413. deň: Nemecko schválilo dodanie poľských MiGov Ukrajine

Čítajte viac 412. deň: Morawiecki označil Rusko za znovuzrodenú ríšu zla: Ruskí barbari ohrozujú celý svet

23:32 Tí, ktorí mali možnosť z Ruska odísť, už to urobili, myslí si predstaviteľ organizácie, ktorá radí Rusom, ako sa vyhnúť službe v armáde alebo dezertovať. Ruský parlament tento týždeň schválil zmeny, ktoré umožnia doručovanie povolávacích rozkazov elektronicky, čo vyvolalo špekulácie, že nová mobilizácia v Rusku je na spadnutie. Zatiaľ čo počas prvej mobilizácie na jeseň sa mnohí Rusi pokúšali narýchlo odísť z krajiny, hrozba ďalšieho povolávania do armády zatiaľ masovú emigráciu nevyvolala, všíma si web Rádia Slobodná Európa.

Čítajte viac Pasca sklapla. Brancov i záložníkov má Putin v hrsti

„Tí, ktorí v súčasnosti zostávajú v Rusku, často možnosť odísť nemajú. Nemajú peniaze, úspory, cestovné pasy. Nemajú jednoducho možnosť opustiť svoje mesto, dom, všetko nechať a zo dňa na deň odísť,“ vysvetľuje Ivan Čuviljajev, hovorca projektu Iditě lesom (čo je možné preložiť ako Choďte lesom alebo aj ako Choďte niekam, pozn. ČTK), ktorý Rusom radí, ako sa vyhnúť mobilizácii do bojov na Ukrajine. Dopĺňa, že na jeho organizáciu sa ale v posledných dňoch obrátilo rekordné množstvo ľudí, ktorí sa pýtajú na možnosti odchodu za hranice alebo do inej časti Ruska.

„Odísť je prepych, privilégium, ktoré mnohí nemajú. Takže sa nedá čakať, že to bude taká záplava ľudí ako vlani na jar (po ruskom vpáde na Ukrajinu) alebo na jeseň,“ myslí si aj hovorca projektu. Popri nedostatku peňazí podľa neho tiež často ľuďom v odchode bráni nutnosť starať sa o príbuzných. Jeho organizácia Rusom radí, aby v prípade povolania do armády požiadali o možnosť náhradnej civilnej služby, čo im pomôže získať čas.

Čítajte viac Rusi sa snažia vyhnúť Putinovej mobilizácii. Aj hľadaním návodov ako si doma zlomiť ruku

Zmeny v doručovaní povolávacích rozkazov nadobudnú platnosť, až ich svojím podpisom potvrdí prezident krajiny Vladimír Putin.

23:00 Poľský prezident Andrzej Duda prirovnal masaker zo stalinskej éry v Katyni k zabíjaniu ukrajinských civilistov v meste Buča počas ruskej okupácie.

Pred 80 rokmi objavili nacisti v katyňskom lese masové hroby dôstojníkov poľskej armády, ktorých tam v roku 1940 zavraždila sovietska tajná polícia. Tento masaker Kremeľ až do roku 1990 popieral.

Čítajte viac Katyň, hlboká trauma pre Poliakov. Rusko a Poľsko ťaží krvavá história

„Je to jedna z najtragickejších epizód našich dejín, ktorá vrhá strašný tieň na poľsko-ruské vzťahy,“ povedal Duda vo Varšave po položení venca na pamiatku obetí.

„Dnes sa s hrôzou pozeráme na všetky záznamy, videá a fotografie z Buče a ďalších miest na Ruskom okupovanej Ukrajine, kde boli ľudia vraždení rovnakým spôsobom ako v Katyni,“ dodal.

Prokuratúra v Kyjeve tvrdí, že ruské sily zabili približne 1400 civilistov v okolí mesta Buča neďaleko Kyjeva. Ich telá boli vlani objavené po stiahnutí sa ruských vojsk.

Buča sa preto stala symbolom vojnových zločinov, ktoré Moskva spáchala počas agresie na Ukrajine.

„Páchatelia zločinov, ktoré Rusi na Ukrajine spáchali v uplynulom roku, sa musia zodpovedať, aby sa hrôzy ako katyňský masaker, ako aj zločiny, ktoré Rusi na Ukrajine spáchali dnes, už nikdy nezopakovali,“ vyhlásil Duda.

22:13 Susedia Rumunsko, Ukrajina a Moldavsko podpísali dohody o spolupráci. Udialo sa tak po trojstrannom stretnutí o spôsoboch, ako posilniť bezpečnosť v ich čiernomorskom regióne a čeliť hrozbám, ktoré predstavuje ruská agresia.

