Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA

"Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching si až tak nedôverujú. Navzájom sa chápu a aj sa obdivujú, lebo majú podobné charaktery. Ale to neznamená, že si budú vymieňať všetky tajomstvá,“ povedal pre Pravdu Michal Lubina, expert na Čínu z Jagelovskej univerzity v Krakove. Si Ťin-pching je momentálne na návšteve Moskvy, kde s Putinom rokuje aj o možnom mierovom pláne pre Ukrajinu. "Peking by mohol ponúknuť riešenie, aby si šéf Kremľa zachoval tvár. Ale to sa môže stať len vtedy, keď sa Rusko ešte viac oslabí,“ tvrdí Lubina. Rozhovor s ním vznikol na podujatí Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

22.03.2023 05:45
Si Ťin-pching, Vladimir Putin Foto:
Čínsky líder Si Ťin-pching a šéf Kremľa Vladimir Putin v Moskve.
debata (281)

Vo vašom vystúpení ste povedali, že na Západe pretrváva názor, že Čína v jednom momente zaberie Sibír. Označili ste to za mýtus. Prečo?

Odpoveď by si vyžadovala samostatnú prednášku. V prvom rade je to opakovanie názorov, ktoré sa objavili už na konci 19. storočia o takzvanom žltom nebezpečenstve. Rusko bolo vtedy slabé a ľudia verili, že prídu milióny Číňanov. Potom tieto tvrdenia prevzali politici a začali ich používať. Stále vyplývajú aj zo stereotypov, ktoré máme o Číne, že je to v prvom rade krajina, ktorá má veľa obyvateľov. Takže takéto mýty znejú logicky. Realitou však je, že v Rusku sa táto panika skončila krátko po nástupe Putina (za ruského prezidenta ho zvolili v roku 2000, pozn. red.). Vtedy sa ukázalo, že v krajine žije maximálne niekoľko stotisíc Číňanov a väčšina z nich v blízkosti Moskvy. Takže tieto mýty sú založené na našich orientalistických pohľadoch na Čínu a v prípade Poľska aj na tom, ako vnímame Rusko. Neviem, či je to tak aj v iných krajinách strednej a východnej Európy.

VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?

Video

Ako to súvisí s Ruskom?

Poliaci sa na to škodoradostne pozerajú v tom zmysle, že veď predsa raz Čína ovládne Rusko. Ďalším stereotypom, ktorý môžeme vnímať ako pozitívny orientalizmus, je, že Čína je superbystrá. Veď Čína je krajinou starovekej múdrosti. Minimálne v Poľsku veríme, že Peking sa v istom momente postará o Moskvu, a nebudeme to musieť urobiť my. Ale to je úplná hlúposť. A keby sa to aj stalo, bol by to predsa problém pre Európu.

Prečo?

Možno existuje 0,1-percentná šanca, že Čína sa rozhodne zabrať Sibír. Hypoteticky povedzme, že by sa to stalo. Keby však Rusko prišlo o územia na východe, ešte viac by sa obrátilo na západ, aby sa posilnilo. Keď to trochu zveličím, tak by sme v Európe mali byť radi, ak sa Rusko výrazne zameria na Áziu. V tejto chvíli sú obe krajiny spokojné s tým, že majú zabezpečené vzájomné hranice. Rusko sa nemusí starať o to, čo je na východe, a Čínu zase nemusí zaujímať prípadná hrozba zo severu.

Veľa sa o tom špekuluje, ale myslíte si, že Putin povedal už pred inváziou Si Ťin-pchingovi, čo chystá na Ukrajine?

Keby som vedel, ako to bolo, buď by som sedel vo Washingtone, alebo by som bol mŕtvy (smiech). Myslím si však, že to bolo tak, že Putin niečo Si Ťin-pchingovi o Ukrajine povedal, ale nie všetko. Podľa mňa si títo dvaja lídri až tak nedôverujú. Ak si pozriete menej oficiálne zábery z ich stretnutí, napríklad, keď spolu sedeli v čínskom rýchlovlaku a rozprávali sa cez tlmočníkov, naozaj nevyzerali ako ľudia, ktorí sa majú radi. Putin a Si pôsobili ako dvaja unavení manažéri, ktorí sú nútení riešiť nejaké veci. Navzájom sa chápu a aj sa obdivujú, lebo majú podobné charaktery. Ale to neznamená, že si budú vymieňať všetky tajomstvá. A pre Putina by to bol znak slabosti, keby to musel urobiť. Predpokladám, že pred inváziou šéf Kremľa Si Ťin-pchingovi iba povedal, že bude musieť niečo na Ukrajine spraviť. Tento názor by som podložil dvoma argumentmi, hoci netvrdím, že sú nepriestrelné.

