407. deň: Rusi opevňujú Krym aj za pomoci narkomanov a alkoholikov, tvrdí Kyjev

21:41 Rus Alexej Moskaljov, odsúdený v súvislosti s protivojnovou kresbou svojej dcéry, je na území Bieloruska. Dnes o tom informovalo ruské veľvyslanectvo v Minsku, uviedla agentúra TASS. Moskaljov bol v Bielorusku zadržaný minulý týždeň krátko po tom, čo ho súd poslal na dva roky do väzenia za diskreditáciu ruskej armády. Predtým utiekol z domáceho väzenia.

„Potvrdzujeme, že ruský občan Alexej Moskaljov bol zadržaný na území Bieloruskej republiky. V súčasnosti sa nachádza vo väznici v Žodzine,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo v Minsku. Právni zástupcovia zadržaného v uplynulých dňoch upozorňovali, že nevedia, kde je.

Čítajte viac Dcéra nakreslila protivojnový obrázok. Otec si má odsedieť dva roky

Moskaljov začal mať problémy so zákonom, keď jeho dcéra Maša vlani na jar v škole nakreslila obrázok proti ruskej invázii na Ukrajinu. Aj kvôli príspevkom na sociálnych sieťach bol tento otec-samoživiteľ vyšetrovaný kvôli podozreniu z diskreditácie ruskej armády. Tento rok v marci bol zadržaný a umiestnený do domáceho väzenia, Maša potom do detského domova. Krátko pred vynesením rozsudku na konci marca otec z Ruska zmizol, krátko nato ho ale zadržali v Minsku.

Vo štvrtok sa v Jefremove, kde Moskaljov s Mašou žili, za zatvorenými dverami konalo prvé pojednávanie súdu o tom, či má byť zbavený rodičovských práv.

20:31 Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že nie je v nikoho záujme, aby sa vojna na Ukrajine predlžovala. Uviedli to čínske štátne médiá v piatok večer v správe o stretnutí oboch lídrov, píšu televízie CNN a Sky News.

„Je v záujme všetkých zainteresovaných strán a celého sveta čo najskôr dosiahnuť prímerie a ukončenie vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Čínsky líder dodal, že politické riešenie je jedinou „správnou cestou“.

Čína podľa vyhlásenia uvíta, ak Francúzsko predstaví konkrétne návrhy na politické riešenie ukrajinskej krízy, pričom podporí Paríž a je pripravená zohrať konštruktívnu úlohu.

20:03 Celkový vládny príjem Ruska sa v 1. štvrťroku znížil o 20,8 % v porovnaní s rokom 2022. Pričom príjmy za energie klesli medziročne o 45 %.

Čítajte viac Rusi zverejnili, akú veľkú dieru majú v rozpočte. Moskva míňala a ceny energií spadli

19:31 Francúzsko a Čína odmietajú ozbrojené útoky proti jadrovým zariadeniam a chcú predísť pretekom v zbrojení. Krajiny to dnes uviedli v spoločnom vyhlásení svojich prezidentov Emmanuela Macrona a Si Ťin-pchinga. Bez toho, aby vymenovali Rusko, apelujú na rešpektovanie medzinárodných humanitárnych dohovorov a chcú napnúť všetky sily k obnove mieru na Ukrajine. Deväťstranový dokument s 51 bodmi detailne pojednáva aj o spoločných francúzsko-čínskych plánoch a záujmoch v priemysle, vzdelávaní, ochrane životného prostredia alebo kultúre. Paríž dokument zverejnil na záver Macronovej trojdňovej návštevy Číny.

„Obe strany podporujú všetko úsilie o obnovenie mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva a cieľov a zásad Charty OSN,“ uvádzajú diplomati vo vyhlásení, v ktorom tiež zdôrazňujú svoju úlohu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Oba štáty tiež podporujú Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) v jej úsilí o zaistenie bezpečnosti ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne.

18:09 Jedinou správnou cestou k ukončeniu konfliktu na Ukrajine je politická dohoda, povedal po dnešnom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom čínsky prezident Si Ťin-pching. Pri večeri v Kantone tiež uviedol, že všetky strany musia pristúpiť na kompromis, aby takáto dohoda vôbec bola možná. S odkazom na oznámenie čínskeho ministerstva zahraničia o tom informovala agentúra Reuters.

