415. deň: Brazílsky prezident vyzval USA a EÚ, aby začali hovoriť o mieri

Čítajte viac 414. deň: Mimoriadne rýchlo schválené. Putin podpísal elektronické predvolávanie brancov

21:09 Únik amerických utajovaných dokumentov nemal dopad na spoluprácu Spojených štátov s ich partnermi a spojencami, povedal americký minister zahraničia Antony Blinken. Na tlačovej konferencii pri návšteve Hanoja tiež uviedol, že Washington sa so svojimi partnermi touto vecou zaoberá.

„Keď vychádzam z rozhovorov, ktoré som viedol, nepočul som nič, čo by malo nejaký dopad na spoluprácu s našimi partnermi a spojencami,“ povedal podľa agentúry Reuters Blinken. Dodal, že počul slová uznania za kroky, ktoré Washington v tejto súvislosti podnikol.

Americké úrady zo zverejnenia informácií týkajúcich sa napríklad ruskej invázie na Ukrajinu podozrievajú 21-ročného člena leteckej zložky národnej gardy štátu Massachusetts Jacka Teixeiru. Toho vo štvrtok zatkli agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a v piatok ho obvinili z neoprávneného držania a odovzdávania utajovaných skutočností. Súčasný únik je považovaný za najzávažnejšie ohrozenie americkej bezpečnosti od roku 2010, keď sa na internetových stránkach WikiLeaks objavilo viac ako 700 000 dokumentov, videí a diplomatických správ, utajovaných aj neutajovaných.

Utajované americké dokumenty minulý týždeň začali zverejňovať americké médiá. Materiály sa predtým objavili najprv na komunikačnej platforme Discord, odkiaľ sa rozšírili na iné sociálne siete, hojne sa zdieľali aj na proruských účtoch.

19:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotňajšom telefonáte s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom poďakoval za plány Paríža ohľadom „posilnenia dôležitej podpory“ v boji proti ruským inváznym silám. Dvojica lídrov tiež hovorila o nedávnej Macronovej ceste do Číny po tom, čo jeho vyhlásenia vyvolali kritické reakcie v Európe i USA. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Takmer hodinu a pol som sa rozprával s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom…,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Dodal, že diskutovali okrem iného o výsledkoch Macronovej nedávnej návštevy Číny. V tejto súvislosti na Twitteri poznamenal, že ocenil „postoj Francúzska ohľadom potreby úplného stiahnutia ruských vojsk“ z Ukrajiny.

Macron po tom, čo minulý týždeň navštívil Čínu, povedal, že Európa by nemala „nasledovať“ ani Washington, ani Peking a nemala by sa nechať zatiahnuť do eskalácie krízy okolo Taiwanu. V stredu svoj postoj obhajoval s tým, že byť spojencom USA neznamená byť ich vazalom.

„Hovorili sme tiež o prípravách na summit NATO vo Vilniuse a jeho očakávaných výsledkoch, najmä čo sa týka zaistenia bezpečnostných záruk pre Ukrajinu ešte pred tým, než sa začlení do Aliancie,“ uviedol ďalej Zelenskyj v tvíte.

Šéfovi Elyzejského paláca sa tiež poďakoval za to, že odsúdil „strašnú, neľudskú popravu ukrajinského vojaka ruskými vojnovými zločincami“.

Záznam brutálnej vraždy muža, ktorý vyvolal na Ukrajine veľké pobúrenie, sa objavil na internete 11. apríla. Údajne na ňom vidno, ako príslušník ruskej armády alebo bojovník proruských formácií odrezáva hlavu ukrajinskému vojakovi. Autenticita záberov zatiaľ nebola potvrdená.

19:02 Ukrajina uvalila v súvislosti s pretrvávajúcou vojenskou ofenzívou Moskvy sankcie na stovky ďalších ruských firiem a jednotlivcov. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dekrét prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Medzi 240 sankcionovanými podnikmi sú napríklad internetové koncerny Yandex a VK. Na zozname, ktorý zavádza sankcie aj voči vyše 400 osobám, figuruje aj dcéra ruského ministra obrany Sergeja Šojgua – Xénia Šojguová. Okrem toho zaradil Kyjev na zoznam aj mnoho známych športovcov, a to nielen z Ruska, ale aj z Bieloruska, ktorého je blízkym spojencom Moskvy.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nesmú pricestovať na Ukrajinu, ani tam podnikať. Takisto im môže byť zmrazený majetok. DPA konštatuje, že v mnohých prípadoch budú mať pravdepodobne tieto sankcie hlavne symbolický význam.