Rusko Čína Putin Si Ťin-pching Čítajte viac Putin sľúbil dodať do Číny viac plynu

Ako to teda vysvetľujete?

Pred inváziou nestiahla Čína svojich ľudí z Ukrajiny. Urobila to až potom, keď sa vojna začala, a niekoľkých z nich pritom zabili. Samozrejme, dá sa namietať, že Peking nekonal, lebo nechcel nikoho na nič upozorniť a bol ochotný aj obetovať svojich ľudí. Okrem toho v podstate všetci čínski analytici tvrdili, že nebude žiadna vojna. Aj tí najznámejší.

Nemala však Čína vlastné spravodajské informácie o tom, čo sa chystá? Najmä Američania predsa na to upozorňovali mesiace.

Možno mala, ale asi nie z vlastných zdrojov. Vyzerá to tak, že Čína si myslela, že Rusko sa chystá na falošnú inváziu a že Západ vypúšťa falošné varovania. Peking na dianie po 24. februári 2022 nebol pripravený, a to o niečom svedčí. Mohlo sa stať aj to, že Čína síce mala k dispozícii spravodajské informácie o chystanej vojne, ale nedostali sa až k Si Ťin-pchingovi. Azda ho jeho podriadení nechceli rozrušiť. Možno v istom momente zistíme, čo všetko Peking vedel. Ale ešte by som k tomu dodal jednu vec. Áno, vyzerá to tak, že Čína nebola pripravená na to, čo sa stalo. No povedzme si pravdu, Ukrajina je pre Čínu veľmi vzdialená. A okrem toho, Peking to vníma tak, že Kyjev je vo sfére vplyvu Moskvy. Nie je dôvod, aby sa oň príliš zaujímal.

Čína prišla s 12-bodovým mierovým plánom, o ktorom ste povedali, že to nie ani plán, ani sa netýka mieru. Akú úlohu však chce Si Ťin-pching zohrávať vo vzťahoch Kyjeva s Moskvou?

Peking by mohol Putinovi ponúknuť riešenie, aby si šéf Kremľa zachoval tvár. Ale to sa môže stať len vtedy, keď sa Rusko ešte viac oslabí. V tejto súvislosti je možné aj to, že Si vie niečo, o čom my nemáme potuchy. Ak by sa Rusko usilovalo o prímerie, skôr by ho prijalo, keby ho sprostredkovala Čína, ako niekto zo Západu. Toto je jeden scenár. Druhý je taký, že Peking sa iba tvári, že sa snaží dosiahnuť mier, a keď sa to nepodarí, obviní Washington, že to nevyšlo. Bude to odkaz pre domáce publikum. A aj pre krajiny globálneho juhu. Čína im môže povedať, že ona predsa chcela zaistiť mier, ale hegemónna Amerika to nedovolila.

zväčšiť Decembrové námorné cvičenie Číny a Ruska. Foto: SITA/AP, Xu Wei
Čína, Rusko Decembrové námorné cvičenie Číny a Ruska.

Je možné, že Čína sa na Ukrajine skutočne pokúša dosiahnuť mier?

V podstate by to mohlo vyplývať z prvého scenára, ktorý som opísal, a zo situácie, keď si to Čína vyhodnotí tak, že vojna naozaj poškodzuje jej záujmy. Invázia totiž posilnila postavenie USA, keď sa Amerika opäť stala lídrom Západu, ktorý zjednotila. Čína by takýto vývoj rada zastavila. V tomto zmysle to Peking myslí vážne, keď hovorí o mieri. Čína však len ťažko môže priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu. Bolo by to možné len vtedy, keby už boli obe strany úplne vyčerpané z vojny a nedokázali by v nej pokračovať. Nemyslím si, že sme už v takej situácii. Kyjev a Moskva dúfajú, že sa im podarí prelom. Rusko po ňom túži, veď nič poriadne nedokázalo, ani len Bachmut zatiaľ nedobylo. Ukrajina by, samozrejme, rada postúpila vpred a oslobodila časť územia.

