369. deň: Kyjev drží len juh Bachmutu. Západ hľadá cesty na zhabanie ruských miliárd

23:20 Ruskej novinárke Juliji Starostinovej udelili pokutu za „poškodzovanie dobrej povesti“ ruskej armády, informoval nezávislý portál Madiazona.

Starostinová dostala pokutu 50 000 rubľov (približne 430 eur) za rozhovor pre nezávislú ruskú televíziu Dožď, v ktorom opísala svoje protivojnové tetovanie. Vlani v decembri v ňom hovorila o tom, že sa cíti zodpovedná za vojnu na Ukrajine a treba ju zastaviť.

Povedala tiež, že jej protivojnové tetovanie jej pripomína, že „láska a priateľstvo sú silnejšie než vojna“, uviedol denník The Moscow Times.

Kremeľ vlani po začiatku invázie na Ukrajinu zakázal médiám v Rusku používať slovo „vojna“ či „invázia“ a používal namiesto toho označenie špeciálna vojenské operácia. Moskva stále tvrdo postihuje kritické informovanie o tejto vojne.

21:55 Južné velenie Ukrajiny oznámilo, že Rusko vyslalo do Čierneho mora ďalšie lode. Momentálne sa tam nachádza 17 plavidiel, vrátane piatich raketových nosičov a dvoch ponoriek.

21:45 Dánski poslanci schválili zrušenie jedného štátneho sviatku v snahe ušetriť a posilniť obranný rozpočet. Informuje o tom agentúra AP, podľa ktorej toto rozhodnutie tvrdo kritizuje opozícia, odbory a dánski biskupi.

21:20 Litovský prezident Gitanas Nauséda žiada ďalekosiahlejšie opatrenia nad rámec najnovšieho sankčného balíka EÚ voči Rusku za inváziu na Ukrajine.

„Budeme pokračovať v nátlaku, bude 11. aj 12. balík. My nebude sedieť,“ povedal Nauséda v litovskom meste Palanga na pobreží Baltského mora. Uviedol, že obzvlášť by sa mali prijať represívne opatrenia voči ruskej štátnej spoločnosti Rosatom a ruskému jadrovému priemyslu.

„Vždy sme zdôrazňovali, že to, čo Rusko robí v jadrovej oblasti – spôsobuje destabilizáciu a predstavuje veľmi konkrétnu hrozbu pre jadrové zariadenia na Ukrajine – nemôže zostať bez následkov,“ povedal Nauséda, ktorého citovala agentúra BNS.

Predchádzajúce snahy neboli úspešné „pre veľmi špecifické záujmy veľmi špecifických štátov“, povedal litovský prezident bez toho, aby uviedol ďalšie podrobnosti. Dodal, že v prípade všetkých sankčných balíkov šlo o kompromisy, inak by neboli prijaté.

20:35 V areáli ropného skladiska v juhoruskom prístavnom meste Tuapse v noci na utorok vypukol požiar. Podľa ruských médií sa tak stalo v dôsledku útoku bezpilotných lietadiel. Informovalo o tom ruské vydanie serveru BBC, podľa ktorého incidenty s dronmi hlásili tiež ďalšie ruské správne celky vrátane úradov z okolia Moskvy. BBC označila dnešné nálety dronov za masívne a zdôraznila, že ide o najväčšiu podobnú udalosť od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu. Upozornila, že sa stalo po prvý raz, aby nepriateľské bezpilotné lietadlo doletelo až do Moskovskej oblasti.

Čítajte viac Moskva v pohotovosti: Ukrajinské drony lietajú už nebezpečne blízko. Putin volá do boja FSB

Útok v Moskovskej oblasti podľa BBC naznačuje, že by sa potenciálnym cieľom mohla stať aj samotná Moskva so svojimi vládnymi budovami. Dnešný incident v okolí hlavného mesta tak bude podľa stanice určite predstavovať tlak na psychiku miestnych obyvateľov.

