393. deň: OSN potvrdila ďalšie tisíce civilných obetí počas druhého polroka vojny

Od začiatku augusta 2022 do konca januára 2023 podľa dnes zverejnenej správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zomrelo alebo bolo zranených 5 987 civilistov. Bilancia obetí je pravdepodobne silne podhodnotená, pretože zahŕňa iba prípady, ktoré sa podarilo overiť. Úrad tiež vyjadril znepokojenie nad unášaním a mučením detí alebo iným zlým zaobchádzaním s deťmi.

24.03.2023 05:45 , aktualizované: 20:05
vojna hroby ukrajina Foto:
Cintorín padlých vojakov v ukrajinskom Charkove, marec 2023.
debata (344)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 393. deň
  • Ruský útok na humanitárne centrum v Kosťantynivke zabil troch ľudí, spresnila Ukrajina
  • Dvaja civilisti prišli o život a deviati boli zranení v meste Bilopilľa
  • Ukrajinci odrazili ďalších 79 útokov ruskej armády
  • Morawiecki: Poľsko získa od EÚ ďalších 200 miliónov eur na zbrane pre Ukrajinu
  • OSN: Počas druhého polroka vojny zomrelo alebo bolo zranených 5 987 civilistov
  • Podľa analytikov Rusko presúva svoje jednotky od Bachmutu k Avdijivke
  • Podľa Prigožina má Ukrajina pripravených 200-tisíc vojakov do ofenzívy
  • ISW: Šéf vagnerovcov preháňa, chce si zabezpečiť viac zásob

VIDEO: Matovič ironicky o migoch: Tri mali byť letuschopné, uleteli štyri. Nejako mi to nevychádza.

Video
Mariupoľské divadlo rok po ruskom útoku

Vyše 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom Mariupole, ku ktorému došlo 16. marca 2022.

Fotogaléria
Stavební robotníci upratujú zvyšnú časť...
Bager vykopáva dieru pre základy, zatiaľ čo...
+6Stavební robotníci upratujú zvyšnú časť divadla...

20:04 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo politológa a publicistu Abbasa Galľamova na zoznam hľadaných osôb. Dôvod, pre ktorý sa po ňom pátra, nebol zverejnený, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Galľamov písal prejavy pre Vladimira Putina počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2008 – 2012. Momentálne pôsobí ako politológ a analytik a často ho citujú zahraničné médiá. Nedávno upútal pozornosť svojím vystúpením v televízii CNN, v ktorom naznačil, že Putin by mohol čeliť vojenskému prevratu. V súčasnosti žije v Izraeli.

V Rusku bol Galľamov vo februári zaradený na zoznam tzv. zahraničných agentov. Podľa ruského ministerstva spravodlivosti Galľamov „distribuoval materiály vytvorené zahraničnými agentmi neobmedzenému okruhu ľudí, vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a vystupoval sa ako expert a respondent na informačných platformách poskytovaných zahraničnými štruktúrami“.

Označenie „zahraničný agent“ pripomína termín „nepriateľ ľudu“ zo sovietskych čias. Podľa ruského zákona sa vzťahuje na osoby alebo skupiny, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia a vykonávajú v Rusku politickú činnosť rôzneho druhu.

19:02 Rusko v piatok označilo štvrtkový presun štyroch stíhačiek typu MiG-29 zo Slovenska na Ukrajinu za nepriateľský krok a porušenie medzinárodných záväzkov.

Sliač, letecký deň Čítajte viac Moskva reaguje na darovanie slovenských migov: Je to nepriateľský krok a porušenie zmlúv

17:42 Česko podporí ďalšie projekty mimovládnych organizácií na pomoc Ukrajine čiastkou 100 miliónov českých korún (približne 4,2 milióna eur). Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR zo svojich zdrojov pomoc v hodnote 420 miliónov korún (takmer 18 miliónov eur). V piatok to na stretnutí so zástupcami českých neziskových organizácií uviedol minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šéf českej diplomacie ocenil prácu organizácií a vyzdvihol, že niektoré na Ukrajine pomáhajú už od anexie Krymu v roku 2014. „Veľmi oceňujem rýchlosť, flexibilitu a komplexnosť zapojenia sa, vrátane veľkého úspechu verejných zbierok,“ povedal Lipavský.

