404. deň: Krajiny NATO sľúbili ďalšiu podporu Ukrajine, Zelenského pozývajú na summit

Čítajte viac 403. deň: Ruská vlajka nad Bachmutom? Syrskyj: Nepriateľ slabne a klamstvami zakrýva neúspechy

23:05 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov sa v utorok poďakoval Slovensku za darované stíhačky MiG-29. Zároveň však vyzval Západ na dodanie moderných bojových lietadiel.

„Lietadlá sovietskeho typu sú pre nás vhodné na rýchlu reakciu, ktorá nám v krátkom čase prinesie výsledky,“ povedal.

„Sme vďační našim slovenským partnerom za stíhačky MiG-29, ktoré už boli dodané. Veľmi sa spoliehame aj na bojové lietadlá z Poľska… Migy z Poľska výrazne posilnia našu obranu a bezpečnosť vzdušného priestoru,“ pokračoval Reznikov na Facebooku.

„Naším strategickým cieľom zároveň ostáva prechod na moderné západné lietadlá, ktoré poskytnú našim pilotom výhodu voči nepriateľovi,“ dodal. „Som presvedčený, že rozhodnutie poskytnúť Ukrajine západné lietadlá určite padne. To je poslednou položkou na mojom zozname vianočných želaní od Santu Clausa,“ dodal Reznikov.

CNN pripomína, že žiadna západná krajina zatiaľ nesľúbila Ukrajine dodanie bojových lietadiel, kým na jej území prebieha vojna s Ruskom.

22:10 Reportér denníka Wall Street Journal (WSJ) Evan Gershkovich, ktorého minulý týždeň v Rusku zatkli a obvinili zo špionáže, sa prvýkrát stretol so svojimi právnikmi. V liste adresovanom zamestnancom WSJ to uviedla šéfredaktorka Emma Tuckerová.

„Evan sa teší dobrému zdraviu a je vďačný za obrovskú podporu z celého sveta,“ uvádza sa v liste, o ktorého obsahu informovala agentúra Reuters. Podľa Tuckerovej sa uľavilo najmä rodine amerického novinára, ktorá je s ním teraz cez právnych zástupcov v kontakte.

22:00 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v utorok povedal, že pozastavenie účasti Ruska na Novej dohode START s USA, obmedzujúcej počet jadrových zbraní oboch krajín, poskytlo Moskve nové možnosti na zaistenie svojej bezpečnosti.

Ruský prezident Vladimir Putin pozastavil vo februári účasť Moskvy na tejto dohode, ktorá je poslednou zostávajúcou zmluvou o jadrových zbraniach medzi dvoma superveľmocami z čias studenej vojny. Ruskí predstavitelia pritom označili za hlúpe zdieľať informácie o jadrovom potenciáli Moskvy v čase, keď by USA mohli tieto údaje odovzdať Ukrajine. „Získali sme pre seba ďalšie možnosti na zaistenie našej bezpečnosti,“ povedal Riabkov pre spravodajský kanál Rossija 24.

Spojené štáty podľa jeho slov využívajú „akýkoľvek kanál, akékoľvek okno, aby videli do nášho vojenského sveta“. Blokovanie inšpekcií a dohôd o výmene údajov prostredníctvom Novej dohody START tak bráni zhromažďovaniu informácií tajných služieb USA.

Rusko uviedlo, že napriek pozastaveniu svojej účasti na zmienenej zmluve bude naďalej dodržiavať limity pre počet jadrových hlavíc, ktoré sú v nej stanovené.

Podľa Riabkova by však Západ mal vziať do úvahy rozhodnutie Ruska umiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku. „Naši protivníci musia vidieť, čo sa okolo nich skutočne deje… Nevyhrocujte situáciu, neprovokujte nás,“ dodal.

21:45 Nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr) plánujú spoločne s NATO a spojencami rozsiahle cvičenia vzdušných síl, ktoré sa budú konať od 12. do 23. júna prevažne v Nemecku. Na manévroch s názvom „Air Defender 2023“ sa má zúčastniť 220 lietadiel z 24 krajín, oznámil v utorok vo Washingtone veliteľ vzdušných síl Nemecka Ingo Gerhartz.

„NATO je výlučne obrannou alianciou, avšak všetkým musíme ukázať, že v prípade potreby sme schopní brániť naše hodnoty – slobodu a demokraciu,“ uviedol Gerhartz.

Na cvičeniach sa v najväčšej miere budú podieľať Spojené štáty s približne 100 lietadlami a zhruba 2 000 vojakmi.

