Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 408. deň
- Ukrajinské úrady evidujú zvýšený záujem ruských vojakov vzdať sa Ukrajincom
- Nad mestom Feodosija na Kryme okupanti údajne zostrelili raketu odpálenú z územia Ukrajiny
VIDEO: Lepšie mínomety NATO nemá. Čo získa Ukrajina proti Rusku?
20:33 Ukrajinské letectvo varovalo pred narastajúcimi leteckými útokmi zo strany Ruska a obnovilo výzvu spojencom, aby Ukrajine dodali stíhačky F-16. Referuje o tom web Kyiv Independent.
Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že ruské sily používajú vysoko výbušné 500-kilogramové bomby. Tie zhadzujú lietadlá s upravenými krídlami a základnými navádzacími systémami, ktoré tak môžu letieť mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Ukrajinci očakávajú, ze Rusi by mohli používať ešte ťažšie bomby vážiace až 1500 kilogramov, aké už v marci zhodili na ciele v Černihivskej oblasti, a preto Kyjiv tvrdí, že sú potrebné lepšie bojové lietadlá, najmä F-16.
„To umožní odohnať nepriateľské lietadlá od našich hraníc a bojovej línie,“ povedal generálporučík Mykola Oleščuk. Moderné prúdové lietadlá ukrajinským silám tiež poskytnú účinnú podporu vojakom v prvej línii, ako aj poskytnú schopnosť budúcej protiofenzívy.
19:47 Tisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc viacerých nemeckých miest a žiadali v rámci tradičného veľkonočného pochodu nemeckého mierového hnutia rokovania zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Podľa Siete mierových združení sa mierové pochody uskutočnili v približne 70 nemeckých mestách vrátane Berlína, Duisburgu, Hannoveru, Mníchova či Stuttgartu.
Účastníci demonštrácií požadovali okrem mierových rokovaní aj to, aby Nemecko prestalo Ukrajine posielať zbrane, a tiež zrušenie plánov na prezbrojenie nemeckej armády.
Podľa odhadov organizátorov sa demonštrácie len v samotnom Berlíne zúčastnilo 2000 ľudí, v Hannoveri to bolo asi 1200 ľudí a niekoľko stoviek účastníkov mali aj pochody v Brémach, Mníchove, Kolíne nad Rýnom či Lipsku. Podľa polície sa však demonštrácie v Berlíne zúčastnilo len 1500 ľudí.
Ľudia v Berlíne pochodovali s transparentmi, na ktorých napríklad stálo: „Mier, kúrenie a chlieb namiesto zbraní, vojny a smrti“ alebo „NATO je agresor, mier s Ruskom“.
V plagátoch vyzývajúcich na protest v meste Bonn sa napríklad uvádzalo: „Aj keď má Ukrajina právo sa brániť, viac ťažkých zbraní nie je riešenie ale hnací motor vojny“.
19:26 Ukrajinské jednotky dostávajú v dôsledku nedostatku munície delostrelecké granáty na prídel. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na správu denníku The Washington Post (WaPo).
Jednotka 59. motorizovanej brigády ukrajinských pozemných síl zvykla denne odpáliť 20 až 30 delostreleckých granátov. V súčasnosti však používa denne jeden, dva alebo žiaden takýto granát, uvádza The Washington Post.
Ukrajinské sily použijú denne približne 7700 delostreleckých granátov. To sa rovná jednému vypálenému granátu každých šesť sekúnd, uviedol pre denník nemenovaný ukrajinský vojenský predstaviteľ. Rusko, ktoré možno taktiež šetrí muníciu, pritom podľa The Washington Post vypáli denne trikrát toľko delostreleckých granátov ako Ukrajina.
Podľa denníka si ukrajinská armáda teraz musí lepšie vyberať svoje ciele a namiesto pechoty mieriť na vybavenie.
