Informoval o tom denník Financial Times (FT), podľa ktorého ide o jeden z prvých súdnych prípadov na Západe, ktorý sa priamo týka majetku údajne patriaceho ruskému prezidentovi.
Štyri osoby boli zamestnancami švajčiarskej pobočky ruskej spoločnosti Gazprombank a patrí medzi ne aj jej generálny riaditeľ Roman Abdulin. Podľa obžaloby – ktorej kópiu poskytol denníku Financial Times súd v Zürichu – sa bankári dopustili trestnej nedbanlivosti, keď umožnili otvorenie účtov vo Švajčiarsku v mene Sergeja Roldugina, violončelistu a krstného otca Putinovej dcéry bez toho, aby sa pýtali na pôvod finančných prostriedkov, ktoré cez ne prúdili
„Je notoricky známe, že ruský prezident Putin má oficiálne príjem niečo málo cez 100 000 švajčiarskych frankov a nie je bohatý, ale v skutočnosti má obrovský majetok spravovaný ľuďmi z jeho okolia,“ uvádza sa v obžalobe. „Roldugin (bol) nastrčený človek,“ stojí v dokumente.
Hovorca švajčiarskej pobočky banky Gazprombank, ktorá v dôsledku medzinárodných sankcií proti Rusku ukončuje svoju činnosť, obvinenia proti zamestnancom banky poprel. K súdnemu konaniu sa odmietol vyjadriť.
Prokuratúra tvrdí, že v Gazprombank bola v prípade Roldugina vykonaná minimálna hĺbková kontrola. Podľa obžaloby bankári podpísali vyhlásenie, že violončelista nie je „politicky exponovanou osobou“ – čo je formálne označenie, ktoré by vyvolalo ďalšiu kontrolu – napriek tomu, že sa na verejnosti široko objavili informácie o jeho väzbách na Kremeľ a Putina.
Účty, ktoré bankári otvorili vo Švajčiarsku, naznačovali, že Roldugin disponoval majetkom vo výške najmenej 50 miliónov švajčiarskych frankov a plánoval do krajiny ročne previesť niekoľko miliónov prostredníctvom zložitého systému fiktívnych spoločností a účtov. „Deklarovaný majetok všeobecne nebol v žiadnom prípade vierohodný ako Rolduginov vlastný majetok,“ uvádza prokuratúra.
Oficiálna dokumentácia banky o hĺbkovej kontrole Roldugina obsahovala iba výtlačok internetovej stránky divadla v Petrohrade, kde Roldugin pôsobil ako dirigent, a jediný negatívny výsledok vyhľadávania v databáze Worldcheck, ktorá zabezpečuje dodržiavanie predpisov.
Prokuratúra tvrdí, že štvorica v Gazprombank si bola plne vedomá Rolduginovho skutočného významu a väzieb.
Obžaloba tiež podrobne opisuje, ako boli spoločnosti vedené na Rolduginovo meno založené úradníkmi banky Rossija, ktorá sa snažila maskovať svoje zapojenie pomocou anonymných e-mailových adries.
„Banka Rossija je bankou popredných ruských politikov a jej majoritný akcionár a predseda predstavenstva (Jurij Kovalčuk) je považovaný za Putinovho pokladníka,“ uvádza sa v obžalobe.
Prípad bol otvorený v dôsledku zverejnenia takzvaných Panamských dokumentov (Panama Papers) v roku 2016, ktoré sa týkali zhruba 214 000 subjektov z 200 krajín sveta, z ktorých niektoré slúžili na ukrytie nelegálne získaného majetku. Analýza dokumentov zviditeľnila kauzu Roldugina, jeho blízkosť k Putinovi, banke Rossija a obrovské nevysvetlené bohatstvo.
Švajčiarsky bankový regulátor FINMA potom začal vyšetrovanie voči banke Gazprombank. V roku 2018 dospel k záveru, že banka „v rokoch 2006 až 2016 vážne porušila požiadavky na hĺbkovú kontrolu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí“, a uložil jej prísne sankcie. Zároveň podal sťažnosť kantonálnemu prokurátorovi v Zürichu, čím vyvolal formálne trestné vyšetrovanie.
Prokurátori teraz požadujú tresty odňatia slobody pre všetkých štyroch dotknutých bankárov. Súdny proces sa začne v Zürichu 8. marca.