411. deň: V uniknutých tajných dokumentoch je 'závažný stupeň nepresnosti', tvrdia Briti

Čítajte viac 410. deň: Rusko a Ukrajina si vymenili vyše 200 vojnových zajatcov

**21:27 Americký prezident Joe Biden hovoril s rodičmi novinára Evana Gerhkovicha, ktorého zadržiavajú v Rusku, píše stanica CNN.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová povedala, že Biden sa s novinárovými rodičmi telefonicky spojil z paluby prezidentského lietadla Air Force One počas letu do Severného Írska. Írsko navštívi pri príležitosti 25. výročia Veľkopiatkovej dohody z roku 1998.

„Prezident dal jasne najavo, že jeho tím pre národnú bezpečnosť sa sústredí na zaistenie Evanovho prepustenia i prepustenia Paula Whelana,“ povedala. Amerického občana Whelana v Rusku zadržiavajú už niekoľko rokov.

Biden v utorok pred odletom označil zatknutie reportéra denníka The Wall Street Journal (WSJ) za neprijateľné a úplne nezákonné. Ruské orgány novinára zadržali v Jekaterinburgu 29. marca pre údajnú špionáž a vo vyšetrovacej väzbe má podľa súdu zostať do 29. mája. Hrozí mu až 20-ročné väzenie. Gershkovich i WSJ obvinenia zo špionáže odmietajú.

20:33 Rusko začalo tento rok prvýkrát vyvážať palivá do Iránu po železnici. Zdroje oboznámené s problematikou uviedli, že vo februári a marci islamská republika týmto spôsobom získala až 30 000 ton ruského benzínu a nafty, informovala agentúra Reuters.

Rusko a Irán upevňujú hospodárske vzťahy v snahe zmierniť dopady západných sankcií, ktoré Moskva aj Teherán označujú za neodôvodnené.

Čítajte viac Voľný pád ruského rubľa. Putin už pripustil aj to, čo dlhé mesiace odmietal

Všetky dodávky palív po železnici prešli z Ruska do Iránu cez Kazachstan a Turkménsko, uviedli zdroje. Jeden z nich doplnil, že časť dodávok smerovala z Iránu nákladnými autami ďalej do susedných krajín, vrátane Iraku.

19:30 Americké spravodajské dokumenty, ktoré unikli na internet, sa vyznačujú vysokým stupňom nepresnosti. Uviedlo to dnes na twitteri britské ministerstvo obrany.

„Široko medializovaný únik údajne tajných amerických informácií ukázal závažný stupeň nepresnosti,“ uviedol hovorca ministerstva vo vyhlásení. „Čitatelia by mali byť obozretní, než vezmú za bernú mincu tvrdenia, ktoré majú potenciál šíriť dezinformácie,“ stojí ďalej v upozornení.

Americké bezpečnostné úrady a ministerstvo spravodlivosti teraz vyšetrujú únik desiatok utajovaných dokumentov a vyhodnocujú škody, ktoré to mohlo napáchať na národnej bezpečnosti a vzťahoch so spojencami a ďalšími krajinami vrátane Ukrajiny.

Agentúra Reuters píše, že sa zoznámila s viac ako 50 dokumentmi s označením „tajné“ a „prísne tajné“, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach v marci a ktoré údajne odhaľujú podrobnosti o zraniteľných miestach ukrajinskej armády a informácie o spojencoch, vrátane Izraela, Južnej Kórey a Turecka.

Čítajte viac Kórejská munícia pre Kyjev? Soul odposluch z uniknutých dokumentov Pentagonu spochybňuje

Už skôr Reuters napísala, že niektoré dokumenty môžu byť súčasťou ruskej dezinformačnej operácie, iné súčasťou amerického plánu, ktorého cieľom je uviesť Moskvu do omylu ohľadom vojnových plánov Kyjeva. Prinajmenšom jeden z dokumentov bol napríklad pozmenený tak, aby naznačoval, že Ukrajina utrpela väčšie straty ako Rusko, zatiaľ čo údajný originál hovorí o opaku, napísala agentúra AFP.

