400. deň: Kremeľ vylúčil možnosť prímeria, Kyjev naznačil štart protiofenzívy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Kyjev chystá kroky, ktoré priblížia víťazstvo Ukrajiny vo vojne s Ruskom, trvajúcej už viac ako rok. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v stredu povedal estónskym novinárom, že ukrajinské vojská by mohli prejsť do protiofenzívy v apríli alebo máji, až pre to nastanú výhodnejšie podmienky z hľadiska počasia. Ukrajina si dnes pripomína rok od objavenia mŕtvych tiel civilistov v Buči. Na návštevu krajiny pricestoval premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď.

31.03.2023 06:10 , aktualizované: 21:50
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Foto: ,
Na snímke vraky ruských tankov, ktoré sú vystavené pred pravoslávnym Chrámom sv. Michala v Kyjeve.
debata (689)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 400. deň
  • Eduard Heger a Jaroslav Naď pricestovali na Ukrajinu
  • Heger sa stretol so Zelenským, hovorili o pšenici i obnove Ukrajiny
  • Naď na Ukrajine: Systém protivzdušnej obrany Kub zo SR je už tu
  • Ukrajina si pripomína rok od odhalenia masakru civilistov v Buči
  • Ostreľovanie Avdijivky zabilo dvoch civilistov vrátane novorodenca
  • Kyjev odmieta Lukašenkov návrh na prímerie, kým bude Rusko na okupovaných územiach
  • Stoltenberg: V sídle NATO bude v najbližších dňoch vztýčená fínska vlajka
  • Orbán tvrdí, že hrozba svetovej vojny je reálna; opäť požaduje „mier“
  • Lukašenko: Podpora Kyjeva zo strany Západu zvyšuje riziko jadrovej vojny
VIDEO: Naď: Otázkou je, či si Rusi môžu dovoliť existenciu Putina.
Video
Zľava poradkyňa predsedu vlády pre európske...
Na snímke zľava slovenský poremiír Eduard...
+9Premiér Eduard Heger počas cesty vlakom do...
vojna na Ukrajine, vojaci Čítajte viac 399. deň: Lavrov bude predsedať zasadnutiu BR OSN. Zlý vtip, komentuje Kyjev

23:35 Spojené štáty podľa zdrojov agentúry Reuters po víkende, možno už v pondelok, oznámia ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote okolo 2,6 miliardy dolárov. Obsahovať by mala aj radary a muníciu pre tanky. Spojené štáty podľa amerického ministerstva obrany vyčlenili na vojenskú pomoc pre Ukrajinu k začiatku marca vyše 32 miliárd dolárov od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch opakovane volala po ďalšej vojenskej pomoci západných štátov, aby mohla na jar začať protiofenzívu. Tú by mohla ukrajinská armáda podľa ministra obrany Oleksija Reznikova začať „v apríli alebo máji“ v závislosti od poveternostných podmienok. Minister to podľa agentúry Unian povedal v stredu.

22:26 Pri ruskom delostreleckom ostreľovaní Avdijivky na východe Ukrajiny zomreli dvaja ľudia vrátane dieťaťa narodeného v roku 2022 a ďalšie dve osoby pri ňom utrpeli zranenia, uviedol podľa agentúry Unian vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Podľa šéfa oblastnej správy Pavla Kyrylenka pri ostreľovaní zomrelo päťmesačné dieťa a jeho babička a rodičia dieťaťa utrpeli zranenia.

Kyrylenko tiež uviedol, že rodina sa odmietla z miesta evakuovať. Pri Avdijivke sa pritom odohrávajú tvrdé boje a ruské sily sa toto mesto ležiace v tesnej blízkosti frontovej línie snažia obkľúčiť.

„Tejto tragédii sa dalo predísť – práve včera (vo štvrtok) už policajti po niekoľkýkrát prehovárali matku miminka, aby myslela na syna a odišla. Žiaľ, ani tvrdý tón neviedol ku žiadanému výsledku,“ uviedol Kyrylenko a zdôraznil, že ľudia zostávajúci na mieste by sa v záujme zachovania života mali evakuovať.

V Avdijivke podľa agentúry Unian stále zostáva niekoľko stoviek civilistov, ktorí prežívajú prevažne v pivniciach.

