Keď pred viac ako rokom ruský prezident Vladimir Putin spustil veľkú inváziu na Ukrajinu, nemecký kancelár Olaf Scholz začal používať termín Zeitenwende, teda dejinný obrat. Je však po 12 mesiacoch toto slovo naplnené aj konkrétnym obsahom?
Môžeme sa na to pozrieť z krátkodobého a dlhodobejšieho hľadiska. Politický systém v Nemecku je nastavený tak, že vybudovanie konsenzu si vyžaduje obrovské úsilie. Ak zhodnotíme jednotlivé aspekty procesu, ktorý sa dá nazvať Zeitenwende, je obdivuhodné, ako krajina zmenila svoju energetickú politiku, hoci to bolo dané tým, že nemala na výber. Vláda v Berlíne po ruskej invázii pochopila, že musí urobiť kroky, ktoré sa mali stať pred piatimi či šiestimi rokmi, dokonca asi už v roku 2014. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Roberta Habecka zo Zelených vedelo, že musí konať rýchlo, aby nemecký priemyselný systém prežil. Bolo to možne aj preto, že Berlín dokázal použiť nápady a plány, o ktorých sa hovorilo už 10 či 15 rokov. Je fascinujúce, že veci, o ktorých mnohí len nedávno tvrdili, že sú nemožné či nepravdepodobné, sa v súčasnosti berú už ako normálne. Takmer to vyzerá tak, že ešte pred rokom sme žili v inej ére.
VIDEO: Sláva Ukrajine. Kličko sa posadil do tanku Leopard
Nemecko sa teda prestalo spoliehať na ruský plyn a ropu, čo je obrovská zmena. Ako sa však spomínaný dejinný obrat prejavil v oblasti bezpečnosti a obrany?
Vláda sa usiluje zmeniť takmer celú strategickú kultúru, nejde len o ozbrojené sily. Nie som si však istý, či postupuje dostatočne rýchlo. Ako som už spomenul, a týka sa to aj úrovne Európskej únie, Nemci sa usilujú vybudovať konsenzus, a to je zvyčajne pomalý proces. Keď sa pozriete do minulosti, veľké rozhodnutia sa v EÚ ani v ťažkých časoch nerodili ľahko, a ich vplyv sa neraz prejavil až na konci nejakej krízy. V dlhodobom horizonte sa Nemecko dostane k tomu, že bude mať silnejšie ozbrojené sily, hoci bude potrebné vyriešiť aj to, kto v nich bude slúžiť. V rámci EÚ by sme sa tiež mali dočkať lepšej koordinácie, ale nemyslím tým, že vznikne európska armáda. To je iná téma, veď NATO momentálne oveľa viac spolupracuje s úniou, čo je z hľadiska Berlína takmer dokonalý vývoj. Nemecko plánuje modernizáciu tankov, delostrelectva, letectva a tiež posilnenie a zrýchlenie obrannej výroby. Ale v najbližších 18 mesiacoch sa to naplno nerozbehne, čo bude pre spojencov frustrujúce.
Čítajte viac Šéf holandskej diplomacie: S Ruskom nemôžeme mať normálne vzťahy
Ak to bude trvať tak dlho, kedy môžeme očakávať konkrétne výsledky?
Na konci toho desaťročia a začiatkom budúceho. Hovoríme o nákupoch bojovej techniky a štrukturálnych zmenách bezpečnostného systému v Nemecku. Vyžaduje si to čas. No, samozrejme, problémom je, že iné krajiny sa hýbu oveľa rýchlejšie, hoci napríklad Britániu tiež paralyzujú škrty z minulosti. Londýn zohráva mimoriadne dôležitú a aktívnu rolu v podpore Kyjeva. No britské ozbrojené sily budú potrebovať roky na to, aby sa po dlhodobom šetrení takpovediac zotavili. Nemecko však na druhej strane vidí, ako rýchlo sa vyzbrojuje Poľsko. Fínsko tiež v tejto oblasti postupuje vpred, rovnako Rumunsko a Taliansko zlepšilo svoje námorníctvo, hoci pozemné jednotky zostali v úzadí. Aj Francúzi robia v tejto chvíli v oblasti ozbrojených síl veci rýchlejšie ako Nemci. Bundeswehr a vláda musia brať do úvahy, že im už nestačí hovoriť, že za šesť či sedem rokov budú mať k dispozícii niečo, čo prispeje k obrane Európy. Nie je to argument, ktorý budú brať spojenci vážne, lebo iné krajiny konajú rozhodnejšie. Na druhej strane si viem predstaviť, že o 10 rokov budú poľskí komentátori upozorňovať na to, že nemecká armáda je príliš veľká. V každom prípade však zatiaľ čelia nemecké ozbrojené sily výčitkám, že sa posilňujú a modernizujú pomaly. Spojenci už s Berlínom strácajú trpezlivosť, keď stále tvrdí, že veci musí založiť na konsenze.
Akú úlohu hrá kancelár Scholz v dejinnom obrate, o ktorom hovorí?
