Čo by sa stalo, keby Rusko na Ukrajine pred rokom rýchlo zvíťazilo? Dokázala by si Európska únia aj v takom prípade udržať jednotu a vedela by sa postaviť úspešnej Moskve? Slovensko by možno susedilo s Ruskom.
Je veľmi ťažké odpovedať na hypotetické otázky. Keby ste sa pred rokom opýtali ľudí z Európskej komisie aj členských krajín, aká bude reakcia na ruskú inváziu, možno by ste dostali skeptické odpovede. Napríklad, že EÚ nebude schopná udržať si jednotu. Ukázalo sa, že únia je oveľa silnejšia, ako sme si mysleli, a je oveľa hlbšie zakorenená v hodnotách. Cení si ich viac ako krátkodobé ekonomické zisky. Preto je zložité na vašu otázku odpovedať. Samozrejme, úplne by to zmenilo geopolitickú situáciu, čo urobila už aj vojna. Mnohé krajiny pochopili, že sa nepodarilo to, o čo sa posledných 30 rokov usilovali.
VIDEO: Vedela by EÚ čeliť víťaznému Rusku?
O čo sa snažili?
Chceli pomôcť Rusku, aby sa ekonomicky spamätalo, aby sa vydalo na cestu demokracie a rešpektu k medzinárodným právnym normám. Nepodarilo sa to. Myslím si, že najsilnejšie sa to odrazilo v Nemecku. Kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že teraz ide o úplné prehodnotenie vzťahu jeho krajiny, ale aj Európy k Rusku.
Ukrajinci sa však obávajú, že ich Západ v istom momente prestane podporovať. A aj na Slovensku v tejto súvislosti vidíme rôzne nálady, či už medzi ľuďmi, ale aj medzi politickými stranami. Obávate sa, že Bratislava by po septembrových predčasných voľbách mohla pribrzdiť pomoc Kyjevu?
Aj na Slovensku, aj vo všetkých krajinách EÚ je základným zriadením demokracia. Je to vláda ľudu a od toho sa odvíjajú volebné výsledky. Môže sa teda stať všetko. Je však veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, aké by takého rozhodnutie malo následky. Dúfam, že na Slovensku nie sú vlastizradcovia, ktorí by si priali, aby naša krajina bola opäť ako do roku 1989 nejakou súčasťou hegemónneho ruského impéria. Vtedy sme v podstate mali bábkovú vládu a robili sme to, čo sa nalinajkovalo v Moskve. Veď koľko by nás to stálo, keby na Ukrajine vyhralo Rusko. Napríklad by sme museli investovať obrovské peniaze do zbrojenia a bolo by nevyhnutné úplne prehodnotiť fungovanie ekonomiky. Pravdepodobne sa dá povedať, že to, čo Slovensko a únia dávajú Ukrajine, je iba zlomok toho, koľko by nás to stálo, keby sa vojna skončila zle. Netýka sa to len nás, ale aj všetkých krajín NATO. Samozrejme, uvedomujeme si, že na Slovensku je istý nevysvetliteľný sentiment vo vzťahu k Rusku.
VIDEO: Rusko musíte milovať, inak vás označia z rusofóba
V iných krajinách nie je?
Musíme ho nejakým spôsobom pochopiť. Nie je však v Česku ani v Poľsku, a dokonca ani v Maďarsku. Z tohto pohľadu, je to, čo robí vláda Viktora Orbána, nepochopiteľné. Máme naivné predstavy, že Slovensko je pre Rusko dôležitým hráčom a môže byť mostom so zvyškom sveta. Moskva uznáva Američanov, teraz musí aj Číňanov, a niekde sa tam mihne Británia, Nemecko a Francúzsko. Ale ostatných považuje Rusko za objekty. Našou voľbou je ho potom milovať alebo mať označenie rusofóba. A ak ho teda milujeme, musíme akceptovať, že občas nám urobí zle, občas nás napadne a zoberie si, čo sa mu páči, ale to je akoby normálne.
Spomenuli ste diktát Moskvy a ekonomický rozmer vojny. Kritici namietajú, že aj tak o Slovensku rozhoduje Brusel a stále sa hovorí o zvyšujúcich sa výdavkoch na zbrojenie. Ako reagujete na takéto vyjadrenia?
Šíri sa kremeľská propaganda o diktáte Bruselu. Nanešťastie na ňu Slováci naleteli. Okrem krátkeho obdobia medzivojnového Československa nemáme v histórii skúsenosti s demokraciou a ani s tým, že by sme mali svojprávny štát. Vyjadrenia, že nám niekto niečo musí diktovať, padajú na úrodnú pôdu. No Slovensko sa slobodne rozhodlo byť súčasťou EÚ, lebo je to pre našu krajinu jediná životná perspektíva. Únia je spoločenstvo štátov, ktoré majú rôznu veľkosť či ekonomickú výkonnosť, ale rešpektujú isté hodnoty a pravidlá. Naša slovenská hviezda zažiari iba v Európe. Odovzdali sme EÚ časť suverenity aj preto, že je to nás výhodné.