Dopoludnia musela byť dočasne prerušená letecká prevádzka nad druhým najväčším mestom Petrohradom po tom, ako bol spozorovaný neidentifikovaný lietajúci objekt, uviedla RIA Novosti. Uzáveru vzdušného priestoru ministerstvo obrany neskôr vysvetlilo cvičením protivzdušnej obrany. V nedeľu bol podľa bieloruskej opozície na letisku v Bielorusku poškodený dronom ruské vojenské lietadlo včasnej výstrahy A-50.

Čítajte viac Husársky kúsok? Bieloruskí partizáni tvrdia, že zničili ruské sledovacie lietadlo

Kyjev sa k incidentom nevyjadril, predtým však podobné útoky na ruskom území označil za pôsobenie „karmy“ v čase, keď Rusko vedie vojnu proti Ukrajine.

20:25 Štyria ľudia v utorok zomreli v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v dôsledku delostreleckých útokov zo strany ruskej armády. Ďalší piati civilisti podľa administratívy Chersonskej oblasti utrpeli zranenia. Záchranári sú stále na miestach, ktoré boli terčmi útokov, a počet obetí by sa mohol zvýšiť. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Cherson a jeho okolie je nepretržite terčom ruského bombardovania odvtedy, ako ho v novembri oslobodili ukrajinské sily. Ruská armáda bola vytlačená na východný breh rieky Dneper, odkiaľ útočí na oslobodené územia na západnom brehu.

19:30 Fínsko začalo s výstavbou 200-kilometrového plota na hraniciach s Ruskom. Oznámila to v utorok fínska pohraničná stráž.

Podľa pohraničnej stráže sa v utorok malo začať s „klčovaním lesa“ a ďalšími terénnymi prácami, aby sa už v marci mohlo začať s výstavbou ciest a osádzaním samotného plota. Pri hraničnom priechode Imatra do konca júna vznikne pilotný trojkilometrový úsek. Výstavba ďalšieho 70-kilometrového úseku na juhovýchode krajiny bude pokračovať až do roku 2025.

Fínsko plánuje oplotiť 200 kilometrov na celkovo 1300-kilometrovej spoločnej hranici s Ruskom. Stavba bude stáť približne 380 miliónov eur. Plot bude viac ako tri metre vysoký na vrchu s ostnatým drôtom. V obzvlášť rizikových úsekoch bude vybavený kamerami na nočné videnie, svetlami a reproduktormi.

19:20 Maďarsko i Egypt zdieľajú názor, že namiesto eskalácie vojny na Ukrajine treba viesť tamojší konflikt smerom k zmiereniu. Podľa agentúry MTI to v utorok povedal v Káhire predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán podľa svojho hovorcu Bertalana Havasiho zdôraznil, že jeho krajina nie je v ľahkej situácii, pretože čelí viacerým nebezpečenstvám a rusko-ukrajinská vojna je medzi nimi na prvom mieste.

„Záujmom Maďarska je mier. Urobíme všetko pre to, aby sme znížili riziko eskalácie vojny. Pôjdeme do sporov aj so západným svetom, pretože chceme diplomatické riešenie, prímerie a mierové rokovania,“ povedal maďarský ministerský predseda. Vyjadril radosť z toho, že aj egyptský prezident zdieľa tento názor.

Sísí sa v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou vyslovil za mierové urovnanie sporu s cieľom znížiť ľudské utrpenie na minimum.

18:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana.

„Cítime podporu ICC v našom úsilí dosiahnuť spravodlivosť a vyvodiť zodpovednosť voči všetkým, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané ruskými votrelcami na Ukrajine,“ napísal. Dodal, že hlavného prokurátora Khana pozval, aby sa zúčastnil na konferencii #United4Justice.

Podľa ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina je cieľom bude posilniť medzinárodnú spoluprácu pri obnove spravodlivosti.

Partneri a priatelia Ukrajina budú podľa Kostinových vyjadrení rokovať o možnostiach vytvorenia ad hoc špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie či kompenzačného mechanizmu na škody spôsobené Ruskom.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu začal vlani v marci vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. Agentúra AP minulý týždeň pripomenula, že stíhanie ruských lídrov za zločiny agresie do jurisdikcie ICC nepatrí.