Kancelár predstavuje problém a patrím k jeho kritikom. Scholz je dobrý organizátor a vie riadiť veľké inštitúcie. Bol starostom Hamburgu či ministrom financií a je to kompetentný politik. Problematickou oblasťou je jeho komunikačný štýl. Zdá sa, že Scholz stále v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine neprešiel úplnou psychologickou zmenou. Keď riadil Hamburg alebo rezort financií, mohol si dovoliť vstupovať do verejných diskusií len vtedy, keď to pokladal za nutné, a potom sa opäť stiahol. Lenže teraz je kancelár, na ktorého sa upriamuje všetka pozornosť, a je centrom politického systému. Scholz by mal byť schopný komunikovať tak, aby v istom momente boli jasné jeho zámery a aby jednoznačne vedel vysvetliť niektoré kroky. Prečo museli Američania súhlasiť s vyslaním tankov Abrams M1 na Ukrajinu? Z akého dôvodu nemohlo Nemecko prevziať v tejto veci líderstvo? V každom prípade Berlín Kyjevu mohol poslať tanky Leopard 2 aj sám. Scholz také veci nevie odkomunikovať. Ale faktom je, že musí riadiť aj SPD, v ktorej stále existuje politické krídlo, ktoré sa nezbavilo určitého pohľadu na Rusko a úlohu diplomacie a ktoré má do istej miery negatívny postoj k posilňovaniu ozbrojených síl.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Nezmenilo sa to ani po tom, čo urobilo Rusko 24. februára 2022?
Sociálni demokrati, ktorí riadili stranu v 60. až 80. rokoch minulého storočia, boli pomerne rozhodní v oblasti vojenskej politiky. To, čo sa vo vnútri sociálnej demokracie deje, je viac výsledkom súčasného vývoja. Nemalá časť SPD má pocit, že je potrebné investovať najmä do dialógu, diplomacie, podozrievavo sa pozerá na vojenské výdavky a nevie sa prispôsobiť novej geopolitickej situácii. Okrem toho je však potrebné povedať, že Scholz čelí v rámci strany aj praktickému problému, ktorý riešia všetky politické subjekty v krajine. Každý z nich má regionálne centrá. Tie tvoria podstatu federálneho systému. Napríklad ministerka obrany Christine Lambrechtová, ktorá nedávno skončila a ktorá podľa mňa nerobila veľmi dobrú prácu, pôvodne dostala svoj post aj preto, lebo reprezentovala istú regionálnu politickú sieť. Čo sa týka nového šéfa rezortu obrany Borisa Pistoriusa, bol som pri ňom tiež skeptický.
Prečo?
Nie je to zlý administrátor, ale vždy som ho v prvom rade vnímal ako regionálneho politika z Dolného Saska. Má 62 rokov a ministerský post je pre Pistoriusa asi posledná vážna práca. A priznávam, že na moje prekvapenie to vyzerá tak, že má ambície niečo urobiť. Ale, ako som povedal, je z Dolného Saska, a odtiaľ momentálne pochádza viac politických lídrov SPD, čo sa nie všetkým v strane páči. Scholz teda musí manažovať regionálne napätie. A nezabúdajme, že rovnako musí riešiť skutočnosť, že je v koalícii s dvoma politickými stranami, s liberálmi a so Zelenými. Prví menovaní jednoznačne podporujú partnerstvo s USA. Zelení sa netaja tým, že nemajú radi ruskú vládu a systém, ktorý vytvoril Vladimir Putin. Ťahajú teda nemeckú politiku iným smerom, ako si predstavuje časť sociálnych demokratov. Scholz pritom nevie dobre komunikovať s verejnosťou a viaceré jeho rozhodnutia boli problematické. Myslím si, že veľmi váha, či má byť lídrom. Ale Nemecko by malo byť hnacou silou vojenských záležitostí v Európe.
Čelí teda vláda v Berlíne oprávnenej kritike za to, že koná v súvislosti s ruskou vojnou pomaly? Tieto názory sa ozývajú najmä z Ukrajiny a z východnej Európy.
Závisí to aj od toho, kto to hovorí. Na jednej strane si myslím, že Nemecko by malo urobiť ešte viac, ale faktom je, že sa zásadným spôsobom pohlo správnym smerom. Je to aj výsledok vonkajšieho tlaku. Ten pomáha ľuďom, ako je ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, ale aj iní politici, keď hovoria, že Nemecko nemôže zostať v hanbe pred partnermi. Pred tými v strednej a vo východnej Európe či pred Talianskom a Francúzskom. A najmä pred USA. Veď prečo by mal Washington držať Berlín za ruku. Zdá sa pritom, že Spojené štáty už lepšie vnímajú myšlienku strategickej autonómie Európy ako súčasť partnerstva, nie rivality. Nemecko by v tom malo hrať kľúčovú úlohu. Vonkajší tlak tiež pomáha vláde v Berlíne vysvetľovať veci verejnosti. Problémom je, keď kritika Nemecka zaznieva od hráčov, ako je poľská vládna strana Právo a spravodlivosť. Lebo tá ju jednoznačne používa aj na domáce politické účely a podnecuje protinemecké nálady, keď hovorí o reparáciách a druhej svetovej vojne. Môže to byť kontraproduktívne, ak to bude príliš agresívne a odkazom bude, že Berlín sa vraj nikdy nepoučí. Keď má niekto Nemecko podpichovať, nech sú v tom radšej lídrom Ukrajinci, Fíni, Balti, Rumuni, Česi či Slováci, nie súčasná poľská vláda.