Na konferencii o bezpečnosti Čierneho mora v Bukurešti sa stretli ministri zahraničných vecí a obrany spomenutých troch krajín, vládni predstavitelia a medzinárodní partneri. Cieľom bolo riešiť široký dosah, ktorý má vojna Moskvy na Ukrajine na región.

Čítajte viac Z moldavčiny je rumunčina. Ako to súvisí s Putinovou agresiou?

Rumunský minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu nazval Rusko „najpriamejšou a najvážnejšou hrozbou“ pre oblasť Čierneho mora a Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO), pričom zdôraznil, že vojnou zničená Ukrajina i Moldavsko pripravené bojovať sú „nevyhnutné pre našu budúcu európsku bezpečnosť“.

„Namiesto mieru a stability sa čiernomorský región stal primárnym cieľom ruskej agresie,“ povedal a dodal, že silná prítomnosť NATO v ňom „je nevyhnutnosťou“. Po podpísaní dohôd, ktorých cieľom je posilniť politickú, ekonomickú a bezpečnostnú spoluprácu medzi týmito tromi národmi, Aurescu povedal, že to „podčiarkuje skutočnosť, že máme podobné vízie“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa do stretnutia v Bukurešti zapojil prostredníctvom videohovoru, nazval vojnu „krvácajúcou ranou v strede Európy“. Uviedol, že dohody medzi Rumunskom, Ukrajinou a Moldavskom predstavujú bezpečnostnú sieť pre krajiny, ktoré sa „cítia byť ohrozené maniakom na slobode“.

21:01 Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) minulý mesiac v Ženeve rokovala s ruskými diplomatmi o poskytovaní pomoci v oblastiach Ukrajiny pod kontrolou ruskej armády. Prístup na toto územie zatiaľ nezískala. MSF to oznámili vo štvrtok, informuje agentúra Reuters.

MSF a ruská diplomatická misia v Ženeve neoznámili marcové stretnutie a nevydali ani žiadne verejné vyhlásenia o jeho výsledku.

„Naša diskusia… sa sústreďovala na oblasti Ukrajiny pod ruskou vojenskou okupáciou, kde, ako vieme, vládne veľká zdravotnícka a humanitárna núdza, napríklad nedostatok lekárov, zdravotných sestier a základných liekov,“ napísali MSF v oznámení.

Čítajte viac Vasyľ z Buče: Rašistom želám smrť, slovami sa to nedá opísať

„Našim tímom však neumožnili vstup do týchto oblasti. Ďalej o tom diskutujeme, ako aj o iných bodoch súvisiacich s nestrannou lekárskou a humanitárnou starostlivosťou na Ukrajine,“ dodala organizácia.

Ruská diplomatická misia potvrdila rozhovory, ale nezverejní témy, ktoré sa rozoberali.

MSF pomáhajú na Ukrajine civilistom blízko frontových línií alebo tým, ktorí boli nútení ujsť, vrátane detí a seniorov.

20:47 Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v súvislosti s únikom utajovaných amerických dokumentov, ktoré odhaľujú citlivé informácie spojené s vojnou Ruska na Ukrajine, zatkol 21-ročného mladíka.

Čítajte viac Z úniku tajných dokumentov USA je podozrivý 21-ročný príslušník Národnej gardy. Zadržali ho

20:09 Prehra Ukrajiny vo vojne, ktorú voči nej vedie Rusko, by podľa poľského premiéra mohla povzbudiť Čínu k invázii na Taiwan. Mateusz Morawiecki sa tak vyjadril počas podujatia think tanku Atlantická rada vo Washingtone, informuje spravodajský portál Sky News.

„Nedajbože Ukrajina padne, ak Ukrajinu dobijú, na ďalší deň by mohla Čína napadnúť Taiwan,“ skonštatoval predseda poľskej vlády, ktorý medzi vojnou a situáciou na Taiwane vidí „veľa prepojenia, veľa vzájomnej závislosti“.

Taiwan a Čína sa rozdelili počas občianskej vojny v roku 1949. Peking si však nárokuje Taiwan a tvrdí, že jeho zjednotenie s Čínou sa v prípade potreby bude musieť dosiahnuť aj silou. V ostatných dňoch Čína usporiadala intenzívne vojenské cvičenia pri Taiwane v reakcii na minulotýždňové stretnutie prezidentky Cchaj Jing-wen s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevinom McCarthym.

