Bývalý inšpektor OSN: CIA klamala. Príbehy o zbraniach v Iraku nedávali zmysel

Státisíce obetí si vyžiadala Američanmi vedená vojna v Iraku, ktorá sa začala pred 20 rokmi, 20. marca 2003. Prezident USA George Bush ju spustil aj pod falošnou zámienkou, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia. Robert Kelley pred 20 rokmi v Iraku viedol inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a v krajine pôsobil už na začiatku 90. rokov. Pravde Kelley poskytol exkluzívny rozhovor.

20.03.2023 05:30
Irak, vojaci Foto: ,
Americkí vojaci v bojoch v Iraku v roku 2005.
debata (438)

"Boli sme si celkom istí, že Bagdad nemá žiadne zbrane hromadného ničenia. Ale vedeli sme, že nás do toho zatiahnu,“ povedal Kelley, ktorý v súčasnosti spolupracuje so Štokholmským medzinárodným inštitútom pre výskum mieru.

Ako sa z človeka stane inšpektor, ktorý skúma zbrane hromadného ničenia? Čo vás priviedlo k tejto práci?

Pracoval som v Los Alamos a v Livermore v národných laboratóriách jadrových zbraní. Okolo roku 1980 som začal spolupracovať s tajným službami, keď sme sa zaoberali spravodajskými informáciami týkajúcimi sa zahraničných atómových zbraňových systémov. Keď sa objavili problémy s Irakom, padlo to logicky na mňa, že som tam šiel. Okrem toho som bol v Národnom krízovom vyhľadávacom tíme, ktorého úlohou je odhaľovanie a zneškodňovanie zahraničných a teroristických jadrových zbraní. Takže som mal aj veľa praktických skúseností.

VIDEO: Dvadsať rokov od vojny sú Američania stále v Iraku

Video
Aj dvadsať rokov od začiatku invázie sú Američania v Iraku. Momentálne je tam okolo 2 500 vojakov USA, neplnia bojové úlohy. Pozrite si video US Army, ako napríklad cvičili iracké jednotky do boja s Islamským štátom.

V rokoch 1992 až 1993 ste boli v Iraku inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). V roku 1998 režim Saddáma Husajna prestal s vami spolupracovať. Nakoľko ste si vtedy boli istý, že Bagdad nevyvíja zbrane hromadného ničenia?

V rokoch 1992 až 1993 som bol šéfom MAAE v Iraku. Osobne som dozeral na to, ako v krajine odpaľovali budovy a ničili zariadenia, ktoré sa týkali vami spomínaných programov. A nemusel som si len predstavovať, ako sa situácia vyvíja. Ak sme sa vtedy rozprávali s ľuďmi v CIA, že by sme im chceli dať viac informácií o tom, čo sme objavili, tak nám odpovedali, že iracký program zbraní hromadného ničenia sa predsa skončil. Preto nie je potrebné na jeho skúmanie dávať ďalšie peniaze. Tajné služby sa už vtedy viac venovali Severnej Kórei a Iránu. Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, bol som si dosť istý, že iracký program zničili. Tvrdili to v podstate všetci, koho som poznal. Zmena prišla s teroristickými útokmi 11. septembra 2001.

Čo bolo iné?

Prišli noví ľudia s odlišným politickým pohľadom na svet. Nevedeli príliš veľa o tom, čo sa stalo v 90. rokoch, a svojím spôsobom opätovne vytvárali problémy.

V Iraku ste pred inváziou boli späť ako inšpektor MAAE. Čo bolo úlohou vás a vášho tímu?

Zozbierať všetky dostupné informácie, analyzovať ich a pripraviť plány na ďalšie možné inšpekcie. Do MAAE som sa vrátil v roku 2001, krátko pred 11. septembrom. Vtedy som vôbec neočakával, že pôjdeme späť do Iraku. Po 11. septembri, keď sa začala blížiť vojna, sme si nemysleli, že to má niečo spoločné so zbraňami hromadného ničenia. Boli sme si celkom istí, že Bagdad žiadne nemá. Ale vedeli sme, že nás do toho zatiahnu.

zväčšiť Robert Kelley, bývalý šéf inšpektorov... Foto: Profimedia
Robert Kelley, Irak Robert Kelley, bývalý šéf inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Iraku.

Do Iraku ste pred vojnou išli so skúsenosťami z 90. rokov. Bolo niečo, čo vás tam prekvapilo, alebo ste v zásade videli len veci, ktoré potvrdili prácu, ktorú ste tam vykonali predtým?

Ešte pred inšpekciami sme si vytvorili informačnú sieť z otvorených zdrojov a médií. Niektorí prebehlíci z Iraku nám hovorili o veciach, ktorým sme nie vždy rozumeli, ale mohli byť pravdivé, teda bolo dobré ich preveriť. Ale obyčajne to nebolo nič zásadné. No jednoznačne sme chceli ísť do Iraku, aby sme sa na tieto záležitosti pozreli. Napríklad, ak sme mali k dispozícii satelitné fotky nejakých opravených budov, o ktorých sme vedeli, na čo ich používali v minulosti, chceli sme zistiť, čo sa tam deje. Nič z toho však nakoniec nebolo dôležité. No najmä Američania začali riešiť dve veci.