21:50 Pri príležitosti prvého výročia masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča sa konal v piatok v Kyjeve summit niektorých európskych lídrov, ktorý hostil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger na podujatí pripomenul, že SR bola po Francúzsku druhou krajinou, ktorá do Buče a ďalších ukrajinských miest vyslala krátko po ich oslobodení pred rokom misiu forenzných špecialistov.

zelenskyj, ukrajina, heger, sanduová, plenkovič, golob Čítajte viac Zelenskyj na summite v Kyjeve: Buča sa musí stať "symbolom spravodlivosti"

21:15 Nedávne výbuchy v meste Džankoj na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym obmedzili schopnosť Ruska prepravovať vojenské vybavenie a muníciu, predovšetkým rakety Kalibr. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinskej armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú.

Explózia v Džankoji z 20. marca zničila ruské riadené strely Kalibr vo chvíli, keď ich prepravovali po železnici. Ruské okupačné úrady na Kryme tvrdili, že útok uskutočnilo bezpilotné lietadlo.

„Naďalej sa snažia (obnoviť železničné spojenie), práce stále pokračujú, ale plnohodnotné železničné spojenie, ktoré by im umožnilo premiestňovať ťažkú techniku, sa zatiaľ nepodarilo obnoviť,“ povedala Humeňuková v národnej televízii.

Archívne video: Ruské rakety Kalibr odpálené z mora.
Video

Ruské jednotky pravidelne používajú spomenutý druh rakiet na útoky proti Ukrajine. Rakety Kalibr môžu podľa ukrajinskej rozviedky zasiahnuť pozemný cieľ vzdialený viac ako 2500 kilometrov a námorný cieľ zo vzdialenosti viac ako 375 kilometrov.

20:18 Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce budúci týždeň varovať čínskeho lídra Si Ťin-pchinga, že akékoľvek rozhodnutie Pekingu poskytnúť Rusku vojenskú pomoc do bojov na Ukrajine by bolo katastrofálne. V piatok to oznámil Elyzejský palác. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ak by Čína toto katastrofálne rozhodnutie (poskytnúť Rusku vojenskú pomoc) prijala, malo by to značný strategický vplyv na konflikt,“ povedal novinárom pred nadchádzajúcou Macronovou návštevou Číny jeho poradca, ktorý si neželal byť menovaný.

„Chceme sa vyhnúť najhoršiemu, a preto s nimi (čínskymi predstaviteľmi) musíme rokovať a predstaviť našu pozíciu,“ povedal poradca. Francúzsko chce podľa neho určiť „strednodobú cestu na ukončenie konfliktu“ na Ukrajine.

Tento dialóg je podľa Macronovho poradcu dôležitý, keďže „Čína je jedinou krajinou na svete schopnou mať okamžitý a radikálny vplyv na tento konflikt“.

Macron a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestujú na oficiálnu návštevu Číny v stredu. Si Ťin-pching minulý týždeň absolvoval návštevu Moskvy, počas ktorej rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

19:20 Ak chceme žiť naďalej v bezpečí, musíme byť pripravení brániť východné krídlo NATO a vytrvať v pomoci Ukrajine. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer na zasadnutí krajín Bukureštskej deviatky (B9) v poľskom meste Lodž.

káčer Čítajte viac Káčer v Poľsku: Musíme brániť východné krídlo NATO a vytrvať v pomoci Ukrajine

19:05 Dvaja ukrajinskí elektrikári zahynuli a jeden utrpel zranenia pri výbuchu ruskej míny v Chersonskej oblasti v dedine Posad-Pokrovske. Uviedla to v piatok oblastná administratíva. V čase výbuchu míny elektrikári opravovali sieťovú infraštruktúru. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Dedina Posad-Pokrovske sa nachádza na západnom brehu rieky Dnipro na juhu Ukrajiny. Toto územie Chersonskej oblasti, ktoré ukrajinské sily oslobodili vlani v novembri, bolo miestom ťažkých bojov a je veľmi zamínované, keďže Rusko pôvodne dúfalo, že túto oblasť opevní a udrží pod svojou kontrolou.

Podľa ukrajinskej Štátnej záchrannej služby bude po skončení vojny Ukrajina potrebovať najmenej desať rokov na odmínovanie svojho územia. 

18:41 Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak odmietol výzvy samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na okamžité prímerie. Poznamenal, že návrh nepripadá do úvahy, kým ruské sily budú naďalej okupovať ukrajinské územie. Informuje o tom spravodajský web CNN.