19:36 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) našla v pohraničí v Černihivskej oblasti ukryté zásoby ruskej munície. Na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že počas „protipodvratných opatrení“ jej dôstojníci objavili v opustenej budove neďaleko vojenského objektu 21 delostreleckých granátov, granátov a 800 nábojníc do ručných zbraní. Druhú skrýšu našli v ďalšej budove a obsahovala dva protitankové granáty a niekoľko nábojov pre kaliber 7,62 milimetrov. Informuje o tom spravodajský web Sky News.

Muníciu podľa SBU skryli Rusi, keď utekali z oblasti počas vlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy. Muníciu teraz presmerujú „pre potreby jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny", uviedla služba.

19:02 Americký prezident Joe Biden, ktorý pokračuje v návšteve Írska, sa najprv stretol s prezidentom Michaelom Higginsom a vzápätí aj s premiérom Leom Varadkarom. Šéf Bieleho domu hovoril o spoločných hodnotách oboch národov a príležitostiach, ktoré sa pred nimi otvárajú. Írov pritom pochválil za ústretovosť voči ukrajinským utečencom, uviedla agentúra AP.

Írsko od začiatku vojny na Ukrajine prijalo asi 80-tisíc utečencov a Dublin tiež podporuje americké kroky proti Rusku, píše AP. Varadkar uviedol, že si cení americké vodcovstvo pri podpore Ukrajine. Spomenul tiež Bidenovu návštevu v severoírskom Belfaste a Veľkopiatočnú dohodu, ktorá ukončila tri desaťročia bojov v Severnom Írsku.

„Nikdy v živote som si nemyslel, že sa v Európe ešte niekedy odohrá vojna tohto druhu,“ povedal írsky premiér. „Demokracia a sloboda a všetky veci, v ktoré veríme, sú vo veľkej časti sveta na ústupe. Keby nebolo amerického vodcovstva a keby Amerika a Európa nespolupracovali, neviem, v akom svete by sme žili,“ cituje Varadkara AP.

17:44 Rusko vyslalo do vzduchu nad Barentsovým morom kvôli manévrujúcemu nórskemu hliadkovému lietadlu stíhačku MiG-31, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Nórsky stroj sa podľa ministerstva približoval k ruskej hranici. O podobnom incidente informovala Moskva aj v stredu, keď uviedla, že v blízkosti hranice sa pohybovalo nemecké armádne lietadlo, kvôli ktorému tiež vzlietla ruská stíhačka.

Posádka ruskej stíhačky dnes identifikovala cudzí stroj ako nórske hliadkové lietadlo Boeing P-8 Poseidon, uviedlo ruské ministerstvo. Rovnako ako vo svojej správe o stredajšom incidente aj v dnešnom vyhlásení zdôraznilo, že let ruskej stíhačky sa uskutočnil v súlade s medzinárodnými normami využívania vzdušného priestoru nad neutrálnymi vodami. Stíhačka sa podľa neho do nebezpečnej blízkosti k cudziemu lietadlu nedostala.

17:26 Fínsky prezident Sauli Niinistö vo štvrtok upozornil, že členstvo v Severoatlantickej aliancii „nevyrieši každý problém“. Zdôraznil, že Helsinki by mali byť naďalej ostražité v bezpečnostných otázkach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Čítajte viac Fínsky prezident: Členstvo v NATO nevyrieši všetky problémy

17:11 Nemecká vláda súhlasí, aby Poľsko dodalo Ukrajine stíhačky Mig-29, ktoré boli pôvodne súčasťou východonemeckej výzbroje. Informoval o tom dnes nemecký spravodajský magazín Der Spiegel. O súhlas nemeckú vládu požiadala Varšava.

16:17 O výmene novinára amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha bude možné uvažovať až po jeho súdnom procese. V rozhovore pre ruskú agentúru TASS to podľa agentúry AP uviedol námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Riabkov.

Rozhovory o možnej výmene by sa mohli uskutočniť prostredníctvom osobitného kanála, ktorý na takéto účely vytvorili ruské a americké tajné služby, dodal Riabkov.

„Máme pracovný kanál, ktorý sa v minulosti používal na dosiahnutie konkrétnych dohôd, a tieto dohody boli splnené,“ pripomenul Riabkov a poznamenal, že nie je potrebné zapojenie žiadnej tretej krajiny.

Zdôraznil však, že Moskva bude o prípadnej výmene väzňov rokovať až po vynesení rozsudku súdu v prípade špionáže, z ktorej je 31-ročný Gershkovich obvinený. Takisto kritizoval, že WSJ sa každý deň snaží „eskalovať túto tému“.

