391. deň: Zelenskyj bol pri Bachmute. Až 97 % Ukrajincov verí vo víťazstvo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v stredu vojakov na poprednej bojovej línii blízko ukrajinského Bachmutu, ktorý Ukrajina už mesiace bráni proti intenzívnym ruským útokom a ocenil hrdinstvo ukrajinských bojovníkov. Upozornil aj na útok v Záporoží, kde ruská raketa zasiahla obytný dom. Útok si podľa prvých správ vyžiadal najmenej jedného mŕtveho a 25 zranených vrátane detí.

22.03.2023 06:05 , aktualizované: 21:52
zelenskyj vojak Foto:
Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov v Doneckej oblasti. 22.3.2023
debata (344)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 391. deň
  • Ruský útok dronmi zabil sedem ľudí v Kyjevskej oblasti
  • V Záporoží útok na obytný dom usmrtil jednu osobu, ďalších 25 zranil
  • Zelenskyj navštívil pozície armády neďaleko Bachmutu
  • Odrazili sme útok dronmi na prístav Sevastopoľ, tvrdia Rusi
  • Kišida sľúbil Varšave podporu pri pomoci Ukrajine
  • ISW: Putin s Čínou nedohodol neobmedzené partnerstvo, v aké dúfal
  • Slovensko za MiGy získa vrtuľníky Viper v hodnote miliardy dolárov
  • Medzinárodný menový fond požičia Ukrajine 15,6 miliardy

VIDEO: Dvadsať rokov od vojny sú Američania stále v Iraku.

Video
Ukrajina Japonsko Kišida Čítajte viac 390. deň: USA chcú urýchliť dodávku Abramsov. Čínsky prezident pozval Putina na návštevu

21:50 Americká stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) spustila v Estónsku, Lotyšsku a Litve nový program pre ruskojazyčných poslucháčov. Cieľom je príslušníkom po rusky hovoriacej menšiny ponúknuť objektívne spravodajstvo. RFE/RL chce takisto vzdorovať dezinformáciám, ktoré šíri Moskva, informovala agentúra DPA.

Polhodinový program s názvom „Current Time Baltics“ bude vysielaný naživo od pondelka do piatku o 17.00 h. Produkovaný je v redakcii RFE/RL v Rige s podporou novinárov v Tallinne a Vilniuse. Jedným z prvých hosťov v štúdiu bol lotyšský prezident Egils Levits. Pobočku v metropole Lotyšska otvorila stanica po tom, čo bola donútená zavrieť svoju pobočku v Moskve.

Výkonný riaditeľ RFE/RL Jamie Fly vo vyhlásení uviedol, že tento program bude „dôležitou protiváhou k škodlivým klamstvám Kremľa týkajúcich sa demokratických inštitúcií a hodnôt pobaltských štátov“.

DPA píše, že mnohí ľudia patriaci k ruskojazyčnej menšine žijúcej v troch pobaltských štátoch dlho sledovali len ruskú štátnu televíziu, ktorá vysielala z Moskvy. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajine však Estónsko, Lotyšsko a Litva ruskú televíziu zakázali z dôvodu šírenia nepravdivých informácií a vojnovej propagandy či podnecovania nenávisti.

Rádio Slobodná Európa je financované formou grantu z rozpočtu Kongresu USA, avšak ako tvrdí, Washington do jeho spravodajstva nijako nezasahuje. Vysiela v 27 jazykoch a týždenne ho počúva vyše 40 miliónov ľudí v 23 krajinách.

20:28 Drvivá väčšina Ukrajincov, 97 percent, verí vo víťazstvo nad Ruskom a takmer tri štvrtiny veria aj v to, že sa Ukrajine podarí získať späť aj všetky územia v hraniciach z roku 1991. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila ukrajinská sociologická skupina Rejting na zákazku amerického Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI). O výsledkoch prieskumu informovala okrem iného ruská redakcia BBC, ktorá pripomenula, že vlani v apríli takto uvažovalo len 53 percent opýtaných.

Osem percent respondentov sa domnieva, že sa Ukrajine nepodarí znovu získať polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo na jar 2014, a deväť percent vidí budúce hranice krajiny na línii pred vpádom ruských vojsk z vlaňajšieho februára; V tom čase časť Donbasu na východe krajiny ovládali proruskí separatisti, teda podľa Kyjeva toto územie fakticky okupovalo Rusko.

Drvivá väčšina Ukrajincov, 91 percent, schvaľuje počínanie prezidenta Volodymyra Zelenského. Osemdesiatdeväť percent populácie bezvýhradne podporuje ozbrojené sily. Rozhodnutie vlády premiéra Denysa Šmyhala schvaľuje 43 percent opýtaných.