16:56 Poľsko získa z fondov EÚ ďalších 200 miliónov eur na financovanie nákupov zbraní pre Ukrajinu. Premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že peniaze majú prísť v najbližších týždňoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF) už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 43 miliónov eur. Morawiecki vo štvrtok uviedol, že Varšava z fondu potrebuje oveľa viac prostriedkov a o tejto otázke bude hovoriť s lídrami EÚ v rámci aktuálneho summitu v Bruseli.

„Máme veľmi dobrú správu, pretože nám tu (na summite) bolo prisľúbené, že asi o dva až tri týždne budeme mať k dispozícii ďalších 200 miliónov eur…, ktoré vynaložíme na obrannú politiku,“ povedal v piatok Morawiecki.

Európsky mierový nástroj vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné kapacity členských krajín EÚ a jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete. Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu jeho priorít.

15:50 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) potvrdil ďalšie tisíce civilných obetí počas druhého polroka vojny na Ukrajine. V sledovanom období od začiatku augusta 2022 do konca januára 2023 podľa dnes zverejnenej správy zomrelo alebo bolo zranených 5 987 civilistov. Medzi obeťami je tiež 21 ľudí, ktorých popravili ruské sily alebo zomreli pri útoku cielenom priamo na ich osobu.

Úrad upozornil, že bilancia obetí je pravdepodobne silne podhodnotená, pretože zahŕňa iba prípady, ktoré sa podarilo overiť. V sledovaných šiestich mesiacoch úrad potvrdil úmrtie 1 605 civilistov a zranenia 4 382 ľudí. Uviedol, že oproti predchádzajúcim šiestim mesiacom, v ktorých zdokumentoval úmrtia alebo zranenia 15 032 ľudí, sa počet civilných obetí znížil.

Veľké množstvo obetí podľa úradu zapríčinilo náhodné používanie výbušných zbraní. Civilných obetí je podľa neho štyrikrát viac na územiach pod kontrolou ukrajinských síl ako v oblastiach, ktoré na Ukrajine ovládla ruská armáda.

OHCHR tiež zdokumentoval 214 prípadov svojvoľného zadržania Ukrajincov na územiach okupovaných ruskými silami a 91 prípadov svojvoľného zadržania v oblastiach pod kontrolou Kyjeva. Na územiach pod kontrolou Ukrajiny boli ľudia väčšinou takto zadržiavaní kvôli podozreniu, že kolaborujú s ruskými silami.

Úrad vysokého komisára tiež vyjadril znepokojenie nad unášaním a mučením detí alebo iným zlým nakladaním s deťmi. V jednom prípade podľa neho ruské sily uniesli päť dospievajúcich chlapcov, ktorých potom mučili. Potvrdil tiež 133 prípadov sexuálneho násilia, ktoré majú súvis s vojnou. Väčšina z nich sa podľa neho odohrala na Ruskom okupovaných územiach, často počas takzvaného filtračného procesu.

V inej správe, ktorú OHCHR podľa Reuters tiež zverejnil počas dneška, úrad upozornil na zlé nakladanie oboch strán s vojnovými zajatcami. V správe napísal o hromadnej poprave 15 ukrajinských vojnových zajatcov a 25 ruských zajatcov.

15:23 Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulý deň na Ukrajine stratila ďalších 1 020 vojakov. Celkové straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku invázie sa zvýšili na 169 170, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva za uplynulý deň podľa neho prišla aj o štyri tanky, dvadsaťtri obrnených bojových vozidiel pechoty a osem delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny Rusko podľa Kyjeva na Ukrajine stratilo 3 574 tankov, 6 921 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 616 delostre­leckých systémov.

15:10 Minister obrany SR Jaroslav Naď sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.** Ten ocenil aktivity Slovenska smerom k Ukrajine i k posilneniu obrany východného krídla Aliancie.

naď stoltenberg Čítajte viac Naď: Generálny tajomník NATO ocenil postoj SR k posilneniu východného krídla

14:40 Ešte sa nerozhodlo o tom, či sa ruský prezident Vladimir Putin v lete zúčastní na summite skupiny BRICS v Juhoafrickej republike. Uviedol to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy televízie CNN.