„Je nevyhnutné zastaviť nepriateľské akcie a vyhlásiť prímerie, ktoré obom stranám zakáže presúvanie skupín vojska a transfery zbraní, munície, mužstva a vybavenia,“ skonštatoval Lukašenko v piatkovom príhovore národu s tým, že musia byť „všetky zastavené, zmrazené“.

Podoľak tvrdí, že „každé prímerie bude znamenať právo (Ruskej federácie) zostať na okupovaných územiach a to je absolútne neprípustné“. „Ukrajina má právo presúvať jednotky a vybavenie na svojom území tak, ako to považuje za potrebné,“ zdôraznil Podoľak. Pozastavenie „nepriateľských akcií“ na Ukrajine odmietol aj Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova.

17:55 Estónske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že Moskva vyhostí z Ruska jeho diplomata. Ide o odvetnú reakciu na rovnaký krok Tallinnu, ktorý nedávno vyhostil ruského diplomata. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ruská diplomacia si v spojitosti so záležitosťou už predtým predvolala estónskeho chargé d’affaires v Moskve a oznámila mu, že z krajiny bude musieť odísť estónsky diplomat. Zároveň varovala, že Moskva bude reagovať aj ďalšími odvetnými opatreniami na „pretrvávajúcu provokatívnu protiruskú činnosť estónskych úradov“.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí obvinenie Moskvy označilo za „nezmyselné“. Spresnilo, že estónsky diplomat musí Rusko opustiť do 5. apríla a dodalo, že estónske veľvyslanectvo v Moskve „bude pokračovať vo svojej činnosti a jeho pracovníci vo svojej práci“.

Tallin 24. marca oznámil, že ruský diplomat svojimi aktivitami porušoval medzinárodné právo. Na opustenie Estónska dostal päť dní. Podľa estónskej diplomacie sa „podieľal na podkopávaní bezpečnosti a ústavného poriadku Estónska, šírení propagandy ospravedlňujúcej ruskú vojenskú akciu a na rozdelení spoločnosti“.

17:00 Nová koncepcia ruskej zahraničnej politiky označuje Západ za existenčnú hrozbu pre Rusko. Oznámil to v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov: Západ sa stal existenčnou hrozbou pre Rusko

15:30 Americký prezident Joe Biden by mal v reakcii na ruské zatknutie amerického novinára denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha vyhostiť ruského veľvyslanca v USA. WSJ to uviedol v redakčnom komentári. Svojho novinára sa zastal a ruské obvinenia voči nemu označil za čistý kalkul. Na otázku novinárov, čo by odkázal Rusku, Biden pri odchode z Bieleho domu odpovedal stručným „Pustite ho“. Zadržanie Gershkovicha jeho administratíva odsúdila už vo štvrtok. Kremeľ dnes uviedol, že všetci akreditovaní zahraniční novinári môžu v Rusku naďalej pracovať.

Rusko, novinár zadržanie špionáž Wall Street Journal Evan Gershkovich Čítajte viac V Rusku zatkli amerického novinára pre obvinenia zo špionáže. Ten vinu odmietol

15:20 Fínsko, a po prípadnom vstupe do Severoatlantickej aliancie aj Švédsko, by sa potenciálne mohli pridať k východnému krídlu NATO, myslí si český minister zahraničia Jan Lipavský. Novinárom to povedal po rokovaní takzvanej bukurešťskej deviatky (B9) v poľskom meste Lodž. Lipavský dodal, že by rozšírenie východného krídla podporil. So svojimi kolegami z východného krídla aliancie však v Poľsku predovšetkým ladil postoje týchto krajín pred nadchádzajúcim stretnutím ministrov zahraničia v Bruseli na budúci týždeň aj júlovým summitom NATO vo Vilniuse.

„Keby sa (ruský prezident Vladimir) Putin nezbláznil, tak Fínsko zostalo neutrálne. Takto Putin pomohol rozšíriť Severoatlantickú alianciu, žiaľ, za cenu krvavej vojny na Ukrajine,“ poznamenal Lipavský.

14:50 Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine spôsobila, že sa závažné porušovanie ľudských práv stalo „šokujúco bežným“ javom, upozornil v piatok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho ruský vpád na Ukrajinu spôsobil to, že sa pozornosť ľudstva odvrátila od riešenia globálnych existenčných hrozieb.

„Táto vojna popiera akýkoľvek zmysel. Toto šialenstvo musí skončiť a musí nastať mier,“ povedal Türk počas prejavu o situácii na Ukrajine na pôde Rady OSN pre ľudské práva.