O čo išlo?

Jednou vecou bol príbeh o hliníkových trubiciach, ktoré vraj mali slúžiť na postavenie centrifúg na obohatenie uránu pre bomby. Druhou bol údajný iracký nákup uránu z Nigeru. Oba tieto príbehy boli pomerne hlúpe. Už v polovici 90. rokov sme skúmali hliníkové trubice. Pustili sa do toho ľudia, ktorí sa vyznajú v atómových a raketových technológiách. Preverovali 50-tisíc takýchto trubíc, ktoré už boli v Iraku, ten ich nepotreboval kupovať. Záverom výskumu bolo, že trubice nemajú nič spoločné s riadenými strelami ani s jadrovými technológiami. No CIA prišla s príbehom, že sú dôležité a zatlačila nás do kúta, lebo túto informáciu posunula denníku New York Times. A keď sa nás novinári a verejnosť pýtali, prečo s tým niečo nerobíme, museli sme to brať vážne a veľmi pozorne poukázať na to, že tento príbeh je obrovská lož. A problém údajného nákupu uránu z Nigeru bol ešte horší.

Prečo?

Príbeh nedával žiadny zmysel. Vedeli, že to povieme, ak budeme mať šancu vidieť dokumenty, ktoré s ním súviseli. Tak nám ich CIA neukázala a tvrdila, že Iračania sa snažia kúpiť urán z Nigeru a že je to znak niečoho zlého. My sme argumentovali, že tento príbeh nie je pravdivý. Že je to nezmysel, veď Bagdad už mal väčšie množstvo uránu, ako to, o ktorom sa diskutovalo. Na americkom ministerstve zahraničných vecí boli ľudia, ktorí tajne odovzdali MAAE dokumenty o tomto prípade. Môjmu šéfovi a mne. Povedali nám, aby sme ich vyhodnotili my. Môjmu šéfovi trvalo tak štyri hodiny, aby dokumenty prešiel a zistil, aké sú v nich podvrhy. Napríklad v nich boli mená ľudí, ktorí mali niečo podpísať, no boli už mŕtvi. Aj dieťa by prišlo na to, že sú to falzifikáty. No museli sme riešiť takéto veci, lebo verejnosť to očakávala a nevedela, že CIA klame.

Irak, Saddám, američania, vojna, armáda, socha Čítajte viac Vojna bola väčšia hrôza ako Saddám

Stephen Hadley, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Georgea Busha, pred niekoľkými dňami pre CNN povedal, že iné spravodajské informácie o irackých zbraniach hromadného ničenia mohli pred 20 rokmi viesť k úplne rozdielnemu rozhodnutiu o invázii. No nakoľko obstojí argument, že tajné služby si mysleli, že Saddám niečo skrýva? Vieme, že nie všetky spravodajské organizácie mali na to rovnaký pohľad. A okrem toho, vy a váš tím ste predsa dávali informácie priamo z terénu Bezpečnostnej rade OSN. Ako teda reagujete na vyjadrenia, ako mal Hadley?

Veľmi negatívne. Nie všetky spravodajské informácie poukazovali na problém. V skutočnosti mali najlepšie informácie inšpektori v teréne. Boli to ľudia, ktorí už boli v Iraku v rokoch 1991 až 1998. Mali sme tiež možnosť pozrieť sa na dáta z obdobia rokov 1998 až 2001. A potom sme sa do Iraku vrátili. Americká vláda ignorovala najlepšie spravodajské informácie od ľudí, ktorí na nich pracovali. Spomenuli ste, že sme dávali správy BR OSN. Myslím si, že je to veľmi dôležitý fakt. Mnoho ľudí najmä v USA má na Organizáciu Spojených národov veľmi kritický pohľad. Nemajú ju radi a spomínajú rôzne dôvody, pre ktoré je vraj OSN zlá. Teda aj inšpektori Organizácie Spojených národov a MAAE boli pre nich len banda byrokratov, ktorí nič nevedia a iba počítajú fazule. Pred 20 rokmi však títo ľudia zabúdali na to, že veľmi veľa inšpektorov boli Američania. Napríklad ja. Mám bezpečnostnú previerku veľmi vysokej úrovne. Pracovali sme s najlepšími spravodajskými informáciami. Všetci, čo sme boli v Iraku, sme sa počas našich životov venovali tomu, ako vytvoriť bomby. Na začiatku som spomenul Národný krízový vyhľadávací tím. V podstate každý americký inšpektor v Iraku mal za sebou aj protiteroristickú kariéru týkajúcu sa jadrových zbraní. Boli to mimoriadne skúsení ľudia. Ale potom do toho vstúpili názory na OSN, o ktorých som hovoril, a tak si vo Washingtone mysleli, že nás môžu ignorovať. Myslím si, že toto sa odráža aj vo vyjadreniach, aké mal Hadley.

Juhočínske more, Čítajte viac Výhra Ruska by povzbudila Čínu. Aj vojna v Iraku porušila Chartu OSN

Diskutovali ste pred 20 rokmi tieto veci s kolegami z tajných služieb? Pýtam sa preto, lebo, ako ste vraveli, sami vám svojho času zdôrazňovali, že iracký program zbraní hromadného ničenia je mŕtvy.

Krátka odpoveď by bola, že nie, nehovoril som o tom s nimi. Nemali sme s nimi príliš veľa kontaktov. Najmä naša koordinácia s USA bola na slabej úrovni na rozdiel od 90. rokov, keď sme na mnohých veciach spolupracovali. Hovorili sme však s predstaviteľmi iných vlád a s ľuďmi, ktorí nás prišli navštíviť a dali nám aj informácie. Celkom dobre sme spolupracovali. Môžem vám to ilustrovať na prípade jednej nemenovanej krajiny, ktorá sa veľmi zaujímala o hrozbu jadrových zbraní na Blízkom východe. Jej analytici k nám boli veľmi otvorení a odovzdali nám správy, ktoré poukazovali na to, že v Iraku sa nič nedeje. Potom sme prišli do Bagdadu a na miestach, ktoré sme prezerali, sme našli tie veci, ktoré sme hľadali, a nebolo to nič dôležité. Ale napríklad v lete 2002 sme mali stretnutie s predstaviteľmi USA. Viedol ho človek, ktorého sme poznali z 90. rokov, ale mal so sebou dvoch nových kolegov. Tí nám ukazovali satelitné snímky budov a vraveli nám, čo sa v nich deje. Museli sme im vysvetliť, že majú staré a nesprávne informácie. Toto sme museli riešiť. Sledovali sme viacero takýchto stop, ale boli to v podstate nezmysly.

Čo pokladáte za hlavný odkaz irackej vojny? Myslíte si, že to, čo sa stalo pred 20 rokmi, aspoň do nejakej miery oslabuje Západ, keď kritizuje ruskú inváziu na Ukrajinu? V súvislosti s ňou tiež riešime jadrový problém. Či je to už Záporožská jadrová elektráreň, alebo to, že šéf Kremľa sa vystatuje atómovými zbraňami. Nemali by sme všetko hádzať do jedného koša, ale sú experti, ktorí tvrdia, že niečo, čo nazývame postpravdivý svet, sa začalo práve s americkou inváziou.

Neodpoviem na vašu otázku priamo. Čo sa týka elektrárne v Záporoží, mám na to názor, a aj na to, čo robí MAAE, ale nechcem tu riešiť moje osobné pocity a robiť nejakú psychoanalýzu Putinových krokov. Poviem však, že za 20 rokov už takmer všetci zabudli na to, čo sme sa v Iraku naučili. Väčšina príbehov, ktoré v súvislosti s vojnou čítam, tomu nevenuje pozornosť. Mali sme všetky informácie, ale teraz niekto tvrdí, že vraj MAAE nedala dohromady to, čo našla.

Iracká vojna

Invázia sa pod vedením USA začala 20. marca 2003, vojnu podporila aj slovenská vláda Mikuláša Dzurindu.

Hlavnou zámienkou na vojnu boli tvrdenia, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia, no nebola to pravda.

9. apríla americké jednotky dobyli Bagdad.

1. mája americký republikánsky prezident George Bush oznámil slovami – Misia splnená – koniec veľkých vojenských operácií v Iraku.

14. decembra zadržali Saddáma Husajna.

Situácia v Iraku sa však zhoršovala, pribúdali teroristické útoky, ktoré proti sebe postavili irackých sunnitov a šiitov.

V apríli 2004 sa objavili prvé správy o mučení zajatcov vo väzení Abú Grajb v Bagdade.

Saddáma Husajna popravili 30. decembra 2006.

V januári 2007 nariadil Bush zvýšenie počtu jednotiek v Iraku, v októbri 2007 sa podarilo zlikvidovať šéfa Al-Kajdá v Iraku Músú Zarkávího.

V novembri 2008 vyhral demokrat Barack Obama prezidentské voľby aj na základe sľubu, že stiahne vojakov USA z Iraku.

Americké jednotky odišli v decembri 2011.

Už v roku 2014 boli späť, aby pomohli vláde v Bagdade bojovať s teroristami z Islamského štátu (IS).

V Iraku je momentálne okolo 2 500 amerických vojakov, neplnia bojové úlohy.

Vojna a následný nárast IS si vyžiadali státisíce obetí.

V Iraku zahynuli aj štyria slovenskí vojaci.

© Autorské práva vyhradené

438 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #George Bush #Saddám Husajn #vojna v Iraku #zbrane hromadného ničenia