Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 372. deň
- V USA zatkli dvoch mužov pre obvinenia z vývozu technológií do lietadiel do Ruska
- Vagnerovci už podľa Prigožina „prakticky obkľúčili“ Bachmut
- Ukrajina: Počet obetí ruského útoku na bytovku v Záporoží stúpol na päť
- USA ohlásili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, obsahuje aj mostné tanky
VIDEO: Ťažké boje na Donbase.
23:10 Americký prezident Joe Biden ocenil v piatok pomoc, ktorú Nemecko na čele s kancelárom Olafom Scholzom preukazuje Ukrajine vo vojne proti Rusku.
„Poskytli ste Ukrajine kľúčovú vojenskú podporu a viete, povedal by som, že okrem vojenskej pomoci je intenzívna aj morálna podpora, ktorú Ukrajincom preukazujete. Doma ste zaviedli zmeny – zvýšenie výdavkov na obranu a diverzifikáciu od ruských energetických zdrojov. Viem, že to nebolo jednoduché,“ povedal Biden po stretnutí so Scholzom v Bielom dome.
Zároveň poďakoval Scholzovi za pomoc s „udržiavaním nátlaku“ na ruského prezidenta Vladimira Putina. „Ako spojenci v NATO robíme alianciu silnejšou a schopnejšou,“ dodal Biden.
Scholz po stretnutí uviedol, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné.
„Je to veľmi, veľmi dôležitý rok z dôvodu veľmi nebezpečnej hrozbu voči mieru, ktorá pochádza z vpádu Ruska na Ukrajinu. Je veľmi dôležité, že sme konali spoločne,“ uviedol Scholz.
22:20 Ukrajina momentálne dokáže vyrobiť toľko energie, koľko potrebuje, a to aj napriek značným škodám, ktoré napáchali ruské útoky. Potrebuje však lepšie zabezpečiť svoju energetickú sieť, a to vrátane výstavby podzemných krytov, aby ju ochránili pred ďalšími útokmi. Povedal to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
Šmyhaľ na tlačovej konferencii povedal, že počas zimy bolo pri ruských raketových a dronových útokoch poškodených 40 – 50 percent z ukrajinskej energetickej siete.
Milióny ľudí sa preto ocitli bez prúdu, Ukrajina však bola schopná rýchlo škody opraviť, čiastočne vďaka zariadeniam, ktoré jej v rámci pomoci poslal Západ.
22:00 Ministri zahraničia Estónska a Holandska rokovali na Ukrajine o ďalšej pomoci pre krajinu napadnutú Ruskom aj o tom, ako zabezpečiť, aby nezostali nepotrestané vojnové zločiny spáchané počas invázie. Urmas Reinsalu a Wopke Hoekstra sa v Ľvove stretli s ukrajinským premiérom Dmytrom Kulebom aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
21:35 Americký minister spravodlivosti Merrick Garland bez predchádzajúceho oznámenia navštívil západoukrajinský Ľvov. Podľa agentúry Reuters tam potvrdil odhodlanie Spojených štátov vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za zločiny spáchané počas invázie na Ukrajinu.
Podľa Reuters, ktorá sa odvoláva na nemenovaného predstaviteľa ministerstva spravodlivosti, navštívil Garland Ľvov na pozvanie ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina. „Minister spravodlivosti mal niekoľko stretnutí a znovu potvrdil naše odhodlanie vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za zločiny spáchané pri jeho nespravodlivej a nevyprovokovanej invázii proti svojmu suverénnemu susedovi,“ povedal zdroj.
21:18 Je dôležité vyslať odkaz, že spojenci budú ďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz pred stretnutím s americkým prezidentom Joom Bidenom v Bielom dome. Informovala o tom agentúra Reuters. Kancelár je na krátkej pracovnej návšteve USA, kde zrejme bude s Bidenom ladiť ďalšiu podporu pre Ukrajinu, ktorá sa už viac ako rok bráni ruskému útoku. Žiadne ďalšie podrobnosti ani jedna strana nezverejnila, politici neplánujú ani spoločnú tlačovú konferenciu.
21:10 Moskva požiadala Belehrad o oficiálne vyjadrenie ohľadom informácií o dodávkach srbských zbraní a munície Ukrajine. Srbský minister zahraničia Ivica Dačić reagoval, že jeho krajina nepovolila žiadny vývoz zbraní na Ukrajinu ani do Ruska.
