Podľa zdrojov z prezidentského okruhu panovala ohľadom hlasovania v Národnom zhromaždení „príliš veľká neistota“. Vládne zoskupenie by sa totiž muselo spoľahnúť na hlasy opozičných Republikánov (LR). Medzi členmi pravicového poslaneckého klubu však nepanoval na reformu jednotný názor.
Využitím článku 49.3 môže vláda prijať zákon bez toho, aby o ňom hlasovalo Národné zhromaždenie. Vystavuje sa však možnosti, že poslanci do 24 hodín od použitia tohto ustanovenia vyvolajú hlasovanie o vyjadrení nedôvery vláde. Ak pri tomto hlasovaní poslanci nedôveru vyslovia, potom sa zákon považuje za zamietnutý a vláda musí podať demisiu.
Pred použitím článku 49.3 varovali vládu odborové centrály, ktoré proti zmenám dôchodkového systému organizujú od januára masívne demonštrácie a štrajky. Krok kritizujú aj predstavitelia opozície. O 15: 00 sa dnes začalo zasadnutie Národného zhromaždenia, ktoré malo v pláne o reforme hlasovať. Rokovanie bolo krátko prerušené pre hlasný protest z opozičných lavíc.
Zákon, ktorý patrí medzi priority Macronovho druhého prezidentského mandátu, počíta s postupným zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, s obmedzením špeciálnych režimov a s ďalšími zásahmi, ktoré majú podľa kabinetu zaručiť udržateľnosť dôchodkového systému.
Dopoludnia podľa očakávania zmeny v dôchodkovej reforme schválil Senát. Za sa vyjadrilo 193 senátorov, 114 ich bolo proti, 38 sa zdržalo hlasovania. V Národnom zhromaždení však francúzska vláda nemá väčšinu.
Macron sa vo štvrtok ráno ešte pred hlasovaním v Senáte stretol s predsedami strán vládnej koalície, premiérkou Élisabeth Borneovou a s predsedníčkou Národného zhromaždenia Yaël Braunovou-Pivetovou. Francúzska tlač to zhodne vníma ako jasný dôkaz Macronových obáv, či pri popoludňajšom hlasovaní v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, získa pre svoju reformu potrebnú väčšinu.
Rannú schôdzu stanica BFM TV označila za poistku pre prípad použitia zákona 49.3, s pomocou ktorého je možné schváliť zákon bez toho, aby o ňom hlasoval parlament. Macron síce v stredu avizoval, že sa tomuto variantu chce vyhnúť, ale schôdzka by bola „dôkazom“, že sa naozaj až do poslednej chvíle snažil nájsť pre reformu dostatočnú podporu, napísala BFM TV.
Čítajte viac Francúzi sú o krok bližšie k reforme dôchodkov. Schválil ju Senát
Minister Gabriel Attal vo svojom prejave v Senáte reformu obhajoval. „Vo Francúzsku nikdy nebolo viac dôchodcov ako dnes. Náš sociálny model bude musieť platiť viac dôchodkov ako kedykoľvek predtým,“ uviedol Attal. Pre zmeny v demografii podľa ministra reformy dôchodkového systému pripravuje alebo zaviedla aj väčšina štátov v regióne. Jeho prejav sprevádzalo miestami nesúhlasné bučanie časti senátorov.
Reforma navrhuje posun odchodu veku do dôchodku zo 62 na 64 rokov, ale taktiež dvíha minimálny starobný dôchodok alebo novo započítava čas strávený na rodičovskej dovolenke do odpracovaných rokov. Od polovice januára rozpravy o reforme sprevádzajú masívne protesty po celom Francúzsku.
Zrodil sa kompromis
Zmiešaný výbor zložený zo siedmich poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia a siedmich senátorov dosiahol v stredu dohodu o spoločnej verzii návrhu zákona o reforme dôchodkového systému v tejto krajine.
Francúzska premiérka Élisabeth Bornová uvítala dosiahnutie kompromisnej dohody ako dôkaz, že je možné „spoločne nachádzať riešenia“. Líderka poslancov z hnutia Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panotová odsúdila kompromis, ktorý bol podľa nej dohodnutý vopred, a kritizovala aj „atmosféru vo vláde“ ignorujúcej protestné štrajky a zhromaždenia odporcov dôchodkovej reformy.
Čítajte viac Vo Francúzsku pokračujú masívne protesty. Senát schválil zvýšenie dôchodkového veku
O kompromisnej podobe návrhu zákona o dôchodkovej reforme sa rokovalo v čase, keď sa vo Francúzsku v stredu konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám zamýšľaným vládou.
Kým odborári v stredu večer informovali, že do štrajku a pouličných protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo okolo 480 000, čo je viac ako minulú sobotu, ale oveľa menej ako 7. marca. V Paríži odborári napočítali v uliciach 450 000 demonštrantov, zatiaľ čo prefektúra ich počet stanovila na 37 000.
Na záver týchto demonštrácií medzirezortné odborové zväzy vyzvali poslancov parlamentu, aby hlasovali proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy.
Web France24 konštatoval, že ak aj demonštrácie proti dôchodkovej reforme stratili svoj náboj a dynamiku, štrajky pokračovali, aj keď do splnenia cieľa – zastavenia života vo Francúzsku – mala situácia ďaleko.
Odborári zo železničnej spoločnosti SNCF uviedli, že do stredy poludnia sa do štrajku zapojilo 15 percent zamestnancov, čo je v porovnaní so 7. marcom výrazný pokles. V štátnej službe štrajkovali menej ako tri percentá zamestnancov – pred ôsmimi dňami odmietlo do práce nastúpiť 25 percent zamestnancov tohto sektora.
V Paríži, kde si zamestnanci firmy na odvoz komunálneho odpadu odhlasovali pokračovanie v štrajku najmenej do 20. marca, sa medzičasom nahromadilo už približne 7000 ton odpadu, uzavrel svoj spravodajský materiál web France24.