„V čase, keď ľudstvo čelí obrovským existenčným výzvam, nás táto deštruktívna vojna odvádza od práce na hľadaní riešení, od práce na zaistení nášho prežitia,“ povedal Türk vo svojom vystúpení.

Zároveň poukázal na zverstvá spáchané od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a upozornil, že konflikt naďalej „vysiela šokové vlny do celého sveta“.

Komisár upozornil aj na veľký nárast cien potravín, energií a ďalších komodít, ako aj na prehlbujúce sa sociálne napätie a nerovnosti.

Türk tiež varoval, že to ešte zhoršuje súčasnú hlbokú „globálnu krízu (nárastu) životných nákladov“, ktorá už uvrhla približne 71 miliónov ľudí do chudoby a „ohrozuje stabilitu mnohých krajín“ sveta.

Po 37 rokoch po černobyľskej katastrofe „predstavuje enormné riziko ďalšia ukrajinská jadrová elektráreň – v Záporoží – s potenciálnym dosahom na milióny ľudí,“ dodal.

Na snímke zničené domy po ostreľovaní v...
Na snímke ukrajinský vojak počas vyvesenia...
+13Na snímke ukrajinská vlajka veje na obnovenom...

14:35 Po signáloch z Maďarska si je Švédsko už „menej isté“, že sa do júla môže stať členom Severoatlantickej aliancie (NATO), oznámil švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström. S odvolaním sa na švédsku agentúru TT to uvádza server index.hu.

Šéf švédskej diplomacie ešte minulý týždeň povedal, že si je istý, že jeho krajina už bude členom Severoatlantickej aliancie do najbližšieho júlového summitu NATO vo Vilniuse.

„Zohľadnil som to, čo zaznelo v posledných dňoch najmä zo strany Maďarska. Myslím si, že do súčasného kontextu sa už skôr hodí slovo nádej,“ povedal vo štvrtok pre švédsku agentúru Billström.

Otázka vstupu Fínska a Švédska sa dostala na program rokovania parlamentu začiatkom marca. Štvorčlenná delegácia vládnej strany Fidesz nedávno navštívila Fínsko a Švédsko s cieľom vyriešiť konfliktné otázky, ktoré nastolila parlamentná frakcia vládneho bloku Fidesz-KDNP. Poslanci maďarského zákonodarného zboru vstup Fínska ratifikovali v pondelok.

14:20 Rusko vylúčilo možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, hoci na takýto krok a obnovenie mierových rokovaní bez kladenia akýchkoľvek podmienok vyzvalo aj Bielorusko, ktoré je spojencom Moskvy. V piatok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„V kontexte Ukrajiny sa nič nemení. Špeciálna vojenská operácia pokračuje, keďže je jediným spôsobom na dosiahnutie súčasných ruských cieľov,“ vyhlásil Peskov.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatkovom televíznom prejave vyzval na „prímerie na Ukrajine“ a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou „bez kladenia podmienok“.

14:15 Poslanci maďarského parlamentu schválili v piatok návrh uznesenia, v ktorom vyzývajú všetkých členov medzinárodného spoločenstva, aby konali v záujme dosiahnutia mieru na Ukrajine a aby sa vyhýbali krokom, ktoré by viedli k rozšíreniu vojny. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Za návrh, ktorý predložili predstavitelia Fideszu a KDNP pri príležitosti výročia začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, hlasovalo 130 poslancov, 24 bolo proti.

V osembodovom uznesení parlament potvrdzuje, že je zaviazaný k mieru, odsudzuje vojenskú agresiu Ruska a uznáva právo Ukrajiny na sebaobranu. Parlament odsudzuje aj sankcie Európskej únie, za ktoré však podľa telex.hu v Bruseli hlasoval aj Viktor Orbán. V uznesení sa tiež uvádza, že sankcie neukončili vojnu a ani nezrazili ruskú ekonomiku na kolená.

Parlament požiadal maďarskú vládu, aby pokračovala v pomoci utečencom z Ukrajiny. Od bruselských orgánov zákonodarný zbor očakáva, že nezavedú nové energetické sankcie, pretože „je neprijateľné, aby Európa – vrátane Maďarska – bola ekonomickou obeťou vojny“.

14:00 Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní na svojom území.