V prípade uskutočnenia cesty Putina do Juhoafrickej republiky sa Johannesburg bude musieť zaberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa vydal minulý týždeň Medzinárodný trestný súd (ICC) za vojnové zločiny na Ukrajine.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Zatknú Putina v Juhoafrickej republike? Bolo by to vyhlásenie vojny Rusku, tvrdí Medvedev

Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je Juhoafrická republika povinná zadržať Putina a postaviť ho pred súd. Ešte pred prijatím nejakých krokov o tom však chcú predstavitelia juhoafrickej vlády chce rokovať medzi sebou i s Ruskom, uviedla tento týždeň juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová.

14:30 Šéf ruskej okupačnej správy polostrova Krym Sergej Axionov založil novú súkromnú vojenskú spoločnosť s názvom Konvoj. Jej vznik oznámil Aksjonov tento mesiac. Vo velení Konvoja sú bývalí spolupracovníci Vagnerovej vojenskej spoločnosti, uviedol ruský investigatívny portál Važnyje istorii.

Jevgenij Prigožin Čítajte viac Prigožin rebranduje. Na Kryme založili Konvoj, na čele pravá ruka šéfa vagnerovcov

14:01 Dvaja civilisti prišli o život a deviati boli zranení v Sumskej oblasti v meste Bilopilľa počas nočného útoku raketami, delostrelectvom a letectvom, uviedla administratíva tohto regiónu sa severovýchode Ukrajiny. V Chersonskej oblasti, ktorú vo štvrtok navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ruské bombardovanie zabilo jedného človeka v meste Cherson a ďalší človek prišiel o život a štyria boli zranení v meste Bilozerka.

13:15 Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil troch ľudí, aktualizovali správu pohotovostné služby. Predtým uvádzali päť zabitých. Ruské sily sa snažia dobyť priemyselnú východnú Doneckú oblasť, kde mesto leží, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Mesto Kosťantynivka sa dostalo pod raketovú paľbu v noci 24. marca. Jedna z rakiet zasiahla jednoposchodovú budovu,“ uviedli pohotovostné služby v aplikácii Telegram. „Následkom útoku traja ľudia zahynuli a dvaja utrpeli zranenia,“ uviedli neskôr.

Pohotovostné služby zverejnili aj zábery budovy s preborenou strechou a s troskami v okolí. Medzi obeťami sú „tri vnútorne vysídlené ženy z Bachmutu, Časiv Jaru a Opytného“, teda z neďalekých dvoch miest a dediny v centre konfliktu.

Kosťantynivka sa nachádza asi 25 kilometrov západne od Bachmutu, o ktoré sa vedie najdlhšia a najkrvavejšia bitka od začiatku invázie Ruska na Ukrajine. Oblastný prokurátor vo vyhlásení napísal, že ruská armáda vystrelila na Kosťantynivku rakety zo systému protivzdušnej obrany S-300.

12:46 Čína sa bude starať o svoje vlastné záujmy a nebude poskytovať vojenskú pomoc ruskému režimu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov povedal, že „Čína bude v prvom rade pomáhať sama sebe a bude chrániť svoje vlastné národné záujmy, a to v ekonomickom aj bezpečnostnom sektore“.

„O priamej vojenskej pomoci Číny Ruskej federácii, Putinovmu režimu, dnes nemôžeme hovoriť,“ dodal Jusov a podotkol, že vo všeobecnosti „Putinov režim nedostane pomoc, v ktorú dúfal“ v súvislosti s tohtotýždňovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve.

11:40 Dôstojníka ruských bezpečnostných síl Michaila Žilina, ktorý ušiel z Ruska pre nesúhlas s inváziou na Ukrajinu, odsúdili na šesť a pol roka v prísne stráženom väzení. V piatok o tom informoval portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters a spravodajský portál Tajga Info.

Major Žilin (36) z ruskej Federálnej služby ochrany (FSO) ušiel vlani do Kazachstanu, keď Rusko ohlásilo brannú povinnosť. FSO je zodpovedná za ochranu najvyšších ruských činiteľov. Hranicu ilegálne prekročil cez les a jeho manželka s deťmi prešli cez kontrolné stanovište autom.

Žilin požiadal v Kazachstane o štatút utečenca, ale žiadosť mu zamietli a zabránili mu odísť do Arménska. Kazachstan ho koncom minulého roka odovzdal Rusku, kde ho odsúdili za dezerciu a odobrali mu aj vojenskú hodnosť.