Na otázku, ktorá krajina či organizácia najviac pomohla Ukrajine, väčšina odpovedala, že Poľsko, nasledované USA (71 percent) a Britániou (48 percent). Osemdesiatjeden percent Ukrajincov je pripravených hlasovať za vstup do Severoatlantickej aliancie, čo je skoro o štvrtinu viac ako pred 11 mesiacmi. A 89 percent opýtaných sa domnieva, že povojnovú obnovu krajiny by malo zaplatiť Rusko a Rusi, či už z ruských aktív či z reparácií.

18:52 Maďarská vláda nemá v úmysle vzdať sa ruských zdrojov energie. Cieľom kabinetu je síce diverzifikácia, no v budúcnosti Maďarsko ráta aj s ruskými energetickými nosičmi. Podľa agentúry MTI to v stredu vyhlásil v Bosne a Hercegovine šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó, ktorý sa spolu s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom zúčastnil na panelovej diskusii energetického fóra v Trebinji, zdôraznil, že Maďarsko sa zo žiadnych politických príčin nemieni vzdať svojej energetickej bezpečnosti.

Šéf maďarskej diplomacie podotkol, že podľa maďarských skúseností je ruská spoločnosť Gazprom spoľahlivým zmluvným partnerom a spolupráca s ňou nespadá pod sankcie, takže nie je dôvod vzdať sa ruských energetických nosičov.

V súvislosti s prípadnými medzinárodnými sankciami voči Dodikovi Szijjártó podčiarkol, že kým bude vládnuť terajšia vláda premiéra Viktora Orbána, tak sa vodca bosnianskych Srbov určite nedostane na žiadny sankčný zoznam. Spojené štáty v januári uvalili sankcie na Dodika a jemu blízku televíznu stanicu Alternativna Televizija (ATV). Obvinili ho z toho, že svojimi „separatistickými postojmi“ ohrozuje krehký 25-ročný mier v regióne.

17:57 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v Senáte USA uviedol, že Čína napriek posilňovaniu diplomatickej podpory Ruska dosiaľ neposkytla Moskve vojenskú pomoc do bojov na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Čína do dnešného dňa neprekročila túto hranicu,“ odpovedal Blinken v senátnom výbore na otázku, či Peking poskytuje Rusku vojenskú pomoc. „Myslím si, že ich diplomatická, politická a do určitej miery materiálna podpora pre Rusko je určite v rozpore s naším záujmom ukončiť túto vojnu (na Ukrajine),“ poznamenal v súvislosti s Čínou.

Šéf diplomacie Spojených štátov už týždne varuje, že Čína zvažuje ruské žiadosti o dodávky zbraní, ktoré by mali byť použité na Ukrajine.

17:32 Rusko varovalo pred „vážnou“ eskaláciou vojny na Ukrajine v prípade, že Británia poskytne Kyjevu prieraznú muníciu obsahujúcu ochudobnený urán, informuje agentúra AFP. „Toto je krok k ďalšej eskalácii, a to vážnej,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Ako dodal, použitie takejto munície „výrazne zníži“ schopnosť Ukrajiny „produkovať kvalitné, nekontaminované potraviny“. Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že na takéto kroky Británie bude Moskva „nútená reagovať“.

Britské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na Ukrajinu dodá spolu s tankami Challenger 2 aj protipancierovú muníciu s ochudobneným uránom.

Námestníčka britského ministra obrany Annabelle Goldieová vysvetlila, že takáto munícia je veľmi účinná, keď zasiahne tanky alebo obrnených vozidlá.

„Britská armáda používa ochudobnený urán vo svojej protipancierovej munícii už desaťročia. Je to štandardný komponent a nemá nič spoločné s jadrovými zbraňam. Rusko to vie, ale zámerne sa snaží šíriť dezinformácie,“ uviedol hovorca britského ministerstva obrany.

Spojené kráľovstvo nepovažuje náboje s ochudobneným uránom za jadrovú zbraň. Muníciu s ochudobneným uránom používa aj Rusko.

17:00 Ruský minister obrany Sergej Šojgu predstavil plán na modernizáciu systémov protiraketovej obrany v Moskve. Zároveň oznámil rozmiestnenie pobrežných protiraketových systémov na jednom z Kurilských ostrovov.

Russia Daily Life Čítajte viac Rusko posilňuje protiraketovú obranu Moskvy a Kurilských ostrovov

16:35 Nadchádzajúce týždne vojny na Ukrajine budú kritické, keďže Rusko sa zrejme pokúsi znova zaútočiť, možno na iných frontoch. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu americkej Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho.