Russia Belarus Čítajte viac Lukašenko: V Bielorusku môžu byť umiestnené ruské strategické jadrové zbrane

13:50 Ruská armáda sa pred rokom v meste Buča pri Kyjeve dopustila hrôz, ktoré nesmú ostať nepotrestané. Vyhlásil to dočasne poverený premiér SR Eduard Heger v príhovore na pietnom podujatí pri príležitosti prvého výročia udalostí v Buči, kde vlani na prelome marca a apríla po stiahnutí sa ruských vojsk našli stovky zabitých civilistov.

Ukrajina SR Zelenskyj Heger Buča uarus Čítajte viac Heger so Zelenským navštívili Buču. Hrôzy nesmú ostať nepotrestané. Sláva Ukrajine!

12:23 O meste Buča v Kyjevskej oblasti pred rokom svet nevedel, avšak od masakry civilistov vlani na jar už naň nikto nikdy nezabudne. Na pietnej ceremónii v Buči to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina Rusko Vojna Čítajte viac Zelenskyj: Po Buči sa svet zmenil, otvorili sa mu oči

11:55 Premiér Eduard Heger sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoze ukrajinskej pšenice aj o možnej účasti slovenských firiem na obnove Ukrajiny. Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za doterajšiu pomoc Ukrajine, pričom si podľa vlastných slov uvedomuje, že to pre slovenskú vládu nie je jednoduché.

Ukrajina SR Zelenskyj Heger Buča uarus Čítajte viac Heger so Zelenským navštívili Buču. Hrôzy nesmú ostať nepotrestané. Sláva Ukrajine!

11:47 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyzval na okamžité prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a začatie mierových rozhovorov. V každoročnom posolstve k národu však Lukašenko, ktorý Rusku poskytol bieloruské územie na začatie invázie na Ukrajinu, varoval Kyjev, že ak začne protiofenzívu, o možnosť rokovania príde. Autoritársky vodca tiež podľa agentúry AFP vyjadril obavy z jadrovej vojny spôsobenej Západom a zopakoval pozíciu Minska, že rozmiestnením ruských jadrových zbraní na bieloruskom území nechce provokovať, ale iba tým sleduje ochranu svojej krajiny.

„Musíme prestať teraz, kým sa (konflikt) začne stupňovať. Beriem na seba riziko a navrhujem pokoj zbraní,“ povedal Lukašenko. „Je možné – a nevyhnutné – bez predchádzajúcich podmienok zasadnúť k rokovaciemu stolu a urovnať všetky záležitosti ohľadom územia, obnovy, bezpečnosti a tak ďalej,“ uviedol.

11:30 Rusko od štvrtkovej noci do piatkového skorého rána vyslalo na Ukrajinu desať bezpilotných lietadiel Šáhed, z ktorých sa deväť podarilo zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo. Rusko tiež v noci ostreľovalo Záporožie, kde poškodilo zariadenie infraštruktúry, uviedli tamojšie úrady.

Rusko drony vyslalo z Brjanskej oblasti, ktorá susedí so severnou Ukrajinou. Bezpilotné lietadlá odtiaľ zamierili k juhu cez ukrajinskú Sumskú a Černihivskú oblasť. Vzdušné sily neuviedli, kam doletel desiaty, nezostrelený dron.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat uviedol, že Rusi neustále menia stratégiu útokov. „Najskôr používali šáhedy počas dňa, potom v noci,“ povedal podľa agentúry Ukrinform Ihnat, podľa ktorého si ruská armáda uvedomila, že v noci ich zvládnu Ukrajinci zostreliť menej. S úspešným zostrelením však podľa neho pomáhajú moderné zbrane, ktoré Ukrajina získala od spojencov.

Okrem útokov dronmi Rusko podľa ukrajinských úradov pokračovalo v ostreľovaní miest ležiacich neďaleko frontovej línie vrátane juhoukrajinského Záporožia. Podľa tamojšej správy mierili ruské sily na oblastné centrum aj na jeho predmestie protileteckými strelami.

„Okupanti v noci napadli Záporožie. Nepriateľské ostreľovanie poškodilo zariadenie infraštruktúry. Ľudia a obytné domy ujmu našťastie neutrpeli,“ napísal na telegrame starosta Záporožia Anatolij Kurtjev. Dnes okolo 6:30 ráno (5:30 SELČ) podľa neho už v meste zavládol pokoj.