17:51 Ľudia v Holandsku darovali na pomoc obetiam vojny na Ukrajine približne 183 miliónov eur. Pomohlo sa už viac ako 2,8 milióna ľudí, oznámilo 11 holandských humanitárnych organizácií.

Darcovská kampaň odštartovala pred rokom po začiatku ruskej u invázie. Doteraz sa najmä na akútnu núdzovú pomoc, ako sú potraviny, pitná voda, variče, spacie vaky a stany použilo približne 82 miliónov eur. Vyzbierané finančné prostriedky sa použijú aj na prestavbu domov a škôl.

Humanitárne organizácie v Holandsku v prípade veľkých katastrof tradične vyhlasujú finančné zbierky. V kampani pre Ukrajinu sa doteraz získal druhý najväčší objem darov. Najviac peňazí (približne 208 miliónov eur) sa dosiaľ vyzbieralo na pomoc ľuďom zasiahnutým cunami v Ázii v rokoch 2004/2005.

V súčasnosti sa tiež konajú zbierky na pomoc ľuďom postihnutým zemetrasením v Turecku a Sýrii, v rámci ktorých darcovia poskytli už 108 miliónov eur.

17:21 Ruské sily opevňujú cesty vedúce na Krymský polostrov a stavajú tam barikády a zákopy. Uviedol to Brady Africk z expertnej skupiny American Enterprise Institute (AEI) so sídlom vo Washingtone.

Najnovšia analýza think-tanku AEI poukazuje na satelitné zábery z 25. februára, ktoré zachytávajú obranné zátarasy na cestách.

Krym, ktorý má strategickú polohu v Čiernom mori, pripojila v 18. storočí k Ruskej ríši cárovná Katarína Veľká.

V roku 1921 sa stal súčasťou Sovietskeho zväzu a v rámci neho Ruska. V roku 1954 nástupca sovietskeho diktátora Josifa Stalina Nikita Chruščov polostrov formálne odovzdal Ukrajine.

Čítajte viac Rusko, Krym, USA, Čierna Hora... Sedem opustených vojenských pevností: Stáli milióny, dnes ich ničí erózia a korózia

V Budapeštianskom memorande z roku 1994 Rusko uznalo suverenitu Ukrajiny v jej existujúcich hraniciach, teda vrátane Krymu. Súhlasilo tiež, že nepoužije silu proti Kyjevu.

V roku 2014 však ozbrojené sily podporované Kremľom obsadili Krym a Moskva ho neskôr protiprávne anektovala.

16:34 Do Číny priletel bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Informovali o tom bieloruské médiá. Na štátnej návšteve ázijskej krajiny, ktorá sa koná na pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, bude bieloruský prezident do štvrtka.

Lukašenkova návšteva Číny je sledovaná najmä kvôli možným náznakom ohľadom postoja Číny voči ruskej invázii na Ukrajinu. Čína sa oficiálne k vojne stavia neutrálne, ale americkí predstavitelia nedávno varovali, že Peking zvažuje Moskve poskytnúť vojenskú pomoc, vrátane zbraní a munície. Čína označuje americké tvrdenia za očierňujúcu kampaň a tvrdí, že presadzuje mierové rozhovory.

Peking tento týždeň zverejnil dvanásťbodový plán, ktorý by mal ukončiť vojnu na Ukrajine rozpútanú Ruskom. Kyjev návrh odmietol, pokiaľ nebude zahŕňať stiahnutie ruských vojsk na hranice z roku 1991, ale zároveň uviedol, že je otvorený rokovaním o niektorých častiach plánu. Moskva ho naopak podporila, Ukrajina by sa podľa nej mala zmieriť s „novou územnou realitou“.

15:38 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), aby zvýšila svoju činnosť proti „špionážnym a sabotážnym operáciám Ukrajiny a Západu voči Rusku“, informuje Reuters.