„Srbsko, a môžem to potvrdiť, pretože povolenie vydáva moje ministerstvo, nevyváža vojenské zariadenia žiadnej krajine, ktorú by mohlo považovať z akéhokoľvek hľadiska za spornú či problematickú,“ uviedol šéf srbskej diplomacie Dačić. Dodal, že ministerstvo nevydalo povolenie na vývoz zbraní ani jednej zo strán zapojených do vojny na Ukrajine. Správy ruských médií odmietol.
20:55 Takmer 10-tisíc ruských vojakov sa dobrovoľne vzdalo ukrajinskej armáde prostredníctvom horúcej telefónnej linky „Chcem žiť“. Uviedlo to ukrajinské Koordinačné sídlo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Linku odštartovalo v septembri 2022 ukrajinské Hlavné riaditeľstvo spravodajskej služby a 24 hodín denne je k dispozícii Rusom, ktorí sa chcú dobrovoľne vzdať ukrajinskej armáde. Informuje o tom portál Kyiv Independent.
Okrem horúcej telefónnej linky ukrajinské ministerstvo obrany prevádzkuje v ruskom jazyku internetovú stránku s informáciami o programe „Chcem žiť“. Stránku od jej vzniku navštívilo 14 miliónov ľudí. Väčšinou ide o rodiny ruských vojakov napriek tomu, že ruská vláda túto webovú stránku od polovice októbra blokuje. V decembri predstaviteľ riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany Andrij Jusov povedal, že horúca telefónna linka už prijala celkovo 1,7 milióna hovorov.
20:40 Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov (376 miliónov eur). Oznámil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Nový balík bude obsahovať muníciu aj mostné tanky, ktoré uľahčia ukrajinskej armáde prekonávanie riek a ďalších prekážok.
Mostné tanky typu AVLB nemajú klasickú vežu s kanónom. Na tankovom podvozku nesú rozložiteľný kovový mostný systém a budú vyslané na frontovú líniu. Sky News uvádza, že takýto typ obrneného vozidla, ktoré dokáže uložiť most aj v problematickom teréne, bude na Ukrajinu doručené vôbec po prvý raz.
Britský vojenský expert Michael Clarke uviedol, že ide „na 90 percent o útočnú zbraň“ používanú pri postupe vpred, na rýchle prekonanie malých prekážok. USA podľa očakávaní Clarka pošlú Ukrajine osem takýchto tankov.
„Tento balík pomoci zahŕňa ďalšiu muníciu pre americké raketomety HIMARS a húfnice, ktoré Ukrajina účinne využíva na obranu, ako aj muníciu do bojových vozidiel pechoty Bradley, mostné tanky, muníciu na demoláciu a ďalšie vojenské vybavenie, výcvik a ďalšiu podporu,“ uvádza Blinken vo vyhlásení, z ktorého cituje denník The Guardian.
Reuters uvádza, že zasielaná munícia má zvýšiť ukrajinské zásoby pred očakávanou jarnou ofenzívou. Nová pomoc pochádza zo zásob americkej armády a na jej zaslanie na Ukrajinu stačilo odobrenie zo strany prezidenta, súhlas amerického Kongresu nebol potrebný.
19:45 Spojené štáty uvalili v piatok sankcie na niekoľkých ruských občanov spojených so zadržiavaním popredného kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu. Ten je už takmer rok vo väzbe, pretože prehovoril proti vojne na Ukrajine.
Na sankčný zoznam Spojené štáty v piatok zaradili námestníka ruského ministra spravodlivosti Olega Sviridenka, moskovskú sudkyňu Jelenu Lenskú, moskovského sudcu Andreja Zadačina, dvoch ďalších sudcov Dianu Miščenkovú a Iľju Kozlova a nezávislého experta Danila Michejeva – svedka ruskej vlády v prípade proti Kara-Murzovi.
„Spojené štáty opakujú svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kara-Murzu a sú odhodlané zaistiť, že snahy (ruského prezidenta) Vladimira Putina o umlčanie kritikov nebudú úspešné,“ uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Kara-Murza bol zatknutý vlani v apríli a bol označený za „zahraničného agenta“. V súčasnosti je zadržiavaný na základe podozrení, že šíril nepravdivé informácie o ruských ozbrojených silách. Hrozí mu vyše 30 rokov väzenia.