11:12 Ruské invázne sily sa snažia dobyť Bachmut už niekoľko mesiacov v najvražednejšej pechotnej bitke od druhej svetovej vojny, poznamenala dnes agentúra Reuters. Jej reportéri, ktorí sa nachádzajú blízko frontovej línie severne od tohto mesta, zaznamenali známky toho, že ruská ofenzíva v regióne by mohla slabnúť. V dedine blízko severného okraja Bachmutu sa podľa nich – v porovnaní so situáciou o dva dni skôr – znateľne znížila intenzita ruského bombardovania.

Spomalenie ruského postupu pri Bachmute by mohlo znamenať, že Rusko presúva svoje jednotky a zdroje do iných miest, píše Reuters a pripomína štvrtkové poznatky britského ministerstva obrany, podľa ktorého Rusko zaznamenalo zisky severnejšie od Bachmutu a čiastočne znovu získalo kontrolu nad prístupovými cestami do mesta Kreminna v Luhanskej oblasti. Intenzívne bitky sa podľa agentúry odohrávali aj viac na juhu.

Podľa ukrajinského vojenského analytika Oleha Ždanova ruské útoky pri Bachmute slabnú a inváznu armáda presúva svoje snahy k južnejšie položenému mestu Avdijivka. Ruské sily sú podľa neho tiež aktívnejšie na severe v Charkovskej a Luhanskej oblasti, v centrálnejšej Záporožskej a juhukrajinskej Chersonskej oblasti.

10:35 Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil päť ľudí, informovali pohotovostné služby. Ruské sily sa totiž snažia dobyť priemyselnú východnú Doneckú oblasť, kde mesto leží, uviedla tlačová agentúra AFP.

„Mesto Kosťantynivka sa dostalo pod raketovú paľbu v noci 24. marca. Jedna z rakiet zasiahla jednoposchodovú budovu,“ uviedli pohotovostné služby v aplikácii Telegram. Spresnili, že o život prišli tri ženy a dvaja muži.

Ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspilne už predtým informoval, že zasiahnuté bolo „centrum neporaziteľnosti“. Po celej Ukrajine bolo zriadených množstvo takýchto núdzových centier, ktoré poskytujú generátory na nabitie mobilných telefónov a ďalšie služby obyvateľom, píše portál britského denníka The Guardian.

9:51 Mecenáš žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyjadril svoje obavy z možnej ukrajinskej protiofenzívy na východe Ukrajiny. Ako v najnovšej aktualizácii poukázal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa Prigožina má Ukrajina k dispozícii 200-tisíc vojakov v zálohe, ktorých plánuje nasadiť pozdĺž celej frontovej línie vrátane Bachmutu.

Prigožin taktiež povedal, že ukrajinské sily majú momentálne v Bachmute, Slavjansku a Kosťantynivke asi 80-tisíc vojakov, no bývalý ruský dôstojník Igor Girkin tvrdí, že toto tvrdenie je pochybné. „Prigožinove prehnané vyhlásenia o bezprostrednom ohrození ruských síl sú pravdepodobne pokusom zabezpečiť si viac zásob a posíl od ruského ministerstva obrany, aby zachránil svoje sily v Bachmute,“ vysvetlil ISW.

putin, prigožin Čítajte viac Prigožin sklamal Putina. Po fiasku na Ukrajine ho čaká návrat do Afriky

Inštitút taktiež poznamenal, že Prigožin poprel tvrdenie Kremľa, že Rusko na Ukrajine bojuje proti Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), a spochybnil, či sa na Ukrajine skutočne nachádzajú nacisti, ako to Kremeľ neustále vyhlasuje. „Prigožin odmietol predvojnové a vojnové tvrdenia Kremľa, že Rusko sa na Ukrajine potrebuje brániť proti hrozbe NATO, a podkopal nevyhnutnosť a pravdepodobnosť maximalistických cieľov deklarovaných ruským prezidentom Vladimirom Putinom pre túto inváziu,“ uvádza ISW.

Prigožinove komentáre čoraz viac naznačujú rozkol medzi Wagnerovcami a ruskou armádou. Tá podľa Prigožina nedodala Wagnerovcom na Ukrajine muníciu, ktorá pritom údajne bola k dispozícii v armádnych skladoch. Minulý mesiac sa Prigožin posťažoval na to, že niektoré straty vo Wagnerovej skupine nastali preto, že jej ruská armáda nedodala potrebnú muníciu. Povedal tiež, že ho odpojili od špeciálnej komunikácie, v dôsledku čoho si nemôže pýtať muníciu pre svojich bojovníkov.