18:42 Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok uviedol, že jeho bojovníci majú pod kontrolou približne 80 percent ukrajinského mesta Bachmut. Ukrajina však tieto tvrdenia poprela. TASR informácie prevzala z webových stránok staníc CNN a Sky News.

„Plne sa sústreďujeme na Bachmut a pokračujeme v našej bojovej misii. Väčšina Bachmutu, to znamená viac než 80 percent, je pod našou kontrolou, vrátane celého administratívneho centra, elektrární, tovární,“ uviedol Prigožin. Dodal, že zostáva dobyť časť obytných oblastí s viacpodlažnými budovami, pod ktorými sú tunely.

Predstavitelia ukrajinskej vlády Prigožinove tvrdenia o územných ziskoch v meste odmietli. „Môžem s istotou uviesť, že ukrajinské obranné sily kontrolujú oveľa väčšie percento územia Bachmutu,“ povedal pre CNN hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatij. Podľa vlastných slov je v spojení s armádnymi brigádami, ktoré toto mesto bránia.

18:18 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó dnes v Moskve dohodol predĺženie zmluvy o nákupe väčšieho množstva ruského plynu, ako stanovuje dlhodobý kontrakt. Szijjártó to podľa agentúry TASS oznámil po svojom rokovaní s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom. Šéf maďarskej diplomacie okrem toho hovoril s riaditeľom štátnej energetickej korporácie Rosatom Alexejom Lichačovom o rozšírení maďarskej jadrovej elektrárne Paks. Cesty predstaviteľov členských krajín Európskej únie do Ruska sú vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine nezvyčajné, poznamenala agentúra AP.

Vláda maďarského konzervatívneho premiéra Viktora Orbána aj v čase, keď iné krajiny kvôli vojne na Ukrajine prestávajú ruské energetické suroviny nakupovať, sa snaží dodávky ruského plynu a ropy udržať. Szijjártó dnes podľa agentúry RIA Novosti povedal, že Maďarsko viac ako 80 percent plynu dováža z Ruska.

Nepretržité a plynulé dodávky ruského plynu do Maďarska tak majú „fundamentálny význam“, oznámil po rozhovoroch s ruským vicepremiérom Szijjártó. Predtým na facebooku uviedol, že spolupráca s Ruskom je pre energetickú bezpečnosť Maďarska nevyhnutná. „To nie je otázka politického vkusu, ale fyziky,“ napísal minister. Vyhlásil tiež, že Európa podľa jeho názoru prečkala uplynulú zimu z veľkej časti bez ruských energetických surovín vďaka teplému počasiu.

18:11 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok uviedol, že ho americký rezortný partner Antony Blinken uistil o pokračujúcej „neochvejnej“ podpore Washingtonu pre Kyjev. TASR informácie prevzala od televízií Sky News a CNN.

Ministri spolu v utorok telefonovali. Blinken podľa ukrajinského kolegu „dôrazne odmietol akékoľvek pokusy spochybňovať schopnosť Ukrajiny zvíťaziť na bojisku“.

USA „zostávajú dôveryhodným partnerom Ukrajiny, zameraným na dosiahnutie nášho víťazstva a spravodlivého mieru“, dodal Kuleba na sociálnej sieti.

17:10 Americké stíhačky F-22 Raptor pristáli v Poľsku, kde budú spolupracovať pri ochrane východného krídla Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak na sociálnej sieti. TASR prevzala správu z agentúry PAP.

Lietadlá pristáli na vojenskom letisku pri obci Powidz východne od Poznane. Blaszczak napísal, že stíhačky, ktoré patria k najmodernejším na svete, budú spolupracovať s poľskými vzdušnými silami.

VIDEO: Alfa dravci sú tú. Americké Raptory ovládnu poľské nebo

16:52 Kremeľ v utorok uviedol, že americký novinár Evan Gershkovich, ktorého pred dvoma týždňami zadržali v Rusku, porušil ruské zákony. Reagoval tak na vyjadrenia vlády USA, ktorá v pondelok jeho zatknutie označila za nezákonné a vyzvala na jeho okamžité prepustenie. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

„Spojené štáty by mohli a mali by brániť práva svojho občana, ktorý bol zadržaný pri čine a porušil príslušné zákony Ruskej federácie,“ uviedol Peskov.

Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým odsúdilo pokračujúce potláčanie nezávislých hlasov v Rusku zo strany Kremľa a jeho pokračujúcu vojnu proti pravde. Prípadom sa teraz bude zaoberať osobitný vyslanec USA pre rukojemníkov Roger Carstens a k dispozícii bude mať dodatočné zdroje.

Vyšetrovatelia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Gershkovicha oficiálne obžalovali zo špionáže, novinár však obvinenia odmieta. Súd v Moskve sa má 18. apríla zaoberať odvolaním voči jeho zatknutiu, ktoré podali Gershkovichovi právnici. Spravodajcu denníka The Wall Street Journal (WSJ) v súčasnosti zadržiavajú vo vyšetrovacej väznici Lefortovo.

16:04 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo svojej najnovšej bilancii uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých zhruba 8500 civilistov. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy stanice Sky News.

Od 24. februára 2022, keď ruská armáda začala vojnu proti Ukrajine, do apríla tohto roka bolo potvrdených 8490 obetí na životoch medzi civilistami a 14.244 zranených, špecifikoval OHCHR.

Väčšina úmrtí bola zaznamenaná na území kontrolovanom ukrajinskou vládou po útokoch ruských síl. Do bilancie je započítaných aj 3927 obetí z Doneckej a Luhanskej oblasti.

Skutočný počet obetí je pravdepodobne „podstatne vyšší, keďže údaje z niektorých oblastí, v ktorých prebiehajú intenzívne boje, prichádzajú s oneskorením a mnohé správy sa ešte overujú“, dodal Úrad OSN.

Vyšetrovací orgán v marci poukázal na „nerozlišujúce a neprimerané“ útoky ruských síl proti civilnému obyvateľstvu. Rusko popiera, že na Ukrajine pácha zverstvá a útočí na civilné ciele.

14:56 Dánsko spolu so spojencami by mali rozhodnúť o dodávke západných stíhačiek na Ukrajinu pred letnými mesiacmi. V utorok to uviedol dočasne poverený dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen počas návštevy Kyjeva. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Diskusie o tejto záležitosti budú trvať istý čas, pretože krajiny musia konať spoločne, povedal šéf dánskeho rezortu obrany.

Dánsko o tom podľa jeho slov nerozhodne samo. „Musíme to urobiť spolu s niekoľkými krajinami. Budeme o tom viesť aj dialóg s Američanmi,“ dodal.

Slovensko a Poľsko začali Ukrajine dodávať sovietske stíhačky MiG-29 zo svojho arzenálu na prelome marca a apríla. Varšava uviedla, že je pripravená Kyjevu odovzdať všetkých zhruba 30 svojich migov.

14:43 V Maďarsku sa v uplynulých dňoch objavili bilbordy a plagáty vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny s nápisom „Rusi domov!“. Uviedol to v utorok server telex.hu, podľa ktorého tieto reklamné pútače inštalovali v mestách Gyula, Eger a Miškovec, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Pútače, na ktorých je tiež uvedené, že na Ukrajine môže byť iba vtedy mier, ak sa ruská okupačná armáda stiahne, objednala facebooková skupina Nyugati Pályán, pričom projekt podporilo Veľvyslanectvo USA v Budapešti.

Cieľom uvedenej skupiny je osloviť tých, ktorých zaujíma súčasnosť a budúcnosť Maďarska a to, kam smeruje a akou cestou sa uberá. „Veríme, že Maďarsko patrí Západu a v budúcnosti by malo pokračovať v západnom smerovaní. Poskytujeme k tomu argumenty a chceme presvedčiť čo najviac Maďarov,“ píše sa na účte Nyugati Pályán.

14:33 Rumunsko si chce zaobstarať americké stíhačky F-35 a posilniť nimi svoju protivzdušnú obranu. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámila rumunská bezpečnostná rada (CSAT), ktorá nákup bližšie nespresneného počtu lietadiel piatej generácie schválila.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zvýšil členský štát Európskej únie a NATO výdavky na obranu pre tento rok z dvoch percent hrubého domáceho produktu na 2,5 percenta. Krajina má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhú 650 kilometrov. Hostí americký systém protiraketovej obrany a od minulého roka tiež stálu aliančnú bojovú skupinu.

Rumunské vojenské letectvo potrebuje „robustné, dôveryhodné, interoperabilné, flexibilné a účinné operačné schopnosti protivzdušnej obrany“, aby mohlo odrádzať „prípadnú agresiu“, uvádza sa vo vyhlásení Najvyššej rady národnej obrany. „Proces modernizácie vojenského letectva bude pokračovať nákupom najmodernejších lietadiel F-35,“ dodáva vyhlásenie.

VIDEO: Česi musia chrániť aj slovenské nebo. Nakúpia stíhačky F-35

14:30 Rakúsko zatkne ruského vodcu Vladimira Putina, ak sa rozhodne navštíviť túto krajinu. V rozhovore pre web tagesspiegel.de to povedala rakúska ministerka pre EÚ a ústavné záležitosti Karoline Edtstadlerová.

Čítajte viac Ak by Putin prišiel do Rakúska, zatknú ho a vydajú Medzinárodnému trestnému súdu

13:57 Po šiestich mesiacoch Ukrajina obnovila dodávky elektriny do Európy. Povedal to ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko, ktorého citovala agentúra Reuters.

Kyjev zastavil export elektrickej energie do Európy v októbri minulého roka po tom, ako Rusko spustilo rozsiahle útoky na jej energetickú infraštruktúru. Posledné zhruba dva mesiace však energetický systém funguje bez obmedzení a Haluščenko koncom minulého týždňa oznámil, že krajina môže export elektriny do EÚ obnoviť.

V pondelok večer (10. 4.) informoval, že k tomu aj došlo. „Export sme obnovili,“ povedal Haluščenko. „Rusku sa náš energetický systém zničiť nepodarilo,“ dodal.

13:45 Bezpilotné lietadlo s výbušným zariadením zaútočilo v utorok na letisko v ruskom Belgorode, ktoré sa nachádza 30 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Informovali o tom viaceré ruské telegramové kanály aj ruské médiá.

Bezpilotné lietadlo s neznámym výbušným zariadením údajne spadlo pri plote letiska Šuchov a explodovalo. Výbuch poškodil oplotenie letiska a kábel poplašného systému. Neevidujú ani žiadne obete. Úrady v Belgorodskej oblasti zatiaľ incident nekomentovali.

12:40 Rusko chce umožniť rozposielanie povolávacích rozkazov elektronicky. Podľa agentúry Reuters to vyplýva z návrhu zákona, ktorého cieľom je po problémoch pri vlaňajšej mobilizácii uľahčiť nábor vojakov do armády. Teraz musia byť povolávacie rozkazy odovzdávané osobne pracovníkmi vojenskej správy alebo prostredníctvom zamestnávateľa.

Od vlaňajšieho septembra, keď prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu na podporu špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, ako Moskva nazýva svoju inváziu, bolo povolaných do zbrane viac ako 300-tisíc niekdajších vojakov a brancov.

Úprava zákona počíta s tým, že dokumenty budú môcť byť zasielané elektronicky alebo doporučenou poštou. Ak sa takto predvolanie nedostaví na vojenskú správu, budú mať automaticky zakázané vycestovať do zahraničia.

Rusko sa po chaotickom priebehu mobilizácie v minulom roku snaží zefektívniť proces povolávania vojakov do armády pomocou digitalizácie vojenských záznamov. Kremeľ tiež sľúbil, že napraví „chyby“ v mobilizačnej kampani, keď boli do bojov na Ukrajine povolaní muži, ktorí neboli spôsobilí na odvod kvôli svojmu veku alebo zdravotnému stavu.

