Dokument, ktorý je zhrnutím reakcií európskych vlád na žiadosti Ukrajiny o vojenský výcvik, „smrtiacu pomoc“ alebo zbrane, je jedným z desiatok tajných materiálov, ktoré sa v posledných týždňoch objavili na internete a ktoré by mohli byť najzávažnejším únikom z amerických tajných služieb za posledné roky.
Správa s názvom „Európa – reakcia na prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt“ uvádza vo forme tabuľky „vyhodnotené postoje“ 38 európskych vlád k žiadosti Ukrajiny o vojenskú pomoc. Vyplýva z nej, že Srbsko odmietlo poskytnúť výcvik ukrajinským silám, ale zaviazalo sa k zaslaniu „smrtiacej pomoci“, alebo ju už poskytlo. Bolo v nej tiež uvedené, že Srbsko má politickú vôľu a vojenské schopnosti poskytnúť Ukrajine zbrane v budúcnosti.
Dokument je označený ako tajný a NOFORN, čo zakazuje jeho šírenie zahraničným spravodajským službám a armádam. Je datovaný 2. marca a opatrený pečiatkou kancelárie náčelníkov štábov.
Tabuľka Pentagónu rozdelila odpovede na žiadosti Ukrajiny o pomoc do štyroch kategórií: krajiny, ktoré sa zaviazali poskytnúť výcvik a smrtiacu pomoc; krajiny, ktoré už poskytli výcvik, smrtiacu pomoc alebo oboje; krajiny s vojenskými schopnosťami a krajiny s politickou vôľou „poskytnúť v budúcnosti smrtiacu pomoc“. Rakúsko a Malta boli jediné dve krajiny s označením „Nie“ vo všetkých štyroch kategóriách.
VIDEO: To je mohutná sila. Takto sa vojaci USA po skončení misie naloďovali v Poľsku.
Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť pravosť dokumentu. Kancelária srbského prezidenta Aleksandra Vučiča ani ukrajinské veľvyslanectvo na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovali. Pentagón na otázky ohľadom zmienky o Srbsku v dokumente rovnako bezprostredne neodpovedal a už skôr odmietol akýkoľvek komentár k uniknutým dokumentom.
Srbský minister obrany Miloš Vučević informácie Reuters poprel. „Viac ako desaťkrát sme dementovali tieto nepravdy a urobíme tak znovu. Srbsko nepredávalo ani nebude predávať zbrane ukrajinskej či ruskej strane ani krajinám v okolí tohto konfliktu,“ povedal Vučević podľa agentúry Tanjug. Poznamenal, že „niekto“ chce očividne destabilizovať Srbsko a vtiahnuť ho proti jeho vôli do konfliktu. Minister však pripustil, že vždy existuje možnosť, že sa zbrane dostanú do oblasti bojov pokútnym spôsobom, srbský štát s tým však nemá v takom prípade nič spoločné.
Srbsko je kandidátom členstva v Európskej únii, zároveň však udržiava úzku vojenskú aj politickú spoluprácu s Ruskom. Vučić síce ruskú inváziu odsúdil a vyslovil podporu územnej celistvosti Ukrajiny, súčasne sa ale napriek nátlaku Západu odmietol pripojiť k protiruským sankciám. Srbsko, ktoré sa vyhlasuje za vojensky neutrálne, má tradične silný zbrojársky priemysel a jeho zbrane sa objavovali vo väčšine súčasných či nedávnych ozbrojených konfliktov na svete.
„Ak je tento dokument pravdivý, buď ukazuje na Vučićovu dvojtvárnosť voči Rusku, alebo je pod obrovským tlakom Washingtonu, aby dodal Ukrajine zbrane,“ povedal Janusz Bugajski, expert na východnú Európu zo zahraničnopolitického inštitútu Jamestown Foundation.
Zverejnenie tabuľky prichádza len zhruba mesiac po tom, ako proruský telegramový kanál informoval, že srbský výrobca zbraní v novembri dodal Kyjevu strely kalibru 122 mm do raketometov Grad. Dokumenty obsahovali zoznam položiek a osvedčení ukrajinskej vlády o konečnom používateľovi. Už predtým niektoré srbské médiá informovali o tom, že srbské zbrane sa dostávajú cez sprostredkovateľov na Ukrajinu.
Moskva v marci uviedla, že požiadala Belehrad o oficiálne vysvetlenie údajných dodávok. Srbský výrobca, spoločnosť Krušik, poprel, že by Ukrajine poskytol rakety alebo iné zbrane. Vučić označil tieto obvinenia za „notorickú lož“. „Nevyviezli sme žiadne zbrane ani muníciu do Ruska ani na Ukrajinu,“ povedal počas návštevy Kataru 5. marca.