Vojak z Iraku: Chápem, keď sa niekto pýta, prečo nie je aj zatykač na Busha

„Nikto s jasnou mysľou nemôže povedať, že iracká vojna bola úspešná,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu podplukovník vo výslužbe Fred Wellman. Pilot helikoptér Black Hawk slúžil v Iraku aj ako hovorca generálov Davida Petraeusa a Martina Dempseyho. „Vojna za to nestála. Poznám vdovu a jej synov, ktorí žijú v Arizone. Prišli o manžela a otca, lebo mu odťali hlavu za to, že pre mňa v Iraku pracoval,“ pripomenul Wellman. Konflikt, ktorý sa začal 20. marca 2003, si vyžiadal státisíce obetí. Prezident USA George Bush inváziu spustil pred dvadsiatimi rokmi aj pod falošnou zámienkou, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia.

21.03.2023 06:00
George Bush, Irak Foto: ,
Vtedajší americký prezident George Bush 1. mája 2003 ohlásil koniec veľkých bojových operácií v Iraku. Bol to však len začiatok.
debata (188)

V jednom z rozhovorov ste povedali, že máte taký drsný vtip, že rád útočíte na Irak. Slúžili ste v operáciách Púštna búrka (1990–1991) aj Iracká sloboda (2003–2011). Tieto vojny mali iné ciele aj odlišný vývoj. V čom spočíval rozdiel pre vás?

Počas Púštnej búrky som slúžil len ako mladý dôstojník. Druhý raz som už išiel do Iraku starší a múdrejší. Mal som jasnú predstavu, čo môžem očakávať od vojny, ako efektívnejšie veliť vojakom a ako zaistiť, aby sa vrátili domov. Mimoriadne som sa snažil, aby som ich udržal v bezpečí, lebo situácia sa v Iraku menila. Lepšie som chápal riziká a dokonca som sa sám seba pýtal, prečo sme vojnu začali, lebo mi to nedávalo veľký zmysel. Ale na druhej strane musím priznať, že na rozdiel od Púštnej búrky bola pre mňa invázia v roku 2003 aj niečo osobné.

VIDEO: Dvadsať rokov od vojny sú Američania stále v Iraku

Video
Aj dvadsať rokov od začiatku invázie sú Američania v Iraku. Momentálne je tam okolo 2 500 vojakov USA, neplnia bojové úlohy. Pozrite si video US Army, ako napríklad cvičili iracké jednotky do boja s Islamským štátom.

V akom zmysle?

Úprimne poviem, že som to vtedy bral tak, že musíme dokončiť to, čo sme počas Púštnej búrky začali. Podobne to vnímali aj iní ľudia, ktorí slúžili v prvej vojne. Vraveli sme si, že musíme vidieť, čo sa stalo po nej. Saddám Husajn masakroval šiítov, ľudia utekali zo svojich domov. Mal som pocit, že to musíme nejako ukončiť.

zväčšiť Fred Wellman v Iraku. Foto: Archív F. Wellmana
Fred Wellman, Irak Fred Wellman v Iraku.

Dá sa vo vojne zamerať na udržanie vojakov v bezpečí? Lebo vieme, že nie vždy sa to podarí. Čo ste preto robili?

Áno, nie vždy sa vám podarí ľudí udržať v bezpečí. Myslím si však, že som bol na svojich vojakov naozaj tvrdý. Zásadne som od nich vyžadoval, aby dodržiavali pravidlá a aby uvažovali o rizikách, ktoré im hrozia. Aby nosili helmy, či aby sa vedeli zakopať, keď je to potrebné. Nechcel som, aby sa dali hlúpo odpáliť nejakou mínou. Samozrejme, táto práca je riziková. Lietate na vrtuľníkoch Black Hawk v noci, slúžite vojakom, zapájate sa do boja. Usiloval som sa tým mladým mužom a ženám vysvetliť, aby kontrolovali svoje túžby ísť do zbytočného rizika. Bol som vtedy major a už som chápal, čo sa stáva v takých situáciách. V Púštnej búrke som stratil dvoch mužov, ktorých nezostrelil nepriateľ. Prišli o život počas nočného letu. Raz som zakázal záchrannú misiu, lebo som to vnímal tak, že pri nej nedodržia rozkazy a pravidlá. Ako som povedal, bol som na svojich vojakov tvrdý. No vravel som, že mi jedno, či si o mne budú myslieť, že som debil. Chcel som, aby to prežili, nech o tom, aký som bol, môžu debatovať aj o 30 rokov. Vyžadoval som od svojich vojakov disciplínu, profesionalizmus a to, aby sa správali k Iračanom s rešpektom. Nepotrebovali sme si vytvárať nových nepriateľov.

Irak, vojaci Čítajte viac Bývalý inšpektor OSN: CIA klamala. Príbehy o zbraniach v Iraku nedávali zmysel

Pracujete na knihe o vašej službe v Iraku a o tom, aký mala vplyv na váš život a na ľudí okolo vás. Určite ste uvažovali nad tým, aké príbehy v nej opíšete. Môžete už teraz povedať, ktorý v nej nebude chýbať?

Kniha sa bude týkať najmä môjho pôsobenia v Iraku, keď sme prišli na sever. Bol som tam medzi prvými a o niekoľko dní k nám prišli Iračania a prosili nás o pomoc. Vodu mali z miesta, kde sme mali leteckú základňu a ich dedinu obmedzovala naša cvičná strelnica. Porozprával som sa so svojím veliteľom a povedal som mu, že chcem navštíviť tú irackú dedinu. Myslel si, že som sa zbláznil. Položil som pred neho mapu a usiloval som sa mu to vysvetliť. Ukazoval som mu, že okolo nás je niekoľko irackých dedín, a tie môžu byť našou prvou alebo poslednou líniou obrany, teda by sme sa možno mali zoznámiť so susedmi. Keď som ich navštívil, zistil som, že sú to dobrí ľudia, farmári. Niektorí boli Kurdi, iní sunniti. Ich predkovia tam boli stovky, možno tisíce rokov pred nami. Vtedy som si niečo aj uvedomil.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Iracký omyl a lož, ktoré rozvrátili celý svet

Čo to bolo?

Že iracká spoločnosť sa na svet pozerá z dlhodobejšieho hľadiska. Americký pohľad je krátkodobejší. Videl som to aj potom, keď som spolupracoval s miestnymi ľuďmi. O niekoľko mesiacov som už pomáhal budovať školy a kliniku pre doktora Mohammeda v jednej dedine. Doviedli sme tam aj vodu. Doktor Mohammed nás presvedčil, aby sme pomohli s infraštruktúrou. Tak sme boli spolu v jednom údolí, kde to vyzeralo tak, že tam už niekto staval cestu. Spýtal som sa na to. Doktor Mohammed mi odpovedal, že to boli ešte Briti v 20. rokoch minulého storočia a že je to napísané v knihe, v ktorej zaznamenávajú históriu dediny. To bolo asi naposledy, čo týmto ľuďom pomohla nejaká vláda. Ale Iračania museli žiť. My sa stále pozeráme na to, že budú nejaké voľby a čo sa zmení. Usiloval som sa tých ľudí podporiť. Mal som na to dva dôvody. Pomohlo to udržať v bezpečí mojich vojakov a chcel som zlepšiť ich život.

zväčšiť Americkí vojaci v bojoch v Iraku v roku 2005. Foto: SITA/AP, JEROME DELAY
Irak, vojaci Americkí vojaci v bojoch v Iraku v roku 2005.

Ale viem, že tento príbeh nemá šťastný koniec.

Nič z toho nemá šťastný koniec. Doktora Mohammeda zabili hneď potom, ako sme opustili základňu. Zavraždili ho na klinike, ktorú som mu pomáhal vybudovať, a ľudia z jeho dediny museli utiecť a skrývať sa pred teroristami z Islamského štátu (IS). Keď sme v roku 2007 navýšili počet vojakov, dosiahli sme taktické úspechy, ale tie nedokázali zastaviť to, čo sa stalo. V roku 2014 padol Mosul do rúk IS a vieme, čo nasledovalo. Môj zať je tiež vojak. Iróniou je, že ja som prišiel do Iraku na druhý deň po začiatku vojny. Zať z neho odišiel dva dni pred stiahnutím jednotiek v roku 2011. Dá sa povedať, že pre moju rodinu to už bola viacgeneračná vojna. Nikto s jasnou mysľou nemôže povedať, že bola úspešná, že sme v nej dosiahli nejaké väčšie strategické ciele. Ani z hľadiska USA, ani z pohľadu Iračanov. Odstránili sme Saddáma Husajna, ktorý bol hrozný. Ale nedalo sa to urobiť inak? Zomrelo pri tom viac ako štyritisíc mojich druhov v zbrani. A oveľa, oveľa, oveľa viac Iračanov.