18:54 Na pohrebe ruského provojnového blogera Vladlena Tatarského, ktorý zomrel pri bombovom útoku, sa v sobotu zúčastnili stovky jeho podporovateľov vrátane zakladateľa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny oligarchu Jevgenija Prigožina. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Smútoční hostia nesúci kvety sa zišli na Trojekurovskom cintoríne na západe Moskvy. Niektorí účastníci pohrebu mali na oblečení písmená Z alebo V, ktoré sa stali symbolom ruského útoku na Ukrajinu.
Prigožin prišiel na pohreb s kladivom, ktoré je vizitkou Vagnerovej skupiny, a položil ho k blogerovej rakve. Pri zatvorenej rakve boli na zamatových vankúšoch vystavené aj Tatarského vyznamenania, medzi ktorými sa nachádzal aj Rád odvahy, jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ruska. Ten udelil ruský prezident Vladimir Putin blogerovi posmrtne za jeho statočnosť.
Tatarskij, vlastným menom Maxim Fomin, prišiel o život minulú nedeľu pri výbuchu v kaviarni v Petroharade. Výbušný systém bol nastražený vo vnútri busty s jeho podobou, ktorú mu odovzdala mladá žena. Zranenia pri výbuchu utrpelo viac ako 30 ľudí.
16:45 Obyvatelia okupovaného ukrajinského polostrova Krym v sobotu hlásili výbuchy v meste Feodosija. Ako referuje web Ukrajinská pravda, o explóziách informovali miestne médiá napojené na Kremeľ a Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov.
Podľa niektorých obyvateľov bolo počuť dva výbuchy, ktoré však údajne nesprevádzal žiadny dym. Aksionov vo vyhlásení tvrdil, že „nad Feodosijou bola zostrelená raketa odpálená z ukrajinského územia“.
15:46 Po šiestich mesiacoch Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy. Tie zastavila v októbri minulého roka po početných útokoch Ruska na jej energetickú infraštruktúru. Povedal to tento týždeň ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Čítajte viac Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy
15:29 Ruské sily použili od vlaňajšieho októbra viac ako 1200 rakiet a kamikadze dronov pri útokoch na ukrajinský energetický systém. Informovala o tom ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho.
Tieto útoky namierené voči kritickej infraštruktúre Ukrajiny zabili desiatky ľudí a mnohokrát spôsobili rozsiahle výpadky elektrickej energie. Podľa správy asi 250 rakiet a dronov zasiahlo lokality Ukrenerho, čo spôsobilo energetický deficit.
„Bola to najťažšia vykurovacia sezóna v histórii ukrajinského energetického systému,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho a dodala, že celkovo 43 % energetickej siete bolo poškodených. Ukrajinské úrady odhadujú, že na obnovu energetickej infraštruktúry bude v roku 2023 potrebná miliarda dolárov.
Moskva sa netajila tým, že ukrajinský energetický systém je jedným z jej primárnych cieľov. Podľa Ženevských konvencií však útok na životne dôležitú verejnú infraštruktúru predstavuje vojnový zločin.
14:06 Dovedna 31 detí sa vrátilo na Ukrajinu po tom, čo ich ilegálne previezli do Ruska. Uviedla to humanitárna organizácia Save Ukraine so sídlom v Kyjeve. TASR správu prevzala v sobotu zo stanice CNN.
„Deti unesené Rusmi z Chersonskej a Charkovskej oblasti konečne prekročili hranice so svojimi rodinami a teraz sú v bezpečí,“ uviedol na sociálnej sieti Mykola Kuleba, zakladateľ Save Ukraine.
Skupina 13 matiek odišla z Ukrajiny pred niečo vyše týždňom. Mnohé z nich mohli vyzdvihnúť aj deti iných rodičov. Ženy prešli do Poľska, potom pokračovali cez Bielorusko a Rusko a nakoniec dorazili na Rusmi okupovaný Krym, kde vyzdvihli 24 detí. Ďalších sedem detí priviezli z ruských miest Voronež, Rostov a Belgorod.
Išlo o piatu záchrannú misiu organizovanú Save Ukraine, ktorej zásadne pomohli miestni dobrovoľníci, keďže samotná organizácia nemá v Rusku žiadne oficiálne kontakty.
10:48 Námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová v nedeľu navštívi Indiu a počas štvordennej návštevy sa bude snažiť zabezpečiť humanitárnu pomoc a vybavenie na opravu energetickej infraštruktúry poškodenej počas ruskej invázie. TASR informuje podľa sobotnej správy agentúry Reuters.
India tento rok predsedá skupine krajín G20 a doteraz hľadala predovšetkým diplomatické riešenia ruskej invázie na Ukrajinu, aby nemusela zo zodpovednosti obviňovať Moskvu ako svojho tradičného spojenca. Zároveň využíva lacnejšie nákupy ruskej ropy.
Džaparovovej návšteva v Indii bude prvá od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Očakáva sa, že vyzve Indiu, aby vyslala „silný odkaz za mier“ prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ruský prezident má v júli navštíviť Indiu počas summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) a tiež v septembri počas summitu G20.
„Ukrajina požiadala Indiu o viac humanitárnej pomoci vrátane liekov, zdravotníckych zariadení a energetických zariadení na opravu energetickej infraštruktúry poškodenej počas vojny. Očakáva sa, že obe strany budú diskutovať o poskytnutí takejto podpory,“ uviedli indické médiá s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
10:23 Reportéra denníka Wall Street Journal Evana Gershkovicha v piatok ruské úrady obvinili zo špionáže. Tamojšie tlačové agentúry Tass a Interfax uviedli, že zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní ich informoval, že ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oficiálne obvinila amerického novinára.
Tridsaťjedenročného novinára zatkli 29. marca v Jekaterinburgu. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. V Moskve ho držia v dvojmesačnej vyšetrovacej väzbe. Voči zatknutiu sa už údajne odvolal. Ruský súd sa bude jeho odvolaním zaoberať 18. apríla.
9:55 Počet ruských vojakov ochotných vzdať sa ukrajinským silám sa počas uplynulého mesiaca prudko zvýšil. Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) uviedlo, že tento počet sa v priebehu marca zdvojnásobil, čo mohlo byť pravdepodobne spôsobené očakávaním protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl.
Podľa Ukrajincov v marci prostredníctvom programu „Chcem žiť“ zaregistrovali viac ako 3-tisíc žiadostí, čo bolo dvakrát viac ako počas mesiacov predtým. GUR tvrdí, že mnohí Rusi „sa snažia vzdať sa, aby si zachránili život“. GUR taktiež eviduje zintenzívnenie zajatí okupantov priamo na bojisku.
8:23 Ruské sily postúpili ďalej do centra Bachmutu a pravdepodobne tu obsadili niekoľko významných budov, uviedol vo svojej pravidelnej analýze situácie na ukrajinskom bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). V okolí obliehaného mesta boli útoky odrazené, hlási ukrajinský generálny štáb.
Na základe zverejnených snímok s potvrdeným miestom, kde boli vyhotovené, ISW uvádza, že jednotky ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny zrejme obsadili štadión, budovu vojenskej prokuratúry či kostol v centre Bachmutu. Analytici tiež citujú ruských vojenských blogerov, podľa ktorých sa ruským silám podarilo prelomiť ukrajinskú obranu v severnej, južnej a centrálnej časti mesta. Nespresnili však, kde presne sa prelom odohral.
Ukrajinský generálny štáb v rannom hlásení oznámil, že Rusi pokračujú v útokoch s cieľom obsadiť celé mesto Bachmut. Intenzívne boje podľa neho pokračujú. Útočné operácie severozápadne a juhozápadne od Bachmutu, ktoré mali za cieľ odrezať ukrajinských obrancov od zásobovacích trás, sa skončili podľa neho neúspechom. Už v piatok štáb pripustil, že Rusi ovládli väčšinu mesta.
O východoukrajinský Bachmut zvádzajú ukrajinskí obrancovia a ruské invázne sily ťažké boje už pol roka. Podľa západných vojenských analytikov má Bachmut spornú strategickú dôležitosť, kvôli dĺžke bojov a veľkým stratám na oboch stranách však získal veľký symbolický význam.
7:34 Ruskí zákonodarcovia navrhli prísnejšie tresty pre osoby odsúdené za terorizmus, velezradu a sabotáž, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá. Dôvodom je podľa ruských predstaviteľov vojna na Ukrajine. Rusi ju označujú za špeciálnu vojenskú operáciu.
Maximálny trest za spáchanie teroristického činu, definovaného ako čin, ktorý ohrozil životy a ktorého cieľom bolo destabilizovať Rusko, by sa zo súčasných 15 rokov zvýšil na 20 rokov. Tí, ktorú budú odsúdení za sabotáž, môžu ísť do väzenia tiež na 20 rokov, namiesto súčasných 15 rokov, zatiaľ čo ľudia odsúdení za „medzinárodný terorizmus“ môžu dostať až doživotie. Doteraz to bolo 12 rokov.
Navrhované zmeny predstavil predseda bezpečnostného výboru dolnej komory parlamentu Vasilij Piskarjov. „Za velezradu navrhujeme doživotné väzenie,“ citovali Piskarjova ruské agentúry. Žiadne bližšie podrobnosti neuviedli. Doterajší najvyšší trest bol 20 rokov. Ako Piskarjov uviedol už skôr tento týždeň, prísnejšie opatrenia sú potrebné na ochranu pred tým, čo nazval bezprecedentnými hrozbami, ktorým Rusko čelí zo strany Ukrajiny a jej západných sponzorov. S podobnými obvineniami prichádza prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí predstavitelia pomerne často, poznamenala agentúra Reuters.
6:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok prisľúbil oslobodenie polostrova Krym od ruskej okupácie a kritizoval postup Ruska voči krymským Tatárom, informovali agentúry AFP a DPA.
„Pokus Ruska o zotročenie Ukrajiny… sa začal práve okupáciou Krymu, práve útlakom voči slobode Krymu, Ukrajiny, krymských Tatárov a krymských moslimov,“ povedal Zelenskyj v príhovore k vedúcim predstaviteľom moslimskej komunity na Ukrajine i veľvyslancom z islamských krajín.
Prezident sa kriticky vyjadril k tomu, ako Rusko pristupuje k moslimskej menšine krymských Tatárov a sľúbil, že Ukrajina tento polostrov od Ruska získa späť.
„Pre Ukrajinu alebo pre svet neexistuje iná alternatíva, než ukončenie okupácie Krymu. Vrátime sa na Krym,“ povedal Zelenskyj.
Krymský polostrov bol súčasťou Ukrajiny, kým ho v roku 2014 Rusko na základe sporného referenda nepriradilo k subjektom svojej federácie, pripomínajú agentúry. Toto referendum bojkotovala výrazná väčšina komunity krymských Tatárov, ktorá tvorí 12–15 percent z dvoch miliónov obyvateľov Krymu, píše AFP.
Moskva v roku 2016 zakázala činnosť Medžlisu, neformálneho parlamentu krymských Tatárov, ktorý vyhlásila za extrémistickú organizáciu.
Prezident tiež oznámil, že Ukrajina zavádza novú tradíciu iftaru – jedla, ktorým moslimovia počas posvätného mesiaca ramadán prerušujú denný pôst.
„Ukrajina je vďačná moslimom v našej krajine a každému z moslimskej komunity vo svete kto, tak ako my, túži po mieri a ochrane pred zlom,“ povedal.
Ukrajina si podľa jeho slov cení územnú celistvosť ostatných krajín a takisto vyžaduje rešpektovanie svojej vlastnej zvrchovanosti. Zelenskyj to uviedol v spojitosti s návrhom brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, píše DPA. Ten vo štvrtok navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania.
„Celý náš východ, juh, všetky naše komunity, všetci naši ľudia si rovnako zaslúžia žiť a žiť slobodne,“ povedal ukrajinský prezident.