Čítajte viac Berlín je v obrane pomalý, ale možno Poľsko bude riešiť, či Nemecko nemá príliš veľkú armádu
V akom zmysle?
Predstavte si, že EK rieši konflikt s nejakou veľkou digitálnou platformou ako Google či Microsoft. Eurokomisia ich vyšetruje. Malo by Slovensko kapacitu, aby sa chránilo, ak takéto veľké nadnárodné monopoly porušujú pravidlá? Asi by to bolo zložité. Má Slovensko kapacity, aby podpisovalo obchodné dohody s inými štátmi? Nejako by to dokázalo. No vypočítali sme, že až 16 percent ľudí na Slovensku má prácu, lebo firmy vyvážajú tovar do štátov EÚ a odtiaľ ide do tretích krajín. Je to na základe dohôd, ktoré výhodne uzavrela únia. Na Slovensku často riešime najmä eurofondy, ale pomoc, ktorá súvisí s naším členstvom v EÚ, je omnoho väčšia. Je to aj odkaz pre všetkých, ktorí si myslia, že únia nám neprináša iné výhody iba slobodu pohybu a to, že dostávame nejaké peniaze. Ale je toho oveľa viac. Každá firma môže vyvážať tovary do iných štátov únie. EÚ v súvislosti s ruskou vojnou Slovensku pomohla s ukrajinskými utečencami. Za niekoľko dní prijala legislatívu, ktorá im umožnila pobyt v celej únii. Keby sa to nestalo, mali by sme tu milión utečencov, čo by sme už nezvládli, teraz ich je 90– až 100-tisíc. Ich dokážeme manažovať a možno budú pre Slovensko do budúcnosti aj výhodou vzhľadom na demografický vývoj, odchod ľudí do zahraničia a potrebu pracovnej sily vo viacerých odvetviach. Takmer sa nedajú vyčísliť výhody, ktoré Slovensku členstvo v únii poskytuje. A ešte raz. Vstup do EÚ bol naším slobodným rozhodnutím. Slovensko má europoslancov, podpredsedu Európskeho parlamentu a Európskej komisie, premiéra, ktorý chodí na summity EÚ, a ministrov, ktorí na úrovni únie hlasujú o jej rozhodnutiach. EÚ môžeme aj žalovať. Keď nám politbyro v Moskve prikazovalo, čo máme robiť, nesedeli sme za stolom. Bola to ukážka imperialistického postoja k vazalským krajinám.
Môže si únia najmä z bezpečnostného hľadiska dovoliť existenciu režimu Vladimira Putina bez ohľadu na to, ako sa skončí vojna?
Nebude to rozhodnutie EÚ. Je to na občanoch Ruska, či tam Putin zostane. Samozrejme, ako som už vravel, precitli sme zo snahy o spoluprácu s Moskvou. Ukázalo sa, že teraz nie je možná. Bude na ruských občanoch, aby sa rozhodli, či chcú byť súčasťou sveta, v ktorom sú hodnoty dôležité. Krajiny sa môžu zmeniť, ako sme videli v histórii. Veď medzi členmi EÚ sú štáty s bývalými kolóniami, ktoré mali imperiálne postoje a v ktorých vládli autoritatívne režimy. Zmenili sa, a to môže byť aj cesta pre Rusko. Je to na jeho občanoch a nehovorím, že len na Rusoch, lebo v krajine sú i mnohé iné národnosti. Demokratický svet bude stáť na ich strane, ak sa rozhodnú zmeniť svoju krajinu. Rusko je však v tejto chvíli hrozbou a jednoznačne porušilo medzinárodné dohody. Slovensko ako malá krajina nemôže akceptovať systém, v ktorom by si pár vyvolených rozdelilo svet. Celkom si užívam naše členstvo v EÚ od roku 2004. Sme prosperujúcou krajinou, a, áno, aj s chybami, veď všetko sa dá zlepšovať, ale máme rovnoprávne postavenie. Slovenská identita sa rozšírila, veď kedy sme mali v dejinách možnosť ovplyvňovať veci v európskom kontexte. Dnes môžeme prísť s návrhmi, ktorými sa budú riadiť aj ostatné krajiny EÚ, ak ich presvedčíme, že sú dobré. Spolu sme jednoducho lepšími krajinami.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer povedal, že keby bolo Rusko úspešné na Ukrajine, Slovensko by teraz čelilo územným požiadavkám Maďarska. Mohla by to byť reálna hrozba, hoci sú obe krajiny v EÚ?