17:56 V Rusku má byť podľa stanice Sky News súdených päť Ukrajincov obvinených z členstva v teroristickej skupine. Sky News sa odvoláva na ukrajinské a ruské médiá.

Päticu obvinených, ktorých mená úrady nezverejnili, previezli z okupovaného ukrajinskom mesta Melitopol na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Odtiaľ ich následne premiestnili do väznice Lefortovo v Moskve, uviedol denník Kyiv Independent.

Pätica Ukrajincov je obvinená z plánovania výbuchov na miestach, kde boli rozmiestnené ruské sily, a tiež tam, kde sa rozdávala humanitárna pomoc. Podľa správ ruských médií objavili ruské bezpečnostné sily predmetné výbušniny v aute jedného z podozrivých.

Skrýše zbraní, munície a granátov sa okrem toho údajne našli v pivniciach, garážach, ako aj pod hromadami odpadkov či pod náhrobnými kameňmi na cintorínoch, približuje Sky News. Rusko vyhlásilo po sporných referendách z vlaňajšieho septembra, ktoré odsúdil Kyjev aj Západ, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Samotný Melitopol okupujú ruské sily od konca vlaňajšieho roka.

16:45 Poľsko venovalo na pomoc Ruskom napadnutej Ukrajine už zhruba dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Celková suma vynaložená na tento účel sa odhaduje na 50 miliárd zlotých, čo predstavuje 10,67 miliardy eur, informovala v sobotu tlačová agentúra PAP.

Odvolala sa pritom na vyjadrenie poľskej ministerky financií Magdaleny Rzeczkowskej, ktorá uvedený odhad prezentovala v piatok na pôde Atlantickej rady vo Washingtone.

„Celkové výdavky na Ukrajinu dosiahli až dve percentá nášho HDP, čo predstavuje 50 miliárd zlotých, takže ide o naozaj dôležitú položku v našom rozpočte,“ uviedla ministerka.

Zároveň však zdôraznila, že ukrajinskí utečenci prispievajú do poľského štátneho rozpočtu svojimi daňami, keďže nemajú väčšie ťažkosti pri uplatnení na poľskom pracovnom trhu.

Čítajte viac Ukrajinci v Poľsku nezarábajú veľa, ale mnohí chcú zostať, zistila štúdia

„Samozrejme, že by sme boli radi, keby sa vrátili na Ukrajinu čo najskôr, pretože by to znamenalo, že sa vojna skončila a Ukrajina môže rásť,“ uviedla Rzeczkowska na pôde washingtonského think tanku.

15:59 Poľská vláda sa rozhodla zakázať dovoz obilia a iných potravín z Ukrajiny, aby tak ochránila vlastný poľnohospodársky sektor. Oznámil to v sobotu predseda tamojšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski, informuje agentúra Reuters.

Ukrajinské obilie je lacnejšie, ako to, ktoré sa dopestuje v Európskej únii. Veľké množstvo tohto obilia však z dôvodu rôznych logistických prekážok uviazlo v stredoeurópskych krajinách a nepokračovalo do blízkovýchodných či afrických krajín, pre ktoré bolo pôvodne určené, približuje agentúra PAP.

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila (znížia) ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov. Vo volebnom roku sa tiež stala problémom pre vládnucu PiS, uvádza Reuters.

„Vláda sa dnes rozhodla vydať nariadenie, ktoré zakáže… do Poľska dovážať obilie, ale aj desiatky iných druhov potravín (z Ukrajiny),“ povedal Kaczyňski počas zjazdu PiS.

Dodal, že zoznam týchto tovarov bude zverejnený v predmetnom nariadení. Podľa jeho slov sú v ňom potraviny „od obilia až po medové výrobky“ a celkovo „veľmi veľa vecí“.

„Sme a naďalej bezo zmeny zostávame priateľmi a spojencami Ukrajiny. Budeme ju podporovať a podporujeme ju. … Je však povinnosťou každého štátu, každého vedenia, v každom prípade dobrého vedenia, chrániť záujmy svojich občanov,“ povedal Kaczyňski.

Líder PiS uviedol, že Varšava už ukrajinskej strane svoje rozhodnutie oznámila. Poľsko je zároveň podľa jeho slov pripravené kedykoľvek začať s Ukrajinou rokovať o tejto otázke a hľadať jej riešenie v rámci bilaterálnej dohody.