„Musíme sa uistiť, že robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Ukrajina je na to pripravená,“ povedal Kirby a dodal, že USA chcú zabezpečiť, aby sa Ukrajinci mohli brániť voči akejkoľvek obnovenej ruskej ofenzíve a zároveň mali flexibilitu „vykonávať vlastné útočné operácie vo veľkosti a rozsahu podľa vlastného výberu“.

16:00 Ruská armáda začala z Ďalekého východu vyskladňovať zakonzervované sovietske tanky T-54 a vlakmi ich posielať na ukrajinský front.

T-54 tank Čítajte viac Číre zúfalstvo? Rusi na Ukrajinu poslali tanky T-54 vyrábané za Stalina

15:40 Českého zdravotníka, ktorý utrpel vážne zranenia pri frontovej línii na východe Ukrajiny, previezli v utorok do Kyjeva. Jeho zdravotný stav však naďalej neumožňuje prevoz do Česka. V stredu to na sociálnej sieti uviedli zástupcovia projektu Phoenix, v ktorom Čech pôsobil. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Vzhľadom na pretrvávajúci vážny zdravotný stav nie je v blízkej dobe možný jeho prevoz do vlasti. Zdravotnícky personál v Kyjeve mu poskytuje najlepšiu možnú starostlivosť a na mieste sú s ním aj jeho blízki,“ napísali zástupcovia projektu. Napriek tomu, že stav medika je stabilizovaný, situáciu označili za vážnu a nepredvídateľnú.

Českého zdravotníka zasiahol šrapnel, keď sa pokúšal evakuovať zranenú osobu. Podľa Phoenixu bol dôležitým členom tímu, ktorý len počas posledného výjazdu zachránil 25 ľudí.

Cez víkend padol na Ukrajine český dobrovoľník, ktorý bojoval za ukrajinskú stranu. Podľa informácií rezortu zahraničných vecí ide o druhého českého dobrovoľníka, ktorý zahynul na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Podľa serveru Seznam Zprávy, ktorý sa odvoláva na dobrovoľníkov pôsobiacich priamo na fronte, je však padlých Čechov viac.

15:25 Najmenej sedem ľudí prišlo v Kyjevskej oblasti o život pri nočnom ruskom dronovom útoku. Serveru Ukrajinská pravda to povedala hovorkyňa záchranných zložiek. Úrady predtým informovali o štyroch obetiach, bilancia ale stúpla po tom, čo záchranári vyslobodili z trosiek poškodené budovy ďalšie tri telá.

Ukrajinským silám sa podarilo zničiť 16 z 21 dronov Šáhid iránskej výroby, ktorými dnes Rusi na Ukrajine útočili, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Osem z týchto dronov pritom mierilo na Kyjev. Ruská správa okupovaného polostrova Krym potom obvinila ukrajinské sily z dronového útoku na prístav Sevastopoľ.

Na snímke ukrajinskej záchrannej služby... Foto: SITA/AP, Ukrajinská prezidentská kancelária/twitter
Ukrajina Vojna bombardovanie ruiny kyjev Na snímke ukrajinskej záchrannej služby záchranári zasahujú po útoku dronom v meste Ržyščiv v Kyjevskej oblasti 22. marca 2023.

Útok v Kyjevskej oblasti sa odohral okolo tretej hodiny rannej v meste Ržyščiv. Podľa záchrannej služby drony zasiahli dve poschodia dvoch internátov a tiež budovu vzdelávacieho zariadenia.

Ukrajinským silám sa naopak podarilo zlikvidovať všetkých osem bezpilotných lietadiel, ktoré smerovali priamo na Kyjev, uviedla správa hlavného mesta na sociálnych sieťach. Informácia o tomto vzdušnom útoku prišla nedlho po odchode japonského premiéra Fumia Kišidy z ukrajinskej metropoly.

15:00 Igor Girkin – Strelkov, ktorý velil doneckým separatistom počas ruskej anexie ukrajinských území v roku 2014, sa obul do ruského prezidenta Vladimira Putina. Reagoval na jeho slová, že jedným z dôvodov, prečo pred deviatimi rokmi po zabratí Krymu nepokračovali v bojoch proti ukrajinskej armáde, bolo aj to, že Rusko vtedy nemalo hypersonické zbrane.

