol tento sľub porušený. Vyplatenie žoldu a príplatkov by „vyčerpalo ruský štátny rozpočet“, uviedol ISW.

Ruskí blogeri venujúci sa armáde tvrdia, že odvedeným dobrovoľníkom sa nedarí získať doklady o tom, že na jar a v lete 2022 bojovali na Ukrajine. Bez dokladov nemôžu odmeny dostať.

Čítajte viac Kremeľ trápi nízka morálka armády. Putin na front posiela hudobníkov

Dobrovoľníci, ktorí bojovali okolo miest Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, nedostali ani odškodné za zranenia, píšu ruskí blogeri.

„Nezáujem Kremľa vyplácať odmeny dobrovoľným útvarom môže zničiť akúkoľvek motiváciu Rusov podpísať zmluvu s ruským ministerstvom obrany počas vojny alebo po nej, keďže ich nedôvera silnie,“ dodal ISW.

To donúti ruskú armádu spoliehať sa oveľa viac na nedobrovoľné odvody alebo na zapojenie nepravidelných jednotiek do bojov.

8:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina bude brániť východoukrajinské mesto Bachmut, avšak „nie za každú cenu“ a ak by mali všetci zomrieť, povedal Zelenskyj pre taliansky denník Corriere della Sera.

„Je pre nás dôležité ubrániť ho, ale nie za každú cenu a ak by mali všetci zomrieť,“ povedal Zelenskyj. V rozhovore pre taliansky denník, zverejnenom v nedeľu, uviedol, že ruské ozbrojené sily spôsobujú škody v Bachmute, rovnako ako aj v ďalších mestách v tejto oblasti.

Analytici tvrdia, že toto mesto má prevažne symbolický význam ako „vstupná brána“ k západnejšie položeným mestám v Doneckej oblasti, píše The Guardian.

Zelenskyj povedal, že Rusi chcú pokračovať ďalej k mestám Kramatorsk, Sloviansk či Dnipro. „Budeme odolávať a medzitým pripravíme ďalší protiútok,“ povedal ukrajinský prezident.

Čítajte viac Stojí Bachmut za toľkú krv?

Ťažké boje o Bachmut, priemyselné mesto na východe Ukrajiny, trvajú od vlaňajšieho leta a toto mesto je v dôsledku bombardovania a ostreľovania ťažkými zbraňami takmer úplne zničené, píše The Guardian. Pôvodne malo približne 70 000 obyvateľov, avšak podľa odhadov ukrajinských úradov sa tam v súčasnosti zdržiava necelých 5 000 civilistov.

Na ruskej strane zohráva v bojoch o Bachmut dôležitú úlohu ruská žoldnierska spoločnosť Vagnerova skupina. Tá počas víkendu oznámila, že sa jej podarilo získať neďaleké dediny a boje sa rozšírili na severne ležiace predmestia Bachmutu, pripomína The Guardian.

7:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil nový súbor sankcií voči finančnému sektoru Ruska. Cieľom je obmedziť jeho zdroje príjmov pre vedenie vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

Sankcie sa týkajú zástupcov bankového sektora v Rusku, no aj Moskovskej burzy. Podľa ukrajinského lídra sú tiež základom, z ktorého môžu pri svojich sankčných opatreniach vychádzať západní spojenci Kyjeva.

„Náš štát dnes podniká nový krok v podobe sankcií proti všetkým, ktorí živia ruskú agresiu,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Priblížil, že Ukrajina pripravuje desiaty balík sankcií a spolupracuje s partnermi na jeho posilnení. O tejto záležitosti budú hovoriť ministri zahraničných vecí krajín EÚ na pondelkovom zasadnutí v Bruseli.

Zelenskyj v príhovore okrem toho bez bližších detailov povedal, že ho generáli informovali o situácii na fronte, ktorá je podľa neho „veľmi náročná“. Poukázal na boje na východe krajiny, kde podľa neho Ukrajina spôsobuje Rusku „významné straty“.

6:15 O nápade spoločne nakupovať zbrane a muníciu s cieľom doplniť sklady a umožniť ďalšiu podporu Ukrajiny sa budú v pondelok baviť ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie. Štyri dni pred prvým výročím ruského vpádu na Ukrajinu preberú tiež chystaný desiaty balík protiruských sankcií či rozšírenie postihov za porušovanie ľudských práv iránskym režimom. Témou bude aj obmedzovanie práv žien v Afganistane a jeho vplyv na ďalšie poskytovanie pomoci krajine ovládanej islamistickým hnutím Taliban.

Ministri pred začiatkom samotnej schôdzky budú raňajkovať s ruským opozičníkom Garrim Kasparovom, s ktorým sa porozprávajú o situácii oponentov režimu prezidenta Vladimira Putina. Na rokovania s únijnými kolegami dorazí ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý im priblíži aktuálne potreby Kyjeva v súvislosti s pokračujúcim tlakom ruských vojsk na východe krajiny. Ukrajinské vedenie žiada západných spojencov o rýchle dodávky zbraní a munície, ktorá armáde napadnutej krajiny dochádza.

Ministri preberú plán, ktorý pri nedávnom summite navrhla estónska premiérka Kaja Kallasová a podporil šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Únijné krajiny by podľa tohto návrhu mali spoločne objednávať potrebné zbrane a muníciu, čo má presvedčiť zbrojársky priemysel k zvýšeniu výroby a urýchliť zásobovanie armád vrátane tej ukrajinskej.

Témou stretnutia budú aj ďalšie sankcie proti Rusku, ktoré chce európsky blok formálne prijať tento piatok na výročie začatia vojny. Ministri sa podľa dobre informovaného únijného činiteľa na konkrétnej podobe sankcií zrejme nezhodnú, pretože sa štáty zatiaľ stále líšia v pohľade na ich detaily. Mohli by však schváliť ďalšie postihy voči iránskym činiteľom zodpovedným za potláčanie protirežimových demonštrácií a obmedzovanie ľudských práv.