15:13 Ruské jednotky blokujú cesty do Bachmutu, ukrajinské sily odrezali od posíl a zbavili ich možnosti ústupu, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Východoukrajinské mesto je už dlhé mesiace v epicentre krvavých bojov. V poslednom čase sa zdá, že tu Rusi postupujú, poznamenala agentúra AFP. Informáciu ruského ministerstva nebolo možné bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov a Kyjev na ňu zatiaľ nereagoval. Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá predovšetkým bojuje o Bachmut, ale tvrdenia o obkľúčení mesta spochybnil.

Ruské výsadkové jednotky, ktoré na krídlach poskytujú podporu útočným oddielom Vagnerovej skupiny pri vytláčaní ukrajinských síl z centra mesta, „blokujú prepravu záloh ukrajinských ozbrojených síl do mesta a možnosť ústupu nepriateľských síl“, povedal dnes novinárom podľa agentúry TASS hovorca ruského ministerstva, generál Igor Konašenkov.

14:40 Štyria ukrajinskí civilisti podľa miestnych úradov zomreli za uplynulý deň pri ruských útokoch na deväť regiónov Ukrajiny. Najmenej piati ďalší utrpeli zranenia. Rusko zasiahlo celkovo 135 obcí, pričom použilo mínomety, tanky, delostrelectvo, raketomety, ručné zbrane, rakety S-300, drony a taktické letectvo. Uviedlo to vo štvrtok tlačové stredisko ukrajinského ministerstva obrany. Rusi zasiahli päťdesiat ukrajinských infraštruktúrnych zariadení. Informuje o tom web Kyiv Independent.

V Doneckej oblasti Rusko poškodilo viac ako 30 rodinných domov, päť viacbytových domov a školu, uviedol gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. V Charkovskej oblasti podľa jej gubernátora Oleha Synjehubova ruské bombardovanie poškodilo dva domy a vzdelávacie zariadenie a v meste Cherson podľa miestnej administratívy ruský útok zasiahol závod.

14:24 Generálna prokuratúra Ruskej federácie iniciovala preverenie videonahrávky zverejnenej na internete, ktorá údajne zachytáva popravu ukrajinského vojnového zajatca.

Britská stanica BBC citovala z vyhlásenia generálnej prokuratúry, ktorá uviedla, že fotografie a videozáznamy získané pri monitorovaní internetu zaslala príslušným vyšetrovacím orgánom. Ich úlohou bude preveriť pravosť týchto materiálov a podniknúť prípadne aj ďalšie kroky.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým vyzval na „preverenie pravosti týchto záberov“ s tým, že „žijeme vo svete falzifikátov“.

„Najprv musíme preveriť pravosť tohto hrozného záznamu. Niet pochýb o tom, že ide o strašné zábery,“ uviedol hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ruská Generálna prokuratúra na margo záberov napísala, že zachytávajú neznámeho muža v maskovacej uniforme, ako s použitím noža a násilia útočí na neznámu osobu, v dôsledku čoho jej spôsobí smrť. Zábery boli podľa Moskvy nakrútené v lete.

Záznam brutálnej vraždy muža sa objavil na internete 11. apríla večer. Údajne na ňom vidno, ako príslušník ruskej armády alebo bojovník proruských formácií odrezáva hlavu ukrajinskému vojakovi.

14:13 Neďaleko strojovne reaktora v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni vybuchla ruská mína. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinskú štátnu energetickú spoločnosť Enerhoatom.

„Ruskí okupanti pokračujú v premene Záporožskej jadrovej elektrárne na vojenskú základňu zamínovaním okolia elektrárne. A tieto činy nemôžu mať iné následky,“ uviedla spoločnosť vo štvrtkovom vyhlásení.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe bola v doterajšom priebehu vojny v dôsledku ruských raketových útokov na energetickú infraštruktúru viackrát „úplne odpojená“ od ukrajinskej elektrickej siete. Zariadenie sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti. Už asi 12 mesiacov ju majú v rukách ruské sily, no naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci.

13:55 Poľsko požiadalo nemeckú vládu o povolenie dodať Ukrajine stíhacie lietadlá typu MiG-29 sovietskej výroby. Tieto stíhačky, ktoré Varšava získala od Nemecka, pochádzajú zo zásob niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).

