Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 386. deň
- Slovensko pošle na Ukrajinu stíhačky MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub
- Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulý deň stratila 760 vojakov
- Čínsky prezident navštívi na budúci týždeň Rusko, stretne sa s Putinom
- OSN: Ruské deportácie ukrajinských detí sú vojnovým zločinom
- Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Putina
VIDEO: Mambe ciele neujdú. Po Rumunsku ochráni slovenské nebo.
Čítajte viac 385. deň: Putin obvinil Západ, že udrel na jeho krajinu „sankčnou vojnou"
22:22 Rozhovory o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody, ktorá v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, prebiehajú na „všetkých úrovniach“. V piatok to uviedla hovorkyňa Organizácie Spojených národov Alessandra Vellucciová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Platnosť dohody, ktorá pomohla stabilizovať svetové ceny potravín, vyprší v sobotu 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v pondelok uviedol, že Rusko súhlasí s predĺžením dohody, no iba o 60 dní. Podľa Ukrajiny však z podpísaného dokumentu vyplýva, že predĺžiť ju je možné len o 120 dní.
„Dohoda predpokladá predĺženie o 120 dní. Prebiehajú rozhovory a nebudeme špekulovať o tom, čo sa stane. Angažujeme sa na všetkých úrovniach,“ povedala Velluciová. Dodala, že súčasťou rokovaní sú aj generálny tajomník OSN António Guterres i ďalší vysokopostavení predstavitelia OSN.
20:39 Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v piatok uviedol, že ľutuje rozhodnutie Turecka odložiť proces ratifikácie žiadosti Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Šéf švédskej diplomacie to uviedol po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok po stretnutí so svojím fínskym kolegom Saulim Niinistöm požiadal parlament, aby začal proces ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Helsinki a Štokholm požiadali o členstvo v Aliancii spoločne vlani.
„Je to vývoj, ktorý sme nechceli, ale boli sme naňho pripravení,“ povedal Billström. Dodal, že prioritou Štokholmu je teraz zabezpečenie ratifikácie švédskeho prístupového protokolu zo strany Turecka a Maďarska.
19:31 Rusi musia pri bojoch o Bachmut často prechádzať do defenzívy, napísala agentúra Unian s odvolaním sa na ukrajinského exposlanca Jurija Syroťuka, ktorý sa bojov o mesto zúčastňuje ako granátnik. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj dnes ale podľa agentúry Reuters upozornil, že ruské sily ďalej vynakladajú na obkľúčenie Bachmutu všetko úsilie.
"Na každý nepriateľský útok pripadá náš protiútok. Každý posun nepriateľa je pre neho veľmi bolestivý a žiada si ohromné straty, "uviedol Syroťuk, vystupujúci tiež pod vojenskou prezývkou Mamaj. Rusi často hovoria o tom, že obkľúčenie mesta je na dosah, ich vyhlásenia sú podľa Syroťuka ale nadsadené.
V porovnaní s predchádzajúcim týždňom podľa neho intenzita bojov v oblasti Bachmutu klesla, zostáva ale vysoká. „Tu, kde stojím, človeku nad hlavou preletí asi tak každú minútu nepriateľská mina,“ opísal. O tom, že sa intenzita bojov v Bachmute o niečo znížila, napísali tento týždeň tiež analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
19:14 K vydaniu zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina viedli „vierohodné obvinenia“, uviedol v piatok predseda Medzinárodného trestného súdu (ICC), poľský sudca Piotr Hofmanski vo vyhlásení vysvetľujúcom rozhodnutie vydať zatýkací rozkaz na Putina. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News.
Čítajte viac Medzinárodný súd vydal zatykač na Putina. Rusko: Je neplatný. Biden: Je oprávnený
17:24 Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal v piatok zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
15:52 Turecko začne proces ratifikácie fínskej žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie. Po rokovaní s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom to povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. O žiadosti tak bude rokovať turecký parlament. Erdogan dúfa, že zákonodarcovia vstup Fínska schvália pred májovými prezidentskými a parlamentnými voľbami v Turecku.