11:13 Maďarský premiér Viktor Orbán si myslí, že hrozba vypuknutia svetovej vojny je reálna, pretože Západ poskytuje Ukrajine čoraz viac účinnejších a ničivejších zbraní a prostriedkov. Uviedol to v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Viktor Orbán a Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Orbán: Európania chcú mier, ale lídri EÚ obhajujú vojnu

10:55 Vlajka Fínska bude už v najbližších dňoch vztýčená v sídle Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bruseli, avizoval v piatok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa ešte vo štvrtok neskoro večer poďakoval 30 členským štátom NATO za to, že podporili vstup jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak po tom, ako žiadosť Fínska odobrilo Turecko, ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.

Fínsko a Švédsko požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Reagovali tak na ruskú inváziu na Ukrajinu. Podmienkou vstupu je, že ho musí odobriť všetkých 30 členských krajín Aliancie. Fínsku zostávajú na oficiálny vstup už len niektoré formálne kroky.

Vstup susedného Švédska do Aliancie je naopak stále v nedohľadne, píše agentúra AP. Zatiaľ ho totiž neodobrili Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

10:33 Stíhacie lietadlá MiG-29, ktorých odovzdanie Ukrajine v polovici marca oznámilo Poľsko, nepochádzajú z výbavy armády bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Varšava tak nepotrebuje súhlas Berlína s ich vývozom do vojnou zasiahnutej krajiny. Agentúre DPA to povedal bezpečnostný poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu Jacek Siewiera. Ďalšie lietadlá MiG-29 získalo Poľsko z bývalého Sovietskeho zväzu a tiež z Českej republiky.

„Nejde o nemecké lietadlá,“ povedal Siewiera, ktorý však nechcel spresniť pôvod lietadiel, ktoré chce Poľsko odovzdať Ukrajine.

Nemecko v roku 2002 predalo Poľsku 23 stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré spolková armáda zdedila z výbavy ozbrojených síl bývalej NDR. V zmluvách s Nemeckom o vývoze zbraní a vojenského materiálu je zvyčajne ustanovenie, podľa ktorého Berlín musí súhlasiť s každým reexportom.

Poľsko v polovici marca oznámilo, že odovzdá Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29. Rovnaký počet stíhačiek tohto typu odovzdalo Kyjevu aj Slovensko. Rusko dodávky z Poľska a Slovenska kritizovalo a uviedlo, že tieto stíhacie lietadlá zničí.

Poľsko získalo lietadlá MiG-29 z rôznych štátov, uviedla DPA. Z bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa tieto stíhačky vyrábali, kúpilo 12 kusov a v 90. rokoch obstaralo desať lietadiel z Českej republiky.

10:06 Na prvé výročie potopenia ruského krížnika Moskva, ktoré pripadá na 14. apríla, plánuje ukrajinské Národné vojensko-historické múzeum novú samostatnú výstavu predmetov, ktoré pochádzajú z tejto niekdajšej vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily. Informoval o tom server Ukrajinska pravda a agentúra Ukrinform s odvolaním sa na predstaviteľov mú­zea.

Krížnik Moskva Čítajte viac Potopili pýchu ruského námorníctva. Teraz predmety z krížnika Moskva vylovili a ukážu ich svetu

9:20 Ukrajina „nikdy neodpustí“ masakru civilistov v meste Buča, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na prvé výročie objavenia mŕtvych tiel civilistov v tomto meste pri Kyjeve.

Buča sa stala synonymom ruskej brutality po tom, ako sa ruské invázne jednotky vlani v marci stiahli z oblasti Kyjeva po neúspešnom pokuse o obsadenie ukrajinskej metropoly. Na uliciach Buče sa vtedy našlo mnoho tiel civilných obetí.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook označil Buču za „symbol zverstiev armády okupačnej mocnosti“.

„Nikdy neodpustíme. Potrestáme každého páchateľa,“ dodal.

Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov.

Dôkazy o zločinoch v Buči i na iných miestach, kde sa podľa ukrajinských predstaviteľov ruskí vojaci dopustili zverstiev na civilistoch, zhromažďujú medzinárodní vyšetrovatelia.

Ruské jednotky upustili od svojho útoku na metropolu Kyjev zhruba mesiac po začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu (24. februára 2022). Vlani koncom marca sa stiahli z Buče i z ďalších oblastí, pričom boje sa presunuli na juh a východ Ukrajiny, pripomína Guardian.