V prejave predstaviteľom FSB Putin povedal, že služba musí zastaviť „sabotážne skupiny“ vstupujúce do Ruska z Ukrajiny, musí vystupňovať ochranu kľúčovej infraštruktúry a zabrániť akýmkoľvek pokusom západných bezpečnostných služieb oživiť „teroristické či extrémistické bunky na ruskom území“.

„Západné spravodajské služby už tradične v Rusku vždy aktívne pracovali a teraz sem proti nám poslali ďalší personál, technické a ďalšie zdroje. Musíme zareagovať podobne," uviedol Putin.

Ruský prezident dal FSB pokyny, aby zabránila ilegálnym tokom zbraní do Ruska a posilnila bezpečnosť v štyroch oblastiach Ukrajiny, ktoré Moskva počas invázie čiastočne obsadila a vyhlásila za súčasť vlastného územia. Tento krok väčšina krajín neuznala, pripomína Reuters.

15:15 Poľsko tento rok rapídne zvýši svoje výdavky na obranu, ktoré dosiahnu takmer 130 miliárd zlotých (27,5 miliardy eur). Napísal o tom poľský denník Dziennik Gazeta Prawna, podľa ktorého krajina vydá na armádu okolo štyroch percent hrubého domáceho produktu (HDP), a bude tak v tomto ohľade lídrom medzi krajinami NATO.

Poľská vláda urýchlila kvôli vojne na Ukrajine svoje plány na mnohomiliardové nákupy zbraní a ďalšieho vybavenia pre armádu, a to vrátane tankov alebo raketových systémov, pripomína agentúra PAP. Dnes minister obrany Mariusz Blaszczak podpísal rámcovú dohodu na dodávku takmer tisícky bojových vozidiel pechoty Borsuk, ktoré vyrába poľská zbrojovka HSW. Majú nahradiť súčasné bojové vozidlá BVP ešte z čias Sovietskeho zväzu, hodnota zákazky je „najmenej desať miliárd zlotých“, napísal Dziennik Gazeta Prawna.

Čítajte viac Blaszczak: Poľsko buduje najsilnejšiu armádu v Európe

Hovorca poľskej agentúry pre vyzbrojovanie Krzysztof Platek denníku povedal, že vlani dosiahli poľské výdavky na modernizáciu armády 27,9 miliardy zlotých. „Je ale možné, že celkové výdavky na obranu v roku 2022 dosiahli 70 miliárd zlotých a presiahli 2,5 percenta HDP,“ dodal denník.

V roku 2021 pritom Poľsko na armádu vydalo 13 miliárd zlotých, v roku 2020 14,6 miliárd a v roku 2019 niečo cez deväť miliárd.

14:53 Poradca vodcu proruských separatistov v ukrajinskej Doneckej oblasti Jan Gagin pre ruskú štátnu televíznu stanicu Rossija 1 uviedol, že pri obliehanom ukrajinskom meste Bachmut boli spozorované tanky Leopard nemeckej výroby.

„Objavili sa tvrdenia, že pri Artemivsku (ruský názov pre Bachmut) bolo vidieť Leopardy,“ povedal Gagin, poradca vodcu proruských separatistov z tzv. Doneckej ľudovej republiky.

VIDEO: Údajný súboj ruského tanku T-90 a nemeckého Leoparda 2

Dodal, že z prítomnosti týchto tankov neďaleko frontovej línie nie je nutné robiť senzáciu. „Vzhľadom na aktuálne počasie a blato bude pre vozidlá ťažkej techniky, akými sú Leopardy, náročné pohybovať sa,“ uviedol. „Je to rovnaký obrnený cieľ, akými sú všetky ostatné,“ dodal.

Šéf ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu povedal, že má informácie o tom, že tanky Leopard dorazili do mesta Časiv Jar pri Bachmute. Uviedol ale, že na bojisku zatiaľ ku konfrontácii s týmito tankami nedošlo.

14:04 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že Ukrajina sa „v dlhodobej perspektíve“ stane členom NATO. V súčasnosti však podľa ide o to, aby zostala nezávislou krajinou a ubránila sa ruskej invázii.