Nie je mojou úlohou komentovať vyjadrenia slovenského ministra. Myslím si však, že mechanizmy, ktoré máme k dispozícii v EÚ, sú dostatočné silné na to, aby zabránili takému vývoju. Preto únia vznikla. Katastrofy, ktorým Európa v minulosti čelila, súviseli aj s predkladaním územných požiadaviek. V srdci myšlienky existencie únie je zaistenie toho, že sa takéto tragédie nebudú opakovať. Sedíme spolu za stolom, rokujeme a niekedy sa stane, že sa nezhodneme. Ale nevedieme vojny. EÚ vytvára pocit bezpečnosti. Ten sa môže týkať potravín, ale aj nemennosti hraníc, práv jednotlivých krajín, ochrany menšín a mnohých ďalších vecí.
Sú sankcie EÚ proti Rusku dostatočné?
Tieto opatrenia nemajú obdobu. Je zložité hovoriť o tom, či sú dostatočné. EÚ urobila v tejto veci najviac za posledné desiatky rokov.
V tejto situácii sa to však hádam aj očakávalo.
Očakávalo sa to, ale samotných predstaviteľov eurokomisie a členských krajín prekvapila dosiahnutá jednota. Sankcie sa rodia postupne. Nie je pravda, že ich dosah na občanov EÚ je väčší ako na Rusko. Takéto tvrdenia sú len propagandou Kremľa a tí, ktorí ich hlásajú, ju iba opakujú. Vždy sa dá urobiť viac, ale ešte nikdy EÚ nerozhodovala tak rýchlo, efektívne, razantne a jednotne. Rusko je však krajina s veľkou ekonomikou a je iluzórne si myslieť, že sa nejaké opatrenie prejaví za týždeň, mesiac či za rok. Postupné bolo aj odpojenie sa od ropy, ktorej predaj patrí medzi základné zdroje ruských príjmov. Trvalo takmer rok. Ropné sankcie naplno vošli do platnosti len pred niekoľkými týždňami. Bol to proces, pri ktorom sme brali do úvahy pozície jednotlivých členských krajín. Podľa mňa sankcie budú mať na Rusko dlhodobý vplyv a v horizonte najbližších rokov mu neumožnia ďalšiu agresiu.
Z hľadiska vojenských dodávok Ukrajina potrebuje pomoc USA, nestačilo by len to, ako ju podporujú európske štáty. Nakoľko sa musí stať EÚ skutočným bezpečnostným aktérom?
Videli sme, čo sa stalo za posledný rok. Po prvý raz vo svojej histórii únia použila relatívne veľkú sumu z Európskeho mierového nástroja na podporu Ukrajiny a hradenie zbraní, ktoré členské štáty Kyjevu dodávajú. Pomohlo to aj Slovensku. Je to obrovská zmena. Samozrejme, krajiny EÚ sú v drvivej väčšine aj v NATO. Severoatlantická aliancia vznikla ako obranná organizácia v spolupráci s USA a Kanadou a nikto nemá záujem vytvárať nejakú konkurenciu NATO. Ale únia sa môže posilniť v oblastiach bezpečnosti, v ktorým máme spoločné záujmy. Členské štáty EÚ môžu spoločne nakupovať, vznikol fond, ktorý podporuje obranný výskum. Ide o to, aby sme využili synergiu Európy, čo zase pomáha Slovensku, ktoré predsa nedokáže všetko vyrábať a vyvíjať samostatne. Máme však príležitosť spolupracovať s inými a čerpať z dostupných prostriedkov. Slovensko sa potom v niektorých oblastiach môže stať aj inovačným lídrom.
Vo funkcii ste od 1. januára 2022. Za ten čas sa začala ruská vojna proti Ukrajine, Slovensko zažilo prvý teroristický útok a politicky smeruje k predčasným voľbám. Očakávali ste, že to bude také dramatické?
Osem rokov som mal v EK na starosti budúcnosť. Kolegom som hovoril a pripomínam to aj ľuďom na Slovensku, že ak očakávajú, že táto kríza prejde, tak sa mýlia. Obdobie veľkej zmeny kladieme do rokov 2010 až 2011. Vidieť to na exponenciálnom náraste dát, ktoré podporujú umelú inteligenciu a digitálne zmeny. Vtedy globálna spoločnosť vstúpila do obdobia veľkej transformácie. Nevieme, čo za ňou bude, ale čakajú nás dekády nestability, zmien a kríz, na ktoré sa musíme pripraviť. Hlásam to relatívne dlho a nastupoval som s tým do úradu. Preto som bol pripravený. Ale priority som aj menil. Na Slovensku klesla podpora pre EÚ a ukázali sa deštrukčné antidemokratické sily, ktoré sa prejavili aj v protizápadných a protiamerických náladách v súvislosti s obrannou dohodou s USA. Dialo sa to minulý rok v januári. Do toho prišla ruská agresia, energetická kríza, problémy s infláciou. Samozrejme, nebol som pripravený na to, že vypukne vojna. Každý z nás asi do poslednej chvíle dúfal, že sa to nestane. No na zmeny sa musíme pripraviť všetci. Nestojíme pred ďalším štyrmi či piatimi desaťročiami pokoja.