Nemecko predalo Poľsku vlani 23 stíhačiek MiG-29, ktoré tamojšie ozbrojené sily (Bundeswehr) prevzali zo zásob NDR. Jacek Siewiera, bezpečnostný poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu, koncom marca povedal, že poľské vzdušné sily majú z nich ešte zhruba desať kusov. DPA pripomína, že podľa zmlúv o predaji vojenského vybavenia musia krajiny od Nemecka na ich prípadný ďalší predaj získať povolenie.

Duda minulý týždeň oznámil, že Poľsko dodá Kyjevu dovedna 14 stíhačiek MiG-29. Varšava doručila na Ukrajinu už štyri stíhačky tohto typu a štyri ďalšie sú v procese odovzdávania. Ďalších šesť sa momentálne pripravuje a podľa slov Dudu by mohli dodané už v blízkej dobe. Zvyšné stroje majú nateraz zostať v poľských ozbrojených silách, a to dovtedy, kým nebudú nahradené modernými stíhačkami, ktoré si Varšava objednala od Južnej Kórey a USA.

13:38 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok vyzval na rýchly vstup Ukrajiny a Gruzínska do Severoatlantickej aliancie. Prostredníctvom videoprejavu tiež apeloval na Západ, aby vyvinul dôslednú stratégiu ohľadom Čierneho mora.

Kulebovo vyjadrenie zaznelo na konferencii o bezpečnosti v oblasti Čierneho mora, ktorá sa koná v Rumunsku, informuje agentúra AFP.

„Je načase vypracovať komplexnú bezpečnostnú sieť pre všetky krajiny celého regiónu, ktoré sa cítia byť ohrozené (Ruskom),“ povedal Kuleba. „Je načase zmeniť Čierne more na to, čím sa stalo Baltské more: na more NATO,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

„Je mi ľúto, že musím povedať, že Západ nemá dôslednú stratégiu, čo sa týka Čierneho mora,“ povedal Kuleba. Ako poznamenal, „Rusko ju však malo vždy – agresívnu, revanšistickú a barbarskú“.

Ukrajina podľa jeho slov chce, aby mohli mierumilovné krajiny, ktoré dodržiavajú zákony, Čierne more opäť využívať na „obchod, cestovanie a slobodný život bez toho, aby sa museli obávať ruských vojnových lodí“. Apeloval preto na demilitarizáciu Čierneho mora.

„Nadchádzajúci (júlový) summit NATO vo Vilniuse je vhodným okamihom na nápravu chýb minulosti a podniknúť rozhodné kroky na ceste k členstvu Ukrajiny v NATO,“ povedal Kuleba podľa agentúry DPA. Dôležité je podľa neho nielen demonštrovať, že Kyjev má dvere k vstupu do Aliancie otvorené, ale aj predložiť konkrétny plán jeho integrácie do NATO.

13:33 Na Ukrajinu dorazila ďalšia dodávka núdzovej energetickej podpory koordinovaná prostredníctvom schémy EÚ pre súkromných darcov. Celkovo 169 generátorov v hodnote 1,95 milióna eur poskytnutých nadáciou Minderoo z Austrálie bolo prepravených na Ukrajinu prostredníctvom centra rescEU v Poľsku, informuje spravodajca TASR.

EÚ už skoordinovala už viacero takýchto dodávok, v rámci ktorých bolo na Ukrajinu celkovo zaslaných približne 3000 generátorov v rámci darov od členských štátov, súkromného sektora, tretích krajín a tiež z vlastných rezerv rescEU.

13:25 Ruská stíhačka vlani nad Čiernym morom vypálila raketu na britské špionážne lietadlo, avšak munícia zlyhala, povedali denníku The New York Times (NYT) dvaja nemenovaní činitelia americkej obrany. Potvrdili tak skoršie správy o incidente založené na dokumente považovanom za súčasť úniku utajovaných skutočností Pentagonu.

Čítajte viac Ruský pilot vlani vypálil na britské lietadlo nad Čiernym morom. Raketa zlyhala

13:01 Nórsko dnes oznámilo, že vyhostí 15 ruských diplomatov, ktorí podľa neho v skutočnosti pracovali pre rozviedku. Ministerka zahraničia Anniken Huitfeldtová oznámila, že nórska vláda chce týmto krokom chrániť bezpečnosť krajiny a obmedziť pôsobenie ruských tajných služieb na svojom území. Ruské ministerstvo zahraničia už upozornilo, že na vyhostenie diplomatov bude reagovať, napísala agentúra TASS.