Časť americkej Národnej gardy zodpovedná za vzdušné sily prinesie do Európy lietadlá a personál z 35 štátov USA na cvičenia „klasického scenára článku 5“ zakladajúcej zmluvy o spoločnej obrane členských krajín NATO. Na základe tohto článku sa spojenci v NATO zaväzujú brániť ostatné členské krajiny v prípade ozbrojeného útoku voči nim.

Hlavným miestom cvičení majú byť v Nemecku podľa armády letiská Schleswig-Jagel, Hohn, Wunstorf, Lechfeld a Spangdahlem. Gerhartz dodal, že cvičenia budú prebiehať hlavne nad Severným a Baltským morom. Dodal, že počas manévrov nebude naraz využívaný celý vzdušný priestor Nemecka, ale pôjde o jednotlivé zóny, ktoré budú využívané na princípe rotujúceho poradia. V noci sa cvičenia konať nebudú.

21:40 Švédsko zablahoželalo v utorok Fínsku k jeho vstupu do NATO, ku ktorému došlo v čase, keď Štokholm stále len čaká na ratifikáciu prijatia do tejto obrannej aliancie.

„Gratulujeme Fínsku a ďakujeme za ratifikáciu švédskeho členstva!“ uviedlo švédske ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou členstva v Aliancii je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín.

20:50 Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v utorok vyzvala Rusko, aby umožnilo prístup k ukrajinským deťom a ostatným civilistom nútene deportovaným na územia ovládané Moskvou.

UNHRC prijala v záverečný deň svojho 52. zasadania rezolúciu, v ktorej od Moskvy žiada „ukončenie nezákonných nútených presunov a deportácií civilistov a ďalších chránených osôb v rámci Ukrajiny alebo na územie Ruskej federácie“. V texte dokumentu sa predovšetkým spomínajú presuny detí vrátane tých z ústavnej starostlivosti, detí bez sprievodu a detí oddelených od ich rodín.

Za rezolúciu hlasovalo 28 zo 47 členov UNHRC, 17 sa zdržalo a proti boli len dve krajiny — Čína a Eritrea.

Podľa údajov ukrajinského ministerstva pre integráciu okupovaných území je v súčasnosti nelegálne deportovaných 19 514 detí.

20:45 Severoatlantická aliancia pozýva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový summit do litovského Vilniusu. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zástupcovia aliančných vlád podľa neho prisľúbili Kyjevu ďalšie dodávky zbraní a munície a hovorili tiež o pláne viacročnej podpory Ukrajiny.

„Vypracujeme viacročnú podpornú iniciatívu pre Ukrajinu. Pomôže jej zabezpečiť odstrašenie a obranu, prejsť od vybavenia a doktrín sovietskej éry na štandardy NATO,“ povedal Stolteberg.

Ministri sa podľa neho zhodli na tom, že Ukrajina má stále otvorené dvere do aliancie, k prípadnému členstvu však najprv musí ubrániť svoju suverenitu a územie vo vojne s Ruskom. Dnes sa NATO rozšírilo o Fínsko, ktoré o vstup požiadalo len pred necelým rokom.

Ukrajine plánujú spojenci dodávať ďalšie vojenské vybavenie, povedal Stoltenberg. Bez podrobností doplnil, že niektorí ministri prišli s konkrétnymi sľubmi pri rokovaní, na ktorom bol prítomný aj ich ukrajinský kolega Dmytro Kuleba.

„Tešíme sa, že uvidíme prezidenta Zelenského na našom summite v júli vo Vilniuse,“ povedal Stoltenberg k pozvánke pre ukrajinského lídra na vrcholné aliančné rokovania.

20:30 Vstup Fínska do NATO urobí Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou. Konštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Poznamenala, že Severoatlantická aliancia je zárukou bezpečnosti a ochrany slobody pre takmer miliardu ľudí, vrátane Slovenska.

„Fíni sa rozhodli do NATO vstúpiť krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 znovu napadlo nášho suseda, Ukrajinu. Dnešný vstup Fínska preto urobí našu Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou,“ uviedla prezidentka a pripomenula, že Fínsko si dlhodobo zakladalo na svojej neutralite.

20:00 Ruská tajná služba FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, oznámila, že v meste Ljuberci pri Moskve chytila rádioamatéra, ktorý šíril v Rusku zakázané vysielanie rozhlasovej stanice Rádio Sloboda, ktorá je financovaná Spojenými štátmi. Informovali o tom ruské médiá.

Na záberoch poskytnutých FSB ruským médiám je vidieť, ako sa jeden z členov zásahového komanda spúšťa na lane zo strechy domu, pravdepodobne do okna rádioamatérov­ho bytu.

„Narušiteľ si podomácky vyrobil vysielač a bez príslušného povolenia organizoval v meste pravidelné vysielanie obsahu Rádia Sloboda, ku ktorému je prístup obmedzený na základe požiadavky generálnej prokuratúry,“ uviedla FSB.