Stoltenberg novinárom počas návštevy fínskeho hlavného mesta Helsinki povedal, že Ukrajina musí zostať „suverénnou a nezávislou krajinou, a preto je potrebné Ukrajinu podporovať“.

Keď sa vojna skončí, „musíme zaistiť, aby sa história nezopakovala,“ dodal na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po začiatku ruskej vojenskej invázie na vyzval NATO, aby jeho krajine zaistilo zrýchlený postup na členstvo v tejto vojenskej aliancii, pripomína AFP. Ukrajina okrem toho požiadala o členstvo aj v Európskej únii a v júni získala štatút kandidátskej krajiny.

„Putin nemôže pokračovať v útokoch na susedov. Chce ovládať Ukrajinu a neplánuje mier, ale plánuje ďalšiu vojnu,“ podotkol ďalej Stoltenberg.

13:37 Vojenské cvičenie bolo dôvodom zastavenia letovej prevádzky na petrohradskom letisku Pulkovo, ktoré trvalo približne hodinu. Uzatvorený bol aj vzdušný priestor v okruhu 200 kilometrov od Pulkova. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

Mestská samospráva v Petrohrade oznámila zastavenie všetkých letov na Pulkove bez uvedenia dôvodu. Médiá medzitým začali špekulovať, že od Fínskeho zálivu sa k letisku blížil neznámy letiaci objekt, zrejme dron, ku ktorému armáda vyslala stíhačky.

Lety v oblasti obnovili napoludnie miestneho času. O hodinu neskôr sa k situácii vyjadrilo ministerstvo obrany s tým, že v oblasti vykonalo vojenské cvičenie s nasadením stíhačiek. Cvičenie nebolo vopred ohlásené a spôsobilo presmerovanie viacerých civilných letov ruských leteckých spoločností vrátane tých, ktoré smerovali do ruskej exklávy Kaliningrad.

13:13 Kremeľ zopakoval svoje stanovisko, že Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine, ale že novú „územnú realitu“ nemožno ignorovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters pred novinármi vyhlásil, že Rusko sa nikdy nevzdá svojich nárokov na štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva vlani vyhlásila za anektované. Predchádzali tomu referendá, ktoré Kyjev a Západ označili za falošné a nezákonné.

Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri na veľkolepej ceremónii v Moskve. Tieto čiastočne okupované ukrajinské oblasti boli následne v ústavnom dekréte definované ako subjekty Ruskej federácie.

Čítajte viac Agresorom nemienime ustupovať a mier nie je absolútny. Prečo teda (ne)podporujeme Ukrajinu?

Peskov dodal, že Rusko je otvorené rokovaniam, ak Kyjev akceptuje kontrolu Moskvy nad týmito regiónmi.

„Pri priaznivom stave vecí a vhodnom postoji Ukrajiny sa to dá vyriešiť za rokovacím stolom. Hlavnou vecou je však dosiahnutie našich cieľov,“ spresnil Peskov.

Ruské jednotky pritom plne nekontrolujú ani jeden zo štyroch regiónov. Moskva tvrdí, že bojuje za ich „oslobodenie“ spod kontroly ukrajinských neonacistov. Podľa Kyjeva i Západu ide o ničím neopodstatnenú zámienku na nezákonné zaberanie územia druhého štátu.

Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky musia opustiť každý centimeter jej územia vrátane štyroch anektovaných regiónov a Krymského polostrova, ktorý Moskva jednostranne anektovala od Ukrajiny v roku 2014, a až potom sa môže rokovať o mierovom pláne.

12:35 Rusko uviedlo, že nad svojím územím zostrelilo dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktorých terčom mala byť civilná infraštruktúra v Rusku, informuje agentúra AFP a denník The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení tvrdilo, že zmarilo dva ukrajinské pokusy o úrok dronmi na ruskom území, ku ktorým malo dôjsť v noci na utorok.

„Kyjevský režim sa v noci 28. februára pokúsil použiť bezpilotné lietadlá na útok na civilnú infraštruktúru na území Krasnodaru a Adygejska,“ uviedlo ministerstvo.