Podľa nórskej vlády vykonávali Rusi výzvednú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s postavením diplomata, a preto boli vyhlásení za nežiaduce osoby. Ide o 15 pracovníkov ruskej ambasády v Osle. Huitfeldtová zdôraznila, že ruskí diplomati sú v Nórsku vítaní, ale nie v prípade, že ide o pracovníkov rozviedky, ktorí zneužívajú diplomatické krytie.

12:53 Moskovský súd udelil neziskovej nadácii Wikimedia Foundation ďalšiu pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22 200 eur) za to, že zo svojej internetovej encyklopédie Wikipedia neodstránila údajne „lživé informácie“ o ruskej armáde. TASR o tom píše na základe štvrtkových správ stanice Sky News a denníka The Guardian citujúcich ruské médiá.

Rusko zaviedlo vlani, krátko po napadnutí Ukrajiny, zákony stanovujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.

Samotná Wikimedia Foundation už dostala niekoľko takýchto pokút. Nadácia pritom nedávno uviedla, že obsah, voči ktorému ruské úrady namietali, bol adekvátne zazdrojovaný a celkovo zodpovedal jej štandardom. Len minulý týždeň dostala nadácia pokutu vo výške 800-tisíc rubľov (8878 eur) za to, že neodstránila obsah oznený Moskvou za extrémistický.

12:34 Britské ministerstvo obrany predpokladá, že pre Kremeľ môže byť čoraz náročnejšie obhajovať tzv. „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine u tých Rusov, ktorí majú informácie o nezvládnutom vedení prebiehajúcej ofenzívy na Ukrajine, ako aj o súvisiacich veľkých vojenských stratách.

Rezort obrany v Londýne vo svojej štvrtkovej správe o vývoji vojny na Ukrajine poukázal aj na skutočnosť, že jednotlivé ruské mestá zvolili rôzny prístup k plánovaným oslavám 9. mája, ktorý je v Rusku štátnym sviatkom pripomínajúcim sovietske víťazstvo nad nacistickým Nemeckom z roku 1945.

Lídri niekoľkých oblastí hraničiacich s Ukrajinou, ako aj úrady na anektovanom polostrove Krym zrušili plánované slávnostné pochody a vojenské prehliadky. Ako dôvod uviedli bližšie nešpecifikované bezpečnostné dôvody. Niektoré ruské mestá, ktoré sa nachádzajú ďalej od Ukrajiny, však počítajú s tým, že sa v nich oslavy Dňa víťazstva uskutočnia.

Ruský prezident Vladimir Putin dáva podľa britských tajných služieb „špeciálnu vojenskú operáciu“ do kontextu druhej svetovej vojny. „Uctievanie si padlých (vojakov) minulých generácií však môže ľahko skĺznuť k tomu, že vyjde najavo rozsah najnovších strát, ktoré sa Kremeľ snaží zakryť,“ konštatoval britský rezort obrany v pravidelnej správe zverejnenej na Twitteri.

12:24 Poľsko chce zriadiť servisné centrum pre tanky Abrams americkej výroby, ktoré by bolo určené pre celú Európu, oznámil poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry Reuters.

Čítajte viac Poľsko chce zriadiť európske servisné centrum pre tanky Abrams

11:26 Pred ukrajinským konzulátom v Krakove na juhu Poľska sa dnes ráno pokúsil upáliť tridsaťšesťročný muž. V kritickom stave ho previezli do nemocnice. Oznámili to poľské médiá s odvolaním sa na políciu. Meno popáleného muža, ukrajinského občana, médiá neuviedli.

„Muž stál v rade pred zastupiteľským úradom. Zrazu začal vykrikovať heslá v ukrajinčine, polial sa horľavinou, zapálil sa a začal utekať, "informovala na svojom webe spravodajská televízia TVN 24 s odvolaním sa na policajného hovorcu. Policajná hliadka, ktorá sa nachádzala blízko, a svedok udalosti oheň uhasili, zavolali záchranku a mužovi poskytli prvú pomoc. "V ťažkom stave, ohrozujúcom život, bol popálený muž prevezený do nemocnice,“ dodal policajný hovorca Piotr Szpiech.

Muž pred konzulátom podľa rozhlasovej stanice RMF 24 volal na krajanov heslá nabádajúce na návrat do vlasti a na obranu krajiny pred Rusmi.

11:04 Ruská tajná služba FSB zverejnila podrobnosti z vyšetrovania výbuchu v kaviarni v Petrohrade zo začiatku apríla, pri ktorom zahynul vojenský bloger vystupujúci pod menom Vladlen Tatarskij. Okrem už zadržanej Darji Trepovovej sa na čine, ktorý Moskva označuje za teroristický, podieľal aj Ukrajinec Jurij Denysov, tvrdí podľa agentúry RIA Novosti FSB. Čin Rusko prisudzuje ukrajinským tajným službám, Kyjev podiel odmieta.