V roku 2017 ste na sociálnej sieti Twitter napísali, že už zavraždili takmer všetkých Iračanov, s ktorými ste spolupracovali. Už ste sa toho dotkli, takže tuším odpoveď, ale predsa mám otázku. Stála vojna za to?

Moja kniha by sa mohla volať Všetkých ich zabili. Nie, vojna za to nestála. Slúžil som v Iraku, prišiel som tam o vojakov, priateľov, partnerov. Svojím spôsobom som prišiel aj o rodinu, lebo na ňu malo vplyv to, čo som robil. Je zložité akceptovať tvrdenia, že Iračania niekedy predstavovali pre Spojené štáty hrozbu. Ani samotný Saddám nebol takým problémom, ktorý by ospravedlnil obrovské množstvo obetí a bilióny dolárov, ktoré sme minuli. Z celého srdca som podporoval vojnu vždy, keď som tam šiel. V operácii Iracká sloboda som bol preto, lebo som sa po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 opäť prihlásil do armády, keďže vtedy som bol civilistom. V podstate som sa do Iraku dostal ako dobrovoľník. Veril som v tú misiu. Ale už som starší človek so sivými vlasmi a bradou a viem, akú bolesť to všetko spôsobilo. Aj o tom bude moja kniha. Nie ako keď politici teraz píšu komentáre, že v Iraku sa niektoré veci podarili.

zväčšiť V Bagdade 9. apríla 2003 zvrhli sochu diktátora... Foto: SITA/AP, Jerome Delay
Saddám Husajn, Irak V Bagdade 9. apríla 2003 zvrhli sochu diktátora Saddáma Husajna.

Usilujú sa prepísať históriu?

Nech Boh žehná bývalému prezidentovi Georgeovi Bushovi. Maľuje obrazy zranených veteránov a pomáha im. Ale ľudia ako on sú na tom dobre. No poznám vdovu a jej synov, ktorí žijú v Arizone. Prišli o manžela a otca, lebo mu odťali hlavu za to, že pre mňa pracoval. Ako som už povedal, ľudia, ktorým som pomáhal, museli utiecť a doktora Mohammeda zabili na jeho klinike. Viem, že sme v Iraku urobili aj dobré veci. Verím, že som sa naozaj snažil zo všetkých síl, aby sa niečo podarilo. Ale zlyhali ľudia, ktorí tomu mali lepšie rozumieť. Takí, ktorí nikdy nič nemuseli obetovať. To bolo na Iračanoch, mojich vojakoch, mne. Keď sa po 20 rokoch pozriem späť, jednoducho si neviem predstaviť, že by som povedal, že vojna za to stála. Nemôžem byť spokojný, keď vidím, že sa zdá, že jej architekti vôbec nevnímajú, čo vytvorili. Vojaci, ľudia ako ja, skončili na okraji. Nikto z nás nesedí v poradných orgánoch veľkých firiem, ani nevystupujeme na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Sme len muži a ženy, ktorí sa usilujú, aby si dali dokopy svoje životy. Niekoho vojna poznačí viac, niekoho menej, niekto si z nej odnesie skutočné jazvy. Mentálne a fyzické. Z môjho pohľadu však nič z toho, čo sme urobili, z dlhodobého hľadiska neobstojí. A nehovorí sa mi to ľahko, lebo ja a moji ľudia sme sa usilovali spraviť niečo pozitívne. Ale vyzerá to tak, že to nebola správna vec. Možno poznáte známy humoristický skeč, keď dvaja nemeckí vojaci na fronte počas druhej svetovej vojny začnú diskutovať, či oni nie sú tí zlí. Aj v súvislosti s Irakom si môžeme položiť túto otázku. Nie sme tí zlí?

Irak, Saddám, američania, vojna, armáda, socha Čítajte viac Vojna bola väčšia hrôza ako Saddám

Môžeme teda povedať, že Bushova vláda klamala a to viedlo k vojne a porušeniu princípov medzinárodného práva? Alebo to predsa možno ľudia ako bývalý americký prezident mysleli dobre, no bola z toho katastrofa?

V konečnom dôsledku ľudia podľahli vlastným predstavám. Nepoznám Busha osobne, ale stretol som ho, a zapôsobil na mňa ako milý človek. Správal sa ku mne veľmi dobre a, ako som povedal, pomáha veteránom. Netvrdím, že nám iba klamali. Bol som dostatočne dlho vo vládnych organizáciách, aby som vedel, ako vytvárajú odkazy tak, aby sa im hodili. Myslím si, že aj v prípade irackej vojny to fungovalo podobne. Vytvorili si nejaké predstavy, ktorým všetko prispôsobili. Výsledkom bolo, že urobili jedno z najhorších rozhodnutí v našej histórii a USA zaútočili na základe nedostatočných dôkazov na suverénnu krajinu. Už som hovoril o tom, či bol Irak pre Ameriku hrozbou. Som vojak zo starej školy, študoval som na akadémii West Point, ovplyvnila ma Powellova doktrína.

Čoho sa týka?

Že by sme mali ísť do vojny len vtedy, keď je to nevyhnutné. Konflikt má mať definované ciele a mal by byť taký krátky, ako je to možné. Jedna noha tam, druhá späť. V Iraku sme toto všetko porušili. Saddámov režim nikdy nepredstavoval pre USA smrteľné nebezpečenstvo. Nikdy nemal jadrové zbrane. Bushova vláda sa však riadila neprávnymi predstavami. Vojna poškodila postavenie Spojených štátov a zasiahla aj do našich duší. Zdá sa mi, že exprezident Bush to už aj chápe. Jeho bývalý viceprezident Dick Cheney však asi nie. Do smrti to pravdepodobne nepochopil ani bývalý minister obrany Donald Rumsfeld. Nie som si ani istý, či tomu rozumejú niektorí naši generáli ako napríklad môj vtedajší veliteľ David Petraeus.

Juhočínske more, Čítajte viac Výhra Ruska by povzbudila Čínu. Aj vojna v Iraku porušila Chartu OSN

Mali by za irackú vojnu niekoho stíhať?

Neviem. Možno by som aj ja spadal do takej kategórie. Je to dobrá otázka, ale príliš som sa ňou nezaoberal. Viem, že v medzinárodných organizáciách sa stretnete s názorom, že niekoho by mali za vojnu postaviť pred tribunál. Keď robíme tento rozhovor, práve vyšla správa, že Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. Som si istý, že mnoho ľudí po svete na to povie: A čo Bush? A úprimne poviem, že by pre mňa bolo zložité iba povedať, že sa mýlia. Chápem, prečo používajú tento argument.

Iracká vojna

Invázia sa pod vedením USA začala 20. marca 2003, vojnu podporila aj slovenská vláda Mikuláša Dzurindu.

Hlavnou zámienkou na vojnu boli tvrdenia, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia, no nebola to pravda.

9. apríla americké jednotky dobyli Bagdad.

1. mája americký republikánsky prezident George Bush oznámil slovami – Misia splnená – koniec veľkých vojenských operácií v Iraku.

14. decembra zadržali Saddáma Husajna.

Situácia v Iraku sa však zhoršovala, pribúdali teroristické útoky, ktoré proti sebe postavili irackých sunnitov a šiitov.

V apríli 2004 sa objavili prvé správy o mučení zajatcov vo väzení Abú Grajb v Bagdade.

Saddáma Husajna popravili 30. decembra 2006.

V januári 2007 nariadil Bush zvýšenie počtu jednotiek v Iraku, v októbri 2007 sa podarilo zlikvidovať šéfa Al-Kajdá v Iraku Músú Zarkávího.

V novembri 2008 vyhral demokrat Barack Obama prezidentské voľby aj na základe sľubu, že stiahne vojakov USA z Iraku.

Americké jednotky odišli v decembri 2011.

Už v roku 2014 boli späť, aby pomohli vláde v Bagdade bojovať s teroristami z Islamského štátu (IS).

V Iraku je momentálne okolo 2 500 amerických vojakov, neplnia bojové úlohy.

Vojna a následný nárast IS si vyžiadali státisíce obetí.

V Iraku zahynuli aj štyria slovenskí vojaci.

© Autorské práva vyhradené

188 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #George Bush #Saddám Husajn #iracká vojna