364. deň: Rok po začiatku invázie verí vo víťazstvo Ukrajiny 95 percent jej obyvateľov

23:40 Americký prezident Joe Biden na piatkovom virtuálnom summite skupiny G7 oznámi uvalenie ďalších sankcií na Rusko. Vo štvrtok to oznámil Biely dom. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

„Spojené štáty uvalia rozsiahle sankcie na tie kľúčové sektory, ktoré (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi prinášajú najväčšie zisky,“ povedala v predvečer prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Spresnila, že sankcie sa budú týkať najmä bánk, obranného priemyslu a ďalších subjektov, ktoré Moskve pomáhajú vyhýbať sa predchádzajúcim sankciám.

„Ohlásime aj novú ekonomickú, energetickú a bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu, aby sme Ukrajincom pomohli uspieť, ochrániť obyvateľstvo pred ruskou agresiou a aby mohla tamojšia vláda poskytovať základné služby,“ dodala Jean-Pierreová.

Neuviedla však, či rovnaké sankcie ako USA na Rusko uvalia aj ostatné krajiny G7. Na summite sa na diaľku zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

23:09 Poľsko v čase, keď si svet pripomína rok od vypuknutia vojny na Ukrajine, preventívne posilňuje ochranu svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Ako vo štvrtok oznámil na sociálnej sieti Twitter tamojší minister obrany Mariusz Blaszczak, prvá protitanková bariéra bola postavená na hraniciach s ruskou exklávou Kaliningrad.

„Je to súčasť našej obrannej a odstrašovacej stratégie,“ uviedol Blaszczak v tvíte. Zverejnil tiež fotografiu rozmiestnených kovových protitankových zábran, tzv. ježkov.

Ruská exkláva Kaliningrad leží pri Baltskom mori a nachádza sa medzi Poľskom a Litvou, ktoré sú členskými štátmi NATO a EÚ. Poľsko má s Kaliningradskou oblasťou spoločnú 200-kilometrovú hranicu, pripomína agentúra DPA.

Varšava plánuje postaviť protitankové bariéry aj pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom, ktoré merajú zhruba 418 kilometrov. Dôvodom je, že bieloruský líder Alexandr Lukašenko je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. Minsk navyše na začiatku vojny umožnil Rusku, aby aj z jeho územia spustilo inváziu na Ukrajinu. Kyjev v posledných mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska.

Poľsko už vlani postavilo 5,5 metra vysoký plot na niektorých úsekoch hraníc s Bieloruskom­. (tasr)

22:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že aj rok po vpáde ruských vojsk sa ruský vodca Vladimir Putin nevzdal nádeje, že sa mu podarí zmocniť Kyjeva a celej Ukrajiny. Zelenskyj je ale presvedčený, že ukrajinská armáda metropolu uháji aj v prípade, že by sa k ruskému útoku pridalo aj Bielorusko.

„Myslím, že prezident Putin stále chce okupovať Kyjev. Ale ich idey, misie a nádeje sa týkajú celej Ukrajiny. Aby sme prišli o nezávislosť a zvrchovanosť. A preto súdim, že všetci pochopili, že či nedokážu okupovať Kyjev, nedokážu ani okupovať Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj stanici BBC.

Rusi boli zrejme najbližšie k dobytiu Kyjeva hneď na začiatku invázie, keď na metropolu postupovali ruskí výsadkári vysadení na letisku Hostomel a kolóna ruských obrnencov, ktorá vyšla z Bieloruska. Už na jar ale boli Rusi nútení sa od Kyjeva stiahnuť.

Zelenskyj sa domnieva, že pre Rusov a Bielorusov, ak by sa k invázii pridali, by predstavoval nový pokus o dobytie Kyjeva obrovský problém a chybu. Ruská armáda ani v najlepšej forme nebola schopná preniknúť do Kyjeva a počas ročných bojov zoslabla. A aj keby sa k Rusom pridali bieloruské jednotky, ukrajinská obrana to podľa prezidenta vydrží. (čtk)

22:28 Lídri členských krajín Európskej únie vydali vo štvrtok spoločné vyhlásenie pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Prisľúbili, že v podpore Kyjeva vytrvajú dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí a nebude nastolená spravodlivosť. TASR o tom informuje na základe správ stanice CNN a denníka The Guardian.