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

8:23 Na Ukrajine je už prisľúbená časť systému protivzdušnej obrany Kub a okrem štyroch stíhačiek typu MiG-29, ktoré si ukrajinskí piloti prevzali pred týždňom, na Ukrajinu postupne prichádzajú po zemi aj ďalšie migy. V piatok to na Ukrajine potvrdil dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý sa tam má v priebehu dňa stretnúť so svojím ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom.

Celkovo Slovensko poskytne Ukrajine 13 stíhačiek. Naď priznal, že možnosti Slovenska sú už v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine limitované. Ako však zdôraznil, SR môže zohrať kľúčovú úlohu pri výrobe munície pre Ukrajinu.

Video

„Robíme konkrétne opatrenia, aby sme dokázali dokonca až späťnásobiť produkciu 155-mm munície v našich závodoch,“ uviedol aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona na Slovensku. Drvivú väčšinu z munície vyrobenej na Slovensku odoberá Ukrajina, prípadne iné štáty, ktoré ju následne odosielajú Ukrajine, vysvetlil minister.

Dočasne poverený minister ďalej zdôraznil, že Slovensko je kľúčovým hráčom v poskytovaní pomoci Ukrajine. Okrem priamej pomoci zohráva aj dôležitú logistickú úlohu v transporte pomoci prichádzajúcej zo Západu. Upozornil, že Slovensko slúžilo aj ako príklad iným krajinám, keďže Ukrajine ako prvé dodalo systém protivzdušnej obrany.

„Aj preto Ukrajinci veľmi intenzívne sledujú, čo sa deje u nás. A veľakrát nám dávajú aj informácie o prepojení extrémistických skupín alebo politických strán na Rusko,“ vyhlásil Naď.

Ukrajina SR Zelenskyj Heger Buča uarus Čítajte viac Heger so Zelenským navštívili Buču. Hrôzy nesmú ostať nepotrestané. Sláva Ukrajine!

8:12 Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger pricestoval v piatok na Ukrajinu, kde sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čas ani miesto stretnutia nie je možné z bezpečnostných dôvodov vopred zverejniť. S Hegerom na Ukrajinu prišiel aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď, informuje osobitný spravodajca TASR.

Ako uviedol Heger, na návštevu Ukrajiny ho pozval Zelenskyj v telefonickom rozhovore po tom, čo Slovensko schválilo darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

Heger chce v rozhovore so Zelenským ponúknuť pomoc Slovenska Ukrajine v jej prístupovom procese do Európskej únie, a to aj zdieľaním vlastných skúseností. Slovensko podľa Hegera pomohlo Ukrajine už pred vojnou v ôsmich programoch v rámci asociačnej dohody s EÚ. Teraz jej pomôže v oblasti harmonizácie.

VIDEO: S akou ponukou ide Eduard Heger za Zelenským?
Video

„Pre nás je dôležité, aby Ukrajina bola čo najskôr stabilnou krajinou, pretože to pomôže nielen cezhraničnej spolupráci – čo je ďalšia téma, o ktorej budeme diskutovať,“ vysvetlil.

Ďalšie príležitosti podnikateľom podľa premiéra poskytne povojnová obnova Ukrajiny, čo môže podporiť aj hospodársky rozvoj východného Slovenska. Zdôraznil, že na obnovu Ukrajiny má ísť približne 400 miliárd eur z krajín celého sveta.

Na Ukrajine sa v piatok okrem Hegera nachádza tiež chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a predseda slovinskej vlády Robert Golob.

7:25 Fínsky prezident Sauli Niinistö sa poďakoval 30 členským štátom NATO za to, že podporili vstup jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak po tom, ako žiadosť Fínska odobrilo Turecko, ako vôbec posledná členská krajina Aliancie, informujú agentúry DPA a AFP.

turecko parlament Čítajte viac Turecký parlament schválil žiadosť Fínska o vstup do NATO

„Chcem sa poďakovať každému z nich za ich dôveru a podporu. Fínsko bude silným a schopným spojencom, odhodlané podporovať bezpečnosť aliancie,“ uviedol na Twitteri. „Tešíme sa na to, že čo najskôr uvítame aj pripojenie Švédska,“ dodal.

Obdobne sa vyjadrila aj fínska premiérka Sanna Marinová, ktorá sa na sociálnych sieťach poďakovala členom NATO za podporu. „Ako spojenci budeme poskytovať aj dostávať ochranu. Budeme sa navzájom brániť. Fínsko stojí teraz aj v budúcnosti pri Švédsku a podporuje jeho žiadosť (o vstup do NATO),“ napísala na Twitteri.

