Clinton sa v rozhovore venoval svojej úlohe v severoírskom mierovom procese a vyjadril sa k aktuálnemu geopolitickému vývoju. „Cítim osobný podiel, pretože som ich (Ukrajinu) prinútil k tomu, aby súhlasili s tým, že sa vzdajú svojich jadrových zbraní. Nikto z nich neverí, že by Rusko uskutočnilo tento kúsok, keby Ukrajina stále mala svoje zbrane,“ povedal.
VIDEO: Svet sa rozpráva o atómovkách. Čo je jadrová triáda USA?V januári 1994 podpísal Clinton s vtedajšími prezidentmi Ruska Borisom Jeľcinom a Ukrajiny Leonidom Kravčukom trojstrannú dohodu o likvidácii arzenálu strategických jadrových zbraní, ktoré zostali na ukrajinskom území po rozpade Sovietskeho zväzu. Spojené štáty sa neskôr v tom istom roku tiež podieľali na súvisiacej dohode zvanej budapeštianske memorandum, ktorá zahŕňala ruské záväzky rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. Rusko tieto záväzky porušilo už v roku 2014, keď anektovalo ukrajinský polostrov Krym, a následne inváziou na Ukrajinu z vlaňajšieho februára.
„Vedel som, že prezident (Vladimir) Putin nepodporoval dohodu prezidenta Jeľcina, že nikdy nebude zasahovať do územných hraníc Ukrajiny – dohodu, ktorú uzavrel, pretože chcel, aby sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní,“ poznamenal Clinton. „Báli sa ich vzdať, pretože si mysleli, že je to jediná vec, ktorá ich chráni pred expanzívnym Ruskom,“ povedal exprezident o názore ukrajinskej strany.
VIDEO: Putin kontroluje Krymský most. Osobne za volantom mercedesu„Keď sa mu to hodilo, prezident Putin ju porušil a najprv zabral Krym. A mne je to hrozne ľúto, pretože Ukrajina je veľmi dôležitá krajina,“ dodal s tým, že čo urobil Putin, je zlé, a Európa a USA by Ukrajinu mali naďalej podporovať. „Možno príde čas, keď ukrajinská vláda dospeje k názoru, že si vie predstaviť mierovú dohodu, s ktorou by dokázali žiť, ale nemyslím si, že by sme ich mali opustiť,“ dodal.