„Fakticky nič nové nezaznelo,“ napísal na sociálnej sieti politológ Alexandr Kynev. „Chýbajúce novinky sú však v tomto prípade dobrou správou,“ dodal.
V reakciách viacerých prokremeľských pozorovateľov bolo cítiť rozčarovanie. „Putin zatiaľ nedal odpoveď na jednu z hlavných otázok – čo sa zmení v ruskej politike, aby sme sa od vlečúcej sa neúspešnej vojny posunuli k víťazstvám,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram provládny politológ Sergej Markov. Z Putinovho prejavu podľa neho vyplynulo, že „špeciálna vojenská operácia“, ako vojnu nazýva, tu bude nadlho. „Je to náš nový život. Naučte sa v tom žiť,“ dešifroval prezidentov odkaz Markov.
VIDEO: Putin obvinil Západ z eskalácie napätia a pohrozil, že čím viac bude dodávať systémy dlhého dostrelu, tým viac bude Rusko musieť posunúť hrozbu od svojich hraníc. (prejav Vladimira Putina a komentár hostí televízie ta3 (Rasťo Kužel, Pavel Macko) k nemu nájdete TU).
Ale ani nový osudový zvrat šéf Kremľa podľa politológa nesignalizoval. „Všetkých zaujíma – dôjde k eskalácii vojny na Ukrajine? Odpoveď znie: zatiaľ nie,“ píše Markov.
Aj podľa politológa Konstantina Kalačova Putin v posolstve zdôvodnil nevyhnutnosť dlhej vojny. Zodpovednosť za ňu sa šéf Kremľa pokúsil zvaliť na iných. „Vojnu rozpútal Západ a my sme použili silu, aby sme ju zastavili,“ vyhlásil.
Dve muchy jednou ranou
Podľa Kalačova ide o univerzálne posolstvo, nacielené na domáce i zahraničné publikum: „Dve muchy jednou ranou. Odkaz Rusom, aby sa zmierili s nevyhnutnosťou, a Západu, že Putin sa nebojí zdĺhavej vojny, ktorú obyvateľstvo Ruska ustojí.“
Predpovede, že Putin zvýši štatút „špeciálnej operácie“ – ak už nie priznaním, že ide o vojnu, tak aspoň spustením protiteroristickej operácie, čo by ruským inváznym silám z hľadiska zákonov viac uvoľnilo ruky, sa nenaplnili. Nespomenul ani ďalšiu mobilizáciu, ktorej sa po jesennom odvode 300-tisíc záložníkov mnohí obávali. O tom, ako ďaleko mieni zájsť pri „oslobodzovaní“ – ako to nazýval – „historicky ruských území okupovaných kyjevským neonacistickým režimom a jeho západnými pánmi“, sa šéf Kremľa zmienil tiež len veľmi hmlisto. V súvislosti s prísľubom Západu poskytnúť Ukrajine účinnejšie rakety pohrozil: „Čím dlhšieho dosahu budú zbrane dodávané Ukrajine, tým ďalej budeme nútení odsunúť hrozbu od hraníc.“
Svoj najsilnejší tromf na zastrašenie Západu ruský prezident vytiahol až v závere svojho bezmála dvojhodinového prejavu. „Putin pozastavením účasti na Zmluve o obmedzení strategických útočných zbraní otvára cestu pre preteky v jadrovom zbrojení medzi USA a Ruskom i ostatnými, čím u všetkých vyvoláva strach,“ konštatoval Markov. „Je to preto, aby všetci vyvíjali tlak na USA a žiadali od nich zastaviť túto agresívnu vojnu,“ tvrdí politológ, pričom rovnako ako šéf Kremľa hlavnú vinu za pokračujúcu vojnu pripisuje Washingtonu. „Putin pozastavením Nového START-u chce povedať Západu, aby sa vzdal svojich nerozumných snov o vojenskej porážke Ruska, pretože jadrové veľmoci vojny neprehrávajú,“ dodal Markov.
Maslo i kanóny
Politológ Michail Komin si na rozdiel od Markova nemyslí, že by išlo o skutočný začiatok pretekov v zbrojení, hoci práve tým sa Putin pokúša vydierať Západ. Ruský prezident označil za absurdné, aby americkí inšpektori chodili kontrolovať ruské strategické objekty, s čím Nový START ráta. „Tieto inšpekcie v jadrových zariadeniach, ktoré prezident až trikrát spomenul vo svojej správe, nefungujú už od vlaňajšieho augusta. Ide zjavne o Putinov pokus položiť Nový START na vyjednávací stôl o Ukrajine, pretože jeho ďalšie karty sú zmetené do koša. Preto Putin dvakrát spomenul, že teraz očakáva, že v architektúre jadrovej bezpečnosti pribudnú k Rusku a USA aj Francúzsko i Británia a Nový START sa stane štvorstranným,“ poznamenal Komin.
Kremeľ podľa Komina chce nukleárne zastrašovanie v spojitosti s Ukrajinou popri vyhrážkach použitím taktickej jadrovej zbrane vo vojne rozšíriť o vydieranie pretekmi v zbrojení. „Nie je jasné, či toto nové jadrové vydieranie nie je iba blufovaním. Je nepravdepodobné, že by Kremeľ dnes bol schopný vytvoriť aspoň niečo relatívne nové v oblasti jadrových hlavíc alebo ich nosičov. Západ však tieto riziká nemôže ignorovať,“ poznamenal politológ.
Putin v správe o stave krajiny pohrozil aj obnovením jadrových skúšok, na ktoré Moskva vyše troch desaťročí dodržiava moratórium. Šéf Kremľa túto hrozbu zdôvodnil vývojom nových typov jadrových zbraní v USA. "Ak Spojené štáty spravia test, urobíme ho aj my. Nik by si nemal robiť ilúzie, že globálnu strategickú paritu možno zničiť,“ dodal.
Ruský prezident sa snažil občanov ubezpečiť, že vojna ani sankcie neoslabili ekonomiku krajiny, aby ako v sovietskych časoch bola vystavená voľbe „maslo alebo kanóny“. Pochválil sa, že pokles HDP za minulý rok bol iba 2,2 percenta. Sľúbil početné benefity pre účastníkov bojov na Ukrajine i pozostalých po padlých. Oznámil tiež, že s platnosťou od januára 2024 sa minimálna mzda zvýši nad mieru inflácie. Dosiahnuť by mala 19 242 rubľov, čiže v prepočte 242 eur. Na Slovensku je minimálna mzda 700 eur.
Čítajte viac Biden v Kyjeve ukradol Putinovi show
Putin na záver prejavu sľúbil, že prezidentské voľby sa na budúci rok uskutočnia „prísne v súlade so zákonmi“. Rozptýlil tak špekulácie, že vzhľadom na vojnu proti Ukrajine by mohli byť odložené. „V preklade to znamená – budem sedieť (v Kremli), až kým ma nevynesú. V nič iné ani nedúfajte,“ poznamenal sarkasticky na margo sedemdesiatročného Putina publicista Anatolij Nesmian, píšuci na Telegrame pod pseudonymom Eľ Miurid.