Vladimir Putin Čítajte viac Girkin vysmial Putina s hypersonickými zbraňami. Radšej mlč, netáraj, odkázal prezidentovi

14:40 Ruský útok na bytový dom v juhoukrajinskom meste Záporožie usmrtil v stredu jedného človeka a zranil ďalších najmenej 25 ľudí vrátane detí, informovali predstavitelia mesta. Správu priniesli tlačová agentúra AFP a portály britských médií The Guardian a Sky News.

„Teraz je v nemocniciach 25 ľudí,“ napísal na sociálnych sieťach starosta Anatolij Kurtev. Dodal, že jedna osoba podľahla zraneniam.

„Ruské ostreľovanie obytných oblasti v Záporoží, kde žijú deti,“ informoval na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zverejnil aj video, ktoré podľa podľa jeho slov zachytáva samotný zásah bytového domu ruskou raketou.

„Strieľajú na obytné oblasti, kde žijú bežní ľudia a deti,“ dodal v tvíte s tým, že táto situácia sa nesmie stať „iba ďalším dňom“ na Ukrajine alebo niekde inde na svete. „Svet potrebuje väčšiu jednotu a odhodlanie rýchlejšie poraziť ruský teror a chrániť životy,“ pokračoval Zelenskyj.

K útoku v Záporoží sa vyjadrila aj ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská. „Tvárou Ruskej federácie sú rakety, ktoré mieria na obytné domy a ničia ich. Tvár Ruskej federácie je potupená mŕtvymi a ranenými civilistami. Dnes je neporazené Záporožie pod strašným útokom nepriateľa. Celá krajina cíti bolesť (tohto mesta). V myšlienkach a modlitbách sme s obeťami a ich rodinami,“ opísala situáciu v meste na Twitteri.

14:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel v stredu aj na neohlásenú návštevu zranených vojakov v nemocnici v Doneckej oblasti, neďaleko frontovej línie na východe Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Podľa prezidentskej kancelárie boli medzi zranenými vojakmi aj niektorí obrancovia Bachmutu. „Ďakujem vám, že bránite Ukrajinu, želám vám rýchle uzdravenie,“ povedal Zelenskyj vojakom, keď im odovzdával vyznamenania.

Vo videu, ktoré zverejnila prezidentská kancelária, sa prezident vyjadril, že je poctený, že dnes môže byť na východe krajiny, v Donbase, a oceniť hrdinov, poďakovať im a potriasť si s nimi rukami. „Ďakujem vám, že chránite štát, suverenitu, východ Ukrajiny,“ dodal.

14:00 Hekeri narušili vysielanie rozhlasových staníc na Ruskom nelegálne anektovanom ukrajinskom polostrove Krym a odvysielali varovanie pred možnými útokmi. Obyvateľov vyzvali, aby sa schovali do krytov a pripravili sa aj na možnú evakuáciu do Ruska.

krym Čítajte viac Vypli rádiá a ľudí poslali do krytov. Hekeri sa „pohrali“ s Krymom

13:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil pozície ukrajinskej armády blízko mesta Bachmut, ktoré sa nachádza na východnej frontovej línii. Mesto je dejiskom najdlhšej a najkrvavejšej bitky od začiatku invázie Ruska na Ukrajine, ako povedal Zelenskyj. Informovali o tom tlačová agentúra AFP a portál britského denníka The Guardian.

„Donecká oblasť. Pozície ukrajinskej armády na frontovej línii v okolí Bachmutu. Je mi cťou byť dnes tu a oceňovať našich hrdinov. Potriasť si s nimi ruky a poďakovať sa im za ochranu štátu, suverenity našej krajiny, východnej Ukrajiny,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

O jeho návšteve armádnych pozícií neďaleko Bachmutu informoval aj jeho úrad s tým, že prezident odovzdal vyznamenania vojakom. Zelenskyj si počas návštevy „vypočul“ správy o operačnej situácii a priebehu nepriateľských akcií na frontovej línii, uviedol úrad vo vyhlásení.

Zverejnené fotografie zachytávajú prezidenta na stretnutí s ukrajinskými vojakmi a pri minúte ticha na pamiatku padlých vo vojne.

13:20 Výcvik ukrajinských ozbrojených síl (UAF) na území Slovenska bude v rámci Asistenčnej misie Európskej únie (EUMAM UA) pokračovať aj v roku 2023. Vyvíjať sa má v závislosti od potrieb Ukrajiny. Vyplýva to zo správy o pôsobení SR v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2022, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie.

vojna na Ukrajine, Charkov Čítajte viac Výcvik ukrajinských vojakov na Slovensku bude pokračovať aj tento rok

13:04 Poľský premiér Mateusz Morawiecki označil v stredu po stretnutí so svojím japonským náprotivkom Fumiom Kišidom čínsko-ruskú alianciu za nebezpečnú. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a PAP. Podľa Morawieckeho je dôležité, aby sa Poľsko a Japonsko spoločne postavili ruskej agresii. „Naše krajiny ležia na dvoch opačných stranách ruskej hranice, no dokonale rozumieme hrozbe, ktorú ruský imperializmus predstavuje pre svetový mier a medzinárodný poriadok,“ uviedol poľský premiér počas spoločnej tlačovej konferencie s Kišidom.