Keď sa pozrieme na Čínu ako na diplomatického hráča, práve zaznamenala úspech. Podarilo sa jej dohodnúť obnovenie diplomatických vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Čo nám to hovorí o schopnostiach Pekingu rokovať aj v súvislosti s Kyjevom a Moskvou?

Nie som expert na Blízky východ, ale odborníci na tento región tvrdia, že Čína v ňom ešte nie je príliš dôležitým hráčom. Ale práve preto môže byť konštruktívnym aktérom. Peking si na Blízkom východe nemusí vyberať, či bude na strane Iránu, alebo Saudskej Arábie. To znamená, že s ním nemajú problém ani Rijád, ani Teherán. Z toho, čo viem, Saudská Arábia a Irán chceli obnoviť vzťahy a hľadali spôsob, ako to spraviť. Čína to mohla sprostredkovať, keďže USA by sa do toho nemohli zapojiť. Samozrejme, pre Peking je to veľký úspech. Ale táto situácia sa nedá porovnať s vojnou Ruska proti Ukrajine. Čína v tomto prípade nie je neutrálnym arbitrom. Peking je tu ako futbalový rozhodca, o ktorom vieme, že sa dá kúpiť. Je síce na ihrisku, ale nemáme pochybnosti o tom, na čej strane stojí. V konečnom dôsledku je Čína proruská. A v tom spočíva rozdiel, keď to porovnáme so situáciou na Blízkom východe. Ako som povedal, tam bola v spore medzi Iránom a Saudskou Arábiou neutrálna. A ešte jedna vec je z hľadiska Pekingu vo vzťahu ku Kyjevu a k Moskve iná, keď hovoríme o mierových iniciatívach.

Rusko Čína prezident návšteva Čítajte viac Si prišiel k Putinovi. Ako veľký brat

Čo je to?

Vieme si predstaviť, že Čína môže ovplyvniť rozhodovanie Ruska. Má však nejaké páky na Ukrajinu? Ani veľmi nie. Aj preto neočakávam, že by Peking by mohol zaznamenať rovnaký úspech ako v prípade Rijádu a Teheránu.

Ak Čína nepresadí svoj mierový plán, či už preto, že nie je skutočný, alebo preto, že je neuskutočniteľný, ako sa postaví k Rusku? Začne mu napríklad dodávať zbrane?

Keď si čítam správy, že Washington odkazuje Pekingu, že nemá Moskve dodávať zbrane, beriem to stále v prvom rade ako varovanie, aby to naozaj nerobil. Pre Čínu bude veľmi dôležité, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. Či sa nestane niečo dramatické. Ale naozaj tým myslím zásadný obrat. Napríklad, že Ukrajina oslobodí juh alebo že Rusko bude zase priamo ohrozovať Kyjev. Ešte pozornejšie bude Čína sledovať jednotu Západu, ktorú chce narušiť. Peking by rád dosiahol, aby sa európske krajiny vzdialili od USA. Čína sa bojí dvoch scenárov. Že Putina a jeho ľudí nahradí nejaká prozápadná vláda, alebo že sa Rusko začne rozpadávať. Čína sa nechce dožiť scenára, že by musela riešiť chaos na severnej hranici. Ak sa však nestane nič také dramatické, Peking dokáže žiť so súčasnou situáciou. Rusko ešte nie je také slabé, hoci k tomu môže dôjsť, že by Si Ťin-pching len tak povedal Putinovi, aby zastavil vojnu. Peking sa nechystá Moskvu opustiť. Rusko je so svojimi šesťtisíc jadrovými zbraňami stále krajinou, ktorá by dokázala zničiť USA. V najhoršom prípade sú vzťahy s Moskvou pre Peking politickou a bezpečnostnou poistkou.

© Autorské práva vyhradené

281 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Rusko #Vladimir Putin #Si Ťin-pching #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna