Prístupové dokumenty Fínska odovzdal v Bruseli minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. „Je to historický deň," povedal podľa agentúry DPA generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
VIDEO: Do NATO! Fínsko už stráži nebo nad Pobaltím
„Prijatím tohto prístupového nástroja môžeme v tejto chvíli konštatovať, že Fínsko je 31. členom NATO,“ vyhlásil podľa agentúry AFP americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý je oficiálnym kustódom Severoatlantickej zmluvy.
Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Fínsko sa následne zúčastní na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie po prvýkrát už ako jej plnohodnotný člen.
Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vstup Švédska je však naďalej v nedohľadne, nerozhodli o ňom Turecko ani Maďarsko – a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.
Fínsky prezident Sauli Niinistö uviedol, že Fínsko bude po svojom vstupe do NATO pokračovať v úsilí o čo najrýchlejšie pripojenie Švédska k Aliancii. Aj britský premiér Rishi Sunak podľa agentúry AFP apeloval na „všetkých členov“ Severoatlantickej aliancie, aby prijatie Švédska schválili.
Hrdá premiérka
Niinistö tiež uviedol, že jeho krajina bude naďalej pracovať na budovaní spoločnej bezpečnosti a obrany v celom severskom regióne.
„Som hrdá na Fínsko a fínsky ľud. Ako národ sme boli v tomto historickom procese jednotní. Ďakujeme našim spojencom za dôveru. Spoločne budeme silnejší,“ napísala na twitteri odchádzajúca fínska premiérka Sanna Marinová.
Vojaci NATO? Len so súhlasom Helsínk
Stoltenberg tiež zdôraznil, že Aliancia nerozmiestni vojakov vo Fínsku „bez súhlasu“ fínskej vlády. Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen povedal, že vláda v Helsinki sa ešte nerozhodla, či pozve vojakov z ostatných spojeneckých krajín na svoje územie.
Stoltenberg na otázku novinárov, či Fínsko bude hostiť vojenské sily iných spojeneckých krajín podobne ako to robia niektoré štáty na východnom krídle Aliancie, odpovedal, že to záleží iba od rozhodnutia Fínska. „Rozhodne tak, ako bude chcieť. Vojaci NATO vo Fínsku nebudú bez súhlasu Fínska. Toto doteraz nebolo témou našich diskusií s Fínskom,“ spresnil.
V pravú chvíľu a bez zhonu
Rusko na vstup Fínska do NATO odpovie v pravú chvíľu a bez zhonu, uviedol podľa agentúry TASS námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.
„Nepretekáme sa s lokomotívou NATO, nepotrebujeme to. V správny čas v tichosti vyjavíme našu odpoveď,“ povedal Rjabkov. Podľa ruských médií tiež zapochyboval nad „výrokmi oficiálnych predstaviteľov v niektorých západných médiách“, podľa ktorých si Západ myslí, že Rusko na prístup Fínska nebude nijako reagovať.
„Hlboko sa mýli,“ povedal k tomu Rjabkov.
VIDEO: Stíhačky F-35 a MiG-29 spolupracujú. Poľské nebo je v bezpečíFínsko má podľa vojenských analytikov moderné a kompetentné ozbrojené zložky. Na obranu vynakladá okolo dvoch percent svojho HDP, čo predstavuje aliančný záväzok.
Ohromná sila
Armáda krajiny s 5,5 milióna obyvateľmi môže mať v prípade vojny až 280 000 bojaschopných vojakov (výcvik ale má viac ako pol milióna ďalších obyvateľov), čo je v rámci EÚ výnimočný počet. Bežné počty sú však oveľa nižšie – profesionálna armáda má zhruba 3 600 vojakov, k tomu je každoročne povolaných približne 18 400 mladých Fínov (z toho je tisícka žien – dobrovoľníčok) na povinnú základnú službu a rovnaký počet záložníkov podstupuje výcvik.
- Obrnené sily: 200 tankov (nemecké Leopardy 2A4 a najmodernejšie 2A6) a cez 2 000 obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty domácej i zahraničnej výroby.
- Letectvo: asi 160 bojových lietadiel a 20 vrtuľníkov. Fínsko si predvlani objednalo ako náhradu svojich asi 60 aktívnych ale zastaraných lietadiel F-18 nové americké stroje F-35, ktoré už používajú Dáni alebo Nóri. Dohoda v hodnote desiatich miliárd eur predstavuje najväčší nákup fínskej armády v histórii. Prvé lietadlá F-35 by mohli byť dodané do Fínska v roku 2026.
- S arzenálom 700 húfnic, 700 ťažkých mínometov a 100 raketometov má Fínsko najväčšiu delostreleckú kapacitu v západnej Európe.
- Flotila: okolo 250 bojových plavidiel všetkých možných druhov.
- Profesionálna časť armády je dopĺňaná brancami povolávanými na základnú vojenskú službu v trvaní šesť až 12 mesiacov. Tá je povinná pre všetkých mužov vo veku od 18 do 29 rokov. Môže však byť nahradená 11 mesiacov dlhou civilnou službou.
Fínsko sa stalo členom NATO v historicky najkratšom čase (chronológia vstupu)
- 20. apríla 2022 – Fínsky parlament začal rozpravu o tom, či sa má Fínsko uchádzať o členstvo v NATO.
- 9. mája 2022 – Podľa výsledkov prieskumu približne 76 percent Fínov si želalo, aby sa ich krajina pripojila k NATO.
- 12. mája 2022 – Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.
- 18. mája 2022 – Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
- Brusel – Turecko zablokovalo začiatok prístupových rokovaní Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.
- 5. júla 2022 – Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve.
- 1. marca 2023 – Fínsky parlament schválil zákon o prijatí podmienok vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Hlasovalo zaň 184 poslancov, proti boli iba siedmi. Stalo sa tak ešte pred ratifikáciou prijatia do NATO Tureckom a Maďarskom, čím sa zvýšila pravdepodobnosť, že Fínsko vstúpi do aliancie ešte pred susedným Švédskom.
- 27. marca 2023 – Poslanci maďarského parlamentu schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. O vstupe Švédska do NATO zákonodarný zbor nerozhodol.
- 30. marca 2023 – Poslanci tureckého parlamentu schválili žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie.
- 1. apríla 2023 – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal rozhodnutie tureckého parlamentu ratifikovať členstvo Fínska v NATO.
Zoznam členských krajín NATO od jej vzniku a dátum ich vstupu:
- 4. apríla 1949 – dvanásť zakladajúcich členov Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Taliansko
- 18. februára 1952 – Grécko, Turecko
- 6. mája 1955 – Nemecko
- 30. mája 1982 – Španielsko
- 12. marca 1999 – Česko, Maďarsko, Poľsko
- 29. marca 2004 – Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko
- 1. apríla 2009 – Albánsko, Chorvátsko
- 5. júna 2017 – Čierna Hora
- 27. marca 2020 – Severné Macedónsko
- 4. apríla 2023 – Fínsko