„Spoločne s našimi medzinárodnými partnermi zaistíme, že Ukrajina zvíťazí, medzinárodné právo bude rešpektované, mier a územná celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc budú obnovené a že Ukrajina bude obnovená a bude vykonaná spravodlivosť. Až do toho dňa nebudeme odpočívať,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

„Európska únia bude naďalej podporovať Ukrajinu politicky, hospodársky, humanitárne, finančne a vojensky…,“ píše sa vo vyhlásení. „Budeme tiež podporovať obnovu Ukrajiny, na ktorú sa budeme v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom snažiť využiť zmrazené a znehybnené ruské aktíva. Budeme naďalej zvyšovať kolektívny tlak na Rusko, aby ukončilo svoju agresívnu vojnu,“ vyhlásilo 27 členských krajín EÚ.

EÚ a jej partneri budú naďalej pevne a s maximálnou solidaritou stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch, a to tak dlho, ako to bude potrebné. Ukrajina je „súčasťou našej európskej rodiny“ a Ukrajinci preukázali „odhodlanie brániť demokraciu a slobodu, odolnosť voči utrpeniu a dôstojnosť, keď boli konfrontovaní so zločinmi Ruska“, uvádza sa vo vyhlásení.

22:10 Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok schválilo rezolúciu, ktorá od Ruska opätovne žiada okamžité stiahnutie sa z Ukrajiny a ukončenie bojov. Táto rezolúcia nie je záväzná. Za rezolúciu zahlasovalo 141 z celkového počtu 193 členských krajín OSN. Sedem krajín bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania.

Čítajte viac Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu, ktorá žiada od Ruska okamžité ukončenie bojov

22:01 Severoatlantická aliancia pozoruje náznaky, že Čína „zvažuje a možno plánuje“ poslať Rusku zbrane, ktoré mu majú pomôcť pri invázii na Ukrajinu. Vo štvrtok to v rozhovore pre agentúru Reuters povedal šéf NATO Jens Stoltenberg.

„Nezaznamenali sme žiadne dodávky smrtiacich zariadení z Číny do Ruska, ale spozorovali sme náznaky, že to zvažujú a možno to plánujú. A to je dôvod, prečo pred tým Spojené štáty a ďalší spojenci veľmi jasne varujú,“ povedal Stoltenberg.

„A Čína by, samozrejme, nemala podporovať ruskú nezákonnú vojnu, (ktorá je) nehanebným porušením medzinárodného práva,“ dodal šéf NATO. Ako ďalej uviedol, Čína je členom Bezpečnostnej rady OSN a vojna proti Ukrajine je porušením Charty OSN.

„Základným princípom tejto charty je rešpektovať integritu iných národov a… nie vpadnúť do inej krajiny so státisícmi vojakov, čoho by, samozrejme, Čína nemala byť súčasťou,“ povedal Stoltenberg. (tasr)

21:23 Dodávka amerických tankov typu M1 Abrams na Ukrajinu by mohla trvať až dva roky. Vo štvrtok to uviedla štátna tajomníčka ministerstva obrany Spojených štátov Christine Wormuthová. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Americký prezident Joe Biden na konci januára potvrdil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams M1. Dodávku v hodnote 400 miliónov dolárov mali podľa pôvodných plánov zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Wormuthová však pre televíziu CNN povedala, že v súčasnosti sa stále vypracúvajú plány, ako presne by sa dodávka tankov na Ukrajinu mala uskutočniť. Americké ozbrojené sily „hľadajú tú najrýchlejšiu cestu, ako dostať tanky k Ukrajincom“, priblížila s tým, že určite nepôjde o záležitosť týždňov či niekoľkých mesiacov.

Podľa štátnej tajomníčky sa americká armáda zaoberá možnosťami, v rámci ktorých by bolo možné dodať Ukrajine tanky za menej ako dva roky či jeden a pol roka, „je však potrebné dôkladne zvážiť všetky klady a zápory“.

The Guardian uvádza, že medzi možnosťami, ktoré predstavili americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi, bol aj variant vyrábania tankov nanovo. Ďalšie možnosti podľa Wormuthovej zahŕňajú aj iné krajiny, ktorým USA svoje tanky už predali, čo by síce dodávku tankov Ukrajine urýchlilo, ale mohlo by to „narušiť vzťahy s niektorými dôležitými spojencami“.

20:49 Veľvyslanci krajín Európskej únie sa dnes opäť nezhodli na detailoch desiateho balíka sankcií proti Rusku, ktoré chce európsky blok prijať najneskôr v piatok na výročie ruského vpádu na Ukrajinu. ČTK to oznámil diplomatický zdroj, podľa ktorého sa štáty nedokázali dohodnúť na objeme obmedzení exportu ruského syntetického kaučuku. Zástupcovia úniových štátov budú o novej sade opatrení znovu rokovať v piatok dopoludnia a diplomati očakávajú, že sa zostávajúce nezhody podarí vyriešiť.

Európska komisia začiatkom februára navrhla nový sankčný balík, ktorý má podľa jej šéfky Ursuly von der Leyenovej zasiahnuť ruský export v hodnote desiatich miliárd eur. Cieľom sankcií má byť aj niekoľko doposiaľ nepostihnutých ruských bánk, vývoz vojensky využiteľných technológií či ruskí propagandisti.

Zástupcovia úniových krajín vo štvrtok rokovali o konečnej podobe balíka na druhý deň v rade, opäť sa však na všetkých detailoch nedohodli. Hlavné nezhody panovali okolo zákazu vývozu syntetického kaučuku, ktorý navrhlo Poľsko. Skupina krajín si však vyjednala rozsiahle výnimky napríklad s ohľadom na výrobu pneumatík, ktorú by podľa nich obmedzenie zasiahlo. Pre Varšavu sú však výnimky príliš veľké a obmedzenie vývozu takmer stráca zmysel.

Diplomati však očakávajú, že v piatok sa štáty na posledných detailoch balíka zhodnú. (čtk)

20:36 Vo viacerých častiach Ukrajiny bude v nadchádzajúcich dňoch posilnená bezpečnosť z dôvodu nadchádzajúceho prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré by mohlo spôsobiť eskaláciu ruských útokov. TASR o tom píše na základe stredajšej správy stanice CNN citujúcej z vyjadrení miestnych úradov.

Posilnené bezpečnostné opatrenia majú byť od 23. do 25. februára zavedené v Chersonskej oblasti, a to v súvislosti s „možnou eskaláciou nepriateľských akcií“, informovala v stredu miestna vojenská správa. Väčšina z verejných úradov, s výnimkou zariadení kritickej infraštruktúry, má byť zatvorená a fungovať len na diaľku.

Obmedzené budú v tejto oblasti aj dodávky humanitárnej pomoci či hotovostné platby na poštách. Policajné hliadky budú posilnené na miestach, kde by mohlo dôjsť k vytváraniu davov.

Takzvané centrá nezlomnosti, kde sa ľudia môžu prísť zohriať, ako aj dobiť si mobily a ďalšie zariadenia, však budú fungovať nepretržite. „Vyzývame vás, aby ste v tejto dobe dbali na svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny,“ dodala vojenská správa.

20:13 Ruské sily vypálili na územie Ukrajiny od začiatku invázie pred rokom tisíce rakiet. Celkovo bolo zaznamenaných približne 5000 raketových útokov, uviedol vo štvrtok zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov.

Ďalších vyše 4500 vzdušných útokov ruské jednotky uskutočnili z lietadiel, vrtuľníkov a dronov. Hromov povedal, že Rusko pre nedostatok presných rakiet nasadzuje proti cieľom na zemi vo zvýšenej miere aj protilodné strely typu Ch-22.

Od vlaňajšieho októbra Rusko cielene útočí raketami a dronmi aj na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Ukrajinským energetickým podnikom sa napriek tomu dosiaľ vždy podarilo dodávky elektriny obnoviť. (tasr/dpa)

19:44 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že pozoruje pokrok v uviaznutých rokovaniach s Tureckom ohľadom vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. Jeho cieľom je, aby sa obe škandinávske krajiny stali členmi NATO do júlového summitu, ktorý sa bude konať v Litve.

„Vidím pokrok,“ povedal Stoltenberg, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom stretol minulý týždeň v Ankare. Ako uviedol, dohodli sa, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v polovici marca stretnú v sídle Aliancie, aby „sa venovali výzvam, ktorým čelíme v súvislosti s tureckou ratifikáciou švédskeho prístupového protokolu“.

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na to, aby ich prijali do Aliancie, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci. (tasr)

19:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že nevidel mierový plán sľubovaný Čínou. Chce sa však stretnúť s predstaviteľmi Pekingu a hovoriť s nimi o ich návrhu pred tým, ako ho posúdi.

Čítajte viac Zelenskyj chce rokovať s Čínou o jej mierovom pláne pre Ukrajinu

18:26 Počet ukrajinských žiakov v slovenských materských, základných a stredných školách sa podľa údajov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) pohybuje stabilne okolo deviatich tisícok. Na slovenských vysokých školách študuje temer 10-tisíc študentov z Ukrajiny. Rezort školstva to uviedol v tlačovej správe pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Rezort uviedol, že ich cieľom bolo integrovať do slovenského vzdelávacieho systému ukrajinských žiakov a študentov, ktorí prejavili záujem vzdelávať sa na Slovensku. V súvislosti s tým podporilo i samotné školy. Zriaďovateľom poskytlo prostriedky vo výške 200 eur na žiaka, a to prostredníctvom príspevku na špecifiká.

„Okrem toho, sa výrazne zjednodušilo uznávanie dokladov pedagogických a odborných zamestnancov z Ukrajiny, aby mohli nastúpiť do nášho systému. Každá škola mala k dispozícii aj pomocné materiály, ako s takouto situáciou pracovať," priblížilo MŠVVaŠ. Doplnilo, že ukrajinským žiakom i deťom vzdelávaným v slovenskom vzdelávacom systéme boli poskytnuté jazykové kurzy. „V období od marca 2022 do januára 2023 bolo zriaďovateľom škôl poskytnutých na tento účel celkovo 721 391 eur," uviedol rezort školstva. (sita)

18:00 Ruská agresia na Ukrajine má ďalekosiahlejšie a desivejšie dôsledky, než aké bežne vidno v televízii. Vedci upozorňujú na masívne škody na životnom prostredí, ktoré si vyžiadajú množstvo životov v nasledujúcich desaťročiach, aj keby sa vojna teraz nejakým zázrakom okamžite skončila. Minimálne jedno storočie (!) potrvá, kým sa zotaví pôda, a to vzhľadom na mimoriadne ukrajinské pôdne bohatstvo znamená vážne ohrozenie pre potravinovú bezpečnosť na celom svete.

Čítajte viac Čo na Ukrajine zabíja viac než bomby?

17:20 Ukrajinské súdy obžalovali za rok trvania ruskej invázie z vojnových zločinov takmer 300 osôb. Oznámila to vo štvrtok ukrajinská prokurátorka Myroslava Krasnoborová, ktorá koordinuje prípady vojnových zločinov v Haagu. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Krasnoborová konkretizovala, že usvedčených z vojnových zločinov bolo 26 jednotlivcov z celkového počtu 276 obžalovaných. Súdy uznali tieto osoby za vinné zo spáchania zločinov znásilnenia, vraždy, ostreľovania obytných budov, krutého zaobchádzania s civilistami či rabovania.

Od 24. februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bolo zaznamenaných viac ako 71 000 údajných vojnových zločinov, uviedla prokurátorka. „Zverstvá a ničenie“ spôsobené Ruskom sú „kolosálne a stále pokračujú“, povedala na tlačovom brífingu.

„Masívne raketové útoky ničia civilnú infraštruktúru a mnohí ľudia tragicky prišli o život,“ povedala Krasnoborová. „Tieto škody nie je možné odčiniť, ale čo môžeme urobiť, je zabezpečiť, aby boli zodpovední postavení pred súd,“ zdôraznila.

The Guardian pripomína, že ukrajinským orgánom činným v trestnom konaní pomáhajú s vyšetrovaním vojnových zločinov desiatky krajín a inštitúcií. Kyjev v tejto veci apeluje na OSN, aby zriadila špeciálny tribunál. Rusko popiera, že by na Ukrajine páchalo zverstvá a útočilo na civilné ciele.

16:45 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzval parlamentnú frakciu vládnych strán Fidesz a KDNP, aby v zákonodarnom zbore schválili ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa na server Index.hu o tom informuje spravodajca TASR.

Členovia frakcie Fideszu podľa slov jej predsedu Mátého Kocsisa síce kritizujú nepodložené obviňovania Maďarska zo strany týchto severských krajín a oficiálne rozhodnutie frakcie o tom, či podporia ratifikáciu, nepadlo, je však iba malá šanca, že za ňu nezahlasujú.

Predseda frakcie KDNP István Simicskó potvrdil, že táto frakcia bude hlasovať za prijatie Švédska a Fínska do NATO, avšak – ako povedal – medzi poslancami KDNP existujú obavy, že rozšírenie NATO o tieto krajiny spôsobí eskaláciu napätia.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO zaradia na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Maďarsko je poslednou členskou krajinou Európskej únie, ktorá ešte neratifikovala rozšírenie NATO o dve škandinávske krajiny.

16:35 Národná banka Ukrajiny vo štvrtok predstavila novú pamätnú bankovku pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré pripadá na 24. februára. Na bankovke sú vyobrazení traja ukrajinskí vojaci vztyčujúci štátnu vlajku Ukrajiny.

Na druhej strane bankovky v nominálnej hodnote 20 hrivien (0,51 eura) sa nachádzajú dve ruky zviazané páskou, čo symbolizuje vojnové zločiny, ktoré Rusko podľa Kyjeva pácha na Ukrajine.

Guvernér Národnej banky Ukrajiny (NBU) Andrij Pyšnij oznámil, že do obehu vydajú 300.000 kusov nových bankoviek, ktoré obsahujú aj moderné bezpečnostné prvky.

Vytvorenie dizajnu a vytlačenie pamätných bankoviek trvalo centrálnej banke osem mesiacov. NBU plánuje tiež vydať celú sériu nových bankoviek, ktoré budú slúžiť ako „vizuálna kronika“ vojny. Pyšnij uviedol, že banka už plánuje dizajn nových bankoviek, na ktorých bude vyobrazené víťazstvo a obnova Ukrajiny.

„Počas uplynulého roka si Ukrajinci uvedomili, akú majú silu, význam a schopnosť nielen odolať, ale aj vyhrať. A vyhrať bez jediného vojnového zločinu či zničeného domu,“ vyhlásil Pyšnij a dodal, že Ukrajina síce „za víťazstvo zaplatí vysokú cenu, to však napokon príde a bude patriť len jej“.

15:12 Ruský prezident Vladimir Putin označil vo štvrtok ruskú armádu za garanta národnej bezpečnosti a prisľúbil zvýšenie vojenskej výroby. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Putin: Ruská armáda je garantom stability

14:55 Moskva vo štvrtok oznámila, že úplne otvorili pre automobilovú dopravu kľúčový Krymský most. Jeho konštrukciu vlani v októbri poškodil výbuch. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Oznámenie prišlo deň pred prvým výročím napadnutia Ukrajiny. Moskva obvinila Kyjev z útoku na Krymský most (nazývaný aj Kerčský), ktorý spája Ruskom anektovaný Krymský polostrov s ruskou pevninou. Kyjev to odmietol.

„Všetky jazdné pruhy Krymského mosta sú úplne otvorené pre automobilovú dopravu, a to 39 dní v predstihu oproti plánu,“ vyhlásil ruský vicepremiér Marat Chusnullin.

14:32 Skupina britských aktivistov vo štvrtok namaľovala na cestu pred ruským veľvyslanectvom v Londýne obrovskú ukrajinskú vlajku. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Politickí aktivisti zo skupiny „Led By Donkeys“ na ulici pred ambasádou nakrátko zastavili premávku a na každý z dvoch jazdných pruhov vyliali žltú a modrú farbu. Na asi 500 štvorcových metrov použili viac ako 300 litrov farby.

„Ukrajina je nezávislý štát a národ s plným právom na sebaurčenie. Existencia obrovskej ukrajinskej vlajky pred (ruským) veľvyslanectvom v Londýne mu (ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi) to má pripomenúť,“ napísali aktivisti vo vyhlásení. Zároveň pripomenuli, že zajtra (24. 2.) uplynie rok odvtedy, čo Putin spustil ruskú inváziu na Ukrajinu.

14:04 Maďarská diplomacia pracuje na príprave cesty premiéra Viktora Orbána do Kyjeva. Pre server Telex.hu to oznámil vo štvrtok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v reakcii na otázku, prečo od vypuknutia vojny predseda vlády na rozdiel od iných vodcov európskych krajín nenavštívil Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Keď bude návšteva aktuálna, maďarský premiér vycestuje. Ministerstvo zahraničných vecí pracuje na prípravách cesty,“ povedal Szijjártó.

Telex.hu pripomína, že od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine reprezentovala Maďarsko v Kyjeve na najvyššej úrovni prezidentka Katalin Nováková 26. novembra 2022. „Zodpovednosť Vladimíra Putina za túto vojnu je jasná. My Maďari od začiatku odmietame zbytočné krviprelievanie, bolesť a utrpenie,“ povedala vtedy maďarská prezidentka v Kyjeve.

13:44 Fínsko pošle Ukrajine tri tanky nemeckej výroby Leopard 2, oznámilo vo štvrtok fínske ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Hodnota najnovšieho obranného balíka pre Ukrajinu je 160 miliónov eur a bude zahŕňať okrem tankov aj výcvik súvisiaci s ich používaním, uviedol fínsky rezort.

13:43 Zakladateľ ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin vo štvrtok oznámil, že muníciu potrebnú v bojoch na Ukrajine jej už ruské ministerstvo obrany odoslalo. Posun v situácii nastal po tom, čo Prigožin obvinil velenie armády zo zrady a vyvolal tým spor na verejnosti. TASR prevzala informácie z webového portálu britského denníka The Guardian a spravodajskej televízie Sky News.

Prigožin zverejnil v stredu ponurú fotografiu zachytávajúcu desiatky mŕtvych mužov, podľa jeho slov zabitých preto, že velitelia vrátane ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova prestali dodávať muníciu jeho bojovníkom, aby mu uškodili a zničili jeho súkromnú armádu, ako napísala tlačová agentúra Reuters. Ani jeden spomínaný predstaviteľ sa k tomu osobne nevyjadril, ale celé toto obvinenie ministerstvo obrany odmietlo.

12:22 Holandské stíhačky F-35 rozmiestnené v Poľsku zachytili v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským mori dve ruské vojenské lietadlá, oznámilo vo štvrtok holandské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

Holandský rezort obrany uviedol, že išlo o dve ruské prieskumné lietadlá Il-20. Neuviedol však, kedy presne k incidentu prišlo.

V polovici februára vzlietli holandské stíhačky v Poľsku aj k formácii troch ruských lietadiel zloženej z jedného stroja Il-20M a dvoch stíhačiek Su-27, ktoré sa blížili k vzdušnému priestoru NATO.

11:47 Moldavsko poprelo vo štvrtok tvrdenia ruského ministerstva obrany, že Ukrajina plánuje vtrhnúť do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti vo štvrtok citovali ruský rezort obrany, podľa ktorého Ukrajina plánuje napadnúť Podnestersko. Ako zámienku pritom využije údajný útok ruských vojsk z územia Podnesterska na Ukrajinu. Rusko má totiž v tomto odštiepeneckom regióne svojich vojakov oficiálne označovaných ako mierotvorcov.

Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj. „Vyzývame na pokoj a na prijímanie informácii z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov,“ uviedla moldavská vláda na sociálnej sieti Telegram.

10:50 Ruské bojové lietadlo Suchoj Su-25 sa vo štvrtok zrútilo v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Príčina nehody nebola bezprostredne známa, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Pilotovi sa podarilo z lietadla pred nehodou katapultovať a je nažive, uviedli miestne pohotovostné služby, z ktorých citovala agentúra Ria Novosti.

Gladkov uviedol, že k nehode došlo neďaleko ruského mesta Valujki. Na mieste sú vyšetrovatelia, ktorí zisťujú príčinu nehody, dodal.

10:32 Približne 95 percent Ukrajincov je presvedčených, že Ukrajina nad ruskými inváznymi silami zvíťazí. Vyplýva to z prieskumu ukrajinského sociologického inštitútu Rating Group (grupa Rejtyng) zhotoveného začiatkom februára, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Tento prieskum – zverejnenený len niekoľko dní pred prvým výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu – tiež ukazuje nárast dôvery v ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dôvera v Zelenského vzrástla na 90 percent v porovnaní s 36 percentami v januári 2022, teda mesiac pred začiatkom invázie.

Na 97 percent vzrástla aj dôvera v armádu v porovnaní so 65 percentami z roka 2019.

Ukrajinci sa tiež stále viac prikláňajú k prozápadnému smerovaniu svojej vlasti. Približne 87 percent respondentov bolo za vstup Ukrajiny do Európskej únie a 86 percent súhlasilo s jej vstupom do NATO. Pred začiatkom invázie z vlaňajšieho februára bolo za vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie 62 percent Ukrajincov a 30 percent bolo proti.

V marci 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, bolo viac respondentov (43 percent) proti vstupu do NATO než za vstup (34 percent).

10:14 Britský občan Shaun Pinner, ktorého počas bojov na Ukrajine zajali ruskí vojaci, pre portál televízie Sky News opísal mučenie v zajatí. Portál televízie zverejnil informácie vo štvrtok.

Čítajte viac Brit opísal ruské mučenie. "Raz si ťa nájdeme," odkázal Putinovi

9:54 Britský minister obrany Ben Wallace si myslí, že vojna na Ukrajine môže trvať ešte aj ďalší rok. Uviedol to v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu LBC. TASR o tom informuje podľa správ britskej spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

Na otázku moderátora, či „budeme aj o 12 mesiacov diskutovať o prebiehajúcej vojne na Ukrajine“, Wallace odpovedal: „Myslím, že budeme.“

„Rusko ukázalo, že úplne ignoruje nielen životy obyvateľov Ukrajiny, ale aj životy svojich vlastných vojakov. Sedíme tu 12 mesiacov – a v dôsledku tohto katastrofického nesprávneho výpočtu a agresie (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je mŕtvych alebo zranených 188.000 ruských vojakov,“ povedal.

Dodal, že niekto, kto prekročil všetky hranice a myslí si, že to, čo robí svojim vlastným ľudom je v poriadku, sa pravdepodobne nezastaví.

9:40 Ruský prezident Vladimir Putin využil vo štvrtok príhovor k ruskému sviatku Deň obrancov vlasti na vyhrážanie sa, že Moskva posilní svoj jadrový arzenál. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Čítajte viac Putin hrozí posilňovaním ruského jadrového arzenálu

8:52 Španielsky premiér Pedro Sánchez pricestoval vo štvrtok do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby prejavil tejto krajine napadnutej Ruskom podporu. Z vlaku v Kyjeve vystúpil predseda španielskej vlády deň pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára 2022. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Dnes, rok po začiatku vojny, sa do Kyjeva vraciam,“ napísal Sánchez na Twitteri a pripojil video, ako v ukrajinskej metropole vystupuje z vlaku. „Budeme stáť pri Ukrajine a jej ľude až dovtedy, kým sa do Európy nevráti mier,“ dodal v tweete v španielčine i ukrajinčine.

**7:30 Ruské okupačné jednotky prišli vo vojne už o 145-tisíc vojakov, informuje na facebooku ukrajinské ministerstvo obrany.

Agresor za takmer rok trvajúcej vojny stratil tiež takmer 6 600 obrnených vozidiel, 2 352 delostre­leckých systémov či 299 lietadiel.

6:54 Litovský prezident Gitanas Nauséda povedal, že na stretnutí vo Varšave vyzval amerického prezidenta Joea Bidena, aby sa snažil o rozmiestnenie ďalšej vojenskej techniky NATO v pobaltských krajinách. Ako príklad pritom zmienil salvové raketomety HIMARS či bojové vrtuľníky.

Nauséda novinárom povedal, že o to Bidena požiadal na mimoriadnom summite krajín Bukureštskej deviatky (B9) ležiacich na východnom krídle NATO. Biden podľa slov litovského prezidenta mlčal, no robil si poznámky, keď počúval od neho aj ďalšie podobné návrhy na rozmiestnenie systémov protivzdušnej obrany v Pobaltí a ďalších krajinách východného krídla Aliancie.

Nauséda uviedol, že Bidenovi hovoril o rozmiestnení techniky na sledovanie vzdušného priestoru, útočných vrtuľníkov či raketometov HIMARS. „To si sotva môžeme dovoliť kúpiť, no mohli by byť nasadené (spojencami) v Pobaltí na rotačnom princípe,“ dodal.

„Bidenova prítomnosť v Kyjeve a Varšave vysiela nášmu ľudu aj ľuďom v Európe jasný signál, že USA tu budú aj v nasledujúcich rokoch,“ zhrnul zase estónsky prezident Alar Karis.

Čítajte viac Biden má za sebou historickú cestu. Satan ho na nej nevítal

6:15 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v noci na štvrtok vyzval krajiny sveta, aby dokázali, že stoja za Chartou OSN a hlasovali za rezolúciu požadujúcu mier.

Vyjadril sa tak na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, informovala agentúra AP.

Zástupcovia členských štátov by vo štvrtok mali hlasovať o rezolúcii, ktorá vyjadruje podporu ukrajinskej územnej celistvosti, požaduje okamžitý odchod ruskej armády z ukrajinského územia a vyzýva na zastavenie bojov. Návrh rezolúcie tiež vyzýva na stíhanie páchateľov vojnových zločinov na Ukrajine na národnej aj medzinárodnej úrovni. Možnosť vytvorenia špeciálneho medzinárodného tribunálu ale nespomína.

Valné zhromaždenie schválilo k ruskej invázii už tri rezolúcie, ktoré získali väčšinu najmenej 140 hlasov. Päť štátov, medzi ktorými bolo Rusko, Bielorusko, KĽDR či Sýria, sústavne hlasujú proti. Približne 40 štátov sa hlasovania v minulosti zdržalo.

Kuleba povedal, že napriek „prázdnym výzvam“ Moskvy na rokovania „Rusko chce aj naďalej zničiť Ukrajinu ako národ“. Rezolúcia, o ktorej sa bude vo štvrtok hlasovať, podľa neho prispeje „k spoločnému úsiliu o ukončenie vojny, ako aj k ochrane základných princípov medzinárodného práva a Charty OSN“.

„Nikdy v nedávnej histórii nebola hranica medzi dobrom a zlom taká jasná,“ povedal ďalej Kuleba. „Jedna krajina chce len žiť. Druhá chce zabíjať a ničiť. Neexistuje žiadna iná krajina na svete, ktorá by chcela mier tak veľmi ako Ukrajina,“ uviedol.

Ak sa krajiny nechcú postaviť na stranu Ukrajiny, Kuleba ich vyzval, aby sa postavili na stranu Charty OSN, medzinárodného práva a piatich rezolúcií VZ OSN prijatých po invázii, ako aj za zachovanie územnej celistvosti každej krajiny.

„Je v tejto miestnosti niekto, kto je pripravený dať štvorcový meter svojho územia krvilačnému susedovi?“ spýtal sa a prezeral si diplomatov prítomných v sále.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja vo svojom vystúpení uviedol, že západné štáty sú ochotné zatiahnuť do vojny celý svet len preto, aby uštedrili porážku Rusku. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell, ktorý vystúpil po ruskom zástupcovi, zase povedal, že „nelegálna vojna“ na Ukrajine nie je otázkou stretu medzi Západom a Ruskom, ale týka sa celého sveta.

V úvode mimoriadneho zasadnutia VZ OSN vystúpil generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu ako porušenie Charty OSN a medzinárodného práva. Šéf OSN zároveň nazval prvé výročie invázie „pochmúrnym míľnikom pre ľudí na Ukrajine ako aj pre medzinárodné spoločenstvo“.

„Prvé výročie invázie Ukrajiny zo strany Ruska predstavuje temný míľnik tak pre ukrajinský ľud, ako aj pre medzinárodné spoločenstvo. Táto invázia je urážkou nášho kolektívneho svedomia,“ uviedol generálny tajomník OSN. Podľa neho existuje jasné nebezpečenstvo ďalšieho vyhrotenia konfliktu. V tomto zmysle Guterres hovoril o vyhrážkach medzi riadkami, ktoré vysiela Rusko ohľadom použitia jadrových zbraní, či o vojenských operáciách pri jadrových elektrárňach.