Európske sľuby
Európsky mierový nástroj je fond, ktorý vznikol v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022. Pôvodne doň štáty EÚ schválili takmer osem miliárd eur. Peniaze z toho nástroja môžu krajiny použiť, ak potrebujú zaplatiť za zbrane, ktoré odovzdali Kyjevu. Financie z neho týmto spôsobom získalo aj Slovensko.
VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?
Nemalú časť prostriedkov z fondu už štáty únie využili. "Je dôležité, aby sme ho navýšili,“ vyhlásil Heger. "Vítam, že je to globálny nástroj. Nebude smerovaný len na Ukrajinu. Európa bude globálnym hráčom a budeme takto podporovať aj iné krajiny, aby mohli dosiahnuť mier,“ vysvetlil slovenský premiér.
Slovenský návrh na navýšenie Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur podporila drvivá väčšina krajín, ale do záverov sa nedostal, lebo sa na ňom nezhodli všetci. Podľa diplomatických zdrojov námietky vzniesli len Nemecko a Holandsko. Ani tie však návrh neodmietli, len požadovali, aby o ňom nerokoval summit lídrov, ale Rada pre zahraničné veci. Diskusia sa teda prenesie na úroveň šéfov diplomacie.
Čítajte viac Padli banky. Heger vysvetľuje, či sa Slováci majú obávať o vklady
EÚ už začiatkom týždňa rozhodla, že Kyjevu v najbližších 12 mesiacoch dodá milión delostreleckých granátov a zároveň majú členské krajiny doplniť svoje stenčujúce sa zásoby munície.
Celkovo by na tieto plány mali ísť dve miliardy eur. K ich naplneniu má pomôcť spoločné obstarávanie a Slovensko by sa mohlo zapojiť do zbrojárskej výroby.
"Budeme mať ďalšie nové pracovné príležitosti aj v súvislosti s investíciami do munície na obranu Ukrajiny. Sme jedna z 11 krajín EÚ, ktorá má takéto výrobné kapacity,“ povedal v Bruseli Heger.
Zelenského varovanie
Lídrom krajín EÚ sa včera cez video prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Varoval ich, že Kyjev potrebuje urýchlené dodávky moderných zbraní, inak bude vojna trvať ešte veľmi dlho. Budú európske sľuby Ukrajine stačiť? "Množstvo munície, ktorú by mal Kyjev dostať, v žiadnom prípade nie je pre vojnu rozhodujúce, ale nie je zanedbateľné. A dôležitejšie sú iné aspekty tohto plánu,“ povedal pre Pravdu James Sherr z Estónskeho inštitútu zahraničnej politiky v Medzinárodnom centre pre obranu a bezpečnosť.
Podľa experta je to ďalší krok, ktorý naznačuje, že EÚ sa stala geopolitickým aktérom a už nie je v tejto oblasti taká nejednoznačná ako v minulosti. "Navyše, keď sa pozriete na ďalšie balíky pomoci, ktoré únia dohodla už vlani, je jasné, že EÚ je odhodlaná vojensky sa zapojiť do toho, čo sa deje na Ukrajine,“ pripomenul Sherr.
Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA
"Mali by však tiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že európsky obranný priemysel a západný obranný priemysel vo všeobecnosti vrátane amerického už nie je schopný podporovať vojnu v priemyselnom meradle. Jeho utlmenie po roku 1991 dávalo v dobovom kontexte zmysel. Už dávno sa to však malo zmeniť. Či už v roku 2008 v súvislosti s rusko-gruzínskou vojnou, a určite po roku 2014 a ruských krokoch v roku 2015, keď Moskva spustila operáciu v Sýrii. Aj teraz tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, podceňujú rozsah výzvy, ktorej čelíme. Potrebujme systematickú, štrukturálnu zmenu, nielen zvýšenie výroby v momentálne nedostatočnej priemyselnej základni,“ zdôraznil Sherr.
"Zbrojárske firmy už dávnejšie deklarovali záujem a pripravenosť zvýšiť, prípadne naštartovať svoje výrobné kapacity, aby mohli pokryť vojnové potreby Ukrajiny aj európskych štátov. Problémom je najmä spôsob verejného obstarávania, ktorý má v prípade vojnového konfliktu absurdne dlhé časové lehoty. Európa napriek ruskej invázii na Ukrajine neprešla na vojnovú výrobu. Keďže však v prípade plánu pre Ukrajinu ide o dohodu EÚ, znamená to, že si členské krajiny nebudú neúčelne konkurovať a vzájomne sa tak blokovať pri nákupe surovín. A rozšírená výroba dáva Ukrajincom istotu, že dodávky munície budú pokračovať udržateľným spôsobom dlhodobo, najmenej v nasledujúcich 12 mesiacoch,“ vysvetlil pre Pravdu analytik GLOBSEC Juraj Kuruc.
Čítajte viac Heger na summite EÚ: Podporím jadrovú energetiku a investície do inovácií