Tento väznený opozičný politik má dvojité rusko-britské občianstvo. Bol blízkym spolupracovníkov ruského opozičného lídra Borisa Nemcova, ktorý bol v roku 2015 zastrelený v centre Moskvy. V rokoch 2015 a 2017 Kara-Murza náhle ochorel, pričom ho podľa vlastných slov otrávila ruská tajná služba. V oboch prípadoch upadol počas ochorenia do kómy.
19:10 V oblasti armádneho letiska v Krasnodare na juhu Ruska v piatok vypukol rozsiahly požiar. S odvolaním sa na miestny informačný kanál na platforme Telegram o tom informovalo Rádio Slobodná Európa (RFE/RL). Požiar bol natoľko silný, že ho zaznamenali aj družice NASA určené na sledovanie lesných požiarov, tvrdí stanica. Obyvatelia mesta okrem toho počuli explózie.
Správa o výbuchoch a požiari na letisku v Krasnodare prichádza dva dni po tom, ako v utorok viaceré ruské regióny vrátane Moskovskej oblasti ohlásili útoky dronov. Kyjev sa k utorkovým incidentom neprihlásil. Podľa serveru BBC News možno predpokladať, že za útokmi stoja ukrajinské ozbrojené sily, vzhľadom na to, že sa Ukrajina už vyše roka bráni ruskej agresii.
Ruské úrady však v prípade požiaru v Krasnodare odmietli, že by išlo o útok. Miestne ústredie ruského ministerstva pre mimoriadne situácie oznámilo, že na mieste „začala horieť tráva“. Krasnodarská vojenská vysoká letecká škola, ktorá sa nachádza vedľa letiska, tiež uviedla, že v jej areáli ani na priľahlom letisku nehorelo a že tam nebol zaznamenaný ani dym a ani explózia.
19:07 Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že spolu so spoločnosťou Enel spúšťa projekt „Lúč nádeje“. Ide o prvý krok v rámci širšej iniciatívy darovania solárnych panelov pre Ukrajinu.
Dodávku solárnych panelov oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová počas návštevy Kyjeva začiatkom februára.
Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová, generálny riaditeľ Enelu Francesco Starace a ukrajinský minister energetiky German Galuščenko sa v piatok stretli na online podujatí. V jeho rámci privítali záväzok spoločnosti Enel darovať Ukrajine 5700 solárnych panelov, každý s výkonom 350 wattov. Celkový výkon darovanej fotovoltiky dosiahne 2 MW.
Darované solárne panely pokryjú 11.400 štvorcových metrov strešnej plochy a budú rozdelených medzi rôzne mestá a verejné budovy na Ukrajine. Ich dodanie je naplánované na leto.
18:30 Nad Doneckou oblasťou na východe Ukrajiny bola zostrelená stíhačka Su-34. K jej zničeniu sa prihlásili ukrajinské sily. Agentúra Unian upozornila, že lietadlo sa podarilo zasiahnuť pri meste Jenakijeve, teda v hĺbke Ruskom okupovaného územia. Zostrelenie stroja potvrdil podľa agentúry RIA Novosti tiež Ruskom dosadený starosta mesta, ktorý však zároveň spochybnil, že lietadlo patrilo ruským silám.
„Jeden z (ruských) pilotov zomrel a druhý sa mu chystá robiť spoločnosť,“ citovala agentúra Unian vyjadrenie ukrajinských vzdušných síl.
Starosta lojálny Moskve naopak tvrdí, že obaja letci prežili. „Piloti sú nažive, katapultovali sa,“ povedal agentúre TASS. „Potvrdiť, čie je to lietadlo, či naše, či nepriateľovo, zatiaľ nemôžeme,“ doplnil.
Predtým obyvateľov mesta prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram varoval, aby sa ukryli na bezpečnom mieste. „Nad mestom bolo zostrelené lietadlo. Nezdržujte sa vonku. Situáciu sa snažíme vyjasniť,“ uviedol.
Na fotografii, ktorou starosta sprevádzal svoje oznámenie, je vidieť čierny stĺp dymu. Zábery z miesta sa objavili tiež na ukrajinskej platforme 1 + 1 video.
17:30 Ukrajinské sily vyhodili do vzduchu železničný most vo vnútri obliehaného mesta Bachmut na východe Ukrajiny, informoval britský denník The Guardian.
Čítajte viac Ukrajinci vyhodili do povetria most v Bachmute. Nešírte paniku, neodchádzame, odkazujú
15:58 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý štátu v čase stanného práva umožní preberať vedenie podnikov neplniacich pri vojenských zákazkách dodacie lehoty. Informovala o tom agentúra Reuters.
Výnos umožní ministerstvu priemyslu vymenovať nového externého správcu, ktorý prevezme riadenie takýchto spoločností. Z dekrétu vyplýva, že práva akcionárov a právomoci riadiacich orgánov budú môcť byť pozastavené „až do zrušenia stanného práva“, uviedol denník Rossijskaja gazeta.
Putin v októbri vyhlásil stanné právo v štyroch oblastiach Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne ovládla a vyhlásila ich za svoje územie. Väčšina krajín pokus o anexiu odsúdila ako nezákonný.
Po vyše roku vojny proti Ukrajine Putin nerozšíril stanné právo na celé Rusko, ale fakticky uspôsobil ekonomiku vojnovej výrobe. Zbrojárske podniky pracujú nepretržite na tri smeny, aby uspokojili potreby armády, pripomína Reuters.
Nový dekrét by sa vzťahoval na spoločnosti, ktoré „porušujú svoje záväzky vyplývajúce zo štátnej zákazky, vrátane toho, ak neprijmú opatrenia na zabezpečenie dodávok tovaru“.
Na otázku, či by v niektorých regiónoch Ruska mohlo byť zavedené stanné právo, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým odpovedal, že je to výsadné právo prezidenta. Nepovedal však, že Putin takýto krok chystá.
14:30 Dvanásť rokov za mrežami si má odpykať ruský pilot, ktorý na začiatku vojny proti Ukrajine bombardoval televíznu vežu v Charkove. O rozsudku informoval na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na komuniké tajné služby SBU a vyjadrenie generálneho prokurátora.
Pilot, ktorého meno ukrajinské úrady neoznámili, ako zástupca veliteľa leteckej jednotky vlani 6. marca v ruskom vojenskom lietadle preletel hranice a na vežu, ktorá slúži ako rozhlasový a televízny vysielač v druhom najväčšom ukrajinskom meste, zhodil osem leteckých bômb, každú o váhe pol tony. Hneď po odhození bômb lietadlo zostrelila protivzdušná obrana. Pilot sa katapultoval a následne ho Ukrajinci zajali. Podľa ruských médií ide o majora Alexandra Krasnojarceva.
Súd ho na základe dôkazov zhromaždených vyšetrovateľmi SBU uznal vinným z porušenia vojnových zákonov a pravidiel. Vysielacia veža je totiž civilný objekt a pilot rozkaz na jej bombardovanie neodmietol splniť, hoci si uvedomoval, že je to príkaz protiprávny. Odpykať si za to má 12 rokov za mrežami. Súd zároveň vyhovel občianskym žalobám o úhradu spôsobenej škody, vyčíslenej na 1,1 milióna hrivien.
12:44 Poľská ministerka životného prostredia a klímy Anna Moskwová žiada, aby bolo Rusko vylúčené z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Ako dôvod uvádza ruskú agresiu na Ukrajine, informuje agentúra PAP.
Ruské jednotky od vlaňajšieho marca okupujú ukrajinskú Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES), ktorá je zároveň najväčšou atómovou elektrárňou v Európe. V septembri bol z prevádzky vyradený posledný tamojší reaktor, aby sa znížilo riziko možnej jadrovej katastrofy spôsobenej ostreľovaním.
Moskwová na medzinárodnej energetickej konferencii v Záhrebe zdôraznila, že „ruské útoky na ukrajinskú atómovú energetickú infraštruktúru sú neakceptovateľné“.
„Opakujem výzvu na pozastavenie členstva a následné úplné vylúčenie Ruska z MAAE,“ vyhlásila ministerka. Dodala, že ďalší balík sankcií voči Rusku by mal zahŕňať i odvetvie jadrovej energetiky.
„Hovoríme trikrát nie: ruskému plynu, palivu a atómovej energii,“ dodala Moskwová. Povedala tiež, že „akákoľvek jadrová spolupráca s Ruskom sa musí skončiť“.
11:20 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej zvodke o situácii na ukrajinskom bojisku uviedol, že ruské sily pravdepodobne utlmili snahy o obkľúčenie Bachmutu a namiesto toho vyvinú tlak na ukrajinských obrancov, aby sa z mesta stiahli sami. Hlavný smer útokov je teraz vedený severozápadne od mesta, zrejme s cieľom donútiť Ukrajincov k ústupu po prakticky poslednej voľnej prístupovej ceste T0504 smerom na západ. Podobnú taktiku uplatnili Rusi tiež pri vlaňajšom dobýjaní Severodonecka a Lysyčanska, pripomína ISW.
11:00 Rusko pravdepodobne nebude schopné využiť na Ukrajine svoj nový vojenský vývoj v dostatočnom rozsahu, a to pre technologické obmedzenia a západné sankcie. V najnovšej aktualizácii to tvrdí britské ministerstvo obrany.
Napriek vojne na Ukrajine ruské obranné spoločnosti naďalej predvádzajú svoje produkty na veľkých medzinárodných veľtrhoch zbraní. Patrí medzi ne aj systém aktívnej ochrany Arena-E na zlepšenie „prežitia“ obrnených vozidiel. Briti však uvádzajú, že neexistujú žiadny dôkazy o tom, že by sa tieto systémy inštalovali do ruských obrnených vozidiel. Rusi prišli na Ukrajine už o viac ako 5-tisíc takýchto vozidiel.
„Je to pravdepodobne pre neschopnosť ruského priemyslu vyrábať high-tech systémy vo veľkom meradle. Tento problém sa zhoršuje vplyvom medzinárodných sankcií,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.
To predtým predpovedalo, že teploty nad nulou zhoršia pohyb v meste Bachmut v Doneckej oblasti, čo by pravdepodobne poskytlo operačnú výhodu ukrajinským obrancom.
10:58 Ruské sily vyhodili v noci na piatok do vzduchu kľúčový most spájajúci obliehané mesto Bachmut s neďalekou dedinou Chromove. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na políciu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
Polícia v meste Kosťantynivka pre CNN uviedla, že dúfa, že most opravia v najbližších dňoch, keďže predstavuje životne dôležitú tepnu pre pohyb civilistov a dopĺňanie zásob, ako je munícia. Most je zároveň na poslednej hlavnej zásobovacej trase z Bachmutu do mesta Časiv Jar.
10:32 Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Josep Borrell v piatok uviedol, že na tohtotýždňovej schôdzke šéfov diplomacií skupiny G20 zaznamenal aspoň „malé zlepšenie“ v prístupe Ruska.
Borrell tak zhodnotil skutočnosť, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tentokrát aspoň zostal v miestnosti, keď západné krajiny kritizovali Rusko. Na vlaňajšej schôdzke ministrov G20 na indonézskom ostrove Bali Lavrov pri takejto príležitosti opustil rokovaciu miestnosť.
TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Tentoraz (Lavrov) aspoň zostal a počúval. Je to síce len malé zlepšenie, ale dôležité. Myslím, že je to lepšie ako nič,“ povedal šéf európskej diplomacie v Naí Dillí.
Lavrov absolvoval v rámci schôdzky ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Naí Dillí aj krátke stretnutie so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Ten následne uviedol, že Lavrova počas schôdzky vyzval na ukončenie viac než rok trvajúcej vojny na Ukrajine.
10:08 Na najmenej päť sa v piatok zvýšil počet obetí štvrtkového ruského raketového útoku na bytovku v meste Záporožie ležiace na juhu Ukrajiny. V troskách sa našli ďalšie dve telá, oznámila ukrajinská civilná ochrana. TASR informuje na základe správy agentúr DPA a Ukrinform.
Desať obyvateľov päťpodlažného bytového domu je naďalej nezvestných. Zranenia utrpelo v dôsledku tohto útoku osem osôb.
K útoku na bytovku došlo v noci na štvrtok. Podľa vojenskej správy Záporožskej oblasti použilo Rusko pri tomto útoku raketu typu S-300.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve prisľúbil za tento útok odvetu.
9:56 Bojovníci ruskej žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina „prakticky obkľúčili“ východoukrajinské mesto Bachmut, o dobytie ktorého sa Rusko neúspešne pokúša už niekoľko mesiacov. V piatok to vyhlásil šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin, informuje TASR na základe správy agentúry AFP a denníka The Guardian. Pravdivosť Prigožinovho vyhlásenia nebolo možné nezávisle overiť.
Podľa Prigožina zostala jednotkám Kyjeva voľná len jediná cesta na opustenie Bachmutu. „Jednotky polovojenskej Vagnerovej skupiny prakticky obkľúčili Bachmut, zostáva len jediná cesta,“ povedal vo videu, ktoré bolo zverejnené v piatok.
Šéf vagnerovcov zároveň vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby svoje jednotky z tohto mesta stiahol, píše Guardian.
9:35 Moskva požiadala Belehrad o oficiálne vyjadrenie ohľadom medializovaných informácií o dodávkach srbských zbraní a munície Ukrajine. Podľa agentúry TASS to vo štvrtok večer oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Tá tiež uviedla, že Rusko je správami „hlboko znepokojené“.
Začiatkom týždňa ruský server Maš uviedol, že Srbsko začiatkom februára dodalo Ukrajine 3500 striel do raketometov Grad cez sprostredkovateľov v Turecku a na Slovensku. Dodávateľom bola podľa portálu srbská zbrojovka Krušik, od ktorej si rakety pôvodne objednala kanadská firma.
9:02 Dvaja muži z amerického štátu Kansas boli vo štvrtok zatknutí na príkaz amerického ministerstva spravodlivosti pre obvinenia z nelegálneho vývozu technológií využiteľných v leteckej doprave do Ruska. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Cyril Gregory Buyanovsky a Douglas Robertson sú obvinení zo sprisahania, vývozu tovaru podliehajúceho kontrole bez licencie, falšovania a neuvedenia elektronických informácií o vývoze a pašovania tovaru v rozpore s americkými zákonmi.
Buyanovsky a Robertson vlastnili a riadili spoločnosť KanRus Trading, ktorá mala ruským firmám nelegálne dodávať komponenty do lietadiel vyrobených v Rusku a poskytovala im aj servis.
Obžaloba tvrdí, že obaja muži obchádzali americké zákony od roku 2020 tým, že zatajovali vývoz, neuvádzali skutočných koncových používateľov alebo zasielali tovar cez tretie krajiny.
8:39 Ruské straty na bachmutskom fronte sú sedemkrát vyššie ako v prípade ukrajinskej armády. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.
„Počas stretnutie štábu najvyššieho velenia sme sa dnes (vo štvrtok, pozn.) pozreli na straty Ruskej federácie, predovšetkým na straty v Bachmute. Majte na pamäti, že každý deň naši muži a ženy posielajú stovky (ruských vojakov) tam, kam patria, keďže nás sem prišli zabiť. Teraz ich zabíjame. A počet je jedna ku siedmim v náš prospech,“ povedal Danilov.
7:32 Spojené štáty „nemajú indikácie“, podľa ktorých by sa Čína rozhodla zásobovať zbraňami Rusko, táto možnosť však naďalej „zostáva na stole“, uviedol vo štvrtok Biely dom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Takýto krok by nebol v najlepšom záujme Číňanov a ich pozície v rámci medzinárodného spoločenstva, ktorú, ako vieme, si vysoko cenia,“ povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. „Komunikovali sme s Číňanmi v súvislosti s týmito našimi obavami,“ dodal.
Americkí predstavitelia spustili počas minulého týždňa rozsiahlu diplomatickú ofenzívu s cieľom varovať Čínu pred poskytovaním zbraní Rusku – čo by podľa expertov mohlo mať výrazný vplyv na vojnu na Ukrajine, ktorá vstupuje do svojho druhého roka, pripomína AFP.
6:43 Rusko momentálne nedokáže vyrábať radarové lietadlá A-50. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov povedal, že Rusko v súčasnosti nemôže vyrábať lietadlá A-50 AWACS, z ktorých jedno bolo pravdepodobne poškodené na bieloruskej leteckej základni Mačuliščy.
„Sú rôzne modifikácie. Podobných lietadiel bolo asi desať rôznych typov. Rozdiel nie je v tom, koľko ich je, ale v schopnosti ich vyrobiť. Degradovaný priemysel Ruskej federácie k dnešnému dňu nie je schopný vyrábať nové, podobné lietadlá s podobnými úlohami,“ povedal Jusov.
Podľa neho zahraniční dodávatelia postupne reagujú na hrozbu sekundárnych sankcií a uvedomujú si, že spolupráca s Putinovým Ruskom sa stáva nežiaducou a nebezpečnou.