Nemenovaný muž sa podľa FSB dopustil priestupku ohľadom využívania rádiových frekvencií, za čo mu podľa serveru RBK hrozí pokuta. FSB však ešte zvažuje, či dotyčného bude trestne stíhať aj za šírenie „lživých informácií“ o ruskej armáde, za čo v Rusku nanovo hrozí dlhoročný pobyt vo väzenskom tábore.

19:35 Pozvanie ukrajinského ministra zahraničných vecí na rokovanie ministrov členských štátov Severoatlantickej aliancie porušuje princíp jednoty spojencov v rámci NATO. Konštatoval to v utorok na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý však dodal, že na stretnutie do Bruselu prišiel v snahe byť konštruktívny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na dvojdňové stretnutie šéfov diplomacie členských krajín NATO, ktoré sa začalo v utorok, pozval aj ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu.

Szijjártó zdôraznil, že na schôdzke dá Maďarsko najavo, že akékoľvek integračné snahy Kyjeva podporí iba v prípade, ak Ukrajinci vrátia všetky práva maďarskej menšine žijúcej v Zakarpatskej oblasti, ktoré mali pred rokom 2015.

„Prišli sme sem s nádejou, že nikto nebude spochybňovať platnosť nášho predchádzajúceho spoločného rozhodnutia, podľa ktorého NATO nie je účastníkom vojny odohrávajúcej sa v našom susedstve, a že treba urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Szijjártó v statuse na Facebooku.

19:30 Zaradenie sa Fínska medzi plnoprávnych členov Severoatlantickej aliancie, ku ktorému došlo v utorok, v deň 74. výročia založenia NATO, znamená posilnenie Aliancie ako takej a je to dobrá správa aj pre Slovensko. Uviedol v Bruseli šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, informuje spravodajca TASR.

Káčer po slávnostnom vztýčení fínskej vlajky medzi vlajkami ostatných spojencov v sídle NATO vyhlásil, že ide o historický deň nielen pre Fínsko, ale pre celú Alianciu.

„NATO sa stáva silnejšou a bezpečnejšou obrannou alianciou, pretože čím viac členov má, tým efektívnejšie odstrašuje prípadných agresorov,“ opísal situáciu.

V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že neexistuje lepší a efektívnejší spôsob, ako Slovensko udržať v bezpečí, než je členstvo v NATO. To podľa neho predstavuje základ slobody, stability, ale tiež ekonomického rozvoja a prosperity.

19:25 Vo viac ako 100 nemeckých mestách sa počas veľkonočných sviatkov uskutočnia pochody za mier a proti dodávkam zbraní pre ukrajinské sily brániace sa voči ruskej vojenskej ofenzíve.

Mottom protivojnových pochodov, ktoré sa budú konať počas nadchádzajúceho víkendu, je „Vyhrať mier – a nie vojnu“. Hlavnými témami sú ruská ofenzíva na Ukrajine, nebezpečenstvo jej eskalácie až do rozmerov jadrovej vojny a tiež odpor voči vojenským výdavkom a dodávkam zbraní do konfliktných zón.

„Každodenné umieranie a zabíjanie sa musí konečne skončiť,“ vyzvala v utorok mierová organizácia Netzwerk Friedenskooperative so sídlom v Bonne. Nemecká vláda musí podľa nej „konečne byť aktívnejšia a spustiť diplomatické iniciatívy“. Cieľom sú podľa predstaviteľov tohto združenia dosiahnutie prímeria na Ukrajine, mierové rokovania a účasť Nemecka na "mierovej iniciatíve Číny.

19:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zagratuloval Fínsku k členstvu v Severoatlantickej aliancii a zdôraznil, že NATO sa zoči-voči ruskej agresii stalo „jedinou účinnou zárukou bezpečnosti v regióne“.

„Úprimne blahoželám Fínsku a prezidentovi Saulimu Niinistöovi k členstvu v NATO v deň 74. výročia jeho založenia,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram. Dodal, že očakáva, že na júlovom summite NATO vo Vilniuse sa Ukrajina dostane bližšie k „nášmu euroatlantickému cieľu“. Na summite 11. a 12. júla sa má podľa očakávaní osobne zúčastniť aj Zelenskyj.

18:34 Americké ministerstvo obrany oznámilo, že Ukrajine pošle ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Obsahovať bude muníciu pre raketomety HIMARS, rakety zem-vzduch pre systém NASAMS, delostrelecké granáty, protipancierové systémy, ľahké zbrane či ťažké transportné a cisternové vozidlá.

Ako pripomína Pentagón, od augusta 2021 ide už o 35. zásielku vojenskej pomoci z jeho skladov pre Ukrajinu na základe nariadenia prezidenta Joea Bidena. Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Okrem toho USA pošlú Ukrajine aj vojenské vybavenie priamo z výroby.

„Spojené štáty v spolupráci so svojimi spojencami a ďalšími partnermi budú naďalej poskytovať Ukrajine potrebné kapacity, aké si vyžaduje aktuálna situácia na bojisku a dlhodobé bezpečnostné požiadavky,“ vyhlásil k tomu Pentagón.

18:18 Rada OSN pre ľudské práva veľkou väčšinou schválila predĺženie mandátu komisie, ktorá vyšetruje vojnové zločiny spáchané počas ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Dvadsaťosem krajín návrh týkajúci sa ďalšej práce Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu podporilo, 17 sa hlasu zdržalo a dve boli proti, jednou z nich bola Čína. Ukrajina ju považuje za kľúčovú pre to, aby bolo Rusko pohnané na zodpovednosť za zločiny, ktorých sa počas terajšej vojny dopúšťa. Medzi štátmi, ktoré sa zdržali, bola napríklad Juhoafrická republika, podľa ktorej by komisia mohla vraziť „ešte väčší klin“ medzi Ukrajinu a Rusko.

Čítajte viac Pentagón bráni zdieľaniu dôkazov o ruských vojnových zločinoch

„Rozsah a brutalita zverstiev, ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine, je mimo ľudského chápania,“ povedala ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Flilipenková členom Rady pred dnešným hlasovaním. „Sme presvedčení, že pokračovanie práce komisie na ďalšom vyšetrovaní, dokumentácii a informovaní o porušovaní ľudských práv a zločinoch spáchaných na ľuďoch na Ukrajine pomôže zachrániť ďalšie životy nevinných ľudí a môže prispieť k potrestaniu páchateľov a spravodlivosti pre obete,“ uviedla veľvyslankyňa.

Komisia bola zriadená vlani v marci, teda krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. To, že dnes za predĺženie jej mandátu hlasoval tak veľký počet krajín, považujú pozorovatelia za sľubné vzhľadom na to, že konflikt trvá už viac ako rok. „Proti sa postavili len dva štáty, čo je celkom pozoruhodné,“ povedal Olaf Wientzek, šéf ženevskej pobočky nemeckej Nadácie Konrada Adenauera.

17:54 Ak by NATO rozmiestnilo svoje vojská na „novej“ hranici, Rusko na to podľa ukrajinskej agentúry rovnako nezareaguje, a to pre banálnu skutočnosť, že mu chýbajú voľné jednotky.

Čítajte viac Unian: Rozšírenie NATO o Fínsko priamo neovplyvní vojnu Ruska proti Ukrajine

17:07 Vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie ukazuje, že NATO musí „prehodnotiť všetky stratégie“. Povedal to v utorok v Bruseli ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa zasadzuje za členstvo svojej krajiny v tomto obrannom zoskupení. TASR o tom informuje podľa správy DPA.

Kuleba zablahoželal Fínsku k vstupu a uviedol, že riešením na zaistenie bezpečnosti Aliancie je to, aby sa jej členom napokon stala aj Ukrajina. NATO zároveň vyzval, aby urýchlilo dodávky delostrelectva, munície a ťažkej vojenskej techniky na Ukrajinu s cieľom úspešnej protiofenzívy voči Rusku.

Čítajte viac Fínsko vstúpilo do NATO. Pozrite sa, akú ohromnú silu so sebou prináša

**16:45 Ruský vyšetrovací výbor (Sledkom) obvinil v utorok z terorizmu Dariu Trepovovú, ktorú zadržali po nedeľnom výbuchu v kaviarni v Petrohrade. Jeho obeťou sa stal ruský provojnový bloger Vladlen Tatarskij. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Dvadsaťšesťročná Trepovová bola obvinená z „teroristického činu spáchaného organizovanou skupinou, ktorého výsledkom bolo úmyselné zabitie osoby“ a z „nezákonného nosenia výbušných zariadení spáchaného organizovanou skupinou“.

Sledkom tvrdí, že Trepovová podľa pokynov osôb operujúcich z územia Ukrajiny priniesla do kaviarne v centre Petrohradu sošku naplnenú výbušninami a odovzdala ju Maximovi Fominovi, známemu pod pseudonymom Vladlen Tatarskij. V dôsledku následného výbuchu prišiel Tatarskij o život a viac ako 30 ľudí, ktorí boli v tom čase v kaviarni, utrpelo zranenia rôznej závažnosti.

Trepovovej hrozí v prípade uznania za vinnú 20 rokov odňatia slobody.

16:20 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odcestuje v stredu do Moskvy na dvojdňovú návštevu Ruska, počas ktorej bude rokovať s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom. V utorok to oznámil Kremeľ, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters.

Lukašenko a Putin budú v stredu hovoriť o „aktuálnych bilaterálnych a medzinárodných záležitostiach“. Vo štvrtok sa stretnú na zasadnutí Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že dvojica lídrov bude diskutovať o Lukašenkovej výzve na okamžité prímerie na Ukrajine.

Čítajte viac Lukašenko: V Bielorusku môžu byť umiestnené ruské strategické jadrové zbrane

Lukašenkov režim nepriamo podporuje masívnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine od jej začiatku vo februári 2022. Zatiaľ čo Moskva pomáha Minsku politicky a finančne, Lukašenko umožnil ruským silám využívať územie Bieloruska na útoky na Ukrajinu.

15:41 Fínsko sa oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie.

Čítajte viac Fínsko vstúpilo do NATO. Pozrite sa, akú ohromnú silu so sebou prináša

15:34 Syn vysokopostaveného ruského predstaviteľa, ktorý unikol z domáceho väzenia v Taliansku, kde čakal na vydanie do Spojených štátov, je už v Rusku, informuje agentúra ANSA.

Arťom Uss, syn gubernátora ruského Krasnojarského kraja Alexandra Ussa, otvoril svoj elektronický monitorovací náramok na členku a 22. marca utiekol z domáceho väzenia pri Miláne. Spravil tak len deň po tom, čo milánsky súd schválil jeho vydanie do Spojených štátov.

„Som v Rusku… Posledných pár dní bolo mimoriadne náročných, no silní a spoľahliví ľudia mi boli na blízku. Ďakujem im,“ uviedol Uss pre Ria Novosti.

Podľa zdroja agentúry ANSA pomohli Ussovi z domáceho väzenia ujsť agenti ruských tajných služieb. Podľa zdrojov zo súdu sa Ussa po úteku snažila nájsť talianska žandarméria, no neuspela.

Uss bol zadržaný 17. októbra na letisku v Miláne na základe zatykača vydaného prokuratúrou v New Yorku. Americké úrady obviňujú Ussa z nezákonného predaja americkej vojenskej technológie ruským zbrojárskym spoločnostiam. Uss pritom čelí obvineniam aj vo Venezuele, Číne alebo v Rusku.

14:43 Ruských občanov žijúcich na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym by odtiaľ mali deportovať, pretože sa podieľajú na vojnovom zločine kolonizácie cudzieho územia. Ako referuje web Rádia Slobodná Európa, povedala to splnomocnenkyňa ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová.

„Ak neodídu, musia byť násilne deportovaní. Toto je prítomné v ukrajinskej legislatíve a v akejkoľvek inej legislatíve. Ak osoba nelegálne prekročila štátnu hranicu, znamená to, že musí byť deportovaná,“ povedala Taševová.

Čítajte viac Zbúrať most, stíhať kolaborantov. Kyjev predstavil plán pre Krym

Podľa úradov sa počas okupácie na Krym presťahovalo približne 800-tisíc Rusov. „Mali sme niekoľko hraničných priechodov a všetci títo občania, ktorých je minimálne od 500 do 800-tisíc, cez tieto kontrolné stanovištia nevstúpili. Mali by sa otočiť a vrátiť sa späť. Ak nie, násilne ich ‚vyhodíme‘ preč,“ dodala.

Podľa Taševovej by sa zároveň mala dôkladne prediskutovať otázka nehnuteľností, ktoré ruskí občania získali na Kryme po februári 2014, a poriadne skontrolovať prevody majetku.

**13:40 Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že bieloruské lietadlá zmodernizovali tak, aby mohli vykonávať jadrové útoky. Ako referuje spravodajský portál CNN, povedal to v reakcii na rozšírenie NATO o Fínsko.

„Časť bieloruských útočných lietadiel získala schopnosť zasiahnuť nepriateľské ciele jadrovými zbraňami,“ povedal Šojgu a dodal, že bieloruské ozbrojené sily dostali operačno-taktický raketový systém Iskander-M schopný používať konvenčné i jadrové rakety. Šojgu ďalej povedal, že bieloruské sily absolvujú výcvik v systéme Iskander-M v Rusku.

VIDEO: Odpálenie rakety z ruského systému Iskander na ukrajinské pozície

13:21 Kremeľ v utorok označil členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii za útok na bezpečnosť Ruska a vzhľadom na rozšírenie NATO sa chystá prijať protiopatrenia.

