Rakety z čínskej ponorky by zasiahli aj USA. Čo chystá Peking?

Predstavujú čínske ponorky hrozbu pre Spojené štáty? V marci na možný problém upozornil kongresmanov generál Anthony Cotton zo Strategického veliteľstva USA. Informovala o tom agentúra Reuters.

, 11.04.2023 05:50
Milius, Čína, Juhočínske more Foto:
Americký torpédoborec Milius v pondelok (10. 04.) preplával Juhočínskym morom.
debata (10)

Podľa Cottona sú už čínske ponorky vyzbrojené balistickými raketami tretej generácie JL-3 (Ťü-lang – Obrovská vlna). Tie majú dolet viac ako 10-tisíc kilometrov a môžu niesť viacero hlavíc. Znamená to, že Čína po prvýkrát dokáže strelami z ponoriek zasiahnuť územie USA z vlastných teritoriálnych vôd. Hovorí o tom aj správa Pentagónu, ktorú zverejnili vlani v novembri.

VIDEO: Nácvik streľby: torpédoborec USA, na ktorý sa hnevá Čína, v akcii

Video
Juhočínskym morom v pondelok (10. 04.) preplával americký torpédoborec Milius vyzbrojený riadenými strelami. Vojenské námorníctvo USA uviedlo, že cieľom misie bolo uplatniť právo slobodnej plavby v Juhočínskom mori. Peking vyhlásil, že loď nelegálne prenikla do čínskych vôd. Pozrite nácvik streľby z torpédoborca Milius na videu US Navy.

Čínske patroly

Ako uviedol Reuters, pôvodne USA predpokladali, že raketami JL-3 Čína vyzbrojí až nové ponorky typu 096, čo malo trvať ešte niekoľko rokov. No podľa amerického ministerstva obrany tieto strely už majú v arzenáli aj podmorské bojové stroje typu 094.

Zároveň Peking zmenil nasadenia svojich plavidiel. Pentagón tvrdí, že Čína má teraz takmer nepretržite na mori minimálne jednu jadrovú ponorku vyzbrojenú balistickými raketami. Stroje operujú v Juhočínskom mori z Chajnanských ostrovov.

„Budeme musieť na ich sledovanie nasadiť naše jadrové ponorky, aby bolo jasné, čo to pre nás znamená. No čo sa týka informácie o takmer nepretržitých patrolách, toto sa zmenilo veľmi rýchlo, takže nevieme, čo je ešte iné,“ povedal pre Reuters Christopher Twomey, expert na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť z Postgraduálnej námornej akadémie v Kalifornii.

Čínske ministerstvo obrany nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o reakciu na americkú správu o rozmiestnení ponoriek. Pentagón zase nekomentoval svoje predchádzajúce hodnotenia a ani to, či zmeny, ktoré Peking urobil v námornom nasadení, predstavujú pre USA z operačného hľadiska nejakú výzvu. Experti však tvrdia, Čína začína používať svoje ponorky s balistickými raketami podobným spôsobom, ako to už desaťročia robia Spojené štáty, Rusko, Británia a Francúzsko.

VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?

Video

Námorníctvo USA má v Tichom oceáne k dispozícii približne 20 útočných podmorských plavidiel s jadrovým pohonom vrátane tých, ktoré sú na Guame a Havaji. V rámci dohody AUKUS medzi Washingtonom, Londýnom a Canberrou bude od roku 2027 možné americké a britské ponorky s jadrovým pohonom nasadiť v Pacifiku zo západnej Austrálie.

Takéto stroje sú hlavnými zbraňami pri „love“ ponoriek, ktoré sú vyzbrojené balistickými raketami. Podporujú ich hladinové lode a pozorovacie lietadlá P-8 Poseidon. USA okrem toho majú na kľúčových námorných trasách umiestnené senzory morského dna, ktoré pomáhajú odhaliť ponorky.

Jadroví protivníci

Timothy Wright, vojenský analytik z londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, pre Reuters uviedol, že americké námorné sily sa v tejto chvíli pravdepodobne dokážu prispôsobiť vzniknutej situácii. Odborník si však myslí, že USA budú musieť v nasledujúcich 10 až 15 rokoch vynaložiť viac prostriedkov na obranu, keď Peking začne podmorské patroly modernejšími plavidlami typu 096, ktoré bude zložitejšie odhaliť.

Si Ťin-pching, Vladimir Putin Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA

Wright pripomenul, že vzhľadom na rýchly rozvoj čínskych atómových síl a ruské postoje sa USA po prvý raz môže stať, že by naraz museli bojovať s dvoma rovnocennými jadrovými protivníkmi. „Toto bude pre Spojené štáty znepokojujúce, pretože to znamená väčší nápor na americkú obranu, keď bude mať viac ohrozených cieľov a bude musieť riešiť ďalšie konvenčné a jadrové kapacity,“ vysvetlil Wright.

Viacerí analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, si myslia, že Čína sa zatiaľ zásadne nechystá rozšíriť svoje ponorkové patroly mimo Juhočínskeho mora, ktoré Peking pokladá za svoju námornú baštu. „Keby som bol plánovač, chcel by som si udržať nástroje strategického odstrašenia tak blízko, ako je to len možné. Juhočínske more je na to dokonalým miestom,“ reagoval pre Reuters Collin Koh z Inštitútu pre obranné a strategické štúdie v Singapure.

Na druhej strane je však Juhočínske more miestom, v ktorom sa križujú územné nároky viacerých krajín, čo vyvoláva aj spory medzi Washingtonom a Pekingom.

Wang I, Blinken Čítajte viac Zbrane pre Moskvu: vstúpi Čína do vojny proti Ukrajine?

Čínske a americké námorné sily sa k sebe v oblasti stále častejšie približujú, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť náhodného konfliktu. Myslí si to Hans Kristensen, riaditeľ jadrového informačného projektu vo Federácii amerických vedcov.

„Američania sa, samozrejme, pokúšajú túto čínsku baštu oťukávať, aby zistili, čo môžu a musia urobiť, takže tam môže narastať napätie a dochádzať k incidentom,“ povedal o Juhočínskom mori pre Reuters Kristensen.

Čína „zaútočila“ na taiwanské ciele

Čínska armáda začala v sobotu v okolí Taiwanu vojenské manévre, ktoré sa mali včera skončiť. Jednotky komunistického režimu si mali nacvičiť úplné obkľúčenie ostrova, na ktorý si Peking robí nárok. Taiwanské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že jeho letectvo bolo v stave pohotovosti a Tchaj-pej tiež monitoroval čínske raketové sily. Podľa čínskej štátnej televízie CCTV cvičenie slúžilo na simuláciu presných úderov na kľúčové ciele na ostrove Taiwan a v okolitých vodách. Manévre Peking spustil po stretnutí taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen so šéfom americkej Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym, ktoré sa konalo minulý týždeň v stredu.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #USA #Taiwan #juhočínske more