Premiéri sa streli v Poľsku krátko po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching odcestoval z Moskvy, kde strávil niekoľko dní a rokoval s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom. „Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve nás znepokojuje,“ uviedol Morawiecki. Zároveň upozornil na nebezpečenstvo nárastu spolupráce Ruska a Číny.

Kišida pricestoval do Poľska práve zo susednej Ukrajiny, kde bol v utorok na vopred neohlásenej návšteve. Japonský premiér vyzdvihol pomoc, ktorú Poľsku poskytuje Ukrajina. Práve pre rastúcu záťaž, ktorú táto pomoc predstavuje, dostane Poľsko od Japonska rozvojovú pomoc.

„Informoval som premiéra, že sme sa rozhodli… z Poľska urobiť poberateľa oficiálnej rozvojovej pomoci aj napriek tomu, že Poľsko sa už ekonomicky rozvíja a nie je klasifikované ako krajina, ktorá by mala túto pomoc dostávať,“ uviedol Kišida.

Morawiecki japonskému premiérovi poďakoval za návštevu Ukrajiny, ktorá podľa neho predstavuje „jasný dôkaz a symbol podpory ambícií Ukrajiny, plánov na zachovanie jej suverenity a územnej celistvosti a obrany slobody a demokracie“.

12:35 USA ponúkajú Slovensku za Ukrajine darované stíhačky MiG-29 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Materiál od USA by mohli dodať na Slovensko do dvoch rokov, odhadol po rokovaní vlády. Zároveň potvrdil, že migy sú naďalej na území Slovenska. „Už niekoľko dní sú tu technici z Ukrajiny, ktorí si ich pozerajú, preberajú, priniesli aj nejaké ďalšie náhradné diely, aby ich vedeli upraviť predtým, ako budú prevezené na ukrajinské územie,“ načrtol. Proces má trvať niekoľko týždňov.

An AH-1Z Viper with Marine Light Attack Helicopter Squadron (HMLA) 267, 3rd Marine Aircraft Wing, fires an AGM-114 Hellfire missile at Range 176, Okinawa, Japan, Feb. 14, 2017. HMLA 267 conducted a Čítajte viac Naď: USA ponúkajú za migy pre Ukrajinu 12 vrtuľníkov Viper

11:50 Británia obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina zo zámerného šírenia nepravdivých informácií o munícii obsahujúcej ochudobnený urán, ktorú Londýn plánuje dodať Ukrajine. Britské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že pošle na Ukrajinu spolu s tankami Challenger 2 aj protipancierovú muníciu s ochudobneným uránom. Podľa rezortu však tieto dodávky nemajú nič spoločné s jadrovými zbraňami.

ukrajina rusko munícia zbraň vojna Čítajte viac Británia obvinila Putina zo šírenia nepravdivých informácií o nábojoch pre Kyjev

11:23 Najmenej štyria ľudia zomreli v Kyjevskej oblasti pri ruskom nočnom dronovom útoku. Sedem osôb pri ňom utrpelo zranenie a po ďalších pátrajú záchranári v troskách poškodenej budovy. S odvolaním sa na kyjevskú regionálnu správu a záchranárov o tom informoval web Ukrajinska pravda. Ukrajinským silám sa podarilo zničiť 16 z 21 dronov Šáhíd iránskej výroby, ktorými dnes v noci Rusi na Ukrajine útočili, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Osem z týchto dronov pritom mierilo na Kyjev. Ruská správa polostrova Krym potom obvinila ukrajinské sily z dronového útoku na prístav Sevastopoľ.

Útok v kyjevskej oblasti, ktorý si podľa posledných správ vyžiadal štyri obete na životoch, sa odohral okolo tretej hodiny rannej v meste Ržiščiv. Podľa záchrannej služby drony zasiahli dve poschodia dvoch internátov a tiež budovu vzdelávacieho zariadenia. Pôvodne ukrajinské úrady informovali o troch mŕtvych v Ržiščive.