Drony boli podľa neho zlikvidované jednotkami elektronického boja armády Ruskej federácie, pričom ani jeden z dronov pri dopade nepoškodil zariadenia civilnej infraštruktúry.

Denník The Guardian pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť.

12:07 Prevádzkovateľ internetovej encyklopédie Wikipedia dostal v Rusku ďalšiu pokutu, tentoraz kvôli údajnému „šíreniu dezinformácií“ o ruskej armáde. Súd rozhodol, že americká nezisková spoločnosť Wikimedia má zaplatiť dva milióny rubľov (asi 25-tisíc eur), jej zástupcovia zvažujú odvolanie, napísala agentúra Reuters.

Rusko vlani prijalo zákon, ktorý prakticky zakazuje zverejnenie iných ako oficiálnych informácií o ruskom vpáde na Ukrajinu a o pôsobení ruských ozbrojených síl. Pokiaľ ho niekto poruší, hrozí mu trest až 15 rokov väzenia.

Wikimedia dostala na základe rozsudku súdu pokutu dva milióny rubľov aj vlani v novembri. Vtedy išlo o dva články v ruštine, z ktorých jeden niesol názov Nenásilný odpor ukrajinského civilného obyvateľstva proti ruskej invázii a druhý Hodnotenie ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Wikimedia teraz zvažuje, že sa proti verdiktu odvolá. „V celej histórii súdnych pojednávaní sa Wikimedii podarilo po odvolaní zvrátiť rozsudok iba jedenkrát,“ komentoval šance na úspech Stanislav Kozlovskij z ruskej pobočky Wikimedie.

11:43 Situácia v okolí východoukrajinského mesta Bachmut, ktoré sa snažia obkľúčiť ruské jednotky, je „veľmi napätá“, povedal veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Olexandr Syrskyj.

Čiastočne je to spôsobené tým, že Rusko do týchto útokov nasadilo aj jednotky žoldnierskej skupiny vagnerovcov. „Napriek značným stratám nepriateľ nasadil najlepšie pripravené útočné jednotky vagnerovcov, ktoré sa snažia prelomiť obranu našich jednotiek a obkľúčiť mesto,“ uviedol Syrskyj v príspevku na účte ukrajinskej armády na platforme Telegram.

Podľa televízie Sky News sa Moskva usiluje o prerušenie zásobovacích trás do Bachmutu, ktoré využívajú ukrajinské jednotky. Chce ich tak prinútiť, aby sa vzdali alebo sa stiahli. V posledných týždňoch sa Rusom postupne darí dosahovať postup na sever a západ od mesta.

„Južná časť Bachmutu je jediná oblasť, o ktorej by sa dalo povedať, že je pod ukrajinskou kontrolou,“ povedal vojenský expert Oleh Ždanov. „Vo všetkých ďalších obvodoch je situácia nepredvídateľná. Nedá sa povedať, kde sa nachádza frontová línia,“ dodal.

11:03 So sankciami Európskej únie voči Rusku súhlasí 46 percent občanov Maďarska, odmietavý postoj k nim má 32 percent. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Republikon, ktorého výsledky zverejnil server Telex.hu.

V telefonickom prieskume vykonanom v období od 10. do 15. februára sa k otázke sankcií vyjadrilo neutrálne 22 percent opýtaných.

V skupine voličov opozičných strán malo odmietavý postoj k sankciám iba sedem percent respondentov, v prípade priaznivcov vládnuceho bloku Fidesz-KDNP to bolo 60 percent. So sankciami súhlasilo 68 percent opozičných voličov a dokonca aj 23 percent voličov Fidesz-KDNP.

Telex.hu pripomína, že vládnuca strana Fidesz s odvolaním sa na svoj vlaňajší dotazník k sankciám uvádza, že 97 percent občanov Maďarska je proti sankciám voči Rusku. Toto tvrdenie zverejnil Fidesz aj na bilbordoch inštalovaných po celej krajine. Dotazník so siedmimi otázkami však v Maďarsku s takmer desiatimi miliónmi obyvateľov vyplnilo iba necelých 1,4 milióna občanov.

