Si Ťin-pching je prezidentom 1,4-miliardovej krajiny od marca 2013 a na čele Komunistickej strany Číny je dokonca od novembra 2012. Podľa predtým platných pravidiel by tento rok v úrade hlavy štátu musel skončiť, parlament ale v roku 2018 z ústavy vyškrtol klauzulu obmedzujúcu výkon funkcie na dva po sebe idúce mandáty. Si teda môže teoreticky vládnuť neobmedzene dlho.
Už vlani v októbri si zabezpečil tretie päťročné funkčné obdobie ako generálny tajomník komunistickej strany a teraz v piatok k tomu znovu pridal aj prezidentský úrad, keď sa zaň podľa agentúry AP vyslovilo 2 952 delegátov a žiadny nebol proti. Parlament Sia zvolil tiež za vrchného veliteľa Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.
Čínskemu prezidentovi zablahoželal ruský prezident Vladimir Putin. V telegrame Putin uviedol, že verí v posilnenie ich spolupráce v regionálnych a medzinárodných otázkach.
„Som presvedčený, že spoločným rokovaním zabezpečíme rozšírenie plodnej rusko-čínskej spolupráce v celom rade oblastí,“ napísal šéf Kremľa v telegrame do Pekingu. Si od ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári niekoľkokrát rokoval s Putinom a v jarných mesiacoch by mal Moskvu navštíviť. Čína je strategickým partnerom Ruska. Peking odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, avšak ju ani jasne nepodporil.
Tento rok vo februári Čína vyzvala na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a na začatie mierových rokovaní. Podľa zahraničných médií by stretnutie čínskeho prezidenta so šéfom Kremľa malo byť súčasťou úsilia o mierové rokovania medzi viacerými stranami.
Viceprezidentom Číny, ktorého pozícia je skôr symbolická, sa stal 68-ročný Chan Čeng, ktorý bol v minulosti starostom mnohomiliónovej Šanghaje a do vlaňajška tiež členom politbyra. Nový premiér bude oznámený v sobotu; podľa predpokladov sa ním stane 63-ročný niekdajší šanghajský stranícky vodca Li Čchiang.
Tohtoročné týždenné zasadnutie parlamentu sa koná v problematickej dobe pre Čínu aj Sia, ktorý po protivládnych protestoch v decembri po troch rokoch náhle ukončil prísne opatrenia proti šíreniu koronavírusu, čo si podľa západných pozorovateľov vyžiadalo množstvo obetí. Politika nulovej tolerancie, ktorá držala milióny ľudí doma, predtým frustrovala množstvo obyvateľov a zároveň brzdila čínsku ekonomiku – rast čínskeho hrubého domáceho produktu sa v roku 2022 medziročne spomalil na tri percentá.