14:50 Počet obetí piatkového ruského ostreľovania vo východoukrajinskom Slovjansku stúpol z ôsmich na deväť, pod troskami domu zasiahnutého ruskou raketou však zostáva ešte najmenej päť ľudí. Uviedol to dnes server RBK-Ukrajina, ktorý sa odvoláva na miestne úrady.

Štyroch mŕtvych a desať zranených, vrátane sedemročného dievčaťa, si vyžiadalo ukrajinské ostreľovanie mesta Jasynuvata, ktoré leží asi 20 kilometrov od Donecka, oznámil podľa agentúry Reuters Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin. Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán ale nie je možné vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

Jasynuvata leží zhruba 80 kilometrov od Slovjansku, kde ruská raketa podľa tvrdení Ukrajincov usmrtila najmenej deväť ľudí, vrátane dvojročného dieťaťa. Na mieste pokračujú záchranné práce. V noci záchranári z ruín vyslobodili deviatu obeť, mŕtvu ženu.

„Pod troskami zostáva ešte päť ľudí, ich totožnosť je známa. Bohužiaľ však nemáme informácie o obyvateľoch ďalších troch bytov,“ uviedol starosta mesta Vadym Ljach.

14:02 Americké protilietadlové rakety Patriot dorazia na Ukrajinu po Veľkej noci, uviedol hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať. Kedy rakety budú zaradené do ukrajinskej protivzdušnej obrany a pripravené na nasadenie nespresnil. Väčšina pravoslávnych veriacich oslávi Veľkú noc túto nedeľu.

„Dozviete sa to, keď zostrelí prvé ruské lietadlo,“ vyhlásil hovorca podľa agentúry Unian.

Ruská redakcia BBC pripomenula, že podľa amerických tajných dokumentov, ktoré unikli na internet, sa ukrajinská protivzdušná obrana z 89 percent opiera o sovietske protilietadlové rakety Buk a S-300, ktorých zásoby sa míňajú. Ukrajinci okrem toho používajú tiež prenosné protilietadlové riadené strely a protilietadlové kanóny.

Okrem Patriotov čaká Ukrajina aj na dodávky protilietadlových systémov NASAMS a Iris-T, uviedla BBC.

12:25 Moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, vo veľkonočnom posolstve vyjadril nádej, že národom Ruska, Ukrajiny a Bieloruska bude dopriaty trvalý a spravodlivý mier. Informujú o tom ruské médiá. Pravoslávni veriaci oslavujú Veľkú noc túto nedeľu.

Patriarcha vyzval veriacich, aby sa modlili k bohu za ľudí v oblasti bojov a tiež za to, aby boh zhojil telesné a najmä duševné zranenia a daroval „bratským národom vztýčeným z dneperskej krstiteľnice trvalý a spravodlivý mier“.

Kirill minulú nedeľu podľa denníka Kommersant uviedol, že Rusko „stojí na strane svetla“ a v terajšej vojne proti Ukrajine „bojuje proti zlu“. Konflikt podľa neho prepukol, keď bolo jasné, že „nemáme nič spoločné“.

„Masky boli strhnuté, falošná diplomacia éry uvoľnenia je preč. Keďže si stanovili úlohu ovládnuť nás holými rukami, bez akejkoľvek vojny, oklamať nás, vtiahnuť nás do ich sveta, vštepiť nám ich hodnoty. Ale naši ľudia a naše vedenie si uvedomili, že tieto hodnoty sú v rozpore s našimi, pretože Svätá Rus, vďaka Bohu, zachováva kresťanské hodnoty, ktoré sa stali súčasťou systému národných hodnôt,“ kázal Kirill v hlavnom ruskom chráme, moskovskej katedrále Krista Spasiteľa. Rusko podľa neho v sebe našlo silu postaviť sa „vládcom temnôt“.

Vojnu, ktorú pred vyše rokom rozpútal vpád ruských vojsk do susednej krajiny, podniknutý na rozkaz prezidenta Vladimira Putina, patriarcha Kirill už niekoľkokrát podporil. Nedávno zriadil funkciu hlavného vojenského duchovného pre vojská nasadené proti susednej krajine.

10:32 Zavedenie elektronického doručovania predvolaní na vojenskú správu v Rusku nemusí ešte znamenať prípravy na novú vlnu mobilizácie do vojny proti Ukrajine. Ide skôr o súčasť dlhodobejšej stratégie na dopĺňanie armády v očakávaní vleklého konfliktu, uviedla v sobotu v pravidelnom prehľade situácie britská vojenská rozviedka.

Čítajte viac Britská rozviedka: Rusko sa chystá na dlhú vojnu

8:20 Švajčiarsko oznámilo, že vynaloží približne 2 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc Ukrajine v priebehu nasledujúcich šiestich rokov, uviedla agentúra AP. Švajčiarsko tak poskytne finančnú pomoc pre Ukrajinu po tom ako kritici zo Západu tlačili na Bern, aby urobil viac pre Ukrajinu, pomohol jej brániť sa proti ruským útočníkom a potláčať ruské záujmy.

Švajčiarska vláda potvrdila piatkové vyjadrenia ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa z Washingtonu, že poskytne Ukrajine 1,8 miliardy švajčiarskych frankov (približne 2 miliardy dolárov) do roku 2028 a pridá tak 1,5 miliardy k 300 miliónom, ktoré už vyčlenila na tento a budúci rok.

Z celkovej sumy je približne 650 miliónov frankov vyhradených na pomoc pri obnove Ukrajiny. Ostatné západné krajiny však tlačili na Švajčiarsko, aby urobilo viac aj na iných frontoch: niektoré členské krajiny Európskej únie vyjadrili frustráciu z toho, že im Bern nepovolil poslať zbrane a iné vojenské vybavenie švajčiarskej výroby, ktoré nakúpili na Ukrajinu.

Švajčiari argumentujú, že ich ústavou požadovaná neutralita im nielenže bráni posielať zbrane silám, bojujúcim v aktívnych vojnových zónach, ako je Ukrajina, ale nedovolí ani iným krajinám dodávať bojovým stranám vojnový materiál vyrobený vo Švajčiarsku.

Švajčiarsky denník Handelszeitung informoval, že takzvaná Skupina siedmich krajín – Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a USA – tento mesiac poslala list švajčiarskym úradom, v ktorom žiadajú krajinu urobiť viac pre posilnenie medzinárodných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.

Americký veľvyslanec v Berne Scott Miller v nedávnych vyhláseniach pre švajčiarske médiá uviedol, že vo Švajčiarsku môže byť zmrazených ďalších 50 až 100 miliárd frankov.

Švajčiarska vláda poznamenala, že sa pripojila k sérii ekonomických sankcií voči Rusom a ruským záujmom, ktoré zaviedla Európska únia, hoci Švajčiarsko nepatrí medzi jej členské krajiny.

8:00 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty by mali prestať „podporovať vojnu“ na Ukrajine „a začať hovoriť o mieri“, informuje agentúra AFP.

USA a ich západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie a obyvateľstvo voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

„Spojené štáty musia prestať podporovať vojnu a začať hovoriť o mieri, takisto aj Európska únia musí začať hovoriť o mieri,“ povedal Lula da Silva novinárom v Pekingu na záver svojej návštevy Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Medzinárodné spoločenstvo tak bude môcť „presvedčiť“ šéfa Kremľa Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že „mier je v záujme celého sveta“, povedal brazílsky prezident pred odchodom do Spojených arabských emirátov.

Lulova návšteva Číny, hlavného obchodného partnera Brazílie, bola podľa AFP zameraná na posilnenie väzieb s Pekingom. Zároveň mala byť prejavom Lulovej snahy demonštrovať, že „Brazília je späť“ ako kľúčový hráč na medzinárodnej scéne.

Nový brazílsky ľavicový prezident sa v rámci politiky vyvažovania snaží aj o úzke vzťahy s Washingtonom. Vo februári sa stretol v Bielom dome s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Na rozdiel od západných mocností, Čína ani Brazília po invázii Moskvy na Ukrajinu neuvalili na Rusko sankcie a obe tieto krajiny sa snažia zaujať pozíciu sprostredkovateľa mierového urovnania konfliktu.

Lula pred svojou cestou do Číny navrhol vytvorenie skupiny krajín, ktoré by sa spoločne pokúsili sprostredkovať mier na Ukrajine a avizoval, že túto tému prediskutuje s Pekingom. Po stretnutí s čínskym prezidentom brazílsky prezident neuviedol, či so svojím návrhom uspel. Povedal len to, že „je dôležité mať trpezlivosť“ hovoriť s Putinom aj so Zelenským.

„No predovšetkým je potrebné presvedčiť krajiny, ktoré dodávajú zbrane a podporujú vojnu, aby prestali,“ domnieva sa Lula.