Premenovanie štátneho jazyka sa uskutočnilo v súlade s rozhodnutím ústavného súdu, ktorý ešte v roku 2013 požadoval nahradiť pojem „moldavský jazyk“ v ústave výrazom „rumunčina“, tak, ako je to uvedené v deklarácii nezávislosti Moldavska.
„Chcem, aby rumunský jazyk zjednotil nás všetkých, ktorí tu žijeme a milujeme túto krajinu. My, spolu s viac ako 27 miliónmi ľudí na celom svete, hovoríme rumunsky – jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie,“ napísala Sanduová na svojom facebookovom účte.
Označenie jazyka bude zmenené v ústave krajiny, v textoch zákonov a vo všetkých štátnych dokumentoch.
Sanduová vo svojom príspevku po podpise dekrétu uviedla, že rozdelenie moldavského a rumunského jazyka i ľudu bolo umelé a prospievalo „tretím silám“.
„Tí, ktorí nám desaťročia hovorili, že my, občania Moldavskej republiky, hovoríme „moldavským“ jazykom, a nie po rumunsky, sa snažili len o jedno: rozdeliť nás,“ napísala prezidentka. "Akonáhle rozdelíte ľud, ľahšie si ho podrobíte a ovládnete. Rozdelený ľud nie je jednotná sila schopná sa ubrániť. Tí, ktorí sa nás snažili rozdeliť, si nerobili starosti o lingvistiku, ale o to, ako udržať Moldavsko vo večnom národnostnom spore.“
Prečo teraz?
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine pociťuje malé Moldavsko, zovreté medzi Ukrajinou a Rumunskom, reálnu bezpečnostnú hrozbu.
Čítajte viac Má Rusko šancu, aby v Moldavsku pripravilo puč? Odpovedá expert
Ruské rakety opakovane narušili moldavský vzdušný priestor cestou k cieľom na Ukrajine. Ich úlomky po zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany dopadli aj v moldavských obciach. A ruské ostreľovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry spôsobilo výpadky dodávok energie do Moldavska.
Vláda v Kišiňove považuje rétoriku Moskvy voči Moldavsku za otvorene vyhrážnú. Obvinila tiež Kremeľ z príprav štátneho prevratu v Moldavsku. V krajine pokračujú masové protesty, ktorých účastníci ostro kritizujú Sanduovej vládu a vyjadrujú podporu Rusku.
Prezidentka vynakladá maximálne úsilie na získanie podpory Západu. V júni minulého roka Moldavsko spolu s Ukrajinou získalo štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Sanduová verí, že krajina by mohla do EÚ vstúpiť do roku 2030.
„Podľa niektorých expertov môže byť premenovanie štátneho jazyka v súčasnej situácii ďalším krokom Kišiňova k zblíženiu so susedným Rumunskom, krajinou, ktorá je členom Európskej únie a NATO,“ píše ruskojazyčná webová stránka BBC.
Jazyk rozdelený hranicou
Mnohí lingvisti aj doteraz považovali rumunčinu a moldavčinu za rôzne názvy pre ten istý jazyk. Jeho literárna podoba sa začala formovať v 16. – 17. storočí a definitívne sa ustálila v druhej polovici 19. storočia.
Proces vytvárania rumunského štátu sa začal v roku 1859 na vazalských územiach Osmanskej ríše v dôsledku zjednotenia dvoch kniežatstiev – Moldavska a Valašska. V dôsledku bukureštského mieru bola Osmanská ríša nútená postúpiť časť Moldavského kniežatstva – Besarábiu – cárskemu Rusku.
Po boľševickej revolúcii v roku 1917 zostala provincia Besarábia krátko samostatnou Moldavskou republikou a v roku 1918 sa stala súčasťou Rumunska. V lete 1940 bolo Rumunsko v dôsledku paktu Molotov-Ribbentrop nútené odstúpiť Besarábiu a Severnú Bukovinu Moskve, po čom sa Moldavsko na dlhé desaťročia stalo Moldavskou sovietskou socialistickou republikou. Úrady vtedy nariadili aj zmenu písma – prechod z latinky na azbuku, čo sa znova zmenilo až po rozpade Sovietskeho zväzu.
Postupný prechod
Rozhodnutie o premenovaní štátneho jazyka nevyvolalo v polarizovanej moldavskej spoločnosti búrlivejšiu reakciu.
Obyvatelia krajiny si na zmenu mali čas zvyknúť. Už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa predmet materinského jazyka začal v školách nazývať hodinami rumunčiny a nie moldavčiny ako predtým. História krajiny dostala v školských osnovách označenie „dejiny Rumunov“.
Svoju rolu zohráva aj skutočnosť, že čoraz viac Moldavčanov má dvojité občianstvo. Podľa rumunského ministerstva spravodlivosti v rokoch 2009 až 2021 získalo rumunské občianstvo viac ako milión Moldavčanov – približne 39,5 % z celkového počtu obyvateľov krajiny. Ak sa prirátajú rumunské pasy rozdané v skoršom období, tak dnes je najmenej polovica Moldavčanov občanmi Rumunska.
„Väčšina spoločnosti sa dlhodobo a úzko asociuje s Rumunskom, takže zmena postavenia štátneho jazyka sa zdá byť v Moldavsku úplne prirodzená,“ usudzuje BBC.
Kto je proti?
Neznamená to však, že by so zmenou boli všetci spokojní. Opozícia – prevažne socialisti a komunisti – trvá na tom, že takéto zásadné otázky možno vyriešiť len referendom, a nie vo vládnych kuloároch.
Líder komunistov, bývalý prezident republiky Vladimir Voronin, obvinil vládu, že zasiahla do toho najposvätnejšieho, čo všetci Moldavčania zdedili po predkoch – do ich jazyka.
Foto: SITA/AP, Aurel Obreja
Na protestnú akciu proti prijatiu návrhu zákona o štátnom jazyku ale pred ústavný súd podľa miestnych médií prišlo protestovať len asi sto ľudí.
Rumunská reakcia
Bukurešť nadšene privítala rozhodnutie o premenovaní štátneho jazyka Moldavska a ubezpečila Kišiňov o plnej podpore.
"Vítam, že parlament v Kišiňove prijal zákon, podľa ktorého rumunský jazyk získava štatút úradného jazyka v Moldavskej republike. Uznanie historickej a vedeckej pravdy potvrdzuje spoločnú kultúru a jazyk na oboch brehoch Prutu,“ konštatoval rumunský premiér Nicolae Ciuca, ktorý vo štvrtok navštívil Moldavsko.
"Potvrdzujem bezvýhradnú podporu, ktorú Rumunsko poskytuje Moldavskej republike v európskom smerovaní, pre rozvoj ekonomiky a blahobyt všetkých jej občanov. Potvrdzujem aj podporu rumunskej vlády pre suverenitu, územnú integritu a stabilitu susedného štátu,“ napísal na svojej oficiálnej stránke na Facebooku.
Čo hovorí Moskva
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vo svojom telegramovom kanáli napísala, že moldavský jazyk je symbolom sebaidentifikácie obyvateľov Moldavska.
„Súčasný režim v Kišiňove odmietnutím moldavského jazyka vyvoláva otázku: čím je teraz Besarábia (ktorá bola okupovaná Rumunskom do roku 1940) a komu patrí územia pozdĺž Dnestra (ktoré bolo do roku 1940 súčasťou Ukrajiny)? [… ] Ak chcú prepísať názov jazyka, tak nech sa držia historickej logiky a nazývajú rumunčinu moldavčinou, a nie naopak,“ napísala.
Moldavčina sa podľa Zacharovovej paradoxne oficiálne zachovala iba v Podnestersku. Zabudla dodať, že za úradný jazyk tam miestna vláda uznáva aj ruštinu.
Na separatistami ovládanom území na východnom brehu Dnestra si Moskva naďalej udržiava vojenskú prítomnosť, a to napriek opakovaným výzvam Kišiňova na odsun ruských vojakov. Od začiatku Putinovej agresie proti Ukrajine silnejú obavy, že ďalším cieľom ruskej invázie sa môže stať Moldavsko a Moskva sa môže pokúsiť spraviť z Podnesterska nový Donbas.
„Je naším výsostným právom rozhodnúť, ako nazveme jazyk, ktorým hovoríme, a nepotrebujeme hodiny dejepisu. Opakujeme výzvu ruskej strane, aby si nedovoľovala zasahovať do vnútorných záležitostí našej krajiny,“ reagovalo moldavské ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie na provokatívne poznámky Zacharovovej .