8:50 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken naznačil, že pri určovaní budúcich hraníc Ukrajiny by mala zohrať úlohu diplomacia.

Blinken viackrát povedal, že vojna sa musí skončiť diplomaciou. Zahájenie mierových rokovaní však v blízkej budúcnosti neočakáva, keďže Moskva ich podľa jeho slov neberie vážne.

Šéf americkej diplomacie v prejave pred americkým Kongresom nepriamo poukázal na to, že ukrajinské sily asi nebudú schopné znovuzískať všetky Ruskom okupované územia. Myslí si, že niektoré z nich sú Ukrajinci odhodlaní získať na bojisku a ďalšie možno budú musieť získať inými spôsobmi.

Republikánsky kongresman Chris Stewart sa Blinkena opýtal, či Spojené štáty podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v snahe získať späť Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Mojou veľkou obavou nie je uznanie skutočnosti, že Krym je iný ako východný (región) Donbas… Ak je naším záväzkom a našou dohodou s pánom Zelenským, že ich (Ukrajinu) budeme podporovať vo všetkom, čo chcú dosiahnuť, vrátane toho, aby na Kryme neboli prítomní Rusi, potom si koledujeme o veľkú krivdu,“ povedal Stewart.

8:20 Server Ukrajinska pravda ráno informoval o ruskom nočnom útoku pomocou dronov Šáhed-136 iránskej výroby na mesto Kryvyj Rih. Podľa doterajších informácií nie sú hlásené žiadne obete.

Podľa šéfa Dnipropetrovskej oblasti Serhija Lysaka päť dronov v noci na piatok zasiahlo svoje ciele a jeden stroj sa ukrajinskej armáde podarilo zostreliť. Zatiaľ nie sú správy o obetiach alebo zranených v dôsledku útoku, informácie o následkoch úderu sa spresňujú.

8:15 Ukrajinskí obrancovia za uplynulý deň odrazili 79 útokov ruských inváznych síl, ktoré svoje hlavné úsilie naďalej sústreďujú na ofenzívne operácie v smere na ukrajinské mestá Lyman, Bachmut, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske. Vo svojej pravidelnej rannej operačnej správe to uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Nepriateľ neprestával útočiť na Bachmut. Práve v okolí tohto mesta sa odohrala väčšina bojových stretov za posledný deň,“ tvrdí velenie ukrajinských ozbrojených síl s poznámkou, že ukrajinskí vojaci odrazili útoky inváznych síl v okolí obcí Orichovo-Vasylivka, Bohdanivky a Predtečyne v Doneckej oblasti. Neúspešné útočné akcie Rusov hlásia Ukrajinci tiež od ôsmich ďalších obcí v tejto oblasti, vrátane Avdijivky a Marjinky.

V záporožskom a chersónskom smere je nepriateľ v defenzíve, zároveň však ostreľoval množstvo miestnych obcí, uvádza ukrajinský štáb. Rusi podľa neho podnikli v uplynulom dni tiež zhruba štyri desiatky vzdušných útokov a použili salvové raketomety. Ukrajinská armáda okrem iného podnikla 12 leteckých útokov na ruské jednotky a zariadenia, uviedol Kyjev.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

7:25 Ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom rannom hlásení uviedol, že ruské sily vo štvrtok vykonali 37 náletov, štyri údery raketami a osemdesiatdvakrát na útok využili salvové raketomety. Ukrajinskí obrancovia podľa generálneho štábu odrazili takmer osemdesiat ruských útokov.

7:20 Ruské jednotky podnikli vo štvrtok v Sumskej oblasti vyše päťdesiat útokov rôznymi typmi zbraní, napísal portál Ukrajinská pravda s odkazom na tamojšiu vojenskú správu. Rusi útočili granátometmi, mínometmi či raketami. Obete hlásené nie sú.

6:20 Súd v Moskve vydal vo štvrtok príkaz na zatknutie ďalšieho opozičného aktivistu v súvislosti s obvineniami z diskreditácie tamojšej armády. Ďalších aktivistov a blogerov zároveň ruské úrady vyhlásili za „zahraničných agentov“.

Súd moskovského okresu Basmannij nariadil zatknutie Maxima Kaca, aktivistu a blogera, ktorý z Ruska medzičasom odišiel. Je obvinený zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde, za čo mu v Rusku hrozí väzenský trest do výšky až desiatich rokov.