6:33 Spojené štáty organizujú na americkej vojenskej základni v nemeckom meste Wiesbaden niekoľkodňové simulované cvičenia pre príslušníkov ukrajinskej armády. Zamerané sú na plánovanie ďalšieho postupu a nadchádzajúcich rozhodnutí na bojisku, pričom sa počas nich skúšajú rozličné scenáre. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, ktorý vo štvrtok navštívil vojakov vo Wiesbadene, priblížil, že počas cvičení si ukrajinské sily testujú a vyhodnocujú potenciálne vojenské postupy. „Sú to cvičenia o možnostiach, postupoch, ktoré zvažujú,“ uviedol.
„My robíme len to, že nastavujeme rámec a mechanizmy, ktoré umožnia Ukrajincom, aby sa sami učili, a to na základe situácií či rôznych scenárov,“ dodal.
„Nikto tam nesedí a nehovorí Ukrajincom choďte vľavo či vpravo, robte toto alebo ono. To nie je prácou medzinárodnej komunity,“ povedal Milley novinárom cestou do Nemecka.
Generál Darryl William, veliteľ americkej armády v Európe, ocenil desiatky príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl slovami, že sú „veľmi, veľmi dobrí“.
5:00 Obrancovia Bachmutu pociťujú nedostatok munície, kvôli neustálemu ostreľovaniu majú vo svojich radoch mnoho ranených a v poslednom čase sa medzi nimi tiež šíri neznáma vírusová infekcia. Zásobovanie vojakov ale funguje a ukrajinským silám sa zatiaľ darí držať pozície. Serveru BBC News to povedal jeden z obrancov mesta, bývalý ukrajinský poslanec a teraz granátnik Jurij Syroťuk, podľa ktorého by bolo o obkľúčení mesta a jeho nevyhnutnom páde do rúk ruskej armády predčasné hovoriť.
Zhodnotiť celkovú operatívnu situáciu v meste síce nie je v jeho silách, ale v južnom sektore, kde pôsobí, sa ukrajinské sily držia, uviedol tiež Syroťuk. "V našom sektore je teraz situácia stabilizovaná. Mám na mysli južné krídlo Bachmutu. Situácia je tu pokojná v tom zmysle, že síce neustále prichádzajú útoky a ostreľovanie, ale držíme pozície, "uviedol granátnik.
Vírusová infekcia, ktorá trápi ukrajinských vojakov, podľa odhadov granátnika z Bachmutu dolieha ešte viac na Rusov, ktorí na mesto postupujú cez bahnitú pôdu. „Pozície v meste sme si dobre vybavili. Máme ohrievače na nohy, možnosť cítiť sa tak nejako normálne. Kým nepriatelia sú v pohybe a padajú pri tom do bahna. Ak má u nás polovica ľudí teplotu a kašeľ, tak si nechcem ani predstaviť, ako je to u nich,“ vysvetlil.
Zásobovanie podľa neho funguje uspokojivo – z tyla obrancom Bachmutu vozia teplé jedlo, odvážajú ranených a vozia vojakov do blízkych dedín, aby sa z času na čas umyli. Funguje aj rotácia obrancov mesta.
Ukrajinci brániaci Bachmut majú podľa odhadov Syroťuka trikrát menšie straty ako Rusi. Bilancia by podľa neho bola pre ukrajinskú stranu ešte priaznivejšia, keby sa nepotýkala s nedostatkom munície.
„Zatiaľ čo v lete sme počas bojov za Majorsk v Doneckej oblasti vypálili v priemere 300 granátov denne, tak teraz si ich môžeme dovoliť vypáliť 30 za deň. Šetríme každý granát,“ opísal granátnik. Nedostatková je podľa neho aj ďalšia munícia. „Dokonca aj na mínomet dávajú päť mín denne,“ uviedol. Problémové podľa neho začali byť dodávky munície k zbraniam dodaným zo Západu.
Za rozhodujúcu ale exposlanec považuje bojovú morálku. „Vojnu nevyhrajú (nemecké tanky) leopardy, ale motivovaní ľudia. Hlavnou úlohou je zachovať vysokú motiváciu armády a podporu spoločnosti,“ uzavrel.
Ruská armáda sa snaží o získanie Bachmutu na ukrajinskom Donbase už niekoľko mesiacov. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak v januári označil tamojšie boje za najkrvavejšiu epizódu ruskej invázie na Ukrajinu. Vedenie Ukrajiny a ukrajinskej armády sa zatiaľ nechce Bachmutu vzdať, ukrajinskí armádni predstavitelia ale uvádzajú, že sa o udržanie mesta nebudú snažiť za každú cenu, poznamenal server BBC News.