„Nemôžeme byť naivní a musíme ďalej posilňovať obranu tzv. východného krídla NATO, aby sa občania mohli cítiť bezpečne. Našimi ďalšími kľúčovými spoločnými záujmami sú udržanie pomoci Ukrajine a jasná politika voči agresívnemu Rusku,“ uviedol Káčer.
Dodal, že nepriateľsky ladený režim Ruska sa dlhodobo snaží podkopať bezpečnosť svojimi hybridnými, kybernetickými či špionážnymi aktivitami. Po udalostiach na Ukrajine tiež Rusko podľa šéfa slovenskej diplomacie predstavuje aj priamu vojenskú hrozbu, ktorá podkopáva stabilitu celého medzinárodného usporiadania.
„Som hrdý, že Slovensko od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vie, akú hodnotu majú mier, sloboda a bezpečnosť. Naši spojenci to veľmi vysoko oceňujú, o to viac, že naša pomoc nie je jednorazová, ale dlhodobá. Potvrdzuje to skutočnosť, že sme zodpovedným spojencom, spoľahlivým partnerom a susedom,“ dodal Káčer.
Zasadnutie krajín B9 sa konalo v Poľsku 30. a 31. marca 2023. Hlavnými témami boli aktuálna bezpečnostná situácia v euroatlantickom regióne, potreba udržania a pokračovania pomoci Ukrajine či príprava júlového summitu NATO v litovskom Vilniuse.
Partneri sa podľa MZV na zasadnutí zhodli, že ruská hrozba nebola nikdy väčšia a podľa toho sa musia členské štáty Aliancie vrátane krajín formátu B9 zariadiť.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín tzv. východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Najbližšie zasadnutie krajín B9 na úrovni hláv štátov a vlád sa uskutoční 6. júna 2023 v Bratislave.
Čítajte viac Lavrov: Západ sa stal existenčnou hrozbou pre Rusko