Ukrajinským silám sa naopak podarilo zlikvidovať všetkých osem bezpilotných lietadiel, ktoré mierili priamo na Kyjev, uviedla správa hlavného mesta na sociálnych sieťach. Informácie o tomto vzdušnom útoku prišla nedlho po odchode japonského premiéra Fumia Kišidu z hlavného mesta.

10:58 „Dostojevskij a Čajkovskij ostávajú súčasťou európskej kultúry, či sa nám to páči alebo nie. (Rusko) bude aj naďalej naším najväčším susedom. Zostane druhou najväčšou jadrovou veľmocou sveta,“ povedal šéf rakúskej diplomacie.

Alexander Schallenberg Čítajte viac Rakúsky minister: Rusko bude pre Európu vždy dôležité. A bráni Raiffeisen Bank

10:46 Ruská ofenzíva pri Bachmute v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny slabne, no pre obrancov mesta je situácia naďalej zložitá. V najnovšej správe to tvrdí britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov ukrajinské sily nedávno podnikli lokálny protiútok západne od Bachmutu, aby znížili ruský tlak na zásobovaciu trasu H-32. „Boj pokračuje okolo centra mesta a ukrajinská obrana zostáva ohrozená obkľúčením zo severu a juhu. Existuje však reálna možnosť, že ruský útok na mesto stráca dynamiku, ktorú mal, čiastočne preto, že ruské ministerstvo obrany prerozdelilo niektoré jednotky na iné miesta,“ poznamenali Briti.

10:08 Rusko na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjiva stratilo 920 vojakov. Celkové straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny vzrástli na 167 490, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj päť tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, tri delostrelecké systémy a dva raketomety.

Od začiatku invázie Rusko podľa Kyjiva stratilo 3 557 tankov, 6 887 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 589 delostre­leckých systémov a 509 raketometov.

9:33 Japonský premiér Fumio Kišida sa dnes vo Varšave stretol so svojím poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckým. Do Poľska pricestoval z Ukrajiny, ktorej v utorok prisľúbil nový balíček japonskej pomoci v hodnote pol miliardy dolárov.

Veľká časť tejto pomoci Ukrajine má smerovať najmä do obnovy energetickej infraštruktúry, 30 miliónov dolárov je potom vyčlenených na vojenské vybavenie.

S poľským premiérom podľa agentúry AP chce Kišida rokovať o bezpečnosti v regióne. Na programe má tiež ešte stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Po Kišidovom odchode ukrajinské úrady podľa agentúry Reuters informovali o útokoch v Kyjevskej oblasti, pri ktorých zomreli traja ľudia. Kišidova návšteva v Kyjeve sa odohrávala v čase, keď v Moskve s ruskými predstaviteľmi rokoval čínsky prezident Si Ťin-pching.

9:15 Rusko vyzvalo Spojené štáty, aby sa nevydávali cestou ďalšej eskalácie na Ukrajine v reakcii na americké vyhlásenie, že budú pokračovať lety dronov v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský Interfax informovala, že USA takto varoval námestník ruského ministerstva zahraničia Sergej Rjabkov. USA sú podľa neho v podstate „priamo účastné na konflikte na Ukrajine“ a Washington s dronmi núti Moskvu k odvetným krokom.

Rjabkov výzvou odkazuje na incident z minulého týždňa, keď sa jedna zo dvojice ruských stíhačiek Su-27 zrazila nad Čiernym morom s americkým prieskumným bezpilotným lietadlom MQ-9 Reaper. Dron bol po kolízii s poškodenou vrtuľou navedený operátormi do mora.

VIDEO: Stret amerického drona s ruskou stíhačkou
Video
Zdroj: US Air Force

8:50 Traja ľudia zahynuli a sedem ďalších utrpelo zranenia v noci na stredu pri ruskom útoku dronmi v Kyjevskej oblasti. Informovali o tom tamojšie úrady, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„V dôsledku nočného útoku dronmi v Kyjevskej oblasti bola poškodená civilná lokalita“ a vznikol požiar, uviedla oblastná vojenská správa v aplikácii Telegram. Ďalšie podrobnosti, ani o lokalite zásahu, nenapísala.

8:26 Ruské námorné sily v stredu skoro ráno „odrazili“ útok dronmi na prístav Sevastopol na Krymskom polostrove, anektovanom Moskvou od Ukrajiny. Informoval o tom Kremľom podporovaný gubernátor mesta Michail Razvožajev, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Na Kryme, ktorý Moskva anektovala v roku 2014, sa nachádza ruská Čiernomorská flotila a od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu ho zasiahla už celá séria útokov dronmi.