V prípade Švédska, ktoré tiež chce stať členom NATO, bude Turecko ďalej rokovať o napĺňaní svojich požiadaviek týkajúcich sa potláčania terorizmu, povedal Erdogan.
14:50 Belgicko dodá Ukrajine viac ako 240 vojenských nákladných vozidiel Volvo. Prvú skupinu týchto áut Kyjevu pošlú už na budúci týždeň. Informuje o tom portál Kyiv Independent s odvolaním sa na správu belgického denníka De Standaard, podľa ktorého ukrajinská armáda použije tieto vozidlá na transport vojakov a vybavenia na východný front.
„Dôraz sa často kladie na dodávky zbraní, ale ukrajinské jednotky tiež naozaj čakajú na tieto nákladná autá. Počas konfliktu je logistika prinajmenšom taká dôležitá ako zbrane,“ uviedlo belgické ministerstvo obrany. Kľúčovou výhodou automobilov Volvo je ich relatívne ľahká údržba a opravy, čo znamená, že ukrajinskí mechanici nebudú potrebovať dodatočný výcvik na ich používanie alebo základné opravy.
14:25 Ukrajinskí poslanci sa poďakovali Slovensku za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29. Ostatných spojencov vyzvali, aby sa zachovali podobne.
Poslankyňa ukrajinského parlamentu Kira Rudiková na Twitteri poďakovala Slovensku a Poľsku za schválenie dodávky stíhačiek MiG-29 Ukrajine a spýtala sa: „Kto bude ďalší?“
„Drahí Holanďania, Švédi, Francúzi, Briti, Nemci, Fíni, Američania – a čo vy? (Stíhačky) F-16, F/A-18, Eurofighter, JAS39, Rafale a Tornado by nám pomohli zvíťaziť rýchlejšie,“ adresovala výzvu na zaslanie ďalších stíhačiek priamo konkrétnym krajinám ďalšia ukrajinská zákonodarkyňa Inna Sovsunová.
13:10 Český prezident Petr Pavel pri návšteve Poľska ocenil rozhodnutie Varšavy a Bratislavy poskytnúť Kyjevu svoje stíhačky Mig-29. Uviedol, že verí, že Ukrajina môže vo vojne proti Rusku zvíťaziť.
„MiG-29 je naďalej považovaný za relatívne dobré lietadlo a zdá sa najlepším lietadlom pre Ukrajinu, pretože je v jej výzbroji, vedia s ním zaobchádzať a majú logistické zázemie,“ povedal.
Zdôraznil, že každý prvok vojenskej výzbroje Ukrajina potrebuje na účinnú obranu a prípadnú protiofenzívu. „Určite (migy) niečo zmenia – a nie je až taký dôležitý počet, ale to, že každý prvok prináša zmeny,“ povedal.
13:00 Prezidentka SR Zuzana Čaputová rešpektuje rozhodnutie dočasne poverenej vlády poslať stíhačky MiG-29 na Ukrajinu. Spôsob prevodu, a to medzivládnou dohodou, považuje za dostatočný, no vhodnejšie by podľa nej bolo aj uznesenie parlamentu. Stanovisko hlavy štátu poskytol jej hovorca Martin Strižinec.
Čítajte viac Čaputová rešpektuje rozhodnutie vlády poslať stíhačky na Ukrajinu, Smer avizuje trestné oznámenie
12:00 Úplné zastavenie dovozov zemného plynu z Ruska by pre Európsku úniu znamenalo iba to, že bude závislá od energií z iných zdrojov. Uviedol to v piatok šéf rakúskeho Inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Gabriel Felbermayr. Rakúsko podľa neho dúfa, že konflikt na Ukrajine sa v strednodobom horizonte skončí a v novom povojnovom svete by malo existovať zmiešané portfólio energií namiesto takého, ktoré sa zameria iba na skvapalnený zemný plyn z USA.