„Rozšírenie NATO je útokom na našu bezpečnosť a ruské národné záujmy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Kremeľ sa domnieva, že ide o najnovšie vyostrenie situácie. A to nás núti prijať protiopatrenia… z taktického i strategického hľadiska,“ dodal.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že vstupom Fínska do NATO vzniká riziko výrazného rozšírenia konfliktu, napísal britský denník The Guardian.

Fínsko sa oficiálne stane členom NATO v utorok, v deň 74. výročia svojho založenia.

12:50 Utorkový vstup Fínska do NATO bude historická udalosť a je priamym dôsledkom invázie Ruska na Ukrajinu. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informuje The Guardian.

„Prezident Putin deklaroval ako cieľ invázie na Ukrajinu obmedziť rozširovanie NATO… Dostáva presný opak… Dnes Fínsko a čoskoro tiež Švédsko sa stanú plnohodnotnými členmi Aliancie,“ povedal Stoltenberg.

Čítajte viac Čo ponúknu Fíni a Švédi NATO? Mohutné delostrelectvo aj silné loďstvo

Fínsko sa v utorok stane 31. členom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní – v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO.

12:22 Litovský parlament zakázal ruským občanom nakupovať nehnuteľnosti v tejto pobaltskej krajine. Svoj krok zdôvodnil rizikami pre národnú bezpečnosť. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Zákaz, ktorý bude platiť do roku 2024, sa nebude vzťahovať na Rusov, ktorí majú v krajine povolenie na pobyt.

„Veľká väčšina ruských občanov podporuje agresívne vojenské akcie svojej krajiny a nepodniká kroky na zastavenie agresie režimu svojej krajiny, takže nesú spoluzodpovednosť,“ povedala pri predstavovaní návrhu zákona v marci v parlamente námestníčka litovského ministra zahraničných vecí Jovita Neliupšenéová.

Litovská rozhlasová a televízna stanica LRT už skôr napísala, že zákaz je súčasťou návrhu zákona o reštriktívnych opatreniach v reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine.

Litovský parlament podľa Reuters tiež pozastavil vydávanie nových víz občanom Ruska a tiež Bieloruska, ktorého autoritársky režim je najbližším spojencom Moskvy.

Mnoho občanov týchto dvoch krajín, ktorí majú cestovné doklady napríklad so skôr vydanými vízami, bude na hraniciach podrobených „individuálnym rozšíreným kontrolám“ s cieľom zistiť, či nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť, napísala agentúra Reuters.

11:55 Rusko od februára 2022 prijalo vyše päť miliónov utečencov z ukrajinského Donbasu vrátane 730-tisíc detí, vyhlásila dnes podľa agentúry Reuters ruská splnomocnenkyňa pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová stíhaná súdom v Haagu. Medzinárodný trestný súd (ICC) Ľvovovú-Belovovú spoločne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom viní z účasti na deportáciách ukrajinských detí do Ruska a vydal na ňu zatykač.

Na konferencii v Moskve splnomocnenkyňa tvrdila, že deti pricestovali spoločne s rodičmi alebo opatrovníkmi. Povedala tiež, že nevie o jedinom prípade, kedy by dieťa bolo oddelené od pokrvného príbuzného a umiestnené do pestúnskej starostlivosti. Obvinenia ICC voči svojej osobe označila za nepravdivé.

Čítajte viac Za nič vám ich nedáme! Rodičia v Bachmute ukrývajú svoje deti v pivniciach

Ukrajina ale upozorňuje na praktiku, kedy sú zo zeme odvážané osirelé deti, ktoré sú ponúkané v Rusku na adopciu. V ďalších prípadoch ruské úrady previezli do Ruska ukrajinské deti, ktoré ich rodičia vyslali na letný tábor organizovaný na území pod kontrolou ruských síl, opísala skôr agentúra AP. Ruská okupačná správa podľa agentúry tábory propagovala ako možnosť, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny, čím sa jej podarilo množstvo rodičov presvedčiť.

Ukrajinský web, na ktorom môžu rodičia ohlásiť zmiznutie svojich detí, teraz eviduje 19 544 deporto­vaných detí. Jeden z chlapcov, ktorého sa v marci podarilo navrátiť na Ukrajinu, popísal, že mu v Rusku tvrdili, že sa ho rodičia zriekli, hoci to nebola pravda.

11:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na Telegrame príspevok o stretnutí v Kyjeve, na ktorom bol aj Mike Pompeo, bývalý minister zahraničných vecí USA. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na Telegrame napísal: „Včera som mal stretnutie s delegáciou politikov, podnikateľov a zástupcov charitatívnych organizácií z USA, ktorú viedol bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Takéto návštevy a stretnutia sú silným signálom podpory Ukrajincov v našom boji za slobodu a demokraciu. USA stoja pri nás a zápasia spolu s nami za spoločné ciele. Cítime podporu oboch (amerických hlavných) politických strán, podporu Bieleho domu. Všestranná americká pomoc je pre nás veľmi dôležitá.“

Pompeo v pondelok počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že bude pracovať na tom, aby Washington dodal Ukrajine stíhačky F-16 a rakety dlhého doletu.

V prejave pred ukrajinskými zákonodarcami, vládnymi predstaviteľmi, zástupcami armády, občianskymi aktivistami a študentmi povedal, že poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine bojujúcej proti ruskej agresii je v najlepšom záujme Washingtonu.

11:02 Západní lídri majú krv na rukách za podporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čo viedlo k vytvoreniu „teroristického štátu“, vyhlásil predseda ruskej Štátnej dumy **Viačeslav Volodin, informuje Reuters.

Volodin tiež uviedol, že zabitie prominentného vojnového blogera Vladlena Tatarského v Petrohrade bolo „teroristickým činom“ spáchaným Ukrajinou.

„Podporovanie kyjevských úradov zo strany Washingtonu a Bruselu viedlo k vytvoreniu teroristického štátu v centre Európy,“ napísal Volodin na platforme Telegram.

„Krv mŕtvych a zranených spočíva na rukách (amerického prezidenta Joea) Bidena, (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona, (nemeckého kancelára Olafa) Scholza a ďalších lídrov, ktorí podporujú Zelenského režim," dodal Volodin.

Čítajte viac Trepovová: Sošku s výbušninou som Tatarskému dala ja. Odkiaľ ju ale mala?

Volodin pred týždňom navrhol zakázať činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Rusku, pretože vydal zatykač na Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii v Rusku by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.

Ruskí predstavitelia už upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA alebo Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC.

10:26 Rusko sa zrejme snaží financovať a rozvíjať nové žoldnierske organizácie ako alternatívu k Vagnerovej skupine. Postupom času by dokonca vagnerovcov mohli nahradiť. V aktuálnej správe to v utorok napísalo britské ministerstvo obrany, TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.

„Deje sa to v súvislosti so známym sporom medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovou skupinou. Vedenie ruskej armády ju pravdepodobne chce nahradiť nejakou súkromnou vojenskou spoločnosťou, ktorú bude mať viac pod kontrolou. Žiadna známa ruská súkromná vojenská firma sa v súčasnosti ani nepribližuje veľkosti a moci vagnerovcov,“ dodalo britské ministerstvo obrany.

Kremeľ sa podľa všetkého snaží v posledných týždňoch obmedziť nadmerný vplyv zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý získal vďaka jej úlohe v boji na Ukrajine. Dostal sa totiž do sporov s ministerstvom obrany v Moskve, lebo opakovane kritizoval velenie ruskej armády za postup na Ukrajine.

9:48 Poradca brazílskeho prezidenta Luiza Inacia Lulu da Silvu sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril s ním o otvorení mierových rokovaní s Ukrajinou. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy agentúry AFP, pre ktorú to potvrdil nemenovaný predstaviteľ z kancelárie brazílskeho prezidenta.

Šéf špeciálnej skupiny poradcov brazílskeho prezidenta Celso Amorim sa stretol s Putinom 25. marca v Kremli. Ich stretnutie trvalo asi hodinu a doteraz bolo držané v tajnosti.

„Povedať, že dvere (pre mierové rokovania) sú otvorené by bolo prehnané, ale povedať, že sú zatvorené, nie je tiež pravda,“ reagoval Amorim na otázku CNN Brazília o výsledkoch stretnutia.

9:35 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzvala Peking, aby zohral „konštruktívnu“ úlohu pri nastolení mieru na Ukrajine, ktorá sa už viac ako rok bráni ruskej vojenskej agresii. V rozhovore s denníkom Financial Times uviedla, že EÚ je znepokojená priateľským postojom Číny voči Rusku, Peking by podľa nej mal využiť svoje väzby na Moskvu na obmedzenie bojov. Von der Leyenová sa tento týždeň chystá s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom do Číny.

„Čína je v pozícii, keď môže Rusko konštruktívne ovplyvňovať, a preto majú zodpovednosť,“ uviedla šéfka EK. Okrem toho upozornila, že zatiaľ čo čínsky prezident Si Ťin-pching minulý mesiac navštívil Moskvu, s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským si zatiaľ ani netelefonoval. Von der Leyenová podľa Financial Times hovorila aj o dôležitosti zachovania otvorených diplomatických kanálov s Pekingom.

Minulý týždeň šéfka Európskej komisie uviedla, že Čína má zodpovednosť za konštruktívnu úlohu pri rokovaní spravodlivého mieru na Ukrajine, ktorý rešpektuje územnú zvrchovanosť napadnutej krajiny. Budúce smerovanie vzťahov Európskej únie s ázijskou veľmocou bude podľa nej závisieť od toho, ako sa Peking postaví k vojne vedenej Ruskom.

Von der Leyenová a Macron oznámili plánovanú cestu do Číny po nedávnom summite EÚ, na ktorom sa európski lídri okrem iného zhodli na investíciách do zníženia závislosti od zdrojov z Číny a ďalších mimoeurópskych krajín. Elysejský palác predtým oznámil, že Macron svoju štátnu návštevu v Číne využije na to, aby so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom „pracoval na návrate k mieru“ na Ukrajine.

8:37 Ruská žoldnierska Vagnerova skupina postúpila v centre východoukrajinského Bachmutu a v nedeľu v noci obsadila mestskú administratívnu budovu, napísal vo svojej najnovšej správe o situácii na bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Šéf Wagnerovej skupiny predtým tvrdil, že jeho bojovníci na budovu samosprávy Bachmutu vyvesili ruskú vlajku a mesto tak z právneho hľadiska dobyli. Ukrajinská armáda jeho tvrdenia poprela. Dnes ráno ukrajinský generálny štáb vo svojom operačnom prehľade uviedol, že invázne sily sa pokúšajú získať plnú kontrolu nad Bachmutom a pokračujú v útokoch na mesto.

„Ruské sily (v pondelok) 3. apríla ďalej postúpili…(v ten istý deň) boli zverejnené zábery z dronu, na ktorých sú vidieť vlajky Vagnerovej skupiny a ruské vlajky vztýčené nad troskami zničenej administratívnej budovy,“ píše ISW. „Niekoľko ruských vojenských blogerov navyše šírilo snímku bojovníka Vagnerovej skupiny stojaceho pred administratívnou budovou Bachmutu pred jej zničením,“ uvádza ďalej inštitút.

6:30 Bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v pondelok počas návštevy Kyjeva prejavil krajine bojujúcej proti ruskej agresii podporu. Vyhlásil, že bude pracovať na tom, aby Washington dodal Ukrajine stíhačky F-16 a rakety dlhého doletu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Pompeo v prejave pred ukrajinskými zákonodarcami, vládnymi predstaviteľmi, zástupcami armády, občianskymi aktivistami a študentmi povedal, že poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je v najlepšom záujme Washingtonu.

Exminister zahraničných vecí USA, ktorý pôsobil aj ako riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA), tiež varoval, že ruského prezidenta Vladimira Putina netreba podceňovať. Zároveň zdôraznil potrebu vybudovať novú bezpečnostnú architektúru v Európe. „Musí existovať súbor opatrení, z ktorých bude jednoznačne jasné, že Vladimir Putin už nebude môcť (viesť útočnú vojnu),“ dodal.

6:00 Ukrajinskí vojaci a dobrovoľníci vyzývajú obyvateľov mesta Časiv Jar ležiaceho v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, aby sa evakuovali, informuje stanica Sky News.

Časiv Jar leží neďaleko Bachmutu, v rovnomennom rajóne, a teda aj pri frontovej línii, kde v ostatných mesiacoch prebieha väčšina bojov. V tejto oblasti stále zjavne panuje veľmi chladné počasie, pričom na aktuálnych fotografiách z Časiv Jaru vidieť zasneženú zem.

Na evakuácii civilistov z frontovej línie sa od začiatku vojny na Ukrajine podieľajú tisícky dobrovoľníkov. Mnohí ľudia z oblastí odídu skôr, než sa k nim presunie frontová línia. Nájdu sa však aj takí, ktorí vo svojich bydliskách napriek výzvam na evakuáciu z najrôznejších dôvodov zostávajú. Údajne sa v takýchto nebezpečných oblastiach stále nachádzajú aj tisíce detí.

5:55 Rusko v noci na utorok na Ukrajinu zaútočilo 17 dronmi Šáhed iránskej výroby, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Terčom útokov sa stalo aj prístavné mesto Odesa na juhozápade krajiny. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

Veliteľstvo ukrajinského letectva tiež oznámilo, že 14 dronov sa podarilo protileteckej obrane zničiť. Bezpilotné lietadlá podľa neho zrejme vyštartovali z východného pobrežia Azovského mora.

O následkoch útokov sa ukrajinské letectvo nezmienilo, miestne vojenské úrady v Odese ale hovoria o škodách v dôsledku zásahov protileteckej obrany. Agentúra Ukrinform uviedla, že mestom zneli výbuchy.