Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev už v januári pre týždenník Argumenty i fakty povedal, že Západ sa s pomocou Ukrajiny „snaží zahnať Rusko do medzí Moskovie z 15. storočia“. Šéf Kremľa Vladimir Putin zase minulý mesiac pre televíziu Rossija 1 vyhlásil, že hlavným cieľom NATO je rozpad Ruska a rozdelenie ruského etnika na „Moskovitov, Uralčanov a ďalších“.
Zelenskyj svojimi pokynmi reagoval na elektronickú petíciu, ktorá navrhuje premenovať Rusko na Moskoviu, termín ruský zmeniť na moskovský a Ruskú federáciu na Moskovskú federáciu. Hlava štátu, ktorú ústava zaväzuje odpovedať na každú petíciu, ktorú podporí aspoň 25-tisíc signatárov, požiadala premiéra, aby „problematiku rozpracoval tak z pohľadu historického a kultúrneho kontextu, ako aj medzinárodného práva“, informuje denník Ukrajinská pravda.
Iniciátorka petície Valeria Šachvorostovová poukázala na to, že „historický názov Ruska je Moskovia“. „Tento názov sa používal v európskych a niektorých ázijských jazykoch. Obsahovali ho aj mnohé historické mapy zo 16. až 19. storočia, ktoré vznikli v Európe pred a po premenovaní moskovského cárstva na Ruskú ríšu,“ uvádza v zdôvodnení autorka výzvy a poznamenáva, že „Rusko existuje len 301 rokov– od 22. októbra 1721, keď moskovský cár Peter I. vyhlásil moskovské cárstvo za Ruskú ríšu".
Šachvorostovová píše, že „zmena názvu dala základ pre následné prisvojenie si dejín Kyjevskej Rusi. Pre cudzincov názvy Rus (ako sa označovala Kyjevská Rus na mapách) a Russia, Russie, Russland (ako sa označuje Rusko) vyzerajú takmer identicky. Vedie to k zmätkom na medzinárodnej úrovni,“ upozorňuje.
Nemcov Nimeččyna neuráža
Myšlienka premenovania Ruska na Moskoviu nie je zďaleka nová – na Ukrajine sa pravidelne ozývala ešte predtým, ako Putin vlani vo februári spustil masívnu inváziu proti susednej krajine.
„Každý národ sa sám rozhodne, ako nazve svojich susedov. Francúzi nazývajú Nemecko Allemagne a Ukrajinci – Nimeččyna a nikto sa na nich za to neuráža. Až za Petra I. sa začali nazývať Ruská ríša. A predtým sa nazývali Moskovské cárstvo alebo Moskovia," vyhlásil už predvlani poslanec ukrajinského parlamentu za vládnu stranu Sluha národa Мyкyta Poturajev.
Moskovia je jedným z mnohých hanlivých pomenovaní Ruska, ktoré používajú ukrajinskí blogeri. Ukrajinci o Rusoch hovoria ako o Moskaľoch a Kacapoch, čo v rámci etnofaulizmu má konotácie Aziat, primitív či barbar. Okrem toho sa Rusko v ukrajinských telegramových kanáloch často označuje ako Orkostan a Rusi sa nazývajú Rusňa (Rusáci), Orkovia alebo Rašisti, čo je výraz zložený s anglického názvu Ruska a zo slova fašisti. Podobne Putina „skrížili“ s Hitlerom na Putlera.
Foto: Wikipedia
Aj Rusi vedú svoju vojnu proti Ukrajine v lingvistickej rovine: Popri dehonestujúcom označení Chochli, podľa chumáča vlasov, ktorý si záporožskí kozáci nechávali na vyholenej hlave, čoraz častejšie používajú aj výraz Malorusi. Sám Putin vo svojich prejavoch hovorí o „ukrajinských neonacistoch“, „banderovcoch“ a „pohrobkoch Hitlera“ na Ukrajine.
Tým, že prezident Zelenskyj petíciu nezmietol zo stola, ale jej zvážením na vládnej urovni poveril premiéra Denysa Šmyhaľa, riadne podpichol kremeľských propagandistov.
„Nuž, OK, nech je Moskovia. A bývalá Ukrajina bude v tom prípade Podmoskovia,“ zverejnila na sociálnej sieti svoju jedovatú poznámku Margarita Simonianová, šéfka štátnej televízie RT.
Dal trollingu váhu
Foto: SITA/AP, Ekaterina Shtukina
Ozval sa aj bývalý prezident a premiér, v súčasnosti zástupca Putina na čele ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. „Najvyšší kyjevský nacista nariadil vyriešiť otázku premenovania Ruska na Moskoviu. No, čo sa tu dá povedať… Naša odpoveď? Nie, samozrejme nie Chochlandia. A určite nie Malorusko. Jedine Schweinisch Bandera-Reich. Exakt!“ napísal na Telegrame.
Podľa politológa Abbasa Galliamova, niekdajšieho pisateľa Putinových prejavov, Medvedev svojim vyjadrením nahral protivníkovi.
„Každý viac či menej kompetentný politický stratég vie, že nemožno reagovať na také otvorene trollujúce útoky nepriateľa, ako je myšlienka premenovať Rusko na Moskoviu. Medvedev toto pravidlo prekvapivo ignoruje. Propaguje tak nepriateľskú iniciatívu, dáva jej váhu a predlžuje jej životnosť,“ upozorňuje Galliamov.
„Prečo to robí?“ pýta sa v exile žijúci politológ. „S najväčšou pravdepodobnosťou je dôvodom to, že exprezident sa necíti byť súčasťou systému, v záujme ktorého by mal konať. Vníma sa ako individuálny hráč, ktorý si ide za svojím cieľom – udržať seba, milovaného, v centre agendy… Pre Medvedeva je dôležité, aby jeho priezvisko zaznelo, a to, že to zafunguje pre systém negatívne, je pre neho desiatoradá vec,“ dodal Galliamov.