Minister Soylu cez víkend oznámil, že počet obetí v Turecku vzrástol na 45 968, z toho 4 267 bolo Sýrčanov, ktorí do susednej krajiny utiekli pred občianskou vojnou vo svojej vlasti. Server televízie Deutsche Welle (DW) napísal, že počet obetí zrejme ďalej porastie, keďže rad mŕtvych ešte nebol identifikovaný. Mnoho preživších stále pátra po svojich príbuzných. Na otázku, koľko ľudí je nezvestných, vláda v Ankare serveru DW neodpovedala.
Čítajte aj Februárové zemetrasenie v Turecku a Sýrii spôsobilo škody vo výške viac ako päť miliárd dolárov
Pri zemetrasení sa zrútilo, či bolo vážne poškodených 200 000 budov, mnohé preto, že pri ich stavbe neboli dodržané predpisy. Miestne úrady, podľa tureckých opozičných serverov obzvlášť pred voľbami, v minulosti udeľovali takzvané stavebné amnestie, keď za úplatu povolili pokračovať v stavbe, hoci dom nespĺňal všetky predpisy. Agentúra Anadolu informovala, že pre zrútené domy bolo zatknutých už 247 ľudí, ktorí sú podozriví zo zanedbania predpisov či z korupcie.
Juh Turecka pri hraniciach so Sýriou a severozápad Sýrie postihli 6. februára dva otrasy so silou 7,7 a 7,6 stupňa, po ktorých nasledovali tisíce ďalších menších otrasov; 20. februára tú istú oblasť v Turecku zasiahli otrasy so silou 6,4 a 5,8 stupňa. Zahynulo niekoľko ďalších osôb. Medzi obeťami v Turecku je viacero cudzincov, najmä Sýrčanov či Afgancov. Medzi mŕtvymi je aj jedna Češka, ktorá v Turecku dlhodobo žila. Počet obetí v Sýrii nie je oficiálny, keďže postihnutá bola prevažne ovládaná povstalcami. Odhaduje sa, že tam zomrelo šesť až sedemtisíc ľudí.
Čítajte aj Zemetrasenie: zatlačia Rusi na Bašára Asada, aby sa k ľuďom dostala pomoc?
Zo sutín bola aj vďaka záchranárom z cudziny zachránených množstvo preživších. Posledných živých ľudí z trosiek vyslobodili podľa miestnych médií 12 dní po otrasoch. Išlo o rodičov s dieťaťom, ktorí v troskách domu strávili 296 hodín. Dieťa však krátko po vyslobodení zomrelo.
S narastajúcou kritikou vlády a miestnych úradov po zemetrasení režim autoritárskeho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pokračoval v potláčaní slobody slova. Napríklad viaceré televízie dostali pokutu od rady pre rozhlasové a televízne vysielanie za to, že nechali priestor kritike vlády za pomalú pomoc ľuďom postihnutým zemetrasením či za stavebné amnestie.
Zatiaľ nie je jasné, ako budú ľudia v oblastiach zasiahnutých zemetrasením hlasovať v prezidentských a parlamentných voľbách, ktoré sa zrejme uskutočnia 14. mája.