Macron je v Číne od stredy. Hlavnými témami sú pre neho zlepšenie diplomatických vzťahov oboch krajín, posilnenie podnikateľských väzieb, ale aj vojna na Ukrajine. Spoločne so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou sa snažili presvedčiť čínskeho prezidenta, aby sa ohľadom vojny na Ukrajine postavil na stranu Európy a vyvinul tlak na svojho spojenca, ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Čítajte viac Si prišiel k Putinovi. Ako veľký brat

Čínsky prezident v marci absolvoval trojdňovú štátnu návštevu Moskvy a Peking v uplynulých týždňoch predstavil vlastný mierový plán pre Ukrajinu. Mnoho západných krajín je ale vzhľadom na tesné vzťahy Číny a Ruska k návrhu Pekingu skeptické. Čínsky prezident tiež zatiaľ priamo nehovoril ani s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina sa ruskej agresii bráni už dlhšie ako rok.

17:40 Podľa FSB Gershkovich zhromažďoval pre americkú stranu informácie o vojensko-priemyselnom odvetví v Rusku, ktoré predstavovali štátne tajomstvo.

Čítajte viac Vyšetrovatelia obvinili v Rusku zadržaného novinára Gershkovicha zo špionáže

16:37 Francúzsky prezident Emmanuel Macron študentov prestížnej čínskej univerzity v meste Kanton vyzval, aby používali kritické myslenie. S tisíckou vysokoškolákov hovoril aj o vojne na Ukrajine a o snahe Ruska susednú krajinu „kolonizovať“. Snaha o mier na Ukrajine bola ústredným motívom Macronovej trojdňovej návštevy Číny.

Rusko je „štát, ktorý sa rozhodol kolonizovať svojho suseda, nerešpektovať pravidlá, použiť proti nej svoje zbrane, napadnúť ju,“ povedal Macron. „Táto vojna je zjavným porušením medzinárodného práva,“ dodal v priestoroch školy, ktorá má uzavreté partnerstvo s 24 vysokými školami vo Francúzsku, vrátane Ecole Nationale d'Administration (ENA), ktorú vyštudovali mnohí francúzski politici a diplomati.

Macron odpovedal na tri otázky z publika, kládol dôraz na kritické myslenie, ktorý podľa neho nie je nástrojom kritiky, ale možnosťou ako sa stať „slobodným racionálnym jedincom“. „Je to to, čo vám dáva určitú formu nezávislosti a znamená, že ste schopní posúdiť a niekedy rozlíšiť medzi pravdivým a nepravdivým, dať si veci do súvislostí a mať odstup od toho, čo je vám predkladané,“ uviedol Macron.

16:09 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania. Kyjev tento návrh odmietol, informuje agentúra AFP.

Lula tak predstavil svoj návrh na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu, o ktorom má budúci týždeň diskutovať počas návštevy Číny. Peking nedávno taktiež predložil svoj mierový plán.

Brazílsky prezident zároveň navrhuje vytvorenie skupiny krajín, ktoré by boli sprostredkovateľmi vo vojne na Ukrajine. Podľa jeho slov by takáto skupina mohla vzniknúť po tom, ako absolvuje návštevu Číny.

Čítajte viac Kyjev nevylúčil rokovania o Kryme. Aká je jeho podmienka?

„Neexistuje žiadny právny, politický ani morálny dôvod, ktorý by nás oprávňoval odovzdať čo i len centimeter ukrajinskej pôdy,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko na sociálnej sieti.

„Akékoľvek sprostredkovateľské úsilie o obnovenie mieru na Ukrajine by malo byť založené na rešpektovaní suverenity a úplnom obnovení územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodal.

15:13 Ukrajinská armáda tvrdí, že pri meste Marjinka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zostrelila ruskú stíhačku Su-25. Bieloruská opozičná mediálna platforma Nexta na twitteri zverejnila video z pádu stroja.

14:10 Ruská tajná služba FSB podľa agentúry TASS v Rusmi obsadenej časti Chersonskej oblasti na Ukrajine zadržala agenta ukrajinskej rozviedky SBU, ktorý so svojim spolupracovníkom zbieral informácie o rozmiestnení a presunoch ruských síl.

Údaje o presunoch a o ruskej vojenskej technike podľa agentúry spoločne s mapami a zemepisnými súradnicami posielali SBU prostredníctvom internetových komunikátorov, aby Ukrajinci mohli presne zamerať delostrelecké a raketové útoky. FSB uviedla, že sa obaja zadržaní Ukrajinci priznali. Za špionáž im hrozí dvadsať rokov väzenia, uvádza TASS.

13:52 V delfináriu v čiernomorskom prístavnom meste Konstanca spolupracujú rumunskí a ukrajinskí tréneri aj napriek jazykovej bariére.

Čítajte viac Ukrajinské delfíny a uškatce našli nový domov v rumunskom delfináriu

13:11 Ruskí okupanti násilne zapájajú narkomanov a ľudí so závislosťou od alkoholu do budovania opevnení na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„Ruskí útočníci zapájajú miestne obyvateľstvo do budovania opevnení v dedinách v okrese Džankoj na dočasne okupovanom Kryme. Je známe, že na prácach sa podieľali najmä muži, z ktorých väčšina sú drogovo závislí a so závislosťou od alkoholu,“ uvádza generálny štáb.