10:34 Ruské úrady dnes dopoludnia krátkodobo uzavreli vzdušný priestor nad Petrohradom kvôli neidentifikovanému lietajúcemu objektu, informovala agentúra RIA Novosti. Krátko pred poludním miestneho času dostalo petrohradské letisko Pulkovo opäť povolenie na prevádzku.

Z letovej analýzy serveru Flightradar24 vyplýva, že najmenej päť lietadiel na trase z Moskvy do Petrohradu sa vrátilo do ruskej metropoly. Predtým, ako boli lietadlá povolané späť, nejaký čas krúžili pred Petrohradom.

10:33 V areáli rafinérie ropy v ruskom meste Tupse v Krasnodarskom kraji vypukol v noci na utorok požiar. Medzičasom sa ho však podarilo uhasiť bez toho, aby plamene zasiahli zásobníky s ropnými produktmi. Podľa agentúry RIA Novosti v oblasti rafinérie spozorovali dron, informuje TASR s odvolaním sa na správu britského denníka The Guardian.

Požiar v Tuapse severne od Soči nahlásili o 2.30 h miestneho času (0.20 h SEČ), zasiahol plochu približne 200 štvorcových metrov.

„Nádrže s ropnými produktmi neboli zasiahnuté a nedošlo ani k úniku ropných látok. Nikto neutrpel zranenia,“ vyhlásil šéf samosprávy Tuapského obvodu Sergej Bojko.

9:43 Letisko Pulkovo v Petrohrade v utorok dočasne pozastavilo všetku letovú prevádzku. Bez uvedenia dôvodu to oznámila miestna samospráva. Podľa informácií ruského servera Baza v oblasti letiska spozorovali neznámy letiaci objekt a následne k nemu armáda vyslala stíhačky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Letová prevádzka na Pulkove má byť podľa oznámenia miestnej samosprávy zastavená do poludnia miestneho času (10.00 h SEČ).

9:35 Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov nezdieľa názor, že Čína zvažuje poskytnutie zbraní Rusku. Uviedol to v pondelok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky, informuje agentúra AFP. „V tejto chvíli si nemyslím, že Čína bude súhlasiť s presunom zbraní do Ruska. Nevidím žiadne známky toho, že by sa o takýchto veciach vôbec diskutovalo, povedal Budanov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken začiatkom marca na stretnutí s najvyššie postaveným čínskym diplomatom Wang Im tlmočil obavy Washingtonu z potenciálnych dodávok zbraní Rusku. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v nedeľu povedal, že predpokladá, že Peking túto možnosť stále zvažuje.

Viaceré americké médiá citovali nemenovaných predstaviteľov USA, podľa ktorých Čína zvažuje, či poskytne Rusku drony a určitú muníciu.

„Som šéf tajnej služby a pri všetkej úcte sa nespolieham na názory jednotlivcov, ale výlučne na fakty. Ja takéto fakty nevidím,“ vyhlásil Budanov v reakcii na tieto tvrdenia.

8:28 Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo v utorok Spojené štáty, že plánujú na Ukrajine provokácie s použitím „toxických chemických látok“. Podľa Washingtonu by naopak chemické zbrane na Ukrajine mohlo nasadiť Rusko. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Rezort diplomacie v Moskve vo svojom utorkovom vyhlásení odkazoval na vyjadrenie bývalého veľvyslanca USA v Rusku Johna Sullivana, ktorý povedal, že „ruské jednotky plánujú v oblasti (tzv.) špeciálnej vojenskej operácie (na Ukrajine) použiť chemické zbrane“.

„Túto informáciu považujeme za úmysel Spojených štátov a ich komplicov vykonať na Ukrajine provokáciu s použitím toxických chemikálií,“ povedal na tlačovom brífingu šéf jednotky rádiologickej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov. Dodal, že Rusko „identifikuje a potrestá“ vinníkov prípadných takýchto provokácií.

