Podľa Pandorovej bude potrebné o veci po prerokovaní na vláde hovoriť aj s Ruskom. Ruský exprezident Dmitrij Medvedev uviedol, že akýkoľvek pokus o Putinovo zatknutie by sa rovnal vyhláseniu vojny Moskve.
Juhoafrická republika je jedným zo 120 štátov sveta, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC. Minulý týždeň ho haagsky súd vydal na Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, a to v súvislosti s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.
VIDEO : Čo povedal Heger o zatykači na Putina?„Juhoafrická republika sa bude musieť pozrieť na terajšie ustanovenia našich právnych predpisov. Budeme tiež musieť (situáciu) prerokovať ako vláda a aj s našimi kolegami v Rusku a potom určiť ďalší postup,“ uviedla juhoafrická ministerka Pandorová v rozhovore so štátnou televíziou SABC. K ruskej invázii na Ukrajinu zaujala JAR neutrálne stanovisko a odmietla výzvy Západu, aby odsúdila kroky Moskvy, s ktorou udržiava blízke vzťahy.
Putin sa v JAR má v auguste zúčastniť na summite BRICS, ktorého ďalšími členmi sú okrem JAR a Ruska aj Čína, India a Brazília. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári navštívil ruský prezident len osem krajín, pričom žiadna z nich nepatrí pod jurisdikciu ICC.
Čítajte aj Môžu Putina zatknúť? Vo viac ako 120 krajinách ánoMedvedev, ktorý okrem prezidentského úradu zastával aj funkciu premiéra a teraz je podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady, uviedol, že by sa akýkoľvek pokus o Putinovo zatknutie rovnal vyhláseniu vojny Moskve. Reagoval tak okrem iného na vyjadrenia nemeckého ministra spravodlivosti Marka Buschmanna, podľa ktorého by sa Berlín musel riadiť rozhodnutím ICC a Putina v prípade cesty do Nemecka zatknúť.
„Predstavme si – samozrejme, že takáto situácia nikdy nenastane – ale aj napriek tomu si predstavme, že by sa to stalo. Súčasná hlava jadrového štátu by išla na územie, povedzme Nemecka, a bola by zatknutá. Čo by to bolo? Bolo by to vyhlásenie vojny Ruskej federácii,“ poznamenal Medvedev. „V takom prípade by všetok náš arzenál letel na Spolkový snem, na úrad kancelára a tak ďalej,“ citovala ho agentúra TASS.
Čítajte aj Prokurátor ICC: Nebudeme váhať konať vo veci vojnových zločinov na UkrajineDiplomacia Európskej únie dnes odsúdila hrozby vysokopostaveného ruského predstaviteľa v súvislosti s ICC, činiteľa nevymenovala. „EÚ odsudzuje nelegálnu hrozbu vysokopostaveného ruského predstaviteľa ohľadom použitia sily proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho hostiteľskej krajine, Holandsku,“ uviedla úniová diplomacia a tribunálu vyjadrila plnú podporu. Raketovým útokom na sídlo ICC v holandskom Haagu predtým pohrozil Medvedev. EÚ tiež odsúdila ruské trestné stíhanie sudcov ICC, ktorí vydali zatykač na Putina a Ľvovovú-Belovovú.
Juhoafrická republika v roku 2015 čelila kritike za to, že napriek medzinárodnému zatykaču umožnila vtedajšiemu sudánskemu prezidentovi Umarovi Bašírovi opustiť jej územie bez toho, aby ho zadržala. Bašír sa vtedy do krajiny vypravil na summit Africkej únie. Vláda JAR tvrdila, že je chránený diplomatickou imunitou.
Agentúra AFP medzitým informovala, že predstavitelia Kyjeva a tribunálu dnes v Haagu podpísali dohodu o otvorení kancelárie ICC na Ukrajine, ktorá sa bude zaoberať vyšetrovaním vojnových zločinov. Medzinárodný trestný súd, ktorý vznikol v roku 2002, má sedem pobočiek: dve v Kongu a po jednej v Ugande, Stredoafrickej republike, Pobreží Slonoviny, Gruzínsku a v Mali, podotkla AFP.
Čítajte aj V Afrike nemá Putin o spojencov núdzu, šíri sa tam protizápadná nálada