Podľa Ukrajincov ruské sily sľubujú pracovníkom peniaze, ale väčšinou nezaplatia vôbec alebo zaplatia iba určitú časť. „Boli zaznamenané incidenty, keď podvedení ľudia odmietli ďalej spolupracovať, no následne ich ozbrojení okupanti prinútili ďalej kopať zákopy,“ informoval generálny štáb.

12:43 Ruský minister v Ankare tiež pohrozil, že sa Moskva prestane riadiť dohodou umožňujúcou vývoz ukrajinského obilia, ak Západ bude ďalej klásť prekážky vývozu ruských hnojív a potravín.

Čítajte viac Lavrov: Mier na Ukrajine? Áno, keď bude svetový poriadok podľa Ruska

12:22 Hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj agentúre Reuters k ťažkým bojom v meste Bachmut, kde podľa viacerých zdrojov ruská armáda postupuje hlbšie do centra mesta, povedal, že „Rusko má na niektorých miestach taktický úspech, ale platí za to vysokú cenu". Ukrajinské jednotky podľa neho majú situáciu v meste pod kontrolou a vedia, o čo Rusom ide a efektívne sa bránia napriek ruskej početnej prevahe.

„Situácia je ťažká, nepriateľ sústredí maximálne úsilie, aby Bachmut ovládol. Podnikáme všetky kroky s cieľom, aby nepriateľ neprelomil našu obranu a aby sme mu spôsobili čo najvyššie škody a ušetrili našich vojakov,“ povedal Čerevatyj.

11:49 Ruský rubeľ v piatok klesol na najnižšiu úroveň voči doláru za uplynulý rok. Dosiahol pritom hranicu 82 rubľov za dolár na moskovskej burze (MOEX). Rusko už viac ako rok čelí rozsiahlym sankciám Západu za inváziu na Ukrajinu, informuje AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý donedávna tvrdil, že Moskva sankciám vo veľkej miere odoláva, minulý týždeň pripustil, že môžu mať pre jeho krajinu „negatívne“ dôsledky.

V piatok sa dolár na moskovskej burze (MOEX) o 9.40 SELČ predával za 82 rubľov. Naposledy bol kurz rubľa taký nízky v apríli minulého roka, dva mesiace po tom, čo Kremeľ spustil vojenskú operáciu na Ukrajine.

Čítajte viac Putin pripustil, že západné sankcie môžu mať na Rusko negatívny dopad

Ruský minister financií Anton Siluanov v stredu (5. 4.) spojil oslabovanie rubľa s odlevom cudzej meny z Ruska.

„Tieto zmeny sú spojené s nárastom importu alebo so znížením exportných procedúr,“ povedal v rozhovore pre štátnu televíziu. Dodal, že kurz bol v uplynulých mesiacoch kolísavý.

11:24 Ruská agentúra TASS informovala, že vo štvrtok v Rusmi ovládanom ukrajinskom meste Doneck zomreli štyria civilisti na parkovisku, kam dopadli delostrelecké granáty. Traja ľudia prišli o život v Lysyčansku na severovýchod od Donecku pri výbuchu na autobusovej zastávke.

Úrady v juhukrajinskej Chersonskej oblasti zase uviedli, že pri ruskom ostreľovaní vo štvrtok utrpelo zranenie najmenej sedem ľudí. V Mykolajivskej oblasti Rusi dnes ráno útočili na Očakiv, poškodili pri tom obytné domy aj mestskú infraštruktúru. Informácie sú zatiaľ o dvoch zranených, píše portál RBK Ukrajina. Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán ale nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť.

10:40 Postup ruských síl v bitke o ukrajinské mesto Bachmut dostáva v posledných dňoch spád, Rusi ovládli západný breh rieky Bachmutky a veľmi pravdepodobne postúpili ďalej do centra mesta. Vo svojom hlásení to dnes na twitteri uviedla britská vojenská rozviedka. V ohrození je podľa nej kľúčová cesta vedúca z mesta na západ, ktorú Ukrajinci používajú na zásobovanie.

Jednotky ruskej armády v západnej časti mesta zrejme posilnili svoje pozície a znova efektívnejšie využívajú delostrelectvo. Podľa Londýna je reálnou možnosťou, že v tejto oblasti žoldnierska Vagnerova skupina prerušila spory s ministerstvom obrany v Moskve a funguje medzi nimi lepšia spolupráca.

Ukrajinský generálny štáb vo štvrtok nepriamo pripustil, že Rusi ovládli väčšinu mesta. Útočníci sa snažia obkľúčiť ukrajinskú obranu v Bachmute, kde sa odohrávajú najťažšie boje v oblasti Donbasu. O východoukrajinský Bachmut zvádzajú ukrajinskí obrancovia a ruské invázne sily ťažké boje už pol roka. Podľa západných vojenských analytikov má Bachmut spornú strategickú dôležitosť, kvôli dĺžke bojov a veľkým stratám na oboch stranách však získal veľký symbolický význam.

10:13 Pentagón vyšetruje, kto stojí za únikom plánov, ktoré sa šíria na twitteri a na komunikačnej platforme Telegram, ktorá je široko dostupná v Rusku.

Čítajte viac Šíria sa tajné plány USA pre Ukrajinu, Moskva si ich zrejme prikrášľuje

9:43 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 177 110 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 480 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 633 tankov, 7 016 bojových obrnených vozidiel, 5 587 vozidiel a palivových nádrží, 2722 delostreleckých systémov, 533 odpaľovacích raketových systémov, 281 systémov protivzdušnej obrany, 292 vrtuľníkov, 306 lietadiel, 2 291 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 304 kusov špeciálnej techniky.

9:04 Ukrajinská polícia spustila mobilnú aplikáciu, ktorá má pomôcť s nachádzaním detí, ktoré zmizli počas vojny, a spájať tak rozdelené rodiny, informuje denník The Guardian.

Podľa odhadov ukrajinských úradov bolo od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho februára do Ruska deportovaných už približne 19 544 ukrajinských detí. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

Nová mobilná aplikácia s názvom Reunite Ukraine sa dá zadarmo stiahnuť a ľahko sa s ňou pracuje, uviedol námestník šéfa ukrajinskej národnej polície Olexandr Facevyč. Polícia bude podľa jeho slov v rámci nej kontrolovať a potvrdzovať osobné profily aj pôsobiť ako tzv. sprostredkovateľ, ktorý zúčastneným umožní komunikovať prostredníctvom tejto aplikácie.

„Ak takto nájdeme čo i len jedno dieťa či spojíme (aspoň) jednu rodinu, aj to bude víťazstvo, síce malé, no každým (takýmto) krokom budeme môcť vrátiť deti domov,“ dodal.

7:40 Podľa švédskeho prokurátora, ktorý vyšetruje vlaňajšie explózie na plynovodoch Nord Stream, je najviac pravdepodobným scenárom, že za výbuchmi stála „štátom sponzorovaná skupina“. Je však stále „teoreticky možné“, že mala incident na svedomí určitá nezávislá skupina, dodal Mats Ljungqvist. Doplnil, že typ výbušniny použitý pri útokoch vylúčil „veľké množstvo hráčov“, uviedla agentúra Reuters.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka a ďalej Európy, vlani v septembri poškodili doteraz nevysvetlené výbuchy. V tom čase plynovodom Nord Stream 1 plyn neprúdil, čo Rusko odôvodňovalo nevyhnutnou údržbou. Nord Stream 2 síce bol dokončený, ale kvôli vojne na Ukrajine a protiruským sankciám nebol spustený.

Kto stál za poškodením plynovodov, zatiaľ nie je jasné. Nemecké úrady vychádzajú z toho, že explózie boli dielom sabotáže, páchateľa ale nepoznajú. Stále sa preveruje niekoľko možných hypotéz. Rusko označilo incident za teroristický útok a naznačilo, že za ním stoja západné krajiny. Denník The New York Times nedávno napísal, že za sabotážou mohla byť proukrajinská skupina. Ukrajina akékoľvek zapojenie do veci odmieta. O vierohodnosti tejto verzie pochybuje aj Rusko, napísal denník Kommersant.

Rusku sa koncom marca nepodarilo prinútiť Bezpečnostnú radu OSN, aby požadovala nezávislé vyšetrovanie septembrových explózií, ktoré na dne Baltského mora poškodili potrubie plynovodov Nord Stream.

Za rezolúciu vtedy hlasovalo len Rusko, Čína a Brazília, zvyšných 12 členov rady sa zdržalo. Prijatie rezolúcie, predloženej Ruskom, si vyžadovalo hlasy najmenej deviatich z 15 členov BR OSN a tiež, aby nikto z pätice stálych členov – Čína, Británia, Francúzsko, Rusko a USA – nevyužil svoje právo veta.

Rezolúciu Rusko pripravilo po zverejnení článku amerického investigatívneho novinára Seymoura Hersha, ktorý s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísal, že sabotáž plynovodu majú na svedomí Američania, konkrétne potápači amerického námorníctva na príkaz prezidenta Joe Bidena. Biely dom článok kategoricky odmietol a označil ho za „absolútne klamlivú a čistú fikciu“.