„Celkovo boli zničené tri objekty,“ uviedol Ruskom dosadený gubernátor Sevastopola Razvožajev v aplikácii Telegram. Dodal, že námorníci strieľali na drony „malými zbraňami“ a že „funguje aj protivzdušná obrana“.

Razvožajev napísal, že situácia si nevyžiadala žiadne obete a neboli poškodené žiadne lode, ale výbuchy vyrazili sklá na oknách neďalekých budov. Vyzval na zachovanie pokoja a uviedol, že „situácia je pod kontrolou“.

8:20 Čínsky prezident Si Ťin-pching odcestoval v stredu ráno z Moskvy a ukončil tak trojdňovú návštevu Ruska, počas ktorej absolvoval summit so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Krátko na to odišiel aj japonský premiér Fumio Kišida z Kyjeva.

7:50 Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa pravdepodobne nepodarilo dojednať neobmedzené bilaterálne partnerstvo s Čínou, v ktoré dúfal, uviedol vo svojej pravidelnej správe k vojne na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Záväzky, ktoré obe krajiny prijali pri návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve, sú podľa neho nevyvážené.

Dvojica politikov spolu v utorok v Kremli rokovala štyri a pol hodiny a vydala tiež spoločné vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného stavia proti „všetkým jednostranným sankciám“ vyhláseným s opomenutím Bezpečnostnej rady OSN. Varovala aj pred zhoršovaním krízy na Ukrajine a jej prechodom do „nekontrolova­teľnej fázy“.

ISW však poznamenáva, že Si nevyjadril žiadny zámer podporiť ruskú vojnu okrem „vágnych diplomatických uistení“, čo je podľa amerických analytikov pravdepodobne menej, než v čo Putin dúfal.

Si Ťin-pching, Vladimir Putin Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA

„Putinovi sa pravdepodobne nepodarilo zabezpečiť presne taký druh partnerstva, aký potrebuje a po akom túži, a Si pravdepodobne odíde z Moskvy s ubezpečeniami, ktoré sú jednostrannejšie, ako Putin zamýšľal,“ je presvedčený ISW.

Dokazuje to tým, že Putin na rozdiel od Sia sľúbil rad opatrení, ktoré „ukazujú na pokračujúcu orientáciu Ruska na Čínu a jeho závislosť od nej v energetickom a hospodárskom sektore, čo sa v porovnaní s relatívne umiernenými záväzkami Sia javí ako veľmi jednostranné“.

Putin okrem iného sľúbil, že zvýši export plynu do Číny a že je pripravený pomôcť čínskym firmám nahradiť západné spoločnosti, ktoré opustili ruský trh pre agresiu na Ukrajine.

6:40 Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok uviedol, že sa dohodol s Kyjevom na pôžičke v hodnote zhruba 15,6 miliardy dolárov zameranej na zotavenie vojnou poznačenej ukrajinskej ekonomiky.

„Okrem strašných ľudských obetí má ruská invázia na Ukrajinu aj naďalej ničivý dopad na ekonomiku,“ povedal šéf misie MMF na Ukrajine Gavin Gray.

Štvorročný plán, ktorý podlieha schváleniu predstavenstva MMF, má podporiť „pokračujúce postupné zotavenie ukrajinskej ekonomiky a zároveň podporiť jej dlhodobý rast v kontexte povojnovej rekonštrukcie,“ píše sa vo vyhlásení MMF.

Hospodárska aktivita Ukrajiny sa vlani znížila o 30 percent, zatiaľ čo chudoba v krajine vzrástla, uviedol Gray. MMF predpokladá, že ukrajinská ekonomika sa bude v nasledujúcom období pomaly obnovovať, keď sa jej činnosť „zotaví z vážneho poškodenia kritickej infraštruktúry“ spôsobeného vojnou, dodal.

Predstavenstvo MMF má o záchrannej pôžičke rozhodnúť v najbližších týždňoch.

6:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že s japonským premiérom Fumiom Kišidom absolvoval v Kyjeve „produktívne rozhovory“.

„Naše rozhovory s pánom Kišidom boli celkom produktívne. Dopočul som sa aj o veľmi konkrétnej ochote Japonska spolupracovať s nami na ešte aktívnejšej mobilizácii sveta pre medzinárodný poriadok, ochranu pred agresiou, ochranu pred ruským terorom,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

Dodal, že diskutovali o bezpečnostných, politických, ekonomických i humanitárnych záležitostiach, napísala agentúra DPA.

Japonský premiér prisľúbil Kyjevu finančnú podporu a dodávky humanitárneho a zdravotníckeho materiálu, uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. Tokio poskytne Kyjevu aj nepriestrelné vesty a helmy.

6:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že navrhol Číne, aby sa pripojila k ukrajinskému návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine. Odpoveď však doteraz nedostal, informovala agentúra Interfax-Ukrajina. Peking vo februári predstavil vlastný mierový plán, ktorý by sa podľa utorkového vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina mohol stať základom pre urovnanie konfliktu na Ukrajine. Bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby povedal, že ak chce Čína hrať konštruktívnu úlohu, mala by na Rusko naliehať, aby vojnu ukončilo. Podľa šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej je výsledok rokovania čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom v Moskve sklamaním.

„Verejne aj diplomatickou cestou sme Číne oznámili náš mierový návrh a vyzvali ju, aby sa pripojila. Čakáme na odpoveď,“ povedal Zelenskyj po svojom stretnutí s japonským premiérom Fumio Kišidou v Kyjeve. Dodal, že doteraz nemá žiadne podrobnosti ohľadom možného telefonického rozhovoru s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom, o ktorom špekulovali médiá.

Ruský prezident Putin po rozhovoroch so Si Ťin-pchingom v Moskve uviedol, že čínsky mierový plán by mohol byť základom ukončenia konfliktu na Ukrajine. Súčasne dodal, že doteraz nevidí ochotu Západu a Kyjeva rokovať v tomto smere.

Si Ťin-pching, Vladimir Putin Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA

Peking v pláne okrem iného nabáda, aby sa obe krajiny zdržali útokov na civilné obyvateľstvo, vyzýva na zriadenie humanitárnych koridorov, ale aj na ukončenie západných sankcií proti Rusku. Zároveň sa hlási k princípu „zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti všetkých krajín“. Zelenskyj predtým uviedol, že by Kyjev mal s Pekingom na mierovom pláne spolupracovať, a zároveň upozornil, že s niektorými bodmi nesúhlasí. Základnou podmienkou Ukrajiny pre mierové rokovania je stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.

„V tom, čo povedali Putin a Si Ťin-Pching, sme nevideli nič, čo by nás viedlo k tomu, aby sme si mysleli, že vojna na Ukrajine sa skončí čoskoro,“ povedal bezpečnostný hovorca Bieleho domu Kirby. Čína podľa neho nie je v otázke vojny na Ukrajine nestranná, zároveň by vzťah Pekingu a Moskvy nenazýval spojenectvom. Uviedol, že niektoré čínske firmy možno poskytujú Rusku tovar dvojakého použitia, teda také, ktoré ide nasadiť na civilné aj vojenské účely. Podľa serveru Politico ide o pušky, ochrannú výstroj alebo súčasti dronov.

Kirby poznamenal, že Čína stále neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a pokračuje v nákupe ruskej ropy v čase, keď Západ uvalil sankcie na ruský energetický priemysel s cieľom, aby Moskva nemala financie na vedenie vojny. Dodal, že Peking tiež neustále šíri ruskú propagandu, že USA a ďalšie západné krajiny nesú vinu za vojnu na Ukrajine, pretože roky poskytovali Kyjevu takú silnú podporu, že sa Rusko cítilo byť ohrozené a Ukrajinu tak napadlo oprávnene.

Putin a Si v spoločnom vyhlásení uviedli, že blízke vzťahy ich krajín neznamenajú vojensko-politickú alianciu. Nie sú totiž „podobné tým, aké existovali v čase studenej vojny“. Kirby povedal, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vníma ako „účelové manželstvo“.

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková návštevu Si Ťin-pchinga v Moskve označila za sklamanie, keďže Čína mala príležitosť splniť si úlohu a zodpovednosť stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ktorého výsadou nie je len vznášanie veta, ale aj práce v prospech mieru. Baerbocková upozornila, že spoločné vyhlásenie Moskvy a Pekingu – ktoré vystupuje proti „jednostranným sankciám“ vyhláseným s opomenutím Bezpečnostnej rady OSN – „sa nezmieňuje o skutočnosti, že v poslednom roku zažívame vo svete útočnú vojnu, alebo ako by sa to dalo inými slovami nazvať; ako keby táto vojna celý rok vôbec nebola“.

Čínsky plán urovnania konfliktu na Ukrajine šéfka nemeckej diplomacie označila za pozičný dokument, v ktorom nie je pomenovaný útočník ani obeť, a preto podľa jej názoru nemôže znamenať „skutočný príspevok na ceste k mieru“. Čína má pritom ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN mimoriadnu zodpovednosť, zdôraznila podľa agentúry DPA Baerbocková.

344 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine