V sondážach uskutočnených v marci, máji a septembri 2022 a v januári 2023 agentúra Pew Research Center zistila, že podiel respondentov, ktorí povedali, že USA pomáhajú Ukrajine príliš, postupne rastie. Zo siedmich percent sa zvýšil najskôr na 12, potom na 20 a nakoniec na 26 percent. Iné prieskumy zase svedčia o tom, že čím ďalej viac Američanov nechce, aby USA naďalej posielali zbrane či štátne peniaze priamo Ukrajine.
Podľa dostupných údajov je trend najviac viditeľný u republikánov, zatiaľ čo niektorí predstavitelia strany v Kongrese či kandidáti na prezidenta vyjadrujú pochybnosti ohľadom podpory Kyjeva. Pri otázkach agentúry Pew sa na strane respondentov, ktorí sa označili za republikánskych alebo skôr republikánskych voličov, za desať mesiacov zvýšil na štvornásobok podiel tých, podľa ktorých je americká podpora Ukrajiny príliš intenzívna. V marci 2022 predstavoval deväť percent a minulý mesiac 40.
Američania podľa prieskumov naďalej stoja za ukrajinskou snahou brániť svoje územie, hoci by to malo znamenať zdĺhavý konflikt. Avšak s rastúcim objemom prostriedkov, ktoré USA na pomoc napadnutej krajine vynakladajú, rastie aj počet tých, ktorí začínajú svoje stanovisko prehodnocovať.
Od 24. februára 2022, keď sa vojna začala, odsúhlasil Kongres štyri samostatné návrhy o vyčlenení peňazí na pomoc Ukrajine, s celkovou cenovkou 113 miliárd dolárov. Z toho 50 miliárd predstavuje priama pomoc pre ukrajinskú armádu, ďalších 27 miliárd je určených na financovanie ukrajinského štátu a 15 miliárd na humanitárnu pomoc. Zvyšné peniaze dostali k dispozícii americké inštitúcie na čele s armádou na iniciatívy reagujúce na ruskú vojnu, okrem iného vyšetrovanie vojnových zločinov.
„Míňame v priemere približne sedem miliárd dolárov mesačne,“ povedal Mark Cancian z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS).
Rozsah vojenskej pomoci je obrovský v porovnaní s čiastkami typicky poskytovanými vojenským spojencom USA. Najväčší príjemca za rok 2020 bol Izrael, pričom americká vojenská podpora dosiahla hodnotu 3,3 miliardy dolárov. Ďalší štyria najvýznamnejší príjemcovia tohto roka – Afganistan, Egypt, Irak a Jordánsko – dostali od 500 miliónov dolárov po 2,8 miliardy.
Pokiaľ ide o absolútnu sumu poskytnutú Ukrajine, USA sú jej najväčším podporovateľom. Pri prepočte asistencie na hrubý domáci produkt sú však na piatom mieste za štyrmi krajinami východnej Európy, ktoré sa obávajú o vlastnú bezpečnosť. Rebríček vedie Estónsko pred Lotyšskom, Litvou a Poľskom.
„Pomáhať Ukrajine… je v záujme našej krajiny, pretože to oslabuje schopnosť Ruska ohroziť nás, teraz alebo v budúcnosti,“ myslí si politológ z West Virginia University Erik Herron. „Tiež to môže mať dodatočný prínos a priviesť iné agresívne mocnosti k prehodnoteniu vojenských akcií vo svetle ponaučenia z tejto vojny. Týmto spôsobom to môže ďalej posilniť národnú bezpečnosť,“ dodal.
Analytici spomínajú rôzne dôvody od praktických po morálne, prečo považujú rozhodnutie pomáhať Ukrajine za správne. Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorý teraz pôsobí pri výskumnom ústave Brookings Institution, napríklad pripomenul tzv. Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom „americkí činitelia uviedli, že Spojené štáty sa budú o Ukrajinu zaujímať a podporovať ju“.
Herron uznáva, že niektorí Američania sa týmito argumentmi nenechajú presvedčiť, pretože Rusko im nemusí pripadať nepriateľské a Ukrajina na druhej strane ako krajina zasluhujúca pomoc. „Dôkazy ale minimálne podporujú stanovisko, že pomáhať Ukrajine je prínos pre americkú národnú bezpečnosť,“ povedal politológ.