Hlasovanie Turecka privítal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Vítam hlasovanie… na dokončenie ratifikácie fínskeho vstupu. Vďaka nemu bude celá rodina aliančná silnejšia a bezpečnejšia,“ napísal na Twitteri.

Fínsko a Švédsko požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Reagovali tak na ruskú inváziu na Ukrajinu. Naopak vstup susedného Švédska do Aliancie je stále v nedohľadne, píše agentúra AP. Zatiaľ ho totiž neodobrilo Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrili podporu rozširovaniu NATO.

6:54 Vrtuľníky sovietskej výroby, ktoré Chorvátsko daruje Ukrajine, by jej mali byť doručené čoskoro. Prezident Zoran Milanovič vo štvrtok na tlačovej konferencii tiež povedal, že vrtuľníkov sa treba zbaviť, lebo Chorvátsko už nezvláda vykonávať ich údržbu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry HINA.

Chorvátsko daruje Ukrajine 14 transportných vrtuľníkov sovietskej výroby – 12 kusov MI-8 MTV-1 a dva Mi-8 T. Minister obrany Mario Banožič v stredu počas návštevy ukrajinského mesta Odesa oznámil, že vrtuľníky by mali doraziť na Ukrajinu čoskoro.

Prezident Milanovič povedal, že o darovaní rozhodla vláda.

„Tieto vrtuľníky nie sú už (pre nás) prínosom, nemali by sme už podmienky ani financie na ich údržbu, pretože ich máme veľa a potrebujeme sa ich pomaly zbavovať,“ vysvetlil Milanovič.

Chorvátska a americká vláda sa dohodli na podpore Chorvátska prostredníctvom programu financovania zahraničných ozbrojených síl sumou 140 miliónov dolárov, povedal premiér Andrej Plenkovič vo štvrtok na zasadnutí vlády. Tieto peniaze budú okrem iného využité na zaobstaranie amerických viacúčelových vrtuľníkov Black Hawk. „Uvidíme, ako sa táto vec s USA vyvinie,“ dodal prezident Milanovič.

6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom prejave na sociálnych sieťach uviedol, že Kyjev chystá kroky, ktoré priblížia víťazstvo Ukrajiny vo vojne s Ruskom, trvajúcej už viac ako rok. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v stredu povedal estónskym novinárom, že ukrajinské vojská by mohli prejsť do protiofenzívy v apríli alebo máji, keď pre to budú výhodnejšie podmienky z hľadiska počasia.

„Ukrajina prežila najhoršie dni vo februári tohto roku. Vydržali sme aj túto zimu. Za týmito slovami sa skrýva obrovské úsilie. Prečkali sme minuloročnú jar, ktorá zmenila priebeh tejto vojny v prospech našej obrany,“ povedal Zelenskyj v narážke na stiahnutie ruských vojsk od Kyjeva z vlaňajšej jari. „Pripravujeme naše ďalšie kroky, naše aktívne konanie. Chystáme sa priblížiť naše víťazstvo,“ vyhlásil podľa serveru RBK-Ukrajina.

Ukrajina podľa prezidentových slov začala prípravy na nasledujúce víťazstvo. Na ukrajinskom území nezostane ani jediná ruská stopa a všetci vinníci strašných zločinov budú potrestaní, prisľúbil prezident.

„Ukrajina zvíťazí na fronte. Ukrajina zvíťazí v rekonštrukcii. Ukrajina zvíťazí v návrate spravodlivosti. Nenecháme žiadnu stopu Ruska na našej krajine. A tiež nenecháme ani jedného nepriateľa bez trestu. Pripravujeme v tejto veci novinky,“ povedal.

Server pripomenul, že Zelenskyj nedávno vyhlásil, že krajina sa nachádza v rozhodujúcej etape boja za nezávislosť a zvrchovanosť, a prisľúbil, že Ukrajina určite dosiahne dlhodobú bezpečnosť, slobodu a mier. Ruská agresia sa podľa hlavy štátu blíži k momentu obratu.

Najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny rozpútal vpád ruských vojsk vlani 24. februára. Boje, ktoré si podľa odhadov vyžiadali životy státisícov vojakov a tisícok civilistov a milióny ľudí pripravili o domov, pokračujú už 400 dní.

689 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine