Vzťahy Moskva - Peking: zaútočil by Si Ťin-pching na Ukrajinu, keby vládol Rusku?

"Som si istý, že v Pekingu aspoň do istej miery pohŕdajú Moskvou za to, čo sa deje,“ povedal pre Pravdu expert na Čínu Rory Truex z prestížnej Princetonskej univerzity. Odborník takto reagoval na vývoj ruskej agresie proti Ukrajine. Truex sa vyjadril aj k tomu, aký by v súvislosti s vojnou mohol byť pre Peking ideálny scenár. Rozhovor vznikol ešte predtým, ako v piatok predstavila Čína mierový plán pre Ukrajinu.

27.02.2023 05:30
čína, rusko Foto: ,
Spoločné čínsko-ruské námorné cvičenie, ktoré sa konalo vlani v decembri.
debata (17)

Predstavte si, že Rusko neriadi Vladimir Putin, ale Si Ťin-pching. Z toho, čo o čínskom lídrovi vieme, myslíte si, že by zaútočil na Ukrajinu?

Si Ťin-pching oveľa viac kalkuluje a je v skutočnosti opatrnejší pri robení rozhodnutí. Neviem o Putinovi a o vnútornej dynamike jeho režimu tak veľa, aby som jednoznačne povedal, prečo šéf Kremľa urobil to, čo urobil. Či bol arogantný, alebo nesprávne informovaný. Je však očividné, že dianie na Ukrajine je pre Putina a ruské ozbrojené sily aspoň do istej miery debaklom. Ľudia často hovoria, že scenár, že Čína zaútočí na Taiwan, sa nedá odvrátiť, či dokonca ho môžeme očakávať každú chvíľu. Neverím tomu. Aj keby sa invázia Pekingu podarila najlepšie, ako je to možné, Si Ťin-pching by za ňu zaplatil vysokú cenu. Čína by možno ovládla Taiwan, ale asi by tam čelila otvorenej rebélii, stala by sa vyvrheľom a vojna by mala zásadný vplyv na jej ekonomiku. Vždy som sa na tento vývoj díval optimistickejšie. Podľa môjho názoru súčasný stav v podstate akýmsi čudným spôsobom vyhovuje režimu v Pekingu.

VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?

Video

V akom zmysle?

Komunistická strana Číny (KSČ) môže zvyšovať nacionalistickú rétoriku. Taiwan a USA vedia režim využiť tak, že z nich robí hrozbu pre krajinu. Na základe toho môže Peking viac vydávať na zbrojenie a spokojnosť armády je dôležitá pre všetky autoritatívne režimy. V Číne neexistuje žiadny verejný tlak na to, že vláda by mala ovládnuť Taiwan. Ale nemala by ho stratiť a nesmie vyzerať slabo. No tieto prístupy predstavujú dva veľmi odlišné scenáre. Si Ťin-pching si skonsolidoval moc a verejnosť, hoci nebola spokojná s politikou nulového covidu, nepredstavuje skutočnú hrozbu pre režim. Problém by pre KSČ mohol nastať len vtedy, keby prehrala nejakú vojnu so Spojenými štátmi. Si Ťin-pching je však oveľa opatrnejší a racionálnejší, keď ste sa pýtali na porovnanie s Putinom.

Ako by to vyzeralo, keby Čína z jej pohľadu stratila Taiwan?

Nie je úplne jasné, akým spôsobom by takýto vývoj komunistický režim vyhodnocoval. Ale existujú určité červené čiary. V Pekingu prevláda presvedčenie, že Washington eskaluje napätie a že sa zvyšuje riziko, že niekto červené čiary prekročí. USA sa na to pozerajú úplne opačne. Z pohľadu Washingtonu zvyšuje napätie Peking. Keď budeme hovoriť konkrétne, uznanie nezávislosti Taiwanu, pravdepodobne zo strany Kongresu, by bolo pre Čínu zásadným prekročením červených čiar. V tomto prípade by Si Ťin-pching bol nútený niečo urobiť. Bola by to oveľa silnejšia reakcia, ako keď vlani vtedajšia šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan. Tam niektorí ľudia hovoria, že v skutočnosti je ich krajina už nezávislá, hoci ju iné štáty neuznávajú. Keby sa však vládnuca Demokratická pokroková strana rozhodla pre formálnejšie vyhlásenie samostatnosti, tiež by to bolo pre KSČ prekročenie červenej čiary.

Wang I, Blinken Čítajte viac Zbrane pre Moskvu: vstúpi Čína do vojny proti Ukrajine?

Nakoľko Čína sleduje to, čo robí Rusko na Ukrajine, a ako to vníma?

Pravdepodobne sa dá povedať, že Peking trochu ľutuje, ako si nastavil vzťahy s Moskvou. Mám na mysli formulácie o bezhraničnom priateľstve a podobne. Veľa sa špekulovalo aj o tom, či Si Ťin-pching vedel vopred o invázii. Čína je teraz spojená s Ruskom, čo je krajina, ktorá vyzerá slabo a neschopne, a globálnej ekonomike spôsobila problémy. Som si istý, že v Pekingu aspoň do istej miery pohŕdajú Moskvou za to, čo sa deje. Z môjho pohľadu to vyzerá ako asymetrický vzťah. Čína je rastúca veľmoc a Rusko je bývalá veľmoc, ktorá si o sebe myslí, že stále veľmocou je. Podľa mňa sa rýchlo môže stať, že sa Peking a Moskva rozkmotria. Na druhej strane sa však Čína obzerá po svete, a v tejto chvíli ju nikto nevíta s otvoreným náručím. Či je to Európa, Japonsko, alebo Austrália. A americká vláda už niekoľko rokov hovorí o čoraz väčšej čínskej hrozbe. Z nejakého teoretického hľadiska by súčasná situácia mohla byť príležitosťou pre Washington a Peking, aby prebudovali svoje vzťahy a Moskvu odsunuli do úzadia. Ale nevyzerá to tak, že by Čína na to mala chuť. Peking sa preto správa ako obyčajne. Príliš do invázie nezasahuje a neviem o tom, že by Moskve dodával zbrane. Ak by to spravil, bol by to, samozrejme, dôležitý krok.

Čo je Peking ochotný pre Moskvu urobiť?

Hovoril som už o bezhraničnom partnerstve. Ale otázkou je, čo to znamená. Viac to vnímam v ekonomickej oblasti, v nej sú vzťahy užšie. Objem obchodu medzi Ruskom s Čínou je najväčší v histórii. Peking nemá problém dovážať ruské energie, ak to iné krajiny nechcú robiť. Do veľkej miery má čínska podpora pre Kremeľ ekonomický charakter. Nedá sa však povedať, že by Peking príliš často verejne bránil Moskvu alebo že by sa priamo zastal invázie. Čína by určite mohla pre Rusko urobiť viac. Ale rovnako by mohol Peking na Moskvu výraznejšie zatlačiť. No vyzerá to tak, že Číne zatiaľ veľmi nezáleží na tom, aby sa vojna skončila a aby na tom prípadne spolupracovala s USA. Podľa všetkého si zatiaľ komunistický režim vyhodnotil, že trocha chaosu na globálnej scéne nie je až taká hrozná vec.

Šéf čínskeho generálneho úradu Ústrednej... Foto: SITA/AP, Anton Novoderezhkin
Rusko, čína, Putin Šéf čínskeho generálneho úradu Ústrednej komisie pre zahraničné veci Wang I na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom minulý týždeň.

Ak to Pekingu neprekáža, aký výsledok invázie by uprednostnil? Taký, aby v prvom rade viedol k oslabeniu hlavných svetových konkurentov Číny?

Príliš dlhý globálny konflikt nie je úplne v záujme Pekingu. Najmä vzhľadom na stav čínskej ekonomiky. Niekedy máme tendenciu zabúdať, že režim v prvom rade rieši to, čo sa deje na domácej scéne. Pre politiku nulového covidu sme boli svedkami nepokojov. Ich rozsah bol veľmi nezvyčajný a do nemalej miery súvisí aj s výkonom čínskeho hospodárstva. V niektorých oblastiach je nezamestnanosť mladých až 20 percent a ekonomika nerastie takým tempom, ako sa očakávalo. Je možné, že Čína by uprednostnila stabilizáciu globálneho hospodárstva. Tomu by prospelo, keby sa ruská vojna skončila. Okrem toho to vyzerá tak, a Peking z takého vývoja nie je nadšený, že invázia zjednotila Západ, ktorému to dodalo trochu viac sebadôvery. V ére amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale ani po nástupe šéfa Bieleho domu Joea Bidena, sme nevideli takú súdržnosť. Pre ruské kroky teraz Čína čelí Európe a USA, ktoré si viac veria. Nedá sa vylúčiť, že Peking má pocit, že Západ sa obráti proti nemu, keď sa mu podarí vyriešiť problém s Moskvou. Neviem, čo by v súvislosti s Ukrajinou mohol byť pre Čínu ideálny scenár. Asi by to bola nejaká forma ruského víťazstva, ale zatiaľ sa nezdá, že k nemu Kremeľ smeroval. Peking však nechce zmenu režimu v Moskve a ani nestabilitu v Rusku.