5:45 Do koalície krajín ochotných poskytnúť Ukrajine tanky Leopard sa podľa dostupných informácií doteraz zapojilo deväť krajín, medzi nimi napríklad Portugalsko, Fínsko, Poľsko, Nórsko, Kanada a Španielsko, ktoré sa 15. marca zaviazali poslať Ukrajine viac ako 150 týchto tankov. Varšava už dodala Ukrajine 14 tankov Leopard 2.

Fínsky prezident Sauli Niinistö schválil 14. balík obrannej pomoci Ukrajine, ktorého súčasťou sú aj ďalšie tri tanky Leopard. Na tlačovej konferencii to podľa agentúry Reuters vo štvrtok uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. K ukrajinskej žiadosti o dodanie stíhačiek Hornet sa ale minister stavia negatívne. Španielske ministerstvo obrany počíta s tým, že Ukrajine na konci budúceho týždňa pošle šesť tankov Leopard 2A4.

Nemecko v januári po nátlaku spojencov sľúbilo, že aj ono Ukrajine dodá tanky Leopard 2, a povolilo, aby tieto stroje nemeckej výroby odovzdali Kyjevu aj iné krajiny. Fínsko vo februári oznámilo, že dodá Ukrajine tri moderné tanky Leopard 2 vhodné na odmínovanie a ukrajinským vojakom poskytne výcvik na ich používanie. Podľa štvrtkového oznámenia tak k nim pribudnú ďalšie tri.

Španielske ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že počíta s dodávkou šiestich tankov Leopard 2A4 na konci budúceho týždňa. Stroje potrebovali generálnu opravu, pretože ich armáda 15 rokov nepoužívala. Podľa španielskej ministerky obrany Margarity Roblesovej sa podarilo tanky opraviť „v rekordnom čase“. Španielsko v budúcich dňoch začne pracovať na sprevádzkovaní ďalších štyroch tankov Leopard 2A4, ktoré chce tiež dodať Kyjevu. Už skôr Madrid oznámil, že skončil výcvik prvých ukrajinských vojakov, ktorí budú tanky nemeckej výroby používať.

Fínski predstavitelia opakovane uviedli, že fínsky príspevok do tankovej koalície nemôže byť veľký, aby nebola oslabená bezpečnosť samotného Fínska. Severská krajina s Ruskom zdieľa zhruba 1300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu požiadali Helsinki o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Teraz čakajú na ratifikáciu žiadosti v Turecku a Maďarsku.

Ako prvá západná krajina oznámila v polovici januára dodávku tankov na Ukrajinu Británia. Ide o desať tankov Challenger 2.

K najpočetnejším a najkvalitnejším tankom súčasnosti patria nemecké tanky Leopard, hlavne ich modernejšia verzia Leopard 2. Ukrajina sa o ich dodávky usiluje už niekoľko mesiacov, snahu ale dlho blokoval rezervovaný postoj Nemecka, ktoré má ako výrobca tanku rozhodujúce slovo. Berlín však postupne názor menil a tento rok ukrajinským silám prisľúbil moderné tanky Leopard 2A6 a dodávky povolil aj ďalším krajinám.

Poľsko poskytlo Kyjevu podľa rôznych zdrojov tiež asi 230 až 250 tankov T-72, vyrobených ešte v sovietskej licencii, a približne 50 či 60 tankov PT-91 Twardy, čo je poľská modernizácia T-72. Tieto tanky ale nie sú príliš odolné voči moderným protitankovým zbraniam a Ukrajincom sa pomaly začína míňať munícia pre ne určená.

Tanky T-72 poslala Ukrajine tiež Česká republika. Podľa údajov českej vlády, poskytnutých pri prvom výročí invázie, odišlo z ČR na Ukrajinu 89 tankov (z toho 38 poskytlo ministerstvo obrany). Podľa médií ide o viac ako desiatku modernizovaných T-72M a niekoľko desiatok starších T-72. V novembri bolo oznámené, že Spojené štáty a Holandsko spoločne zaplatia renováciu 90 českých tankov T-72B pre ukrajinskú armádu.

Spojené štáty podľa informácií denníka The Washington Post dodajú Ukrajine 31 tankov M1 Abrams koncom tohto roka či na začiatku roka 2024.

344 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine