Hypersonická raketa Ch-47M2 Kinžal, pomenovaná po dýke s obojstranným ostrím, výbrusmi a ostrým hrotom, už mala svoj bojový krst za sebou vlani v marci, keď zničila podzemný hangár v Ivano-Frankivsku na západe Ukrajiny. Neskôr ju Rusi použili proti skladu paliva pri Mykolajive. Ale aby z tejto vzácnej zbrane, ktorá má odhadovanú hodnotu milión eur, minuli za deň pol tucta, to sa až doteraz nestalo.
Ukrajina vo štvrtok čelila najmasívnejšiemu raketovému útoku od začiatku tohto roka. Rusi na krajinu vypálili viac než osem desiatok rakiet. Z nich bolo 25 vysokorýchlostných a balistických. Ani jednu z rakiet týchto typov ukrajinská protivzdušná obrana nedokázala zachytiť.
Moskva na útok obetovala rekordné množstvo stále nedostatkového klenotu svojho vojensko-priemyselného komplexu. „Nepamätám si, že by sa to predtým vôbec stalo,“ pripustil hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. „Nepriateľ vypálil celkovo šesť Kinžalov. Použil na to rôzne lietadlá, najmä strategické diaľkové letectvo a MiG-31K,“ citovala ho agentúra UNIAN.
Ihnat priznal, že ukrajinské sily neokážu zostreliť nielen Kinžaly, ale ani rakety Ch-22 a S-300, ktoré Rusi 9. marca tiež použili. „Stále sú pre nás nebezpečenstvom,“ dodal.
Pokazená bilancia PVO
Nasadením viacerých vysokosofistikovaných zbraní Rusko pokazilo postupne sa zlepšujúcu bilanciu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Vo štvrtok sa jej podarilo zachytiť iba 38 z 81 rakiet, čo je výrazne nižšia miera úspešnosti ako 80 percent, ktorú ukrajinské sily protivzdušnej obrany vykazovali od začiatku tohto roka.
Vojenský expert, bývalý hovorca generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Vladislav Seleznev nevylučuje, že okupanti môžu použiť ešte viac Kinžalov, ako nasadili vo štvrtok.
„Spúšťa Putin raketový útok s heslom ,Toto je naša posledná rozhodujúca bitka'?“ položil Seleznev rečnícku otázku vo vysielaní spravodajskej televízie TSN a aj na ňu ihneď ponúkol odpoveď: „Nedá sa to vylúčiť, pretože na Ukrajinu vo štvrtok zaútočili príliš odlišné raketové skupiny: Ch-101, Ch-55, Kinžaly, Kalibre. Použili všetko, čo Rusko dokáže nasadiť do boja. Rusi snívajú o zničení energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Tým chcú spomaliť logistiku, prostredníctvom ktorej realizujeme dodávky zbraní od našich západných partnerov,“ dodal.
Za noc vypálili mesačnú produkciu
Počet Kinžalov, ktorý Rusi obetovali na štvrtkový útok, je vzhľadom na obmedzené zásoby a ich pomalé dopĺňanie, prekvapujúci. Podľa odhadov ukrajinskej rozviedky pred spustením invázie mala Moskva približne päťdesiat týchto rakiet a do štvrtka ich použila asi pätnásť. „Od začiatku roka, pokiaľ je známe, vyrobili štyri takéto rakety. To nie je veľa, náhrada dovozu (sankčných komodít) im nefunguje. Na výrobu rakiet majú Rusi obmedzené možnosti,“ hovorí Seleznev.
Aj podľa Justina Bronka, vedúceho výskumného pracovníka Royal United Services Institute v Londýne, bolo zvláštne, že Rusi vypálili v jeden deň až pol tucta takých vzácnych a vysoko sofistikovaných balistických rakiet schopných prekonávať aj tie najpokročilejšie systémy protivzdušnej obrany.
„Je to jeden z mála špecializovaných systémov, ktoré aj v zrážke s NATO by Rusko muselo dobre zvažovať, ako ho použiť,“ povedal Bronk pre denník Financial Times a dodal, že v ruskom arzenále už zrejme zostali len desiatky Kinžalov. Dopĺňanie rezerv je síce podľa jeho odhadu rýchlejšie, než uvádza Seleznev, ale nemyslí si, že by postačovalo. "To, čo vypálili cez noc, sa rovná tomu, čo dokážu vyrobiť za jeden mesiac na doplnenie zásob,“ predpokladá britský expert.
Foto: SITA/AP
Podľa Bronka existujú tri možné vysvetlenia, prečo Rusi použili tak veľa Kinžalov. Po prvé, sa možno pokúšali prekonať protivzdušnú obranu na určitom konkrétnom mieste na Ukrajine, hoci menej vzácna balistická raketa Iskander M by to podľa britského experta tiež mala zvládnuť.
Druhou možnosťou je, že zásoby iných balistických rakiet sa Moskve výrazne stenčili. Ukrajinská vojenská rozviedka odhaduje, že Moskve zostalo len asi 90 rakiet Iskander M, 45 Iskanderov K a 36 kusov Ch-22.
Tretím možným dôvodom podľa Bronka je zvláštne prideľovanie zbraní na jednotlivé ciele, keď Rusko opakovane používa vzácnu sofistikovanú výzbroj na zasiahnutie ukrajinských pozícií alebo infraštruktúry, na ktoré by stačila menšia zbraň. „To by sa dalo čiastočne vysvetliť centralizovaným rozhodovaním Moskvy, ďaleko od frontových línií,“ uvažuje expert.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej analýze spomína aj štvrtý možný dôvod – propagandistický.
„Útok pravdepodobne slúžil iba cieľom ruskej štátnej propagandy,“ uviedol inštitút, podľa ktorého vzdušné údery, ktoré cielili prevažne na energetickú infraštruktúru „nepodlomia vôľu Ukrajincov ani nezlepšia postavenie ruských síl na frontových líniách“.
Analytici inštitútu si myslia, že šéf Kremľa Vladimir Putin nasadil rakety Kinžal, ktoré ukrajinská protivzdušná obrana nedokáže zachytiť „kvôli ruskému informačnému priestoru“.
„Pravdepodobne použil tieto nedostatkové strely na zbytočné útoky, aby upokojil ruskú provojnovú a ultranacionalistickú komunitu, ktorá ho v drvivej väčšine vyzývala na odvetu za incident v Brianskej oblasti z 2. marca,“ uvádza inštitút.
Ruské ministerstvo obrany štvrtkové masívne vzdušné útoky skutočne označilo za „odvetu za teroristické činy vykonané kyjevským režimom v Brianskej oblasti“, keď podľa Putina ukrajinskí diverzanti na území Ruska strieľali na civilistov, čo Kyjev odmieta.
Masívny raketový útok zo štvrtka podľa Kyjeva podčiarkol potrebu sofistikovanejších systémov protivzdušnej obrany s dlhším dosahom a rýchlejším nasadenia.
Podľa informácií Financial Times Ukrajina už dostala jeden z dvoch systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré jej prisľúbili USA a Nemecko, ten ale ešte nie je funkčný. Ukrajinci tiež očakávajú ďalšieho Patriota z Holandska.
Patriot je najvyspelejší systém protivzdušnej obrany stredného dosahu, aký môže Západ ponúknuť. Doteraz však nebol testovaný proti Kinžalom, rovnako ako podobný systém Samp-T, ktorý Kyjevu sľúbili dodať Francúzi a Taliani.