Rusko, čína, cvičenie Čítajte viac Japonský expert: Rusko s energiami blufuje, ani Čína mu nedôveruje

Berie si Čína z vojny nejaké poučenie?

Asi by sme chceli dúfať, že Peking pochopí, ako zásadne sa takáto invázia môže zvrtnúť. Čínska armáda je iná ako ruské ozbrojené sily. Ale ani Taiwan nie je ako Ukrajina. Čína by musela pripraviť inváziu z mora a musí rátať s tým, že by sa do vojny mohli zapojiť Spojené štáty, ale aj iné armády. Preto, ako som už spomenul, všetko toto by malo byť znakom pre Si Ťin-pchinga a čínskych vojenských lídrov, že vojna s Taiwanom by mohla byť mimoriadne komplikovaná. Neviem však povedať, či naozaj takto uvažujú.

Povedali ste, že čínski komunisti v prvom rade riešia to, čo sa deje na domácej scéne. Si Ťin-pchinga nedávno potvrdili v podstate na doživotie na čele strany. Čelí aj nejakej opozícii?

V Číne nie je žiadna organizovaná opozícia. Menšie skupiny občianskej spoločnosti Si Ťin-pching potlačil. Či to boli feministické spolky, hnutia právnikov, environmentálne združenia, alebo organizácie reprezentujúce LGBTI+ komunitu. A čínski disidenti pôsobia v zahraničí bez nejakej organizačnej štruktúry, hoci formálne existuje Čínska demokratická strana. Myslím si však, že bude dobré sledovať niekoľko trendov. Dôležitá je solidarita. Protesty v Hongkongu nevyvolali žiadny väčší ohlas v Číne, podobne to dosiaľ bolo aj s dianím s Sin-ťiangu. Ale požiar v Urumči, kde žijú Ujguri, viedol v súvislosti s proticovidovými opatreniami k veľkým demonštráciám. Okrem toho v zahraničí študuje veľa mladých Číňanov. Väčšinou sú to tí najšikovnejší ľudia. Aj oni sa neraz zapojili do protestov proti politike nulového covidu. Bola to nezvyčajná reakcia a je otázkou, či niečo znamená, či po istej mobilizácii príde na rad aj budovanie organizačnej štruktúry. Bude to určite zložité. Opozícia nemá žiadnych sympatizantov v rámci KSČ, ktorí by podporili aspoň mäkšiu verziu autoritatívneho režimu. Ale je potrebné zachovať si nejakú dávku optimizmu, inak to bude všetko príliš depresívne.

Čína predstavila mierový plán

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v piatok zverejnilo mierový plán pre Ukrajinu.

Má 12 bodov: rešpektovanie suverenity všetkých krajín, vzdanie sa mentality studenej vojny, zastavenie bojov, obnovenie mierových rokovaní, riešenie humanitárnej krízy, ochrana civilistov a vojnových zajatcov, zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární, zníženie strategických rizík, uľahčenie vývozu obilia, ukončenie jednostranných sankcií, udržanie bezpečnosti priemyselných a dodávateľských reťazcov, podpora povojnovej rekonštrukcie.

Všetky body sú ešte detailnejšie rozpracované, celkovo však plán vyznieva pomerne vágne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že niektoré body čínskeho plánu dávajú zmysel, s inými však nesúhlasí, ale že plánuje stretnutie s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.

Rusko plán privítalo, no hovorí o novej územnej realite na Ukrajine, teda to vyzerá tak, že sa nemieni vzdať okupačných ziskov.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že nevidel v pláne nič, čo by nasvedčovalo tomu, že obsahuje niečo, čo by bolo prospešné pre niekoho iného ako Rusko.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 17 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Čína #Rusko #Vladimir Putin #Si Ťin-pching #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna #Rok vojny proti Ukrajine