Po šarvátkach boli protestujúci vytlačení z centrálnej Rustaveliho triedy, kde sa budova zákonodarného snemu nachádza. Podľa agentúry AFP sa protivládnych protestov, ktoré sa odohrávajú na druhý deň po sebe, dnes zúčastnili desaťtisíce ľudí. Kritici zákona sa obávajú, že Gruzínsko posunie k autoritárskemu režimu podľa vzoru Ruska.
Demonštranti sa snažili chrániť pred vodnými delami kovovými doskami a na budovu parlamentu hádzali kamene a ďalšie predmety, uviedla gruzínska tlačová agentúra Interpressnews. Podľa agentúry Reuters dav v jednej chvíli prerazil bariéry okolo parlamentu, ale do samotnej budovy sa vniknúť nepokúsil.
77 zatknutých
Demonštranti od dnešného popoludnia Rustaveliho triedu blokovali, mávali s vlajkami Gruzínska a Európskej únie a volali heslo: „Nie ruskému zákonu!“ Pozorovatelia, na ktorých sa odvoláva agentúra DPA, počet demonštrantov odhadli na 10 000 až 15 000, čo predstavuje vyššiu účasť ako v utorok.
Podľa agentúry Interpressnews dali dnes vodcovia protestu vláde ultimátum, aby normu stiahla a prepustila zatknutých z utorkovej demonštrácie. Pri tej bolo podľa ministerstva vnútra zadržaných 77 ľudí, ktorým teraz hrozí postih za výtržnosti a neuposlúchnutie pokynov polície. Podľa ministerstva bola počas potýčok v noci na dnešok zranených päťdesiatka strážcov zákona.
Kontroverzný zákon v utorok vládna väčšina v parlamente schválila v prvom čítaní. Už v utorok sa pred parlamentom zišli tisíce prívržencov opozície, ktorých protest skončil až po desiatich hodinách dnes skoro ráno.
Ťažkoodenci proti demonštrantom opakovane použili slzný plyn, ohlušujúce granáty a vodné delo, demonštranti po policajtoch hádzali delobuchy, petardy a tiež zápalné fľaše.

Navrhovaná norma by vyžadovala, aby sa organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako „zahraniční agenti“ a podrobili sa kontrole ministerstva spravodlivosti. Inak by im hrozili vysoké pokuty.
Kritici pokladajú zákon o zahraničných agentoch za posun kaukazskej republiky k autoritárskemu režimu po vzore Ruska, kde obdobný zákon platí od roku 2012. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová ho sľúbila vetovať, pretože podľa nej ohrozuje nádej krajiny na vstup do Európskej únie a NATO. Ale vládna väčšina by jej veto mohla prehlasovať.
Americké veľvyslanectvo označilo prijatie zákona v prvom čítaní za „čierny deň pre gruzínsku demokraciu“. Podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella nie je zákon zlučiteľný s hodnotami Európskej únie. Ku kritike normy sa dnes pridali aj niektoré štáty EÚ a Ukrajina.
Zurabišviliová už v utorok podporila demonštrantov vo vyhlásení z newyorského sídla OSN. Prezidentka pritom pôvodne vzišla z vládnucej strany Gruzínsky sen. „Som spolu s vami, pretože dnes stelesňujete slobodné Gruzínsko,“ vyhlásila.
Kritici tvrdia, že Gruzínsky sen má príliš blízko k Rusku av posledných rokoch sa krajina vydala smerom k autoritárstvu. Gruzínska spoločnosť je po rokoch konfliktov s Ruskom ohľadom Moskvou podporovaných separatistických regiónov Abcházska a Južného Osetska naladená silne proti Moskve, pripomenula agentúra Reuters.