6:39 Ukrajinskí vojaci počas uplynulého dňa odrazili viac ako 60 ruských útokov na piatich úsekoch frontu, v smere na Kupjansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Šachtarske, tvrdí ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Server RBK-Ukrajina pripomenul, že námestníčka ministra obrany Hanna Maljarová označila situáciu na fronte za ťažkú, pričom najhoršia je pri Bachmute v Donbase na východe krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin a ďalší ruskí predstavitelia, ako je napríklad bývalý prezident a premiér Dmitrij Medvedev, pokračujú v informačnej operácii, v rámci ktorej falošne vydávajú vojnu proti Ukrajine za „života dôležitú“ pre prežitie Ruska, upozornili analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

6:10 Ruský prezident Vladimir Putin udelil americkému hercovi Stevenovi Seagalovi ocenenie za jeho prínos v oblasti posilňovania medzinárodnej spolupráce. Uvádza sa to v dekréte, ktorý v pondelok zverejnila Moskva, píše agentúra AFP.

Seagal, niekdajšia hviezda hollywoodskych akčných filmov, je už celé desaťročia otvoreným podporovateľom Putina, ktorý mu v roku 2016 udelil ruské štátne občianstvo aj odovzdal ruský pas.

Teraz si tento 70-ročný herec od ruského prezidenta prevzal Rad priateľstva, ktorý je jedným z najvyšších ruských štátnych vyznamenaní. Dostal ho za svoj „významný prínos k rozvoju medzinárodnej kultúrnej a humanitárnej spolupráce“.

AFP pripomína, že toto ocenenie v minulosti získali napríklad aj bývalý minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson či súčasný prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino.

Seagal často navštevuje Rusko, pričom v roku 2014 podporil aj ruskú anexiu polostrova Krym. V auguste vycestoval do Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, aby sa stretol s proruskými separatistami. Navštívil aj zničenú väznicu v tamojšom meste Olenivka, kde pri júlovom útoku zahynuli desiatky ukrajinských vojenských zajatcov. Z tohto útoku sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

V roku 2018 sa Seagal stal osobitným zástupcom ruského ministerstva zahraničných vecí pre humanitárne vzťahy s USA. Britská spravodajská stanica Sky News pripomína, že v roku 2021 zase získal členstvo v ruskej prokremeľskej politickej strane Spravodlivé Rusko – Za pravdu.

Ukrajina hercovi v roku 2017 zakázala – z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti – vstup na svoje územie po dobu nasledovných piatich rokov.

6:05 Americká ministerka financií Janet Yellenová, ktorá v pondelok neočakávane navštívila Ukrajinu, novinárom povedala, že Rusko by malo znášať náklady na obnovu škôd spôsobených jeho inváziou na Ukrajinu. Stále však podľa ministerky existujú „významné právne prekážky“ pre úplné zhabanie aktív ruskej centrálnej banky vo výške 300 miliárd dolárov, ktoré boli zmrazené v dôsledku sankcií, napísal denník The Guardian. Yellenová podľa neho uviedla, že USA a ich spojenci preberajú stratégie, ako zabezpečiť, aby Rusko zaplatilo za ničivé následky vojny.

Americká ministerka financií v Kyjeve potvrdila podporu Spojených štátov Ukrajine. Podobné uistenie pred týždňom poskytol krajine pri návšteve ukrajinskej metropoly americký prezident Joe Biden. „Amerika bude stáť na strane Ukrajiny tak dlho, ako bude treba,“ povedala Yellenová v sídle ukrajinskej vlády premiérovi Šmyhalovi.

Yellenová Kyjev navštívila pri ceste do Washingtonu zo zasadnutia ministrov financií skupiny popredných ekonomík sveta G20 v indickom Béngalúre, kde okrem iného vyzývala na väčšiu hospodársku pomoc Ukrajine.

Spojené štáty od začiatku ruskej invázie poskytli Ukrajine viac ako 13 miliárd dolárov v rámci hospodárskej a rozpočtovej podpory, ďalšie miliardy Washington podľa Reuters Kyjevu pošle do konca septembra. Americký Kongres v decembri schválil zhruba 45 miliárd dolárov na vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc Ukrajine a štátom NATO, ktoré jej pomáhajú.