11:00 Ruský minister obrany Sergej Šojgu navrhol na štátne vyznamenania pilotov dvoch ruských stíhačiek Su-27, ktorí americkému bezpilotnému lietadlu MQ-9 Reaper zabránili narušiť hranice priestoru „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva inváziu svojich vojsk na Ukrajinu. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.
Ministerstvo pôvodne tvrdilo, že sa dron v utorok zrútil do Čierneho mora vinou vlastného prudkého manévrovania, a popieralo zrážku či použitie zbraní. Americké ministerstvo obrany ale vo štvrtok zverejnilo video, ktoré zachytáva, ako sa ruské vojenské lietadlo priblížilo k americkému vojenskému dronu a vypustilo v jeho blízkosti palivo. Na konci videa je vidieť poškodená vrtuľa dronu. Podľa Američanov sa ruská stíhačka zrazila s americkým prieskumným dronom a zasiahla jeho vrtuľu.
VIDEO: Stret amerického drona s ruskou stíhačkou10:40 Ruské nútené deportácie ukrajinských detí do oblastí, ktoré má pod kontrolou Moskva, sú vojnovým zločinom, konštatovali vyšetrovatelia Organizácie Spojených národov (OSN). Informuje o tom spravodajský portál BBC. Vyšetrovacia komisia OSN pre Ukrajinu uviedla, že sú dôkazy o nelegálnom transfere stoviek ukrajinských detí do Ruska. Podľa ukrajinskej vlády do Ruska násilne odviedli 16 221 detí.
Rusko v tejto súvislosti zaviedlo opatrenia ako napríklad udeľovanie ruského občianstva alebo umiestňovanie detí do náhradných rodín, aby „vytvorilo rámec, v ktorom by mohli niektoré z detí nakoniec zostať natrvalo“ v Rusku, približuje správa.
I keď pôvodne mali byť transfery dočasné, „väčšinu z nich predĺžili“, pričom deti i rodičia musia čeliť „rôznym prekážkam, ak sa chcú dostať do kontaktu“. V niektorých prípadoch rodičia i deti povedali komisii, že keď sa dostali na Ruskom kontrolované územia, museli deti nosiť „špinavé šaty, kričali na nich a nadávali im“ a „niektoré deti so znevýhodneniami nedostávali adekvátnu starostlivosť a liečbu“.
V správe sa tiež uvádza, že bremeno kontaktovania rodičov spočívalo predovšetkým na premiestnených deťoch, keďže dospelí pri hľadaní detí čelili „značným logistickým, finančným a bezpečnostným problémom“. Menšie premiestnené deti tiež podľa svedkov možno nedokázali nadviazať kontakt so svojimi rodinami a v dôsledku toho s nimi mohli „stratiť kontakt natrvalo“.
Nútené deportácie ukrajinských detí „porušujú medzinárodné humanitárne právo a sú vojnovým zločinom“, konštatuje komisia v správe.
OSN tiež uvádza, že Rusko pácha na Ukrajine aj ďalšie vojnové zločiny, vrátane útokov na nemocnice, mučenia, znásilňovania a môže byť zodpovedné aj za ďalšie vážne „zločiny proti ľudskosti“, najmä vlnu útokov na energetickú infraštruktúru, ktorú spustilo vlani v októbri.
Komisia sa tiež pokúša zistiť, či môže zločin proti ľudskosti predstavovať aj bombardovanie a obliehanie mesta Mariupoľ vlani v máji. Vyšetrovatelia tiež podľa vlastných slov zdokumentovali aj „malý počet“ porušení zo strany ukrajinských ozbrojených síl.
10:05 Slovenské stíhačky Mig-29 pôjdu na Ukrajinu. „Vláda jednohlasne schválila medzinárodnú dohodu a rozhodla o darovaní MiG-29 a systému protivzdušnej obrany Kub na Ukrajinu,“ ozrejmil v piatok na tlačovej konferencii dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati). Dodal, že darovanie podľa neho prebehlo čisto ústavnou formou. Uviedol, že prezidentka Zuzana Čaputová je o rozhodnutí informovaná a súhlasí s ním aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Stíhačky majú podľa Hegera slúžiť na ochranu a nie na útok.
Čítajte viac Vláda odobrila darovanie migov Ukrajine, Heger vycestuje do Kyjeva
9:25 Čínsky prezident Si Ťin-pching uskutoční na budúci týždeň návštevu Ruska, pričom pôjde o jeho prvú cestu do Moskvy za takmer štyri roky. V piatok to potvrdilo čínske ministerstvo zahraničných vecí.
„Prezident (Číny) Si Ťin-pching absolvuje na pozvanie prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina štátnu návštevu Ruska od 20. do 22. marca,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Pekingu. Putin pozval Siho do Ruska v decembri počas spoločného videohovoru, pripomenula agentúra AP. Ako vtedy povedal, táto návšteva by mohla „celému svetu ukázať silu rusko-čínskych väzieb“.
Si a Putin budú podľa vyhlásenia Kremľa hovoriť o „prehĺbení komplexného partnerstva a strategickej spolupráci medzi Ruskom a Čínou“, a to aj na medzinárodnej scéne, priblížil Kremeľ. Okrem toho vraj podpíšu „dôležité bilaterálne dokumenty“.
Čínsky prezident naposledy navštívil Rusko v roku 2019. Putin sa však pred vyše rokom zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu. Obaja lídri sa stretli v septembri na regionálnom bezpečnostnom stretnutí v Uzbekistane.
8:20 Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulý deň na Ukrajine stratila 760 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny vzrástol na 163 320, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o dva tanky, trinásť obrnených bojových vozidiel pechoty, trinásť delostreleckých systémov, jeden raketomet a jeden vrtuľník.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Moskva podľa Kyjiva celkovo stratila 3 506 tankov, 6 823 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 552 delostreleckých systémov, 504 raketometov a 290 vrtuľníkov.
7:51 Čínske firmy, vrátane jednej napojenej na vládu, poslali do Ruska tisíc pušiek a ďalšie vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť pre vojenské účely, napríklad súčiastky pre drony a ochranný výstroj. Dodávky sa uskutočnili od júna do decembra 2022. Informuje o tom portál Politico, ktorý sa odvoláva na obchodné a colné dokumenty.
Spoločnosť China North Industries Group Corporation Limited poslala pušky v júni 2022 ruskej firme Techkrim, ktorá obchoduje aj s ruskou vládou a armádou. Ruské subjekty okrem toho v závere roku 2022 cez Turecko od čínskych firiem dostali 12 zásielok súčiastok pre drony a viac ako 12 ton čínskeho ochranného výstroja. Čínska firma Da-Jiang Innovations Science & Technology Co. poslala malému ruskému distribútorovi v novembri a decembri 2022 cez Spojené arabské emiráty súčiastky pre drony, napríklad batérie a kamery.
Politico však dodáva, že nie je jasné, či Moskva použila čínske pušky na bojisku. Ruská firma Techkrim na otázky neodpovedala. Čínske veľvyslanectvo v USA vo vyhlásení uviedlo, že Peking je „zaviazaný podpore rokovaní o mieri" na Ukrajine. „Čína túto krízu nevytvorila. Nie je súčasťou tejto krízy a neposkytuje zbrane ani jednej strane konfliktu," uviedol hovorca čínskeho veľvyslanectva.
6:46 Ruský regionálny politik Michail Abdalkin dostal pokutu vo výške 150 000 rubľov (1850 eur) za „diskreditáciu ozbrojených síl“. Tej sa podľa súdu dopustil tým, že si vo februári vypočul prejav ruského prezidenta Putina o stave krajiny s rezancami na ušiach. Oznámilo to ruské nezávislé ľudskoprávne združenie OVD-Info, píše agentúra Reuters.
Abdalkin je komunistickým poslancom regionálneho parlamentu v Samarskej oblasti. Putinov prejav o stave krajiny počúval za svojím počítačom, na ušiach mu viseli rezance a sarkasticky prikyvoval. Nakrútené video následne zverejnil na platformách YouTube aj ruskej sieti VKontakte.
„Plne (ho) podporujem, úplne súhlasím, skvelé vystúpenie… Nič podobné som nepočul posledných 23 rokov. Som príjemne prekvapený,“ napísal na margo Putinovho prejavu na sieti VKontakte.
Agentúry DPA aj Reuters uviedli, že rezancami odkazoval na ruský výraz, podľa ktorého ak niekomu visia s uší rezance, tak ho buď zavádzajú alebo mu klamú (niečo ako v slovenčine vodiť za nos). Podľa Reuters takýmto gestom naznačil, že neveril prejavu, ktorý šéf Kremľa predniesol krátko pred prvým výročím invázie na Ukrajinu.
Samotný Abdalkin podľa OVD-Info povedal, že išlo o ironické gesto, ktorým chcel vyjadriť svoju nespokojnosť s „mlčaním prezidenta o vnútropolitických problémoch“.
Abdalkinov protest sa síce stretol s podporu na internete, zo strany ruských politikov si však vyslúžil kritiku.
6:15 Poľsko v najbližších dňoch odovzdá Ukrajine štyri nadzvukové lietadlá MiG-29. „Veríme a očakávame, že ďalšie krajiny, ktoré majú tieto lietadlá k dispozícii, budú nasledovať tento rozhodný krok a príklad skutočného príspevku k ochrane ukrajinského neba,“ uviedla v reakcii na Dudovo oznámenie podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondratjuková. Poďakovala „poľským bratom a sestrám“.
Otázku, či Ukrajine, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej invázii, poskytnú stíhacie lietadlá, riešia spojenci Kyjeva už takmer od začiatku vojny. Poľsko svoje stíhačky sovietskej konštrukcie ponúklo už vlani v marci a opakovane o dodávke rokuje, niektorí spojenci z NATO ale zaujímajú opatrný postoj. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok podľa agentúry Reuters povedala, že táto diskusia medzi spojencami Kyjeva stále pokračuje.
VIDEO: Slovenský MiG-29 v akcii, pristávanie vo dvojici pri západe slnka a v noci. (marec 2022)
Biely dom v reakcii na nové oznámenie uviedol, že krok Varšavy „nič nemení“ na stanovisku Spojených štátov, ktoré zatiaľ odmietajú Ukrajine dodať stíhačky. „Nie je to na stole,“ citovala agentúra AFP hovorcu prezidentskej kancelárie Johna Kirbyho. Šéf Bieleho domu Joe Biden na konci februára povedal, že poskytnutie stíhačiek F-16 Kyjevu je „pre túto chvíľu“ vylúčené, a dodal, že ukrajinská armáda „teraz F-16 nepotrebuje“.
Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre denník Gazeta Wyborcza uviedol, že prioritou nie je dodávať Ukrajincom nové stíhacie lietadlá, pretože aj keby sa pre to niekto rozhodol, lietadlá by dorazili až v budúcom roku. Tento proces podľa neho prakticky nejde urýchliť, a v hre tak zostávajú MiG-29, ktoré už ukrajinské letectvo používa. „Avšak v Európe je veľmi málo krajín, ktoré naďalej používajú stroje tohto typu a mohli by ich Ukrajine odovzdať,“ poznamenal Pavel.
Čítajte viac Do Poľska smerujú americké pekelné strely
Tento týždeň o dodávke stíhačiek, avšak v horizonte štyroch až šiestich týždňov, hovoril poľský premiér Mateusz Morawiecki. Spolu s Poľskom predtým chcelo Ukrajine odovzdať svoje stíhačky MiG-29 Slovensko, kde o tom v stredu rokovala vláda. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo, podľa slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa sa čaká na ďalšie informácie od partnerov.
Poľsko, ktoré patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, v uplynulých mesiacoch presvedčilo ďalších spojencov, aby jej poskytli moderné tanky. Samo jej nedávno poskytlo 14 obrnencov nemeckej výroby Leopard 2.