„Toto je noc, na ktorú sme čakali viac ako tridsať rokov,“ povedal vo svojom víťaznom prejave kandidát mimoparlamentného hnutia Európa teraz, keď na ukazovateli zrátaných hlasov svietilo nečakane vysoké skóre 60: 40 v jeho prospech.
Foto: SITA/AP, Risto Bozovic
Na porážku Djukanoviča sa mladý ekonóm s diplomom z Oxfordu a praxou v popredných európskych bankách sotva chystal od svojho raného detstva. Zrejme sa len dal uniesť a použil vzletnú frázu pod dojmom emócií zo svojho úspechu. Veď do výslužby posiela politického matuzalema, ktorý prišiel k moci, keď v Moskve vládol Michail Gorbačov, vo Washingtone George Bush starší, v Paríži François Mitterrand a v Berlíne Helmut Kohl.
Z otca vlasti polarizátor
V rubrike pôvodné povolanie si Djukanovič pokojne mohol písať „premiér“. Do kresla predsedu vlády po prvý raz zasadol presne na svoje 29. narodeniny. Odvtedy šéfoval šiestim vládam a na budúci mesiac mu vyprší už druhý prezidentský mandát.
Čítajte viac Európsky dom nemožno upratať bez zabudnutej balkánskej izby
O svojom odchode do ústrania uvažoval už pred viac ako desiatimi rokmi, keď v rozhovore pre Pravdu pripustil, že by sa rád venoval biznisu. „Cítim sa v politike už veľmi naplnený. Všetko, čo som si želal dosiahnuť, je dosiahnuté: Čierna Hora obnovila svoju nezávislosť, ekonomicky sa pozviechala a pevne nastúpila cestu európskej a euroatlantickej integrácie,“ poznamenal vtedy štátnik, ktorého príbuzní si podľa magazínu Forbes podnikaním nahonobili majetok v hodnote viac ako sto miliónov eur.
Čítajte viac Kosovo je dávno prehratá bitka, tvrdí čiernohorský premiér
Faktom je, že Djukanovič bol motorom vyhlásenia nezávislosti, vstupu do NATO a začatia prístupových rokovaní s EÚ. Z „otca vlasti“ sa ale postupom času stal polarizátor spoločnosti. Spájali sa proti nemu rôznorodé prúdy, niektorým prekážal rázny proeurópsky a proatlantický kurz a spretŕhanie väzieb na Srbsko a Rusko, iných nazlostili jeho spory so srbskou pravoslávnou cirkvou, ďalší mali plné zuby rozbujnenej korupcie a arogancie moci, keď dvojmetrový dlháň odmietol uzatvárať kompromisy so svojimi oponentmi a dával im pocítiť, že nedorástli na jeho úroveň.
Súmrak Djukanovičovej éry sa začal už pred troma rokmi porážkou v parlamentných voľbách, čo jeho stranu prvý raz od rozpadu Juhoslávie odsunulo do opozície. „Človek, ktorý je dlho pri moci, možno ani neregistruje slabiny, ktoré kumuluje pod sebou, kým vládne,“ pripustil predvlani v rozhovore pre Pravdu.
Vládu následne vytvorila nesúrodá koalícia strán širokého spektra od prosrbských, proruských až po proeurópskych demokratov. V novom kabinete sa začala aj politická kariéra budúceho prezidenta.
Na víťaznej vlne?
Milatovič si ako minister hospodárstva spolu s vtedajším šéfom rezortu financií Milojkom Spajičom získal popularitu, keď v rámci daňovej reformy znížil sociálne odvody, čím priemerný čistý zárobok vzrástol takmer o tretinu. O vyše tretinu sa zvýšili aj minimálne dôchodky a minimálne mzdy. Kritici síce upozorňovali, že dôsledky nedostatočného financovania systému sociálneho zabezpečenia bude musieť v konečnom dôsledku znášať štát, na politickú dráhu Milatoviča a Spajiča, ktorí vlani po odchode z vlády založili hnutie Európa teraz, a vzápätí s ním vyhrali komunálne voľby, to ale vplyv nemalo.
Podľa pôvodných predstáv mal byť vyzývateľom Djukanoviča Spajič, ale potom, čo vyšlo najavo, že popri čiernohorskom občianstve má bývalý minister financií aj srbské, volebná komisia odmietla zaregistrovať jeho kandidatúru a ako náhradník ho musel zaskočiť Milatovič.
Analytici predpovedajú, že hnutie Európa teraz sa na víťaznej vlne povezie aj naďalej a v júnových predčasných parlamentných voľbách, vypísaných v dôsledku inštituciálnej krízy, očakávajú jeho triumf. „Víťazstvom Jakova Milatoviča v prezidentských voľbách Čierna Hora vstupuje do fázy neistoty,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa Vesko Garčević, profesor medzinárodných vzťahov z Bostonskej univerzity. Podľa neho sa Milatović vo svojich predvolebných prejavoch Európskej únii príliš nevenoval. V jeho politicky i ideologicky stále nevyhranenom hnutí popri lídroch, ktorí aspoň v rétorickej rovine majú európsku a euroatlantickú agendu, sú navyše aj nacionalisti a ľudia naviazaní na srbskú pravoslávnu cirkev.
„Hnutie Európa teraz ponúklo nový druh populizmu s prísľubmi lepšieho života a argumentmi proti dlhoročnej vláde, vyhýbalo sa pritom témam, ktoré sú citlivé a v ktorých je Čierna Hora rozdelená,“ pripomína Garčević. „Keď príde k moci, taká politika viac nebude možná,“ predpovedá.