Ukrajinec Denysov podľa správy FSB pricestoval do Moskvy z Kyjeva cez Lotyšsko tento rok vo februári. Po útoku z 3. apríla potom odišiel do Turecka cez Arménsko. Ruské tajné služby zverejnili spolu s ďalšími podrobnosťami aj fotografiu muža či jeho doklady.

Bloger Tatarskij, vlastným menom Maxim Fomin, zahynul pri explózii v kaviarni počas takzvaného vlasteneckého večera. Ruské úrady následne zadržali podozrivú Trepovovú a uviedli, že čin naplánovali ukrajinské rozviedky v súčinnosti so spolupracovníkmi väzneného ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného. Niektorí západní pozorovatelia aj kyjevskí predstavitelia tvrdia, že výbuch nebol dielom Ukrajiny, ktorá čelí ruskej invázii, ale naopak súčasťou širšej eskalácie vnútorných konfliktov v Rusku.

Dvadsaťšesťročná Trepovová podľa ruských vyšetrovateľov odovzdala Tatarskému v kaviarni sošku, ktorá mala v sebe nastraženú výbušninu. Žena je teraz vo väzbe.

10:00 Vyzerá to tak, že Američanom uniklo ešte viac tajných dokumentov, ako si mysleli. A podľa denníka New York Times niektoré poukazujú na to, ako sa ruská politická elita pre vojnu proti Ukrajine poriadne háda.

Čítajte viac Vidia USA Putinovi až do postele? Ruská elita sa vraj medzi sebou „žerie“

8:50 Zadržanie amerického novinára Evana Gershkovicha osobne schválil ruský prezident Vladimir Putin, tvrdí agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. Tridsaťjedenročný novinár denníka Wall Street Journal (WSJ) čelí obvineniu zo špionáže, za čo mu hrozí až 20 rokov odňatia slobody. Je to prvý takýto prípad v rusko-amerických vzťahoch za takmer 40 rokov.

„To, že ruský prezident s týmto krokom súhlasil, odráža rastúci vplyv kremeľských zástancov tvrdej línie, ktorí presadzujú prehĺbenie konfrontácie s Washingtonom,“ uviedla agentúra. S iniciatívou podľa Bloombergu prišli „jastrabi“ z radov najvyšších činiteľov ruských bezpečnostných zložiek.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa nechal počuť, že zadržanie novinára nebolo Putinovým rozhodnutím, ale išlo o „absolútnu výsadu“ tajných služieb, ktoré si robili svoju prácu. Ako podotýka Bloomberg, tieto služby sa zodpovedajú priamo ruskému prezidentovi.

Americké ministerstvo zahraničia v pondelok uviedlo, že „Gershkovich je Ruskom zadržiavaný neoprávnene“. Oficiálne označenie navýši politický profil prípadu a umožní americkej vláde vyčleniť ďalšie zdroje na zabezpečenie Gershkovichovho prepustenia.

Gershkovichovo zadržanie na konci marca oznámila ruská tajná služba FSB. Tá uviedla, že Američana zadržala v Jekaterinburgu na Urale pri pokuse získať tajné informácie, a začala proti nemu trestné stíhanie. Novinár aj WSJ obvinenia zo špionáže odmietli ako úplne nepodložené.

7:55 V meste Bachmut na východe Ukrajiny pokračujú tvrdé boje, ruské jednotky ale podľa všetkého za uplynulý deň v oblasti nedosiahli žiadne potvrdené zisky, napísala ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na analýzu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Podľa ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu podnikli Rusi za posledný deň dva raketové a 32 ďalších leteckých útokov a v 40 prípadoch útočili pomocou salvových raketometov. Rovnako dvakrát útočili protilietadlovými strelami S-300 a zasiahli civilnú infraštruktúru v meste Slovjansk na východe Ukrajiny.

Ako uviedol ukrajinský generálny štáb, ruské jednotky podnikli neúspešné útočné operácie v oblasti obcí Chromovo asi tri kilometre západne od Bachmutu a Bogdanovky, ktorá leží asi päť kilometrov severozápadne od mesta.

Rusi tvrdia, že sa im podarilo zabezpečiť tri nešpecifikované štvrte mesta a majú kontrolu nad 80 percentami Bachmutu, vrátane hlavných administratívnych budov. Západní analytici však nemôžu tieto informácie „vizuálne potvrdiť“. ISW sa preto drží svojho staršieho odhadu a síce, že Rusi obsadili najmenej 76,5 percenta Bachmutu.