12:30 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni (3. 4. – 9. 4.) na Slovensko 14 971 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 444 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 23 047 ľudí, informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

12:00 Americké tajné služby sú skeptické v prípade dlho ohlasovanej ofenzívy Ukrajiny, vyplýva z tajných dokumentov, ktoré nedávno unikli na verejnosť. Informuje o tom americký denník Washington Post.

Čítajte viac Chmúrna predpoveď z tajných dokumentov: Ukrajina ofenzívou veľa nezíska

11:55 Britské tajné služby sa domnievajú, že Rusko by mohlo do útokov na Ukrajinu v budúcnosti opäť vo väčšej miere zapojiť svoje výsadkové vojská. Tento predpoklad vychádza zo skutočnosti, že ruskí výsadkári boli v uplynulých týždňoch vybavení raketovým systémom TOS-1A, uvádza v utorkovej správe britský rezort obrany.

Čítajte viac Kremeľ chce do útokov na Ukrajine výraznejšie zapojiť výsadkárov i vysoko deštruktívne termobarické systémy

11:40 Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó prišiel do Moskvy rokovať o energetickej spolupráci s Ruskom. Stretnúť sa má s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom či s riaditeľom ruskej štátnej energetickej korporácie Rosatom Alexejom Lichačovom. Šéf maďarskej diplomacie to oznámil na facebooku.

„Energetická bezpečnosť Maďarska vyžaduje nepretržité dodávky plynu, ropy a jadrového paliva. Splnenie týchto troch podmienok si vyžaduje nepretržitú maďarsko-ruskú spoluprácu v oblasti energetiky. To nie je otázka politického vkusu, ale fyziky,“ napísal Szijjártó.

Uviedol tiež, že Európa prečkala zimu z veľkej časti bez ruských energetických surovín vďaka teplému počasiu. Vzhľadom na rastúci dopyt po energii zo strany Číny a pomalé tempo rozvoja európskej energetickej infraštruktúry však podľa neho „skutočný problém príde až v nadchádzajúcej zime“.

11:20 Ukrajinská armáda tvrdí, že lekári a zdravotníci v okupovanom meste Snižne v Doneckej oblasti, ktorí odmietli prijať ruské občianstvo, sú prepúšťaní zo zamestnania.

Zmienené východoukrajinské mesto leží približne 11 kilometrov od hraníc s Ruskom a od roku 2014 je okupované ruskými silami.

Moskva už niekoľko mesiacov nalieha na Ukrajincov žijúcich v okupovaných oblastiach, aby prijali ruské pasy. Na niektorých miestach sa im takéto doklady rozdávajú dokonca už od roka 2019. Predpokladá sa, že rozdaných bolo už približne milión ruských pasov.

Ukrajinská armáda teraz uvádza, že Ukrajinci, ktorí ruské občianstvo neprijalo, sú vystavení intenzívnejším previerkam zo strany okupačných úradov, ktoré skúmajú, či nespolupracujú s ukrajinskou stranou. „V niektorých prípadoch dokonca okupanti prehľadávajú ľuďom domy,“ dodala armáda.

10:45 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval zahraničných pilotov, ktorí vedia lietať na amerických stíhačkách typu F-16, aby posilnili Ukrajinu v boji proti Rusku.

„Ak existujú piloti, ktorí vedia lietať na F-16 a sú pripravení zapojiť sa do vojny, medzinárodná légia (ukrajinskej armády) je pripravená prijať ich do svojich radov,“ povedal.

Ukrajina žiada už niekoľko mesiacov svojich spojencov o dodanie lietadiel F-16 americkej výroby. Dosiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by nejaké už dostala, približuje Sky News.

Washington ich dodanie Ukrajine nateraz vylúčil s tým, že zásielka spoločne s výcvikom ich pilotov by si vyžiadala minimálne 18 mesiacov. Práve to by mohlo byť dôvodom, prečo Reznikov teraz vyzýva už vyškolených pilotov zo zahraničia, aby sa dobrovoľne prihlásili, konštatuje Sky News.

Stíhačka F-16 je veľmi obratná a všestranná, pričom je schopná dosiahnuť rýchlosť viac ako 1930 kilometrov za hodinu. Podľa USA dokáže lokalizovať ciele za každého počasia a radarom odhaliť nízko letiace lietadlá. Akákoľvek zásielka týchto stíhačiek na Ukrajinu bude pravdepodobné závisieť od súhlasu USA, približuje Sky News.

VIDEO: Top Gun proti Rusku: Dostanú Ukrajinci stíhačky F-16?

10:20 Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, ktorý je jedným z najbližších spojencov USA a významným príjemcom americkej vojenskej a ekonomickej pomoci, nedávno nariadil vyrobiť 40 000 rakiet, ktoré mali byť tajne exportované do Ruska, a to napriek vojne na Ukrajine. S odvolaním sa na uniknutý americký spravodajský dokument o tom napísal The Washington Post (WP).

Čítajte viac Egypt plánoval Rusku tajne dodať tisíce rakiet, vyplýva z uniknutého dokumentu

10:00 Južná Kórea vyhlásila, že „značná časť“ uniknutých spravodajských dokumentov Spojených štátov, ktoré okrem iného naznačujú obavy Soulu ohľadom dodávok zbraní Ukrajine, je nepravých.

Únik citlivých amerických dokumentov, z ktorých mnohé súvisia s vojnu na Ukrajine, predstavuje podľa Pentagónu „veľmi vážne“ riziko pre národnú bezpečnosť USA. Tieto dokumenty šíriace sa na internete, ktorých únik vyšetruje ministerstvo spravodlivosti USA, zjavne obsahujú aj informácie o špionážnych aktivitách Washingtonu voči blízkym spojencom, akými sú Južná Kórea a Izrael.

Čítajte viac Ukrajina musela pre únik tajných dokumentov v USA zmeniť vojnové plány

Niektoré dokumenty podľa AFP hovoria o znepokojení juhokórejských bezpečnostných predstaviteľov ohľadom toho, že by zbrane a munícia vyrobené v Južnej Kórei mohli skončiť na Ukrajine. Tento krok by bol porušením politiky Soulu, ktorý nepredáva zbrane krajinám v aktívnom vojnovom konflikte. Južná Kórea preto poskytuje Ukrajine len humanitárnu pomoc.

Juhokórejský minister obrany I Čong-sup sa so svojím americkým rezortným partnerom Lloydom Austinom v utorkovom telefonáte zhodol, že „značná časť týchto dokumentov je vyfabrikovaná,“ uviedol vo vyhlásení prezidentský úrad v Soule.

9:55 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ pricestoval v utorok do Kanady, kde sa má stretnúť s predsedom tamojšej vlády Justinom Trudeauom a žiadať dodávky munície a bojových vozidiel. S odvolaním sa na Šmyhaľov príspevok na Twitteri o tom informovala stanica CNN.

Šmyhaľ poznamenal, že Kanada bola po začiatku ruskej invázie medzi prvými krajinami, ktoré sa postavili na stranu Ukrajiny. Vlády v Ottawe a Kyjeve podľa jeho slov „pripravujú nové dohody na posilnenie makrofinančnej a ekonomickej stability Ukrajiny“.

Šmyhaľ v minulotýždňovom rozhovore pre kanadské noviny The Globe and Mail uviedol, že od Kanady bude žiadať obrnené vozidlá a muníciu pre húfnice a tanky. „Je to mimoriadne dôležité pre prípravu našej protiofenzívy,“ zdôraznil.

Denník The Guardian pripomína, že Ukrajina plánuje podľa očakávaní v najbližších týždňoch či mesiacoch spustiť protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť územia na juhu a východe krajiny, ktoré obsadili ruské sily.

9:45 Ruský aktivista Vitalij Votanovskij opustil po mnohých vyhrážkach smrťou Rusko. Ako prvý zverejnil informácie o neslávne známom cintoríne pre bojovníkov žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorí padli počas vojny na Ukrajine. Informovala o tom stanica BBC, s ktorou protivojnový aktivista hovoril z arménskeho Jerevanu.

Čítajte viac Informoval o cintoríne padlých žoldnierov, teraz ušiel z Ruska

8:15 Rusi pokračujú v ofenzíve vo východnej časti Doneckej oblasti, kde niekoľko miest a obcí čelilo ťažkému bombardovaniu, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ukrajinské sily podľa neho niekoľko útokov odrazili, avšak Rusi sa naďalej usilujú ovládnuť Bachmut. Podľa vysokopostaveného ukrajinského generála Moskva využíva taktiku „spálenej krajiny“, píše agentúra Reuters.

„Nepriateľ prešiel k taktike ‚spálenej krajiny‘ zo Sýrie. Ničia budovy a pozície nálety a delostreleckou paľbou,“ povedal o Bachmute veliteľ ukrajinských pozemných vojsk Oleksandr Syrskyj.

Čítajte viac Generál Syrskyj: Rusko prešlo v Bachmute k taktike spálenej zeme

Bitka o toto malé a teraz z veľkej časti zničené mesto na okraji časti Ruskom kontrolovaného územia v Donecku je najkrvavejšia za celú trinásťmesačnú vojnu, píše Reuters. Obe strany utrpeli v bojoch o Bachmut veľké straty. Syrskyj uviedol, že „situácia je ťažká, ale zvládateľná“.

Ruské sily teraz podľa Denisa Pušilina, šéfa proruského útvaru na východe Ukrajiny, tzv. Doneckej ľudovej republike (DNR), ovládajú 75 percent Bachmutu. Je však podľa neho príliš skoro na to hovoriť o páde mesta.

Ruská armáda sa tiež zamerala na mesto Avdijivka, ktoré leží asi 20 kilometrov severne od Donecka a blízko frontovej línie sa nachádza od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypukol ozbrojený konflikt medzi Moskvou podporovanými separatistami a ukrajinskou armádou.

„Rusi premenili Avdijivku na totálnu ruinu,“ uviedol šéf doneckej oblastnej správy Pavlo Kyrylenko a opísal nálet na niekoľkopodlažný dom. „V Avdijivke zostáva približne 1800 ľudí, ktorí každý deň riskujú svoje životy,“ dodal.

6:41 Ruský opozičný politik a publicista Vladimir Kara-Murza v pondelok vyhlásil, že si stojí za všetkými svojimi politickými vyhláseniami, vrátane tých proti invázii na Ukrajinu, za ktoré mu hrozí 25 rokov väzenia, informuje agentúra AFP.

„Podpisujem sa pod každé slovo, ktoré som povedal a za ktoré som obvinený,“ uviedol 41-ročný Kara-Murza vo svojej záverečnej reči na súde.

Čítajte viac Kritikovi Kremľa a vojny hrozí 25 rokov. Nič neľutujem, vyhlásil Kara-Murza

5:25 Na Ukrajine odsúdili 40-ročného muža na tri roky väzenia za vyhýbanie sa vojenskej službe počas mobilizácie. Oznámila to v pondelok prokuratúra Zakarpatskej oblasti, informuje agentúra DPA.

Muž z mesta Buštino ležiaceho neďaleko hraníc s Rumunskom dostal v auguste prvýkrát predvolanie, no pred odvodovú komisiu neprišiel. V decembri predvolanie odmietol prevziať s tým, že je proti ozbrojovaniu, zabíjaniu a nenávisti k ľuďom. Verdikt okresného súdu v meste Ťačiv zatiaľ nie je právoplatný.

Ukrajinská ústava umožňuje odmietnuť povolanie do armády len z náboženských dôvodov. Podľa prokuratúry však "muž nenahlásil svoju príslušnosť k žiadnej náboženskej organizácii, ktorá sa hlási k odopieraniu služby v armáde“.

Ukrajinským mužom vo veku od 18 do 60 rokov bolo zakázané opustiť krajinu bezprostredne po začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka a podliehajú odvodu.

Niektorí Ukrajinci sa snažia z tejto povinnosti vykúpiť alebo utiecť do zahraničia s falošnými dokladmi.