Podľa Kyjeva sa ruské invázne sily naďalej sústreďujú na ofenzívy v smeroch na mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marijinka. Na ďalších miestach sú nepriateľské sily v defenzíve, tvrdí ukrajinské vojenské velenie. Podobné informácie jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

V obranných operáciách pokračovali ruské jednotky za uplynulých 24 hodín tiež v Záporoží a okolí Chersonu. Tam Rusi ostreľovali viac ako 35 osád.

7:00 Za únikom utajovaných amerických vojenských dokumentov stojí milovník zbraní vo veku viac ako 20 rokov, ktorý pracoval na vojenskej základni. S odvolaním sa na informácie denníka The Washington Post (WP) to napísala agentúra Reuters. Pentagón únik materiálov označil za závažné riziko pre bezpečnosť USA a vyšetruje ho.

WP svoje zistenia stavia na rozhovoroch s dvoma členmi chatovacej skupiny na komunikačnej platforme Discord, s ktorými muž stovky stránok materiálov zdieľal. V skupine podľa denníka bolo vyše 20 mužov a mladých chlapcov, ktorých spája „spoločná láska k zbraniam, vojenskému vybaveniu a bohu“.

Ako sa muž, ktorý je z úniku podozrivý, volá, denník neuviedol, v skupine ale vystupoval pod prezývkou OG, čo je skratka pre súslovie Original Gangster slangovo označujúce výnimočnú a rešpektovanú osobu. To, že k nemu ostatní členovia chatovacej skupiny vzhliadali, WP povedal jeden zo zdrojov. „Je fit. Je silný. Je ozbrojený. Je vycvičený. Jednoducho všetko, čo môžete očakávať od nejakého šialeného filmu,“ uviedol.

Médiá únik považujú za najzávažnejší podobný prípad v USA za roky. Dokumenty obsahujú citlivé informácie o vojne na Ukrajine, ale napríklad aj o vzťahu k Číne.

6:18 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v noci na štvrtok vyjadril zdesenie nad videozáznamom, ktorý zachytáva brutálnu popravu ukrajinského vojnového zajatca ruskými vojakmi. TASR o tom informuje na základe Borrellovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

„Je to opovrhnutia hodné porušenie Ženevských konvencií,“ napísal Borrell. Dodal, že voči všetkým páchateľom a spolupáchateľom musí byť vyvodená zodpovednosť. „Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol.

Video zachytáva mužov vo vojenských uniformách s bielymi stuhami, zvyčajne používanými na identifikáciu príslušníkmi ruskej armády na Ukrajine, ako dekapitujú ešte živého muža oblečeného v uniforme s ukrajinskými rozpoznávacími znakmi. Tento videozáznam koluje na internete od utorka a je zdieľaný najmä na kontách ruských propagandistov.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala v spojitosti s videom vyšetrovanie. Na video zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Na nič nezabudneme. Neodpustíme vrahom. Za všetko bude vyvodená právna zodpovednosť,“ vyhlásil. Zdôraznil, že "porážka teroru je nevyhnutná“.

Čítajte viac Zaživa mu odrezali hlavu. Zabili Rusi ďalšieho ukrajinského zajatca?

5:45 Vo vojne na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia až 354-tisíc ruských a ukrajinských vojakov, vyplýva z údajných dokumentov amerických spravodajských služieb zverejnených na internete. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá zároveň pripúšťa, že čísla nebola schopná overiť. Moskva aj Kyjev minimálne niektoré z dokumentov spochybňujú a americkí predstavitelia tvrdia, že časť z materiálov niekto pozmenil.

Ak sú však podľa Reuters dokumenty naozaj pravé, ponúkajú vzácny pohľad na to, ako Spojené štáty vidia jeden z najsmrtonosnejších konfliktov v Európe od druhej svetovej vojny.

Jeden z dokumentov, ktorý je údajne z dielne americkej vojenskej rozviedky DIA, odhaduje, že Rusko na bojisku prišlo o 35 500 až 43 000 vojakov, zatiaľ čo ďalších 154 000 až 180 000 ich utrpelo zranenia. Počet padlých na strane ukrajinskej armády materiál odhaduje na 15 500 až 17 500 a zranených na 109 000 až 113 500.

Tieto čísla sú podľa Reuters rádovo desaťkrát väčšie, ako akékoľvek údaje zverejnené Moskvou či Kyjevom.